Príspevky užívateľa

NIE NIE NIE NIE NIE Len toto slovo mu behalo po hlave, prečo tu vôbec je?? Táto vlčica mu naozaj naháňala strach, prečo to robí?! "Nech ma!" Vyslovil a vyštartoval od nej preč tak rýchlo, ako len dokázal. Nebola to žiadna sláva, no svoje prenádherné períčka si vyšklbať nedá! Sú len a len jeho! Nikoho iného! A už vôbec nie nejakej agresívnej vlčky, čo si lieči komplexy trhaním pier iných vlkov. Ako bolo spomenuté, ďaleko fakt nedošiel. Zrazu cítil kúsanie od vlčice, hneď sa začal obkopávať okolo svojej osy, tiež sa snažil akokoľvek od nej zrhnúť, život mu je milý. Chela perá, nie? Už mu ich niekoľko vypadlo, tie si môže zobrať! "Tie, tie!" Svojou labkou zmätene ukázal na pár jeho vyšklbnutých pier, snažil sa od vlčice vzdialiť

Áno, krídla síce mal, ale bol iný ako ostatní? "Ja špečalny?" No.teraz Zakíšek schomolil už tak schomolené slovo. Čo už. Mal však stále pocit, že to on tu je ten obyčajný. Predsalen mal vĺčik pred ním krásne a zaujímavé sfarbenie! fakt! Ešte stále mu v hlave viazla jedna otázka, no vlk pred ním stále niečo bľabotal. Zrazu vyriekol svoje meno.. Tim "Ty foláš pekne, ja Zakhal," R ešte stále nevedel mladý Zaki vysloviť, žiadnu zábranu v tom nevidel. Myslel si totižto, že ho Tim pozná a že vie, ako sa volá. Vlastne si myslel, že každý ho pozná, len on nepozná nikoho. Moc tomu tak však nieje. Chvíľku vĺčka menom Tim pozoroval, ešte stále sa nevedel nabažiť jeho pestrofarebnosti.
"Maš tlafená sestla??" Chcel tým len naznačiť, že jeho potenciálna sestra je trafená a šalená, chcela mu zobrať períčkka z krídelok! Bol však na seba pyšný, dostal zo seba svoju otázku, dokonca celkom pochopiteľne sformulovanú!

Neposlušné tlapky ho niesli ďalej a ďalej. Jeho hlávku avšak znovu ťažili otázky. Kde je maminka? A prečo nie je s ním? Čo keď ma niekto zoberie a už nevráti???? Toto bola jedna z jeho myšlienok, jemne.. drastická, by nejeden povedal. Nuž, čo už. Hneď ho však maminka prestala zaujímať, keď v diaľke zbadal červený kvietok. Hneď sa k nemu doťapkal. Bol velice pekný! Ha a čo viac! V trochu väčšej diaľke ich bolo ešte viac. Už už sa chcel rozbehnúť za ďalšími kvietkami, no ten jeden, osamotený, bol až moc osamotený.. S jeho packou po ňom začal máchať, chcel ho odtrhnúť, no to sa moc.. nedalo. Keď už bol kvet aj s časťou stonky vydratý z jej zvyšku, Zaki ho zobral do pusy a spokojne odkráčal k zbytku kvetov, tam odtrhnutý len tak položil, ako keby sa nechumelilo. Potom sa ešte spokojne zabával aj s ďalšími kvetmi.

Zrazu sa k nemu druhý vlk alebo vĺča? nahrnul a Zaki zostal jemne zaskočený, neočakával to, že bude aj tento vlk tak priateľský ako tí ostatní. Sú všetci takí? Aj Zakhar bol zatiaľ taký, tá jeho mrzutá povaha sa zatiaľ neprejavovala tak často a nie pri týchto vlkoch, keď sú k nemu dobrí, tak sa im nemôže predsa odvďačiť nepeknými mrzutými pohľadmi a polo-slovami. špecilelný vlček? čo to je? pomyslel si, toto slovo ešte nezapočul od nikoho, je to zlé slovíčko? dobré?? čo to znamená?? "Špeci..lený?" S jemným zadrhnutím sa v slove a ešte k tomu aj viac schomolenom slove to vyslovil. No.. aspoň sa pokúsil. "ty pekný, ja oyčný" Chcel povedať obyčajný, avšak ani to mu nevyšlo, to, že je obyčajný súdil z toho, že doposiaľ videl len pár vlkov iných ako je on, maminka, tatinko a sestrička, všetci štyria boli rovnakí, čierno-biely, istá jednotvárnosť tam bola. Tento vlk bol však iný.. farebný! Videl už podobnú vlčicu, niesú si príbuzní? videl tam mnoho podôb! No na toto mu asi nebude odpovedané, nemal túto svoju otázku ani ako vysloviť, nedokázal to.

to bol útok!! Neplánované napadnutie inej vlčice!!!! Zakiho malý mozog to nezpracuvával, prečo chcela vlčica jeho krídelká? Jeho períčka? Boli jeho, nie jej a to jej jasne dá aj najavo! "Moje! Ne tvoje!" Jeho reč bola pomerne dobrá na to, ako malý bol. Je však nahvevaný, prečo chce tie krídla? A dostane vôbec odpovede na svoje otázky? Čo ak ich nedostane a on sa bude trápiť do konca života s tým, že ich nebude mať zodpovedané? V jeho myšlienkach bol zmätok, veľký zmätok, no jediné čo vedel na istotu bolo to, že neznámej tyrkysovej pohrome nedá ani polku jedného jediného pera! Aspoň keby poprosila, no ani to neurobila, jednoducho sa po ňom vrhla a Zakimu sa to nepáčilo, vôbec sa mu to nepáčilo. Jeho krídla sú jeho krídla a nikoho iného! Ak by sa s niekým al podeliť o jeho drahocenné krídla, bola by to buďto jeho maminka, otecko alebo sestrička, nie toto krpaté tornádo! Kde je maminka keď ju Zakhar potrebuje? Prečo tu teraz s ním nieje a nechráni ho pred tou šelmou?

Kráčal po tomto mieste, ďaleko pred sebou videl inú postavu, iného vlka... alebo vlčicu? Aj napriek tomu, že nemal ani poňatia o tom, kto by to mohol byť, šiel za ním ako keby bol jeho majákom či hviezdou. Niekoľko krát jej ušiel z dohľadu, no potom ho Zaki opäť zbadal. Bola to taká hra, aspoň preňho, on utekal a Zakhar ho naháňal.. Síce nie naháňal ako naháňal, no išiel najrýchlejšie ako sa mu dalo! A že sa snažil! Hoc to bolo stále tempo slimáka, Zakhar si prišiel neskutočne rýchly. Až keď sa dostal celkom blízko zistil, že to, za čím sa tak "ponáhľa" je vlčica, nie vlk, nie postava, vlčica. A je opäť.. nízkeho vzrastu? Zakhar opäť netušil, že to je vĺča a nie dospelá vlčica, zatiaľ však naberal pocit, že všetci vlci sú trpaslíci, alebo len nenatrafil na tých obrov. Maminka bola veľká, bola ona obor? Bude aj on tak veľký ako je jeho maminka?

Zas a znova bol niekde kde nemal byť, dovolila by mu maminka ísť až takto ďaleko bez akéhokoľvek doprovodu? Nuž, asi skôr nie. Aj napriek tomu tu práve teraz bol a nesťažoval sa, to teda vôbec, há! Rád preskúmaval nové miesta, jeho šteňacia zvedavosť ho práve začínala nanajvýš ovládať! Bol vcelku neposedný a ako bolo už spomenuté, veľmi rád objavoval nové miesta a táto lúka alebo čo to vlastne je, bola istým spôsobom zaujímavá. Najviac sa mu páčilo, že tu nemal o čo zakopávať (až na jeho nemotorné nohy, že), neboli tu žiadne konáre stromov, ani nejaké veľmi výrazné priehlbiny, do ktorých by mohol jedna radosť spadnúť. Cítil tu mnoho pachov, nie však veľmi výrazne, iba trochu. V diaľke videl nejakú postavu, opäť ho ovládla jeho zvedavosť a svojím tempom sa rozhodol k onej postave došuchtať.

V tento krásny deň bol Zakhar zatiaľ najďalej ako sa dalo. A že to aj trvalo, kým sa sem dostal! Miesto, kde sa objavil bolo vcelku ďaleko od miesta, kde sa práve nachádzal. Ako to, že bol tu? Kde je jeho mama? Prečo nie je s ním? Tieto otázky vŕtali Zakimu v hlave už nejakú tú minútu, ak nie aj hodinu. Celú dobu si myslel, že ide smerom k matke, no. keby len vedel, že ide celý čas smerom od nej! Táto oblasť bola zaujímavá, vlastne všetko tu bolo pre Zakiho nové a zaujímavé, zvedavosť víťazila nad strachom, a to poriadne. Normálne by sa vĺča asi nerozhodlo opustiť svoju matku a vydať sa do neznáma.
Pomaly, ale isto, sa Zakharovi prestávalo páčiť toto miesto, už si chcel sadnúť a začať pišťať o pomoc, no vtom zbadal iného vlka, teda vĺča, ale Zakhar si skôr myslel, že je to len nejaký vlk trpaslík. Svojím šuchtavým krokom, kedy takmer neustále padal, sa rozhodol vydať práve k tomu vĺčkovi.

Vonkajší svet bol tak hnusne chladný! Brrr, hneď by sa radšej vrátil do toho tepla, z kade bol vyňatý. I keď, možno bolo teplo, no určite nie pre malého Zakhara, ktorý práve tento svet po prvý krát okúsil. Zaki začal takmer okamžite pišťať po teple, ktorého sa dožadoval v tejto chvíli snáď najviac. Na svojom chrbte niečo cítil. Nadmernú váhu? Boli to jeho krídla, avšak to Zakhar nevedel a hodnú chvíľu ani vedieť nebude. Aspoň pokiaľ neotvorí oči. Odrazu pišťal nielen po teple, ale taktiež aj po potrave, ktorú postrádal v tomto momente snáď ešte viac ako teplo. Určenie jeho priorít bolo teraz ťažké, predsalen sa narodil pred pár minútami, ani poriadne nevedel, že existuje, nie to aby vedel, ktorá priorita je preňho teraz dôležitejšia. Horko-ťažko našiel kožúštek svojej matky, aspoň zo začiatku bol na dobrej ceste pretože našiel nielen zdroj tepla ale aj potravy..