Príspevky užívateľa

Ceremoniál bol vskutku obdivuhodný. I jemu samotnému dokázal upútať pozornosť. Bolo to niečo iné, niečo lepšie než minulý rok co si pamätál. Z tohto by vedela byť plnohodnotná tradícia sprevádzajúca každý jeden ples. Všimol si že nejeden vlk bol upútaný. Roihu to síce trochu pokašlal, no bral to viac v pohode ako jeho otec. Také veci sa samozrejme stávajú. Našťastie nebol členom Milagy a tak si mohol dovoliť byť tým kým bol. Keď sa však toto všetko skončilo a pokračovala voľná zábava, začínal sa trochu nudiť. Sedieť tu do neskorých hodín nemá význam...
Ako tak sedel na kraji diania a sledoval prítomných. Mihnutim oka sa mu zdálo že zbadal kožuštek podobný tomu jeho. Nie v dave, ale tam kdesi na kraji davu. Spozoroval tam svoju sestru, sledujúc dianie na Nihilskom plese. Že sa vôbec odvážila prísť, bol prekvapený, možno však i len stále netušila, že bola vydedená z ich rodu. Zamračil by sa, keby mu to za to stálo. No však nebude ju násilne ťahať pred otca, očividne nechcela byť na očiach tak ako mala ona všetkých ostatných a tak sa len rozhodol danú informáciu o jej prítomnosti odovzdať otcovi... aspoň tak pozdraví starca, skôr, než sa mu kosti rozsypú.
Povzdychol si. Nechcel ísť do toho davu medzi vlkov a predierať sa až k otcovi, ale nemal na výber. Toľko už prežije. Postavil sa a vydal sa k nemu. „Dobrý večer, otče." pozdravil otca keď stál kúsok od neho, dúfajúc že ho pri ničom dôležitom neruší. Nerad by mu prekážal. „Je už Norek znamo o jej vydedení?" prišiel sa informovať. Od Kosuth'laes neprešiel nijak veľký časový interval, no mohlo sa stať že otec už vyslal poslov na jej odchytenie aby jej zdelili onú informáciu. „Je totiž tu na plese prítomná, pokiaľ ste si ju doposiaľ nevšimli - stojí na okraji lesa." a kyvnul hlavou smerom kde ju predtým videl. Pýtal sa hneď priamo, k veci. Vedel že jeho otec je posadnutý politickými zasadami jeho rodiny a usúdil, že táto informácia môže byť dôležitá. A i keby nie, aspoň mal teda čas pozdraviť svojho otca. Možno mal niečo viac na srdci, čo by rád A'Kazovi vyrozprával.

Mnoho vlkov chystalo prípravy na túto tradičnú udalosť. On sám by rád priložil labu k dielu, keby zhodou okolností nebol neprítomný. Kde však bol, na tom nezáležalo. Jedno bolo isté, neflákal sa určite. Bez partnerky na plese to pre neho strácalo význam a tak sa plánoval držať bokom od celého diania. Možno len bude dohliadať na dodržiavanie pravidiel vlkmi iných svoriek. Potupne stál s hermančekovou korunkou na čele, kdesi na kraji davu, za jeho chrbtom o kúsok ďalej boli Nihilske hranice. Dúfal že nebude na seba brať príliš veľkú pozornosť. Nestál o to. Okrem korunky na ňom nebolo nič iné. Kosu si nechal odloženú kdesi v nore aj s postrojom. Náušnice, náramky a malé copiky v jeho srsti už boli tak nejak samozrejmosťou že veľké starosti ohľadom jeho výzoru nepotreboval. Bol upravený, mal uhladenú lesklú zdravú srsť. Jemu to stačilo. Komu inému by na jeho výzore záležalo? Možno jeho otcovi. Bol zvedavý či mu niečo podotkne za tu korunku ale on sám s tým nič nezmôhol. Bolo mu tak dané. Sedel pohľadom kamenným sledoval okolie. Možno mu niekto padne do oka... Možno nie.

Ticho chválil Arrakisov záujem o boj. Až by ho priam zahrialo u srdiečka z toho ako rád počul tieto slová, síc ho syn prepalil nepatrne pohľadom, dalo sa to chápať, však si toho A'Kaza nevšimol.
„Vaše návrhy sú zaujímavé a určite si zasluhujú pozornosť. Iste niečo také môžem uskutočniť a samozrejme vaše nadšenie pre bojové umenia a túžba po nových skúsenostiach sú mi známe. Rád sa ujmem tréningu s Vami." Je dôležité neustále sa zlepšovať a rozvíjať svoje schopnosti. Bojové umenia so zbraňami sú cennou súčasťou dedičstva Milagy a A'Kaza to len plne podporuje. Avšak, sila nie je všetko. Vládca musí byť múdry a diplomatický, aby dokázal udržať svoju svorku pokope a zabezpečiť jej prosperitu.
Na ďalšie slová len prikývol, čo sa týka rozhovoru s Prizračními. Tá téma sa tým tak uzatvorila.
„Čo sa týka Kultu..." zamyslel sa na krátku chvíľku. Vnímal to podobne, snáď možno i rovnako ako Arrakis. „Synu, tvoje obavy sú na mieste. Kult predstavuje pre nás istú hrozbu, a to nielen kvôli ich odlišným názorom, ale aj kvôli ich potenciálu destabilizovať našu svorku. Avšak Kult je súčasťou nášho sveta a my nemôžeme jednoducho ignorovať ich existenciu. Ak ich úplne vylúčime, riskujeme, že si vytvoríme nových nepriateľov.... I keď sa to nemusí zdať ako nič strašne... Bol by som radšej opatrný." Vravel, ich šírenie viery by mohlo prekonvertovať niektorých členov z Nihilu a to bolo priam nežiaduce. On sám neveril v nič podobné, ako je boh. „Navrhujem, aby sme ich pozvali, ale zároveň im jasne dali najavo, že akékoľvek pokusy o provokácie nebudú tolerované. Musíme byť pripravení na všetky možné scenáre." Dodal k svojím slovám o Kulte. Dôležitejšie sú zvyky a tradície Nihilu na plese, nie žiadne reči o viere, v ktorú Kult verí...
Opäť prikývol k ďalším slovám, tentoraz ohľadom úlovku slúžiacemu na hostinu plesu. „Som ochotný pomôcť, i keď lov nie je moja silná stránka." Priznal si, no so skupinovým lovom mal napriek tomu skúsenosť a mohol byť užitočný.
„Som rád, že vidím, ako ste ochotný prevziať zodpovednosť a viesť Nihilskú svorku k lepším zajtrajškom." Držal mu prsty na labách, dúfal že všetko pôjde podľa panovníkových plánov.

Nechal rozprávanie na Arrakisovi, keďže on sa v tejto situácií "viac vyznal" povedzme. Bol viac vo veci. Síce chápal prečo tak vykonal, no chcel nechať syna prehovoriť. Nechcel ho ukrátiť ho o obhajobu svojho rozhodnutia pred S'Arikom. Nie je malé vlča, aby ho obhajoval on, Arrakis predsa najlepšie vedel čo robí. Preto by to mal jeho otec vedieť od jeho syna. Síce Voltaire bola jeho žena, no on za jej vyhadzov nemôže...
Každopádne. Pravidlá sú tu pre všetkých. Ak ich niekto poruší, musí znášať následky. Bez výnimky. prešlo mu hlavou a pevne si za týmto tichým názorom stál. Otca, S'Arika plne rešpektuje. Vedel presne ako rod funguje, aspoň si to teda myslel a vedel že S'Arikove rozhodnutia nie sú chybné. Rešpektoval to, i keď ho slová ranili. Jeho sestra bola práve pred všetkými vykázaná z rodu, rovnako tak aj jeho bývalá žena Voltaire. Vedel že jeho sestra bola iná, než by sa žiadalo, isté jej zlyhania k tomu všetkému neprispievali a tak aj v jeho očiach klesla. Už to nebola jeho sestra. So S'Arikom sa mu stretli pohľady, jeho vážnosť v slovách mu bola viac než jasná a nepatrne mu na to s úctou prikývol. Jeho rozhodnutie inak nezmení a ani nechcel, preto nenamietal. Takto nahnevaného otca snáď nevidel už nejakú dobu. No neprišlo mu to zvláštne. Zachoval pokojný výraz. A'Kaza ochladol.
"Každé vlča s merger animo musí byť buď získané späť, alebo odstranené." Bol by priam ochotný ujať sa odstránenia. Nenamietal by keby sa taká situácia vyskytne. Chcel byť priamim vzorom rodu a pokašľal už niekoľko vecí, došiel k nemu reality check. Dnes mu celkovo asi nebolo nejak do reči. Ticho sedel a pozorne načúval. Nemal tak či onak moc k tomu čo už dodať, Arrakis zmienil všetko podstatné, o čom on sám vedel, nič nového nemal. Povzdychol by si z toho všetkého, ale zdržal sa akéhokoľvek prejavu emócií.

Otec síce videl v rôznych pozdravov akúsi vec, no A'Kazovi to prišlo v poriadku. Aspoň teda podľa neho to žiadny veľký problém určite nebol. Len pozdrav. Čo len podľa pozdravu sa dá súdiť aký je vlk? ...
Isteže do istej miery znihilovatel, ale to nemenilo nič na tom, že stále sa rád držal zásad rodu...len medzí Nihilskými občas povolil aby nebol ako skala, aby nebol úplne ako jeho otec. Mal S'Arika rád, to áno. Len Nihilskí ľudia boli trochu inak založení, než tí Prizrační a tak povahovo trochu logicky upravil svoj prístup. Chcel aby ho vo svorke prívetivejšie prijali, keď už bol hneď zo začiatku na takom vysokom postavení a bol v podstate cudzím vlkom. Nemenil sa. Len v jeho správaní bola zahrnutá logika iného prístupu.
Chvíľu sa čakalo na pár ďalších vlkov, následne padlo predstavenie. Kronikárky spoločenstva Milagy, z Henobu. jak on im závidel. Veľmi ho zaujímalo aký Henob je na vlastnej koži. Možno že by sa mu tam viac páčilo než tu, kto vie. Možno sa tam raz vydá. Teraz však boli prioritnejšie iné veci. Prikývol keď S'Arik predstavil aj jeho, tým tak pozdravil aj ostatných, ktorých jeho predošlí pozdrav nezastihol. „Danteho pach nas zaviedol mimo svorky... odišiel. Nebolo to prvý krát čo sa snažil o útek, tentoraz sa už však nevrátil." odpovedal otcovi úprimne. On sám bol sklamaný z Danteho, S'Arik to ale určite zoberie o čosi horšie než A'Kaza, Dante ponesie následky. „Voltaire bola vyhnaná zo svorky kvôli následkom, ktoré vo svorke spáchala." dodal. Možno Arrakis bude mať čo viac k tomu dodať. On to moc nemal záujem komentovať.

Rovnako ako ostatní, aj on si nemohol nechať ujsť prvú Nihilskú schôdzu. Rozhliadal sa po okolí, prezerajúc si, kto všetko sa tu objavil počas Arrakisoveho preslovu. Jeho očiam neunikli nové tváre, ktoré ešte nepoznal...až teda na jednu z nich ktorá mu bola veľmi povedomá. Nie je tamto náhodou Roihou syn? prešlo mu hlavou, no z myšlienok ho vyrusili podstatne informácie. Bol celkovo zvedavý čo má panovník na srdci, aké ma plány a úprimne niečo takéto, čo práve vyšlo z jeho úst, by nečakal snáď možno ani vo sne. Keby mu to jeho mimika tváre dovola, pravdepodobne by na svojho syna vytrieštil oči s pohľadom, či je normálny...alebo niečo na ten spôsob. Jeho tvár však vypadala stále pokojne, neutrálne kamenná. Iste na jednú stranu chápal prečo tak spravil. No on osobne po tom čo sa stalo s Prizračními a Azarynom ich nemal v láske. Obviniť jeho bývalú svorky z vraždy, také nečestné... cítil sa pohoršený slovami svojho syna. Prečo sa neporadil s ostatnými? So svojím vlastným otcom? pravdepodobne pretože Arrakis mal vlastný rozum a určite tušil aké slová by mu jeho otec nahukal do hlavy. Keď sa však na to pozeral z opačného uhlu. Nihil s Azarynom nemali moc dobré vzťahy a Nihil ako taký bol teraz biedny. Ťažko povedať ako je na tom Azaryn ale keď si trufol na šikanu Kettua, možno sú natoľko silný aby ich dokázali premôcť...napokon jedna sa o mierovú dohodu a bolo by lepšie sa zaobísť bez ďalšej hroziacej vojny. Ticho si povzdychol, sotva to bolo povšimnutelné. Občas pohľadom opäť zameril na Roihove decko, prečo je tu? Možno sa neskôr za ním zastaví. No späť k veci. Hádal by sa možno so svojím synom, ale už to nemalo zmysel. Dohoda už odznela. „Vaše veličenstvo, nebojíte sa že Vas Azarynsky vodca zradí?" spýtal sa napokon s uctou, keď sa Enkidu utíšil. Mohli mať istotne zaručený mier? Čo ak toho Azarynskí využijú a napadnú ich? Vedia vôbec o tom že nás nie je v nijakom hojnom počte?

Bolo tu opäť ďalšie rodinné stretnutie, tentoraz týkajúce sa slávnosti Kosuth'laes. On túto slávnosť už mal dávno za sebou a dnes boli na rade iní členovia rodu Milagy. Každý z rodu vedel o koho sa jedná... Cesta bola pomerne tichá ale neprekážalo mu to. Bolo to pre neho prirodzené. Viedol skupinku k troskám hradu, kde sa to malo konať. Už v povdiali videl čierny kožuch svojho otca nevediac, že toto je možno posledný krát čo ho vidí. Ani len nepomyslel že možno ďalší Kosuth'laes či iné rodinné stretnutie bude usporiadavať on... Každopádne nebolo na tom nič hrozné a bol ochotný prijať zodpovednosti rodu po svojom otcovi. „Príjemný deň prajem." prikývla rovnako-kamenná tvár ako tá otcova, keď im S'Arik bol na dosah, keď im išiel naproti. Zdalo sa že všetko bolo pripravené a oni sa mohli pokojne usadiť niekde k ostatným. Pohľadom si poobzeral ono prostredie, vyzeralo to tu príjemne. Ďalej už len čakal čo bude ďalej. Jeho očiam neunikla ani nová tvár, ktorú videl po prvý krát. Asi niekto pricestovaný. Nebol z toho prekvapený, ani len jeho pohľadu dlho na vlčke neostal a presmeroval sa na ostatných členov, až napokon naspäť na S'Arika.

Na jeho odpoveď už len následne prikývol. Arrakis ho ujistil v jeho obavách a tak sa nemusel ničoho báť. Jeho syn mal múdrosť z neba. Aspoň tak to vnímal. Vedel že bude vládnuť správne. Kedy ho táto sleposť bodne do chrbta? To bolo otázne.
„To by sa vskutku dalo iste zariadiť." odpovedal k jeho nasledujúcim slovám, ohľadom fyzičky. On sám by sa mohol na niečom takom podieľať. Veď bol určený k boju.
„Ja rozumiem vašim obávam, no nemyslím si že naša rodina v danej svorke by mohla byť tak ovplyvniteľná, aby sa postavila voči nám. Rovnako tak i nová alfa je iste rozumná a treba len zorganizovať stretnutie." vravel. Estreli mali rozumu, aspoň sa tak vravelo. Rod to bol rovnako silný. Nemyslel si že bude dobrý nápad si ich znepriateliť kvôli rodine Bellanny. No práve preto by bolo dobre s alfou Prizračních túto situáciu prediskutovať.
Otázka, či usporiadať ples, je za daných okolností veľmi zložitá a vyžaduje si dôkladné zváženie viacerých faktorov...bolo to ťažké posúdiť.
„Ano ples je tradíciou Nihilu a povedal by som že účasti bývajú veľké. Jeho zrušenie by sa mohlo vnímať ako strata identity. Môže tiež slúžiť aj ako morálny stimul a posilniť pocit spolupatričnosti zostávajúcich členov svorky... tiež tak môže to byť príležitosťou na stretnutie s inými svorkami..." poznamenal.
Samozrejme že to ma aj svoje mínusy. Veľké zhromaždenie by mohlo prilákať neželanú pozornosť a zvýšiť zraniteľnosť svorky. Rizika boli veľké. No pokiaľ tam budú Prizrační ako ich spojenci, bolo treba sa niečoho obávať? Kryli by im chrbát, keby išlo do tuhého, no nie?
„Vaša snaha o posilnenie vzťahu s poddanými je chvályhodná. Je dôležité, aby panovník inšpiroval a povzbudzoval svojich ľudí. Avšak, ako sám správne podotýkate, získanie rešpektu vyžaduje viac než len verejné prejavy. Dlhodobý rešpekt si získate skrze činy a rozhodnutia, ktoré budú prospešné pre všetkých. Ale to určite viete." prikývol, vravel nahlas i keď asi ani nemusel. Určite si bol toho vedomí.

Jeho rod neuznáva city, ale jeho matka určite nejaké mala, čiže mal ti po kom zdediť. Nebol úplne narušený, bezcitný. Za pár tých rokov sa niečo aj naučil,b súčet to nevedel vyjadrovať, vnútorné stále mohol niečo cítiť a empatia, súcit a pod. sa dalo predsa naučiť. Tak ako sa vedel naučiť usmiať, narozdiel od jeho otca. Nebol až tak otrepaný životom narozdiel od neho. No teraz sa v ňom určite niečo zmenilo. Minimálne sa ujistil, že emócie sú slabosť. Veľká.
„Deckám možno nie, no predpokladal by som, že jej sestre určite áno. A možno i ďalším. Nemôžem ale povedať komu, nepoznám všetkých tunajších členov, no pri jej vyháňaní som si nemohol nevšimnúť pár reakcii." vysvetlil jej, snažil sa v kľude. Nie že by mal nejaké anger issues, to nie, ale Ghaa'yel bola vlçka ktorá vedela vytočiť snáď každého. Určite aj jeho otca.
„Prekvapuje ma, že sa práve ty zaujímaš ohľadom toho, ako sa má môj otec." pozeral sa na ňu. Akoby sa na niečo chystala, možno niečo plánuje? S'Arik starne, to sme si všimli všetci. Ale prečo by ju to zaujímalo? „Prečo sa pýtaš?" položil otázku na jej otázku. Nemal záujem jej odpovedať.

On si už zvykal na one oslovenia a keby mu niekto povie, že nemusí ho oslovovať formálne, bol by možno i rád. Vnútorne. Nebol tu zas tak dlho aby na tom doslova trval, aby ho každý oslovoval tak ako sa patrilo podľa formálnych pravidiel svorky... Ale jednalo sa o samotnú princeznu. Tá určite trvala na úcte. Kiežby len vedel. „Ano, je to celkom zvláštne. Ani si nepamätám, či som vôbec niekedy zažil tak mali počet." zamyslel sa pri pohľade na nebo, akoby sa zasnil. „Rád som pomohol a rád budem pomáhať i naďalej." kyvnil k jej slovám a zároveň sa opäť pozrel na Riveru, keď pokračovala v mluve ohľadom jeho ex-psrtnerky. „Čo sa stalo, to už niet vrátiť späť." odpovedal podobným spôsobom ako to vyjadrila princezna. No nie až tak vážne. Znel viac neutrálne ib keď vnútorne už si ani nebol istý, čo prežíva. Akoby cítil zlyhanie. Mohlo to dopadnúť inak? „A inak ako sa vám darí? Máte nejaké plány do budúcna?" chcel sa spýtať na partnerské plány ale nechcel znieť divne, akoby chcel nech dbá a povinnosť urobiť pre svorku potomky. Chcel nech to znie viac všeobecne.

Mal úctu a rešpekt k snáď všetkým členom rodiny, i keď aj taký sa našli čo si jeho rešpektu nezaslúžili. Napríklad taká Ghaa'yel ehm. nuž s nimi sa už nedalo nič narobiť. Ťažko povedať či sa dá niečo zmeniť na jej povahe ktorá vie byť nežiadaná...
„Som si istý." odpobedal k jeho slovám, nemyslel si že je nemožné to, že si tu na svoj nový domov zvykne. Práveže si už aj tak trochu začal zvykať ak by mal pravdu povedať. Ďaleko od toho nemal.
Možno počul len zle alebo to boli drby od báby ohľadom toho, že chce Khalan odísť, to už sa jeden nedozvie, no je isté, že nad tým uvažoval. „Nech už sa rozhodneš akokoľvek, určite to nebude zlé rozhodnutie a získaš tým len nové skúsenosti." vravel s pokojným hlasom a neutrálnou tvárou. Jeho rodina mala pár chybičiek krásy, no určite nerobili chyby. Všetko sa dialo z nejakého dôvodu, tak ako to osud chce.
Pri jeho otazke sa musel on zamyslieť. Popravde moc s vlkmi nerozvíjal vzťahy a jedno obdobie si prišiel ako zabudnutý i keď prehľad o svorke mal, nemal záujem konverzovať s ostatnými. Možno mal nejaké to teen obdobie.
„Život vo svorke Prízračných bol ore mňa kombináciou silných spoločenských väzieb, rešpektu k tradíciám, orientácie na budúcnosť a hviezdy. Za vlády môjho otca fungovala ako dobre organizovaný celok, kde každý mal svoje miesto a zodpovednosť. Myslím, že by sa ti tam páčilo. Mal by si blízko k rodine a bol tam viac vedený k tomu, čomu sa učíme, než ako tu samozrejme. Ak by si mal teda o to záujem." Odpovedal napokon.

Mladý panovník sa podelil o svoje plány s A'Kazom. Jeden by sa až divil odkiaľ nabral toľko múdrosti ale bolo snáď každému jasné, že bol veľmi dobre vychovaný i napriek nedostatkam jeho matky. Bude sa snaží upevniť svoje postavenie a chce zaviesť nový poriadok vo svorke. Vyjadruje nespokojnosť s predchádzajúcim vedením svojej matky a chce zaviesť prísnejšie pravidlá. Iste.
„Vaše Veličenstvo, chcem vás len ujistiť, že chápem vašu chcenosť po zmene a rešpektujem vaše rozhodnutie. Máte pravdu, že svorka potrebuje silnejšie vedenie ale nemali by ste konať hneď tak bez rozmyslu rýchlo a ihneď, no postupne. I však tiež musím podotknúť, že je dôležité budovať pevnejšie vzťahy s Prizračními, ikeď nerozumiem vašim pochybnostiam. Vzťahy pre nás sú dôležité, najmä teraz keď vo svorke je biedny počet členov a blíži sa zima, mali by ste postupovať opatrne, aby sa nevyvolali zbytočné konflikty." Jeho otec uznáva, že svorka potrebuje zmenu, a je ochotný svojho syna podporiť. Keď tu prišiel ešte prvý krát, svorka bola silná, teraz zažíva jej ťažšie obdobie. Rád by vedel prečo taká kritická zmena nastala, čo sa vôbec stalo ale nemal takú možnosť nahliadnuť do minulosti, do čias kedy tu ešte nebol presťahovaní. Vlastne ani len netušil kedy svorka začala tak upadať... Každopádne bol ochotný synovi pomôcť dosiahnuť jeho ciele. „Nihil býval otvorený pre všetkých, Kráľovská rodina pôsobila skôr ako priateľ, či rodina, než ako vládca, to uznávam. Malo to svoje plusy aj mínusy a vlci si žili viac mierovým životom. Aspoň takto som to videl ja. Isteže uznávam, že keď je niečo kráľovské, malo by to mať svoju hodnotu. Nemal by si nikto dovoľovať do kráľovskej rodiny a keď už, určite to nenechať len tak a niesť za to následky." prehovoril o svojom pohľade na vec... „Neobávaš sa však, že táto zmena by opäť mohla viesť k nepokojom?“ spýtal sa. Zmeny sú potrebné ale po malých častiach postupne. Chcel však poznať synov názor.
Samozrejme nebolo to všetko len o tom prikyvovať Arrakisovi, že má pravdu a jeho názor je svätý. Aj Kazo mal svoje obavy z niektorých Rakisových nápadov, ale nebolo ešte zatiaľ reálne, že by mi to všetko mohlo vyjsť. Čas ukáže svoje odpovede a možnosti.
Tiež sa chvíľu obával, že sa ho Rakis snaží odsunúť na vedľajšiu koľaj, rovnako ako jeho matku. No keď mu dal možnosť činiť sa vo svorke a to tým, že by dohliadal na angažovanie Nihilských členov vo viac užitočných veciach, vnútorne mu odľahlo. „Iste, bude mi cťou." odpovedal na jeho návrh.
Dúfal, že synové plány nebudú príliš tvrdé a že to nebude viesť k rozpadu svorky, ale to už preháňal. Dobre to dopadne. Ale mal by najskôr zaujal miernejší prístup, aby to nebol veľký šok pre všetkých...
„Každopádne buďte opatrný, Arrakis... Nerád by som videl, že by sa zopakovalo to, čo sa stalo s Bellannou a Voltaire.“ prejavil napokon svoje obavy. Mohol rýchlo prísť o to, čo získal, ale toho si snáď bol vedomý. Nerád by videl opakujúcu sa chybu.. Samozrejme to nemyslel nijak zle na Veličenstvovuu osobu.

A'Kaza sa vždy snažil pre svoje decká spraviť to najlepšie, až by takmer ani nepomyslel že by ich tým mohol rozmaznať. Možno sa to zlepší keď ho život otrieska, Kaz bol viac-menej spokojný s jeho výchovov i keď určite nebol dokonalý rodič... Zaškubal ušami keď sa mu syn ozval a otočil sa za slovami. Ako už vravel, Arrakis bol múdry a preto ho ani moc neprekvapilo, keď tušil za akým zámerom ide otec za synom. Prikývol. „Áno, rád by som bol oboznámený ohľadom plánov a zmien týkajúcich sa svorky. Akú máš predstavu?" odpovedal mu a medzi tým sa k nemu viac priblížil, aby na seba nekričali cez celú noru a tak aby mu nezasahoval do jeho osobného priestoru. Plány mohol mať rôzne a myslel si že zmeny určite nastanú. Svorka momentálne upadala, členov bolo málo a blížila sa zima. Obdobie to nebolo jednoduché no chcel byť nápomocný čo to len pôjde.

Tak. Bolo to tu. Prešla len chvíľa od korunovácie jeho syna a vyhnaní jeho ženy. Chcel sa so synom porozprávať, chcel vedieť čo bude ďalej, aké má plány. Čo bude s ním ako s jeho otcom. Po tom čo sa udialo sa tak trochu bál o svoju budúcnosť no chcel stať pri svojích deťoch ako najlepšie len vedel. Arrakis to bude mať ťažké, v takom mladom veku viesť svorku. Neskúsený, no vyučený. Bude vedieť teóriu aplikovať do praxe? Bol múdry, určite si poradí. No napriek tomu by rád vedel, čo bude ďalej... aký má plán a možno i o ďalších zaležitostiach.
Vydal sa do nory hladajúc svojho syna. „Vaše Veličenstvo?" pýtajúc sa v nore, s domnenkou že sa mu Arrakis ukáže. Ak by ho tu nenašiel, pokračoval by ďalej, no mal dojem že tu niekde by mohol byť. Pachy ho neklamali.

Ez'ikyel akoby videl až do jeho duše. Prišlo mu to zvláštne keďže väčšina vlkov v A'Kazovej prítomnosti zväčša netuší, čo prežíva, kým to sám nepovie. Bol to klasický poznávací znak jeho rodu, žiadne emócie, kamenný výraz a tak ďalej. On síce občas vedel na tvári vyčarovať nejaký ten úsmev, narozdiel od jeho otca, no bol mu veľmi podobný. Predsa len bol jeho syn... Možno to bola len jeho mágia čo ho dokázala prečítať, kto vie. Každopádne ho to malinko prekvapilo, jeho slová. „To je v poriadku Ez'ikyel." kyvnul keď žiadal o odpustenie. Nehneval sa. „Život ide ďalej ako sa vraví." dodal k jeho slovám. Jeho vnútro síce niečo prežívalo, no rozum mu jasne vravel že musí byť pri zmysloch. Bol silný, nebál sa že by túto situáciu nezvládol, len to bolo pre neho niečo nové, s čím sa potreboval sám vysporiadať. „Ako vy beriete zmeny ktoré nastali?" spýtal sa. Zaujímal ho jeho postoj.