Príspevky užívateľa

Zdálo sa mu, že počul akési zabručanie ale nevenoval mu priveľkú pozornosť. Jedine čo spravil bolo to, že sa s hlávkou po okolí rozhliadol, no napriek tomu si nikoho nevšimol. Zvuk išiel zo zadu jeho chrbta, no zdálo sa že spoza niektorých tých skaliek čo tam boli a tak preto nikoho nevidel. Keby sa ešte nejakú krátku chvíľu pozerá, všimne si postupne ale pomaly približujucu sa bledü vlčku.
Mierne sa mu naježila jeho tmavá srsť, keď začul úplne neznámy hlas, nuž v tom tieni aj tak to nebolo nijak vidno.
„U-um...zdravím." cuklo s ním troška predtým než sa obzrel a prehovoril.
Jedno prekvapenie za druhým, nechápal čo sa chvíľu na to s vlčkou udialo a ihneď sa postavil aby jej po prípade mohol nejak pomôcť. „Ste v poriadku?" snažil sa znieť starostlivo, teda hlavne tak aby neznel že mu to bolo ukradnuté. No kto vie o akého nového člena sa jednalo a tak musel byť obozretný pri každom.

Sám rozmýšľal nad tým, čo si dneska pre neho tatík prichystal, čo vlastne plánoval preberať, či snáď trénovať? Chcel sa nechať prekvapiť, no zároveň mu zvedavosť nedala nad tým nerozmýšľať. Zároveň však bol rád že môže znova nejakú tú chvíľku stráviť so svojím otčinom aj napriek tomu že má toľko práce, bol rád že si na neho našiel čas. Bola to pre neho vzácnosť samozrejme. Nie preto že by sa to dialo málo, ale vedel že S'Arik už nie je najmladší...a navyše kto vie či pri jeho novej rodine bude mať potom čas na neho...takmer si ani neuvedomil nad čím všetkým to on vlastne rozmýšľa keď tu zrazu sa ozval kľudný a chladný hlas tak ako ho poznal. „Zdravím ťa otče." podobným štýlom prehovoril, keď sa otočil na tmavého vlka. Všimol si na ňom niečo nezvyčajné, čože si to pre neho nachystal že zbrane priniesol? Žeby predsa len nejaký tréning? Takto na staré kolená? Hah. No uvidíme čo sa z toho vyklube. „Nový členovia môjmu pohľadu neunikli, no zatiaľ som nemal tú česť rozprávať sa s každým. Avšak s A'senom sme si padli do reči... Lenže ten nie je oficiálnym členom, všakže?" spýtal sa aby ho opravil ak sa mýlil ale mal dojem že má pravdu. Nu doposiaľ nič také sa neudialo čo mu ležalo na srdci aby sa o tom zverol taťkovi „Povedz že mi, k čomu máš tie dve zbrane?" nahnul sa zvedavo kúsok do strany s polovicou tela, ako keby mu chcel za chrbát vidieť.

Neisto kráčal neďaleko močiarov ktoré plánoval obísť. Nechcelo sa mu zrovna kráčať cez tu vodnatú zem a tak sa radšej prešiel. Navyše, voda bola pekne ľadová a nielenže by mal mokrú srsť ale možno by mu chvíľu na to aj zmrzla..a čo ak by sa potom nevedel hýbať? Hah to asi preháňal trošku ale jeden nikdy nevie aké silné mrazy ešte prídu. Veru tak či onak ani jedna vec spojená s vodnou nebola v zimnom období príjemná a tak bol rád že sa jej mohol vyhnúť keďže sa nikam neponáhľal. Kráčal pozdĺž jazera, pár metrov od hladiny. Mal tu niekde počkať na otca, zatiaľ ho však nikde nevidel. Snáď ho nenaľaká a netreskne s ním do tej hnusnej vody. To by veru nebolo pekné ale bol si istý, že mu nič také nehrozí. Kúsok z jeho dušičky mal síce obavy ale nie! Bude to v pohode. Bol zvedavý prečo sa s ním chcel otec stretnúť. Posadil sa a trpezlivo vyčkával.

K jeho sojke sa už viac nevyjadroval, len kývol súhlasne hlavou a zaneral sa viac na jeho vtipky, ktoré tu vymýšľal.
Čo si fetnul tento mladík vedľa neho? Snáď tie vyparí z jaskyne sa nedostali na povrch rovno k nim keď im bolo tak do smiechu. Hlavne A'sen tu bol ten čo najviac blbol, momentálne si uťahoval z jeho mena. Pozeral sa na neho pohľadom či mu snáď nešibe. „Hmmm nikdy som nad tým takto nerozmýšľal." ironicky za zamyslel. „Možno by si ma mal volať Kaz alebo Kaza." spravil kompromis medzi tým všetkým čo mu dal na výber hahah. Nevedel sú vybrať a tak spravil ďalšou alternatívu. „Podla tohto by si mal byť ty...Sen." pft- samozrejme. A'sen je predsa sen každého vlka.

Mal dojem že použil mierny prízvuk, ba možno aj slovo či slová nejaké, ktorým vlk mohol rozumieť, no jedného by to mohlo prejaviť ako tu si povšimol na jeho ušiach.
Zakrútil hlavou. „Troška namyslený, nemyslíš?" pozrel sa jeho smerom zarypal do neho. Egoista jeden hah, treba ho trochu zraziť dole. Samozrejme všetko to bolo bráne ako zábava i keď tú už A'kaza dlho nezažil. Dokonca aj mierny smiešok mu ušiel z úst a konečne sa netváril jak keby nikdy nepoznal emócie a usmieval sa.
Pozrel sa bokom na sneh kde z jaskyne padol malý útržok cencúľa, následne sa znova zadíval do dialavy. „Ako každý iný tvor, aj vtáci majú na každom rohu predátorov a kto vie či jedného dňa ju niekto nechytí." dodal k jeho slovám o tom"čo by sa jej mohlo stať." Hlavne teraz keď je zima a málo potravy, každý sa bude snažiť uloviť čokoľvek živé. Samozrejme že netušil či odletela do teplých krajín alebo sa len kdesi zatúlala.
„Asi máš pravdu." úsmev z tváre mu zmizol už potom čo začal znova rozprávať o Zuri. Znova mal ten svoj neutrálny výraz.
„A'kaza." pousmial sa na neho, „Teší ma, A,sen." dodal. Žeby mal konečne nejakého kamaráta? Zatiaľ o nič také s nikým nestál.

Keď vyslovil tie mená div že oči nevypulel jak on sám ich má. Tie mená mu nič nehovorili a už vôbec nie meno otca. Meno mati mu už samozrejme nabehlo do hlavy keď povedal že sestra Sarika ale bez tejto pomôcky by mu to trvalo asi dlhšie kým by mu to nabehlo. Ich rodina je veľká... neskutočne. Kto si má tie všetky mená pamätať? Občas sa stane že niekoho meno vypadne z umu a väčšinou to tak býva že to najbližšie o to častejšie. Čo sa týka prítomnosti vlčka...uh, jak že sa to on volá..? jemu samému to prišlo zvláštne no nijak nepríjemné to nebolo. O to divnejšie by to bolo keby sú nevlastný surodenci. V tom prípade by sam nevedel ako sa má cítiť.
„uvidí sa." dodal k jeho posmešku.
Pokrčil nosom a vyplazil mu jazyk - znechutene, ale zo srandy samozrejme. Nechcel ho uraziť či sa ho dotknúť. „Uh tak to nem, znajem krajší kožuštek než ten tvoj." dodal posmešnu poznámku až si chvíľu neuvedomil že narečie z maminho jazyka še k nemu dostavilo.
„Zuri." odpovedal napokon a znova hľadel do diaľky dialavej. „Zuri je pre mňa niečo ako spoločníčka. Sojka... Už sa nejaký čas neukázala a mám o ňu obavy." vysvetlil.

„mhm" dodal k jeho "chvíľke". Či mu veril alebo nie, na tom vlastne nezáležalo, mohlo mu to byť jedno.
Kto je že sa vypytuje na rodičov pft...„Nadezhda" odpovedal trošku možno nahnevane že mu takto do súkromia ide, nuž čo už. „Čí že si ty..?" opätoval mu otázku nech tu sám nie je spovedaný.
To že sa usmieva si samozrejme povšimol, aj mu prebehla hlavou otázka, prečo je tomu tak. Ťažko povedať, možno sa mu len páčila reakcia ktorou to posúdil. Vlastne kým A'kaza nevidel že ho nejak urazil či nahneval, bol kľudný a bol za to rád i keď to nedával najavo.
„zaujímavý pohľad, niekoho by si tým mohol aj vystrašiť." dodal.
„Hm?" presmeroval pohľad na vlka vedľa neho s nechápavym vyrazom.

Od jaskyne sa vydal spať cez údolie na niektoré z ďalších miest ich územia no aj keď tadeto takmer stále chodieval aj teraz sa tu rozhodol aspoň na chvíľu zastaviť. Bol tu krásny výhľad no tu nebolo to jediné čo ho s týmto miestom spájalo. Jeho tatik ho tu jedného krásneho dňa ešte ako prcka dopratal a ukazoval mu celé ich územie. Pre neho to bol neskutočný zážitok. Nerád by na túto spomienku zabudol a tak tu chodieval zaspomínať.

Možno mal pravdu no A'kaza sám netušil jak dlho tam ten vlček postával a či tam len teraz neprišiel. „Netuším ako dlho si tam stál, usúdil som tak z tvojho výrazu na tvári ako keby si smrť videl." on svojím večne neutrálnym pohľadom sa pozeral na neho a ani sa z miesta nepohol. Samozrejme že už bolo zbytočne sa zdraviť, obaja to vedeli no slovné to utvrdil cudzinec.
„Už to tak bude." prikývol hlavnou a na chvíľu sa prestal na neho pozerať aby to nebolo divné... Či také niečo mu prebehlo hlavou.
„Vypulené oči až si sotva myslím že zmurkaš. Vypadalo to ako keby si ma chcel uškrtiť pohľadom." úprimne odpovedal. Nevedel to však lepšie popísať.

Zastrihal ušami. Sedel kdesi pri jaskyni s prdelkou v studenom zamrznutom snehu keď k nemu vánok zavial čísi pach s ktorým sa moc často nestretával. Nebol si tak úplne istý o koho sa jedna a keď sa otočil, stále mu to nič nehovorilo. Zdálo sa že pach ich svorky tento vlček niesol na sebe ale osobne ho nespoznaval. Nový člen? Nie... či? Bol z toho viac zmätený a tak prestal nad tým rozmýšľať. „Bežne vlkov zdravíš tým milým pohľadom?" spýtal sa pobodavo pretože mu to neprišlo dvakrát najvhodnejšie. Vlk čo sa vie správať by len tak nezazeral bezdôvodne. Aspoň podľa neho. Ani ho nepozdravil kvôli tomu keďže si zaslúžil taký pohľad od niekoho koho ani nepozná. Súdi skôr než pozná charakter? Možno... a to sa mu nepáčilo...

Čas letel ako s vetrom o závod. Sotva si to uvedomoval no rástol rýchlo a povinnosti pribúdali...a s nimi aj akási nuda ktorá ho tiažila na srdci. Nechcelo sa mu spoznávať nových vlkov a tak mu viac vyhovovala samota ktorej sa v tomto chvíľkovom období držal. Nebol introvert, spoločnosť mu nevadila ale raz za čas potrebuje každý svoj kľud. Cez údolie si to namieril ku jaskyni kde už nejakú dobu nebol, zmenilo sa to niečo? Nezdalo sa mu. Okrem toho že všade bol sneh a žiadna zeleň, nebolo tu nič zaujímavé. Bolo tu krásne, to ano ale nič také čo by predtým nevidel. Kúsok od jaskyne sa zastavil. Nemal v pláne ísť dovnútra. Rozhliadol sa po okolí a nadýchol sa čerstvého vzduchu. Kde tak asi je moja Zuri... pomyslel si na svoju malú lietavú spoločníčku pri pohľade na oblohu. Snáď je v poriadku. posadil sa s pohľadom stále smerujúcim na oblohu. Už aj tvári oblakov mu začínali pripomínať jeho sojčiu kamarátku.

„Nikdy som nechápal zmýšľanie takých vlkov. Ale budiš, každý sme nejaký. Ja sa ik radšej vyhýbam kým sa dá." prehovoril s neustálim kľudom na tvári. Nebál sa cudzincov, niečo z boja vedel a veril si na toľko že by dokázal nejakého poraziť. Sebavedomia mu nechýbalo a tak si rád robil čo chcel.
Škubnul uchom keď začul vrzgot snehu, zdálo sa však že to len akýsi hlodavec sa brudil v ňom a tvoril si svoje cestičky.
„Áno som odtiaľto. Narodil som sa u Prizračných. prezradil informáciu o sebe, ktorá stejnak nikoho nezaujímala. „Odkiaľ teda pochádzaš?" spýtal sa. Mimo Norestu nikdy nebol a tak netušil čo sa tam môže nachádzať. Nevedel či celý svet vyzerá ako Norest alebo je to len čistá pustina... zisťovať sa mu to zrovna nechcelo. Jedine ak by bol rozhodnutý opustiť smečku a to veru že zatiaľ nebol.

Snažil sa prijať svoje chyby. Nenarodil sa dokonalý a tak sa mohol len priučať a zlepšovať od rád tých najlepších.
Kývol hlavou na jeho nasledovný rozkaz. „Pft." odfrkol si pobavene a nestrácal čas. Ihneď zaútočil s cieľom tak ako mu bolo povedané.
Rozbehol sa proti nemu tak ako aj predtým, následne skočil bokom, nepodliezol ho a ako skočil bojom vzal so svojou mágiou hrstku snehu a tú mu hodil do tváre. Hneď na to odskočil znova bokom a pokúsil sa skočiť naň. Vyšlo to?

Netušil prečo sa mračí, bolo mu to jedno...jeho nápad sa mu však absolútne vôbec nepáčil. Stiahol uši a mierne pokrčil nosom. Asi nebude môcť protestovať nad týmto rozhodnutím učiteľa... nuž mohol sa s tým len zmieriť. Mal chuť sa rozplakať- ale aj slzy sú voda.. hhh to bude ešte za deň.
Vodu nemal rád, priam ju neznášal od skorého mladí keď sa učil plávať. Nestalo sa mu nič hrozné ani zlé...proste mu vadila. Moc mokrá hah. „Neznášam vodu... zamrmlal si popod nos a už len čakal kým sa tam poberú.
„Ryby som ešte nelovil." dodal napokon aby neostal len tak ticho.

V kľude bez akýchkoľvek zbytočných otázok vyčkával čo nastane, čakal na akýkoľvek jeho pohyb alebo slová... čokoľvek.
„No, učil som sa stopovať, viem rozoznať pár zvierať ale všetky asi uplne nie...je ich viac než by jeden očakával. Ale tie klasické poznám." prehovoril počas toho ako uvažoval nad tým čo sa ho pýtal. „Pár krát sa mi niečo podarilo uloviť ale lov asi nebude moja silná stránka." priznal. I keď možno by len stačilo viac tréningu. Však viac ho bavilo bojovať, nemohol sa dočkať kým dostane svoju zbraň! No trebalo sa naučiť aj iným veciam než ako boju.