Príspevky užívateľa

Očakával z jeho strany malé zlyhanie a štvalo ho to aj tak. Nechcel to dať na sebe poznať ale v mysli si trochu zavrčal nad sebou. Kľud, len sa učím..." snažil si zachovať chladnú hlavu a postavil sa na nôžky s tým že sa rovno obrátil na Arxiho. Všimol si že ďalej neútočí a tak len stál a vyčkával čo bude ďalej. Na jeho pochvalu prikývol. „vďaka, otec ma učil." odpovedal k jeho otázočke.
„Oh...pravda. Beriem na vedomie." došlo mu kde bola tá chyba keď mu to učiteľ vysvetlil...no jasné! Mal by rýchlejšie premýšľať v daných situáciách, hlavne nad reakciou jeho protivníka.

Strihol ušami keď vyhrkol na neho slová. Hneď takto? Dobre teda. Prešlo mu hlavou. Bral to ako tréning. Ubližovať nikomu nehodlal a tak sa riadil pokynmi učiteľa. Ako inak sa má niečo naučiť pokiaľ sa ani nepohne?
Neočakával že by ho porazil. Navyše tu nešlo o prehru.
Rozbehol sa oproti Arximu. Stále bol menší než on, keďže bol vlča nuž k jeho obratnosti to bolo len plusom. Chvíľu pred ním skočil do jednej zo strán a skočil by aj po ňom keby vie že ho prevalí no radšej ho podliezol a z druhej strany sa mu pokúsil skočiť na chrbát.

Vlček stál jak prikovany i keď ku nemu došiel, chvíľu predtým ako ho pozdravil, by si aj myslel že ani neprehovori...kto vie čo vtedy vôbec dýchal. Nuž vlček prehovoril a tak nějak bol rád že jeho pozdrav nezmizol kdesi vo vetre. „Tak to je fajn. Nemal by som náladu nejaké riešiť." odpovedal k jeho slovám i keď si nebol istý prečo to vlček spomenul. Pochyboval o tom že vyzerá tak hrôzostrašne. Teda snažil sa vyzerať normálne, respektíve neutrálne. Možno aj to dokáže niekoho desiť? Čo a ako to mal tento vlček môže zistiť len ak sa ho spýta ale to neurobí... Možno neskôr, kto vie. „Som A'Kaza." predstavil sa následne po svojích slovách, možno nejaká kratučka pauza tam bola ale žiadne trápne ticho. Jeho črty mu prišli povedomé, žiaľ nespomínal si prečo... Ani ho nepoznal, vidí ho prvý krát v živote.

Nemal šajnu čo sa tu kedysi mohlo odohrať a snáď nikdy by ho nenapadlo že dajaka svadba tu bola. Sám by ani úplne nevedel čo to je a kto nie či niekedy nejakú bude mať. Asi ne..
„Jup." odpovedal kľudne a bol zvedavý či také to obnáša. „Dobre vedieť." dodal k jeho slovám. Aj napriek tomu sa u neho nestratila daná zvedavosť. Aspoň niečo málo zistí, nuž uvidíme! Čakal kým začne.

Len pred chvíľou sa stretol s ďalším z miestnych vlkov a kráčal vedle neho kým nedorazili na pokojné miesto vhodné konverzácie a kto vie čohokoľvek iného.
Toto miesto sa mu páčilo už len preto že tu nebola nikde voda... majú ju tu viacej než oni v jazere na ich území. Mierne sa mu naježila srsť pri tejto myšlienke. Áno, nenávidel vodu i keď plávať vedel, naháňala mu hrôzu...
„čo budeme dneska preberať?" vyzvedal mladý vlček avšak stále so svojím neutrálnym vyrazom, no napriek tomu bol zvedavý.

Všimol si ako šedastý vlček pristáva kúsok od neho. Bol to ten na ktorého už nejakú tu chvíľu čakal ale vôbec mi to nevadilo.
„Zdravím." odzdravil slušné jeho dnešného učiteľa a postavil sa. Bol zvedavý na to, akým spôsobom bude dnešok prebiehať. Sám totižto nevedel, aké všetky taktiky môžu existovať a bol mierne z toho nadšený. Dúfal že sa naučí čo najviac. Trošku nadšene prešlapol nožkami, ah ano. Len málo čo ho vedelo nadchnúť a súboj bol jedna z tých vecí.
„Mhm!" kývol hlavou a tiež trochu poodstupil od strapatého učiteľa. Uši mal nastražené a bol pripravený počúvať všetky možné užitočné múdrosti a taktéž bol pripravený do akcie!

Sledoval ako prechádza cez daný úsek ako jej ukázal. Pokiaľ by sa čokoľvek stalo, bol pripravený zakročiť no zatiaľ to vyzeralo v poriadku. Voda bola studená to áno, ale nič čo by sa nedalo za tu krátku chvíľu vydržať. Keď to zvládol on, zvláštne to aj ona, hihi.
Bol rád že sa jej u nás páči. „To som rád. Som zvedavý aké to bude u vás." dodal k jej slovám, stále však svojim mierne neutrálnym vyrazom.
„Áno, to je tiež pekné miesto pre veľa vlkov." kývol hlavou na jej otázku. Keď vyskočila na trávu vedľa jeho, a trošku ju pridržal aby sa neprekotila hah. „No... Ťažko sa mi vníma čo nám rád a čo nie. Moc nad tým neuvažujem ale viem povedať že toto je moje obľúbené miesto a potom možno údolie. Aj ostatné miesta sú pekné. Snáď som ešte ani nenarazil na nějaké škaredé." vysvětlil svoj pohľad na vec.

Zavetril. Nič. Vánok vial opačným smerom odkiaľ vlk ku nemu prichádzal. Na svoj nos sa nemohol spoliehať, preto pozorné načuval okoliu a taktéž sa rozhliadol na okolo seba. A koho nezbadal. Ktosi sa ku nemu blížil.
Tmavá silueta náhle ztuhla. Všimol si aj on jeho? Zdálo sa tak. Nu keď sa daný vlk nejakú dobu nehýbal, prišlo mu to zvláštne. Ísť za ním? prešlo mu hlavou a nakoniec sa aj postavil. Nedalo mu neujistiť sa či tohto vlka nejak nepohoršil a z toho nějakým spôsobom z toho skamenel. Kráčal za ním, klasickým krokom. Nie nejak rýchlo, nechcel ho o to viac vystrašiť.
„Zdravím." oslovil vlčka keď došiel bližšie na vhodnú vzdialenosť.

Kráčal si územím ich spojencov a skúmal jeho krásy. Bol zvedavý ktoré územie sa mu bude ľúbiť viac. Nezáležalo na tom, určite nie. Nu zatiaľ to vychádzalo narovnako.
Došiel až ku akémusi objektu ležiaceho vo veľmi plytkej vode... skoro ako kaluž sa to javilo. Neznášal vodu...ale tu jej bolo predsa len menej. Mokré špičky paciek mu snáď nebudú nejak zvlášť prekážať a tak sa napokon rozhodol pristúpiť bližšie k tomuto divnému objektu. Nikdy predtým loď nevidel... k čomu to vôbec mohlo slúžiť? Prechádzal sa naokolo oného objektu a skúmal každý detail...

Snáď ešte doposiaľ nebol tak ďaleko od hraníc ich smečky. Samozrejme však bolo načase. Jeho cieľom bolo povedať celý Noreste, ako inak. Teraz však bol na území Nihilskom a v prvom rade to chcel tu preskúmať kým mal takú možnosť. Dohodol si tréning z jedným z miestnych vlkov, s Arxim. Nu snáď dorazil na to správne miesto.
Posadil sa niekde na luke a už len vyčkával. Hm, pevné dúfal, že sa priučí niečomu, čo neskôr by rád využil. Nuž, bol zvedavý ale nechcel mať privysoké očakávania. Preto ostal s neutrálnym vyrazom hladieť na oblohu, nechcel nad tým priveľmi rozmýšľať.

Málokedy vyšiel za hranice, netušil prečo. Teda teraz to bolo hlavne kvôli výmennému pobytu u nich vo svorke, takže nebolo ani kedy vás odísť mimo. Navyše prišlo by mu to neslušné.
Konečne sa však odhodlal vydať sa o kúsok ďalej, na severnú lúku. Bledý oblak zvaný hmla pokrýval určite úseky trávi. Veľmi sa mu to páčilo, keby je väčšia, určite by sa v nej dalo skryť. Mohla by sa tu fajne učiť nejaká technika, či už lovu alebo špehovania a podobne. Posadil sa do stredu čistinky a z hlboká sa nadýchol, príjemný kľud tu bol no na ostražitosti nepovolil.

V kľudne prikývol hlavou a následne sa postavil. Vydal sa do kroku pár metrov pozdĺž brehu a zastavil sa.
„Tu je voda plytšia." ukázal čumakom na hladinu vody a postavil sa presne pred miesto kadiaľ bude prechádzať. Urobil pár krokov do vody na náznak toho že jej ide "naproti."
„To áno." suhlasne odpovedal. „Ako sa ti u nás páčilo? Našla si si tu niečo také, na čo budeš príjemné spomínať?" vyzvedal ani netušil prečo. Asi nechcel aby reč stála. Na jej obhajobu k otázke nič viac nedodal, bolo mu to viac než jasné.

Nevšimol si zatiaľ žiadnej inej prítomnosti cudzieho vlka, vánok vial opačným smerom a tak bol v kľude. Úprimne ani nečakal že by tu bolo naraziť na niekoho z tretej smečky.
Zakrútil mierne hlavou. „Žial nie, ale je tu miesto kde sa ani po brucho nenamočíš... možno by som ťa aj s mágiou preniesol, keby ju mám dostatočne vytrénovanú. Teraz nám to moc nepomôže." dodal fakt ktorý ani nemusel ale stalo sa. Ale bolo hy to zaujímavé nie? Nosiť vlkov vďaka telekineze.
Trochu sa však začudovane pozrel na Rio a mierne naklonil hlavu. Ale len trošičku. „Toto tu je moje obľúbené miesto, trávim tu pomerne dosť času." vysvetlil. „A čo ty také tu porábaš? Skúmaš územie?" vyzvedal tentokrát on.

Ako sa zastavil a čakal kým ostatní zídu z hrádze bližšie k nemu. Všimol si Rio ktorá presvišťala naokolo neho rovno do lesa. Zdalo sa že tá nežiada o pomoc a je si celkom istá kde sa oný les nachádza.
Keď sa dali do kroku ostatní, behom sa vydal ku lesu. Keď sa nachádzal neďaleko lesa, zmenil svoj beh na poklus a ako vkročil do lesa, začal si obzerať jednotlivé stromy z ktorých by sa dala jednoducho vziať kôra. Cestou tu očkom cez plece sledoval Sageho s Voltaire. Mal akési nutkanie dávať na nich pozor, kto vie prečo. Chcel im pomôcť s čímkoľvek...len akosi sa zatiaľ nenašla príležitosť.
Konečne našiel svoj vyvolený strom!
Nikdy predtým sa nesnažil zobrať kôru...a taktiež mu to na prvý pokus ani nevyšlo. Táto kôra bola moc suchá a lámala sa na menšie kúsky ktoré sa nedali použiť. Hm. Zarazene sa pozeral na strom, ktorý si zvolil... Fajn tak si najdem iný. prešlo mu hlavou keď sa otočil iným smerom. Tento sa zdal byť zdravší...a veru že aj bol! Kôra sa mu podarila odtrhnúť tak ako chcel. Nebral jej zbytočne veľa.
Bol prichystaný vyraziť naspäť na taťkom, no obzrel sa za tými dvoma ako im to ide. Určite si poradia aj bez neho a tak sa rozbehol naspäť. Poprípade sa vráti, nu což.
Dobehol ku S'Arikovi. Rio bola prvá čo úlohu zvládla, veď bodaj by aj nie s takým nadskokom, pft.
Posadil sa na miesto kde predtým sedel a položil kôru pred seba čakajúc na ostatných. Žiadneho slovka zo seba nevydal.

Jeho uškam neuniklo, keď cudzie zvuky prerušili hrajúcu melódiu v jeho okolí. Kľudná hladina vody sa rozvírila pri druhom brehu, oproti A'Kazovi.
I keď bol na svojom území, napriek tomu musel venovať svoju pozornosť aj takýmto veciam. Hlavne keď sa u nich nachádzali Nihilčania. Nuž mohlo to byť čokoľvek.
Obzrel sa za zvukom a už aj videl tmavú siluetu kráčať po brehu. „Ahoj Rio." odzdravil milším tónom vlčku stojacu nie tak ďaleko od neho.
„Chceš prejsť na druhú stranu?" spýtal sa narovinu.