Príspevky užívateľa

Písmo Henobu - Rio, Sage, Voltaire.

Netrvalo dlho od toho čo dorazil na miesto zrazu a už sa tu objavili ďalší účastníci. Prvá sa objavila tmavá vlčka, Rio, aspoň tak sa mu predstavila. „Ahoj." odzdravil neutrálnym hlasom. „Som A'Kaza... teší ma Rio." úsmev však nebol nikde. Nač aj? Všimol si miernej nervozity nuž nehodlal to nijak riešiť. Sám netušil ako by sa on správal keby je na cudzom území a stretne tam niekoho nového. Pravdepodobne rovnako...i keď možno trochu nesvojo.
Nestihol nič viac rozvíjať v danej konverzácii, keď tu zrazu došiel ďalší spoločník. Bledý kožuštek dorazil. Pohľadom sledoval jeho správanie, všímal si ako reaguje na Rio. Rio sa zdala byť podľa jeho slov neposedná... zaujímalo by ho čo všetko by ešte zistil, keby vlček neprenesie pozornosť na Kaza samotného. Netušil ako sa vlček volá, ňu možno že to v priebehu dna zistí...Zdravím." odzdravil. Mierne naklonil hlavu keď si všimol jeho zvláštnej reakcie. Vyzerá snáď nejak zle? Pozrel by sa do zrkadla keby nejaké ma.
Veľmi krátka chvíľa ticha nastala v myslí mladého vlčka keď už z diaľky spozoroval siluetu Voltaire. Nie je tomu tak dávno čo sa s ňou stretol a prehodil pár slov. Zdálo sa mu že krátkým pohybom chvosta mu javil náznak zavrtenia ale nevenoval svojmu telu priveľkú pozornosť. Bol rád že ju môže znova vidieť no nerad dával svoje city a emócie najavo. A tak ostal sedieť, sem tam mu pohľad unikol spať na jej srsť až kým sa nedostala ku nim. Vyrovnaná a sebejistá ako vždy.
„Zdravím Vás Voltaire." postavil sa aby prejavil úctu a mierne sa hlavou poklonil...

Ostal stáť keď zbadal tatikov ľadový výraz na tvári, nič nezvyčajné pre neho. Bol však zvedavý ako budú reagovať Rio s Bledým kožuštekom. Pre niektorých vlkov to nebolo tak nezvyčajné ako pre neho.
Bez ďalších zbytočnosti, jeho tatik išiel hneď k veci a on s nastraženymi uškami ho pozorne počúval. Bol rád že dlho nerozprával, kto vie kde by jeho pozornosť skončila.
A už tu bola aj prvá uloha! Kyvol na otcové slová a zišiel z hrádze. Mal na pláne sa vydať k ihličnatemu lesu, presne tak ako kývol hlavou. Však chcel počkať i na ostatných. Kto vie či oni vedia kde taký les tu môže byť. Bude rád ak im bude môcť s čímkoľvek pomôcť.

Zlatisté lúče slnka sa pomalý skrývali za obzor a obloha tmavla. Cvičky hráli melodie rôzneho druhu a vánok im do rytmu tíško hmkal. Hladina vodnej plochy bola kľudná. Miestami nejaký ten žblnkot bol počuť, možno že malá žabka do vody skočila.
Mal toto miesto rád, ani netušil prečo. Stretával tu pomerne málo vlkov. Možno pretože ten kľud tu bol taký čarovný...a aj napriek tomu že nenávidel vodu, vždy obetoval svoj nádherné hebký kožuštek tomu, aby to tu preplával.
Na oblohe sa začali, pomaly ale isto, objavovať ligotavé hviezdy. Zatiaľ však neboli vidieť všetky...jedine Severka svietila zo všetkých najviac ako každú noc.

Občas mu trvalo sa trochu zorientovať čo všetko sa v jeho okolí nachádza, vedel veľa vecí ale ostatnému sa ešte učil.
Zatiaľ ho nezaujímal okolitý svet až tak moc ako ostatné vlčata ale zdálo sa že by to mal čo najskôr zmeniť. Vzdelanosť sa mu bude určite hodiť.
„Asi by bolo fajn si naštudovať niečo viac o svete...uh." priznal. „Mal som to urobiť už skôr." dodal...
„Áno, ten S'Arik, Nox Přízračných." dodal k jej prekvapeným slovám. V duchu sa zasmial nad tým ako nedokázala dokončiť jeho dlhé meno. Zaujímalo by ho, kto by to dal na prvú šupu, okrem samotného nositeľa mena.

Dnešok mal byť vskutku zaujímavý. Jeho tatík ho poslal napred ku Hrádzi, kde malo prebehnúť stretnutie. Bol zvedavý, ako to celé bude prebiehať. Približne vedel, však nebol si tým úplne istý. Už prešlo pár dní odkedy Nihil dorazil na ich územie, konkrétne toto bol ten tretí.Tešil sa z toho, i keď tak nevypadal.
Prišiel ku hrádzi chvíľu popoludní, je tu snáď prvý? Žeby prišiel moc skoro? Nuž nevadí i keby hej. Posadil sa na suché stébla trávy a trpezlivo vyčkával na ostatných. Zatiaľ si v kľude načuval okolitým zvukom. Vtačky si sem-tam niečo štebotali, voda z ich jazera plížiaca sa ku hradze tíško žblnkotala a miestami aj nejaká tá rybka z vody vyskočila... tíško počúval.

"Nie všetci vždy budú ako tvoji rodičia a ver mi že aj ty dokážu byť nahnevaný..." odpovedal, rád by ho poučoval ale sám ešte tak úplne nerozumel svetu.
„Mm.." kyvnul hlavou. „Prechádzam sa a skúmam okolie." odpovedal na otázku. „Predpokládam že ty to isté." dodal.

Ak sa snažil chovať dospelo, tak po tom co pred chvíľou predviedlo sa nedalo ani len pomyslieť na to, že by mal v hlave takú myšlenku.
A'Kaza uznal že možno to trochu prehnal no aj tak si stal za svojím a mal ho počuvnuť
„Čo ti dalo tú domienku že sa chovám divné?" zodvihol jedno obočie čudujúc sa jeho slovám.
„Dobre, pokúsim sa." dodal s ťažkým povzdychom.

Zaujímavé veci sa to práve diali. Nebol z toho vystrašený, prave naopak. Bavilo ho sledovať a pomáhať svojmu tatikovi organizovať túto udalosť. Všímal si každej veci diajucej sa v jeho okolí. Snažil sa pomáhať čo to dalo, aby nebol sklamaný a vychutnával si ten pocit, keď niečo spĺňalo jeho predstavy. Sledoval svojho otca a snažil sa čomukoľvek užitočnému priučiť. Ale popravde, bolo divné sledovať toľkých vlkov na jednom mieste, skôr to bol len nezvyk, nič také na čo by sa nedalo navyknúť ...
Keď spolu s otčinom a Finnom sedeli pri studničke, nasluchal jeho múdrym slovám. Pohľad ktorý sa pred chvíľou díval na dav, sa premiestnil na tmavého vlka. Prikývol a pozrel sa na oblohu. „Prial si si niekedy niečo keď padala hviezda?" položil zvedavú otázku počas toho ako sledoval oblohu. Ešte nevidel spadnúť hviezdu a tak ho zaujímalo, ako niečo také môže vypadať...i keď mu to tatik popísal. Stejnak je to vždy iné, hlavne ten pocit, keď to vidí očami, než ako keď len opis dostane.
Začul kroky blížiace sa k ním a ku svorke sa pridalo Hejno. Chvíľu na to si modrastej vlčice všimol. Bola tak malá oproti S'Arikovi. Zasmial by sa keby si smiať vedel. Nu nemohol si nevšimnúť dvoch identických šteniatok. Mierne natočil hlavu. Nikdy predtým nevidel dvoch takmer podobných vlkov a bolo to zvláštne, zaujímavé.
Keď modrastá dorazila bližšie k nim a prehovorila na jeho otca, zo slušnosti ju pozdravil. „Dobrý večer." a neutrálnym pohľadom sa len prizeral. Počúval o čom sa dospelý bavia. Nevadilo mu že otázky nie sú mierené na neho. Aspoň sa môže venovať sledovaniu okolia. Keď však malá vlčka prehovorila a položila onú otázku...um. Ostal mierne zarazený. Nedával to najavo. Bol zvedavý ako otec na to zareaguje. Všimol si reakcie Novy. Prečo sa nad tým usmieva? Nechápal niektorým veciam. Pozrel sa hore, aby zistil vyraz S'Arika, jeho reakciu na toto tu čo sa dialo. Ešte bolo čo sa učiť...

Posledný krát sa otrepal aby zvyšné kvapky vody zo seba zhodil a pozrel sa na vydesené vĺča. Tak to som parádne poriešil. prešlo mu hlavou namosurene a prestal krčiť nosom. Nadýchol sa zhlboka aby si uklidil a potom ťažko vydýchol...narovnal sa predtým ako niečo povedal.
„Nepočúval si čo ti hovorím, buď rád že to neskončilo horšie." odkašlal si na konci vety, jeho hlas bol zrazu kľudný a melodický. Neutrálne sa na neho pozeral, ťažko sa mu bude odpúšťať ten jeho mokrý kožuch..

Mierne ho vydesilo to, ako jej pohľad náhle ostal zabodnuty na jeho tvári. Povedal snáď niečo zle? Mierne zmätene zastrihal ušami. Nahodil jedno obočie hore, druhé dole pri jeho neistom výraze. Nechcel ju prepáliť pohľadom za to že sa na neho tak pozerala a preto chvíľu na to svoj dokrutený vyraz narovnal a nahodil neural. Jej slová ho uklidnili a zároveň bol rád že zistil niečo nové. „Nevedel som že máme spojencov...vlastne som ani nevedel či sú tu ešte nejaké smečky. Tatik mal dosť práce zo smečkou tak nebolo čas sa ho vypytovať...S'Arik sa volá." odpovedal na otázku, zároveň romzmyšlal nad tým ako príde za svojím papa a zasype ho otázkami. Zisťuje, že tento svet sa zdá byť oveľa zaujímavejší, než si zo začiatku myslel.

A'Kaza sa snažil nebyť tak emocionálny a chcel si udržať neutrálny výraz na tvári, no však keď prišlo na téma o namočení jeho kožuchu, ako keby sa nevedel ovládať. Snáď to časom zvládne lepšie.
„Ja som do tej vody skočil za tebou! Kvôli tebe mám mokrý kožuch..." vystrelil. „Keby tam neskočím tak sa pravdepodobne utopíš..." dodal namosurene až jeho srsť na chrbte bola mierne zježena. Švihol chvostom.

A'Kaza vedel o svete zatiaľ veľmi málo, však tušil že sú tu kdesi akési smečky...no kto vie kde. Aj keby sa mu to povedalo, netušil kde sa tie miesta nachádzajú pretože tam nikdy predtým nebol. Preto chce čo najskôr pobehať celé územie Norestu, aby vždy vedel o čo sa jedná a nebol mimo ako taká vyoraná myš.
„Hm...okolie našej svorky? Prečo vôbec? Je to nejak dôležité?" vyzvedal krpec a zvedavo sa pozeral na, pravdepodobne, jeho novú kamarátku. Nemal šajnu ako sa robia kamaráti a tak len hádal.
Pri vyslovení jej dlhého mena mu chvíľu trvalo poberať čo vlastne všetko povedala, no vďaka hviezdam že vlčka dodala skratku. „Volt... teší ma. Ja som A'Kaza." dodal hneď na to. „Máš dlhé meno...ale moj tatik má omnoho dlhšie. Kto vie či si ho niekedy zapamätám..." uchechtnul sa v krátkosti a zas nahodil neutrálny výraz. Zdálo sa že emócie tohto mladíka bojujú s jeho neutrálnym... všetkým.

A'Kaza sa samozrejme vydal po jej boku. Tiež totižto radšej privítal prechádzku než státie na mieste.
Na prvú vetu len prikývol, nevedel akým spôsobom sa viac na to vyjádriť nu na jej otázku už vedel odpovedať. „Čo iné by robilo vlča za hranicami svorky než ako objavovalo svet." s miernym malým úsmevom pozrel na ňu. „A čo vy tu? A vlastne, ako znie vaše meno?" vyzvedal, rozprával sa s niekým a ani netušil o koho išlo. Snáď nie je vlčka nijak nebezpečná...i keď po tom čo predviedla by si to málo kto o nej pomyslel. Zaujímalo by ho čo znamená ten kruh na tom jej očku. Má to nejakú symboliku?

A'Kaza sa s pokrčeným nosom kukal na toho blbca ktorý si myslel že vyhral boj s vodou. To ako vážne? zavrčal si potichu a následne zo seba otriasol prebytočnú vodu.
„Voda nie je žiadna príšera." dodal k jeho slovám namosurene. Inokedy by bol neutrálne znieť, no teraz bol kvôli nemu celý premočeny až po kosti, čož sa mu v žiadnom prípade nepáčilo...a ešte ani poďakovanie nedostal. Pft..ptrepal si každú jednu packu samostatne. „Nemáš zač za vytiahnutie z vody." dodal napokon.

Prikývol k jej slovám a vydal sa nejakým smerom, kde si myslel že bude fajn hľadať akúkoľvek zver. Teda hlavne tú menšiu...s veľkou by moc velké šance nemal. Pravdepodobne.
„Hm, pokúsim sa." dodal po slovách a radách ktoré mu Waya dala. Normálne by mu to asi nenapadlo. Kto by povedal že sa musí hrať na Sherlocka pri niečom takom. I keď sám nevedel čo alebo kto ten Sherlock je.
Ako kráčali, snažil sa si všímať okolia a zároveň stôp na zemi... vlastne čohokoľvek čo nebolo tak ako by malo.
„Táto tráva je zvalená k zemi, ako keby na nej pred chvíľou niečo ležalo." informoval Wayu ohľadom toho čo si všimol a pričuchol si k tráve. Čoho to je pach? Nebol si tak úplne istý. Ešte takto nestopoval...

„Taktiež prajem pekný deň." odzdravil slušne, tak ako sa patrilo. Samozrejme že nevedel že sa jedná o samotnú panovníčku Nihilskej svorky. A pravdepodobne ona nevedela, že sa jedná o syna alfy. I keď to aj tak asi nič neznamenalo momentálne.
Zakrútil hlavou na jej otázku. „Neznášam vodu ak mám byť úprimný...nu plávať viem...keď treba. Tak isto ako vy práve teraz." dostal nejak zo seba. Veru nie vždy sa hneď s každým rozpráva o tom čo nevie. Nechcel pôsobiť ako nejaký naničhodník ktorý nič nevie. „Som rád že nie som jediný čo sa vie takýmto spôsobom dostať cez vodu." dodal. Nedalo sa to nazvať plávaním ani chodením. Ktovie čo to bolo.