Príspevky užívateľa


< návrat spät

Strana:  1 ... « späť  6 7 8 9 10 11 12 13 14   ďalej »

Hhh, zas bude celý mokrý! Zavrčal si potichu zakaždým keď schytal šplech vody od vlčkovych kopancov.
„Ukludni sa! Snažím sa ti pomôcť." s pokrčeným nosom zvolal na vlča keď sa mu ho nedarilo chytiť za zatylok a on bol kvôli tomu celú premočeny od hlavy až k pätám. Zdálo sa, že vlčata budú tie posledné čo by mal A'Kaza rád. Ktovie koľko nervov mu ostane, ak niekedy bude mať svoje.
Konečne sa mu podarilo ho chytiť za zátylok a vytiahnuť ho ku brehu. Odkašlal si kvôli vode, ktorá sa aj jemu dostala do nosa vďaka vieme komu. Hhh.

Posadil sa keď vlček začal hrať akési divadlo. Vrčal na vodu, i keď si úplne nebol istý že čo presne. Šum okolia mu nedovolil poriadne porozumieť vlčaciemu jazyku a tak bolo pre neho obtiažne si predstaviť, prečo bojuje s onou vodnou. Ak teda bojuje s vodou. Nuž vyzeralo to tak.
Zrazu nahodil šprinty a vyzeralo to, ako keby chcel prebehnúť po vode. Bolo niečo také vôbec možné? Samozrejme že to skončilo presne tak ako očakával. S nadvyhnutým obočím sledoval ako vlček zmizol pod vodou.
To ho mám akože teraz zachrániť? povzdychol si a vydal sa za ním. Prebehol cez hrádzu aby nemusel celý ten kus preplávať, unavil by sa skôr než by sa k nemu dostal. Napokon však dobehol a skočil za ním do vody so zámienkou ho vytiahnuť na breh.

Zdálo sa mu že si ho vlčka napokon všimla, len mu nevenovala takú pozornosť, ako predpokladal. On narozdiel od nej, nespustil zrak z jej srsti. Sledoval celé dianie, ktoré prebiehalo len kúsok od neho. Prišlo mu zo začiatku, že sa vlčka bojí vody, rovnako ako on, snažiac sa prekonať strach. Ešte že ho Finn nedávno učil plávať.
Mal chuť skočiť za ňou a pomôcť jej preplávať na druhý breh, však zvládla to aj bez jeho pomoci. Vlkvie či by to vôbec zvládol, keďže nebol zrovna najsilnejší. Bol stále len vlčaťom, i keď nebol zas najmenší.
Vlčke sa nakoniec podarilo preplávať na druhý breh...jej plávanie bolo, no... komické a keby sa Kaz vedel smiať, pravdepodobne by to nevydržal a spustil by rehoty.
Počkať...to takto zle vyzerám aj ja keď plávam? ah áno, možno aj horšie. Nikto by nechcel plávať v jeho blízkosti, všetci by skončili po uši mokrý.
Stál len kúsok od cudzinky keď vyšla z brehu nadšená, že sa jej podaril tento úspech. Len tak tam stál a pozeral sa na ňu. „Zdá sa mi, že v plavání sme na tom rovnako." poznamenal neutrálne až to mohlo pôsobiť mätúco. Ťažko povedať či vlčka bude vedieť ako to myslel. Nuž jeho emócie sa ťažko vyjadrovali, takže to mohlo znieť vážne hocjak.

Prečo sa furt držím pri tej vode? Posledné dni stále len voda... prečo? Sám seba preklina vo svojích myšlienkach hľadajúc odpovede na svoje otázky. Žiaľ asi ich nenájde.
Z myšlienok ho vytrhol pohyb ktorý zahliadol neďaleko od neho, na druhej strane riečky. Prečo sa dal do akejsi bojovej pozície? Pft... zasmial sa sám pre seba i keď mal na tvári stále neutrálny výraz. Nevedel tieto emócie dávať nič najavo. Teda vedel, no nechcel. Zbytočnosti.
Keď sa vlček dal do kroku, išiel zarovno s ním. Všimne si ho?

Bol stále ešte šteňa, nedovršil ani jedného roku. Možno tak zo šesť mesiacov mohol mať. Nuž rozprávanie mu išlo omnoho lepšie ako pred pár týždňami, ba mesiacom.
Behanie mu nerobilo problém a tak úroveň jeho zvedavosti stúpala čoraz vyššie a vyššie. Územie takmer celé videl, čo však chcel ešte viac vidieť bolo všetko mimo Přízračných. Chcel vedieť aký je svet a na čo všetko môže naraziť. Netušil či môže ísť mimo hraníc, no jedna výprava mu snáď neuškodí. Určite by to nejak doma vysvetlil, pokiaľ by bolo zle...
Kráčal si kráčal keď sa konečne zastavil na sútoku riek. Vážne sa mi nechce ísť cez tu škaredú vodu na druhú stranu... Plánoval sa otočiť... Nie že by sa chcel vrátiť naspäť, no chcel sa tak aspoň tváriť.
Spozornel. Začul kroky i napriek tomu že tu voda šumela. Zrazu jeho očká zbadali krásnu vlčicu, ktorej srsť žiarila vďaka slnečným lúčom. Zadíval sa pohľadom na vlčku. Nikdy predtým ju nevidel a chvíľu sa zdalo, že ostal v šoku...ba možno ani nedýchal. Všimne si ho?

Jeho plávanie nebolo dokonalé a tak by sa aj čudoval keby si ho všetci na okolí nevšimli. Sem tam kopanec ponad hladinu a následne vyprsknutie vody po okolí. Krásne hlučné plávanie. Stále sa učil... dúfal že časom sa to odnaučí. Nechcel pôsobiť tak, že sa vody...no... bojí.
„Zdravím, no, v podstate zvedavosť a potom som začul akúsi melódiu tak som sa vydal za ňou." vysvetlil. Čo iné by ho u prilákalo než ako decká zvedavosť? Popodišiel trošku ďalej aby vlka neoprskal, potreboval sa zbaviť prebytočnej vody na jeho kožuchu. „To vy ste vydávali zvuk tej melódie?" vyzvedavo sa spýtal. Predtým si všimol pár vtáčkov okolo neho.

Sam si presne nebol istý, koľko možnosti mu svet ponúka. Waya ho však oboznámila s tým všetkým, čo zatiaľ potreboval vedieť, čiže perfektne odpovedala na jeho otázku. Toľko možností... prebehlo mu hlavou.
Nad dalšími otázkami, nemusel ani moc rozmýšľať. Vedel že rastliny hľadať nechce, prišlo mu to nudné aj keď vedel že pre liečiteľa a následne aj pre smečku, to je dôležité.
„Hmm... stopy hľadať a ak niečo príležitostne nájdeme, tak aj uloviť to?" spýtal sa. Ani si neuvedomil že jeho slovosled znel trochu nespravne, nuž bol stále vĺča a potreboval sa učiť neustále.

Nepamätal si, kto všetko ho bol pozrieť keď bol malým krpcom. Síce stále nebol o nič väčší no teraz už aspoň behať vedel. Však nezáležalo mu na tom, či ho niekto prišiel pozrieť alebo nie, stejnak musel vlkov vo svorke spoznať odznova...i keď jeho poznali skoro všetci, on takmer nikoho. Wayu si len matne pamätal a teraz ho vzala na prechádzku po ich území.
Čo by som chcel robiť? zamyslene sa najskôr pozrel na Wayu a potom po svojom okolí. Netušil čo chce robiť. Blbnúť sa mu nechcelo. „Čo bežne robia vlci?" spýtal sa mierne zvedavo, no neutrálny výraz na tvári stále ostal nezmenený.

Kráčal si pozdĺž jazera keď si všimol že uprostred sa nachádza akýsi ostrovček. Ako sa tam len dostať? Finn ho učil plávať, vedel plávať...no nechcel plávať. Nechcel si namočiť svoju krásnu srsť a potom ju znova sušiť na slniečku ako to robili po kurze plávania.
Zvedavosť ho však donutila vojsť do vody a tak opatrne preplával až na breh ostrovčeka. Voda nebola až tak hlboká a tak sa moc nebál, no keďže bol malý, nie tak úplne sa mohol dotknúť dna vody.
Po jeho úspešnom preplavaní, netušil že tu nie je sám. Počul len krásnu melódiu, za ktorou sa hypnotizujuco vidal, kým nenarazil na blielohnedastého vlka.

Pozorne ho začal počúvať keď prehovoril. Akonáhle ukázal hlavou smerom k hrádzi, pozrel sa tam a ďalej počúval. Snažil sa si to všetko predstavovať. Po jeho chvilkovom stuhnutí ešte chvíľu nad tým rozmýšľal. Že by si raz spravil obhladku hraníc? Nebude to pre neho samého nebezpečné? Nie že by sa bal ale je len vlčatm a uvedomoval si že sam proti dospelému nič nezmôže. Hmm..niekoho si najde.
Ďalej ho počúval a rozmýšľal. Aké miesto mu znie najlákavejšie. Hviezdna jaskyňa a ostrovček. Ah áno. Tam sa musí čoskoro vydať. Keď počul že sa jemu páči ostrovček, bol rozhodnutý, že to bude dlažieb miesto kam sa vydá...ale taká hrádza znela tiež zaujímavo. Najradšej by to pozrel všetko hneď naraz.
Na jeho otázku zakrútil svojou malinkou hlávkou. „Ne-e...v udoví je vyhlad pjeknij ale ne-bou som in-de ece. nom, bol zatiaľ jen na dvoch miestach. A tak si neml z čoho vyberať. Dúfam že sa to čoskoro zmení.

Malý vlček sa na chvíľu zamyslel. Netušil čo všetko sa nachádza na uch území, nie to ešte vo svete a jeho malé nožky to za jeden deň určite nestihnú všetko pobehať.
„Co šecko moem najst tu?" tu ako na ich území alebo v ich okolí „Más ne-o obu-bené?" jemu sa zatiaľ najviac páčili v údolí...ale to bolo prvé miesto mimo nory kde ho tatik zobral. Netušil že existujú aj iné krásne miesta, či už z neuvěřitelným výhľadom alebo inými krásami.

Spokojne si ležal na tvrdom kameni. Ani mu nijak nevadila tá tvrdosť, bol rád že sa mu suši srsť a že čoskoro bude vyzerať znova huňato ako predtým.
Do vody už nechcem ísť, nie že by sa jej bál...no možno trochu, no vadila mu v určitých oblastiach hlavne čo sa tykalo jeho srsti. Možno že sa to do jeho dospelosti celkom zmení, no bola to malá pravdepodobnosť.
Chvíľu sa už zdálo že malý zaspal, aj tomu tak bolo. Tíško si podriemkaval asi tak necelých päť minút, keď sa znova zobudil. „A c-co bud-eme teuaz l-lobit? vyzvedal. Však už do vody nebude musieť ísť?

Nechápal by keby mu to povie, že je rovnaký ako S'Arik. Netušil by prečo, musel by mu to vysvetliť aspoň v skratke.
Kyvnul hlavou keď Finn zavelil a on sa pomaly vydal za ním. Uhh, každý krok bol studený a nepríjemný. Zimomriavky mu behali po celom tele.
„Uhum." chápavo dostal zo seba a pokúsil sa na nejaký z kameňov vyštverať. Dalo mi to zabrať ale nechcel pomoc od Finna. Chcel sa potrápiť sám a ukázať sam sebe že na to má. Nakoniec sa mu to aj tak podarilo. Horko-ťažko ale áno, zvládol to. Spokojne si hačal na teplý kameň aby si odpočinul...

Na jeho nespokojnej tváričke sa aspoň na chvíľu rozžiarili jeho velké očka a to vďaka Finnovej pochvale. Bol šťastný a dokonca to teraz na ňom bolo aj vcelku poznať, mierne sa pousmial. „Daku!" poďakoval slušne no následne ako sa pohnul, mu úsmev zmizol...i keď bolo očividne že plávanie mu pôjde, vedel už teraz, že vodu neznáša nejak podobne ako mačka. Jeho predtým krásne huňatá srsť bola splasnutá a ešte k tomu raz taká ťažká ako on. Bolo to niečo hrozné pre neho... snažil sa onú vodu zo seba striasť, nu nie všetka išla preč tak ako by chcel. Dúfal že slniečko mu to čoskoro vysuší.

Mmmm nepáčilo sa mu to. Nechcel ísť znova do tej vody ale žiť na duši s hanbou že nevie plávať mu nedalo to aspoň takto skúsiť.
„ďobe." dodal k jeho slovám kľudne a psychický sa snažil pripraviť na to čo príde. Ako ho pomaly dával do onej vody, mak chuť si to rozmyslieť však bolo už neskoro. Inštinktívne začal pomaly kopať nožkami a čím hlbšie bol ponorený, tým viac začal kopať. Zdálo sa že put sebazáchovy má v poriadku, je tomu tak naozaj?


Strana:  1 ... « späť  6 7 8 9 10 11 12 13 14   ďalej »