Príspevky užívateľa


< návrat spät

Strana:  1 ... « späť  6 7 8 9 10 11 12 13 14

Možno keď budú starší tak budú na to s úsmevom spomínať, alebo aj nie. Ďaleko tomu bolo a navyše A'Kaza možno na to zabudne. Predsa len je ešte malý a nebude si pamätať všetko navždy. To asi len málokto dokáže, ak vôbec niekto.
„Oh..." vydal zo seba keď dostal vysvetlenie. „mhm-" všetko v cajku. Otriasol sa od vody i keď nemusel a došiel ku Finnovi. Nemal rád keď ho niekto držal za kožuch ale v tomto prípade sa mu to zdálo najlepšie... Už tam nechcel ísť sam. Určite si to nikdy neprizná, ale začínal sa vody báť.

Nemal celkom šajnu akým štýlom bude kopať vo vode no dúfal že mu to nejak Finn vysvetlí ešte...alebo na to príde sám keď tam bude. Kto vie, on nie.
Nechcelo sa mu už viac čakať a tak prikývol že môžu it's. „Mo-hme." dodal ku prikyvnutiu.
Nečakal na Finna kým ho chytí za srsť, chcel sa postaviť na plytký breh, do vody nech najskôr okusi aké je to stáť vo vode ponorený vyššie než ako len po jeho pazúriky.
Ponoril si packu, potom aj druhú a keď sa chystal spraviť ďalší krok tak zistil že na onom mieste je voda hlbšia než inde. Nedokázal však inak manévrovať so svojím teličkom ako tak, že skončil vo vode po bruško namočený. Určitý šok bol poznať na ňom a ihneď vybehol z vody von. Sledoval ako mu zo srsti kvapká voda. „V-voda m-mok-va byt!!"
štekol prekvapene na Finna a bol nahnevaný že mu to nepovedal. Ah ano, uvedomil si že voda je mokrá a že sa mu to vôbec nepáči. Cítil sa divne vo vode a dokonca ešte divnějšie keď z tej vody vyliezol.

Kyvol hlavkou keď si mal odpočinúť. Zišlo sa mu to. Aspoň už nemusel rozmýšľať nad tým si správne vie chodiť a nad ostatními blbosťami. Teličko mu ťažko spadlo na zem a položil si hlavu na packy. Sledoval hladinu vody, ako sa každá vlnka pohybuje, ako omína breh a kamienky v ňom. Sem tam nejaký chrobáčik po nej prebehol. Vskutku zaujímavé.
Oh, takže plávanie slúži na pohyb vo vode? konečne mu to došlo... zodvihol hlávku keď sa kukol Finn na neho. Mierne naklonil hlavu. Nie úplne všetkému rozumel no časom mu to asi dôjde. Z toľkých info by mu vybuchla hlava keby sa na všetko pýta...i tak nad tým chvíľu uvažoval.
Zrovnával si to v hlave svojej keď sa spýtal na jeho otázky. Mal vôbec nejaké? Hmmm... snažil sa všetkému porozumieť.
„um..a-ši ne-e." prehovoril konečne po celej tej dobe, nevedel však čo sa spýtať... otázky skôr využije na neskôr počas toho ako sa budú učiť vo vode.

Striedal svoje malé labky raz práva, raz ľavá a takto dookola. Sledoval ako sa pohybuje vpred a sem tam sa podkol. Ako inak. Nemal by moc nad tým rozmýšľať inak sa dopletie celý a nakoniec ani nebude vedieť chodiť...hah.
Prišlo mu zvláštne aký veľký je Finn oproti nemu. Bude stále taký malý? Či nakoniec bude vyšší niekedy. Mohol vôbec vyrásť? Hm.
Plávať? A to je zas čo? K čomu mu to bude? Keď mu však ukázal veľkú modrú plochu vlniacej sa hladiny-... stále nevedel čo to je. Vedel však čo je to voda, nedalo sa po nej chodiť... aká to škoda. Cez packy mu pretekala keď bol s tatikom v údolí. Čo iné sa s tým dalo robiť než piť? No to bol teda zvedavý... síce to nedával nijak najavo a všetko toto nadšenie sa odohrávalo v jeho nútri. Na jeho tvári nebol žiadny úsmev, ňu aspoň jeho chvostík jemne mával zo strany na stranu.

Konečne nastal ten deň kedy mu nikto nebude brániť spoznávať svet. Čo také všetko sa môže nachádzať tamtým smerom? Díval sa na východ z nory celý zadumaný čo také tam asi objaví. Prečo to však nejde zistiť sam na svojích packách? Rozmýšľať mohol doteraz...kuknul sa na ségru či snáď už nevyrazila bez neho.
Nakoniec sa však vyťapkal z toho teplého miesta kde predtým spokojne ležal a vydal sa k východu. Toto rozhodnutie mu trvalo dlhšie než si myslel- Očakával od seba že v tento osudný deň sa hneď rozbehne preč, nič také však neurobil. Zvláštne. Na tom teraz nezáleží.
Cupital si ku vychodu keď sa zrazu zastavil a nenapadne nakukol na vlka ktorý tam len tak bol kúsok ďalej od nory. „Hm?" párkrát zažmurkal. Ono existuje viac vlkov než len jeho tatik, mamka, segra a liečiteľka? Zaujímavé! Opatrne si to ku nemu namieril.

Zvedavé očká mu behali po okolí počas toho ako sa jeho slabé telíčko hompálalo v tatkových ústach. Rád by si zabehal. Nuž taký kus cesty bol na neho priveľa. Malé nožky, malé telíčko. Musel ešte chvíľu počkať kým bude môcť behať čo mu nožky stačia. Zatiaľ mu však neprekážalo to že ho niekto nosí, aspoň sa rýchlo neunavil.
Samozrejme že bol zvedavý! Existuje vôbec nejaké vĺča čo nechce objavovať svet? Nuž, toto nebol jeho prípad síce to možno občas nebude dávať najavo.
Realitu vo svojom okolí vždy veľmi rád vnímal a pozoroval. Keď ho však tatík položil na zem, nechápal prečo práve na takéto miesto prišli. Čo také zaujímavé tu môže byť? Skôr než sa chcel kdesi rozbehnúť, chcel si určiť miesto kde pôjde. Lenže skôr než sa stihol obzrieť po okolí, jeho tatík prehovoril a on sa zvedavo kuknul na neho.
Údolie? zopakoval si v mysli a pri jeho ďalších slovách sa kľudne posadil vedľa taťku. Hmm... rozhliadol sa smerom odkiaľ prišli. Mal toľko otázok. „Dom..o- va?" zadúmane a tichším hláskom si položil otázku. Rozprávanie mu robilo problém, bodaj by nie keď bol stále šteňa. Však nezdálo sa mu že by slová nejak zvlášť potreboval. Bol rád ticho a zároveň radšej počúval ostatných než seba. Čo to asi môže byť? Domov...Čo je to rieka? Čo je les? údolie už vedel čo je. Avšak po prvý krát vonku bol a nevidel tieto veci čo mu tatík rozprava. Vlci sa o nich bavili, ale čo to bolo? Však nechcelo sa mu vydať ani hlásky na to aby sa to všetko spýtal. Neskôr to snáď zistí. Určite hej.

Nádherná to temnota spolu so stredným to okolím. Zvuky boli matné, zrak zahalený pod čiernym plášťom tmy a jediné čo ako tak vnímal boli dotyky. Kto to len môže byť? Nechcelo sa mu otočiť. Priveľká zima mu však o nemalú chvíľu bola a tak si to ku teplúčku namieril. Dalo mu to veru zabrať no niekto mu pri tom pomohol. Bola to snáď jeho matička? Nechcel pomôcť, chcel to zvládnuť sám! A pri každom dotyku sem-tam nespokojne zapišťal. Ešte že jeho sestrička nepišťala priveľa, takže nemusel jej nič vraciať.
Ako inak, hlad sa mu z bruška začal ozývať, no šikovný A'Kaza si predsa len našiel to svoje miesto na zdroj teplunkého a chutného mlieka od svojej máti.

Meno: A'Kaza Roisin
Prezývka: Kaz, Kaza
Vek: Šteňa
Pohlavie: samec
Matka: Nadezhda
Otec: S'Arik
Súrodenci: Norek

Charakteristika:
Pôsobí prevažne neutrálne, vyrovnane. Nie je úplne bezcitný, vie prejaviť svoje city, no nerobí to, pretože sa necíti pri tom komfortne. Je veľmi zriedkavé aby ho niekto videl plakať, usmievať sa, či smiať sa. Potrpí si na dokonalosti i keď sám občas trpí za to. Jeho cieľom je mať silu, no nepovie ti preto aby chránil slabších, robí to hlavne kvôli svojej rodine. Záleží mu na nej a urobil by pre ňu čokoľvek. Akýkoľvek člen rodiny, či už pokrvny alebo nie, je pre neho veľkou vzácnosťou. Rešpektuje tých, čo sú silný...tí čo sú silnejší ako on, v kútiku duše im tíško závidí ale nijak to nenaznačuje. Rád chváli tých, ktorí sa zlepšujú alebo sa aspoň o to snažia. Nemá rád keď niekto nemá žiadnu snahu v nejakej činnosti a keď sú mu dané veci ukradnuté. Veľa si toho necháva pre seba, nerozpráva rád o sebe a ani nie je nejaký ukecaný, no zároveň keď padne otázka, odpovedá priamo a úprimne. Niekdy až moc úprimne. Nie každý ho má za to rád, keďže pravda sa občas ťažko počúva. Robí mu problém občas rozoznať sarkazmus a celkovo čo sa týka humoru mu akýmsi spôsobom uniká. Málokedy sa zasmeje nad niečím. Neznáša škodoradosť.
Nevadí mu samota ani spoločnosť. Prekáža mu skôr chaos, rád má veci zorganizované a taktiež má rad poriadok a čistotu. Nebojí sa síce zašpiniť, ale radšej je, keď je čistotný.
Miluje bojové umenia nech sú akékoľvek. Na svoj deň kedy dostane svoju vlastnú zbraň sa nemohol dočkať. Rád trénuje, avšak vie sa viac uvoľniť, keď je sám alebo keď bojuje s niekým veľmi blízkym. Rád sa učí novým technikám v boji a podobným veciam.
Jeho spoločník menom Zuri je sojka modrá a sprevádza ho už nejakú tú dobu. Považuje ho za svoju rodinu.

Zaujímavosti:
- Zuri (sojka modrá) mu je vždy nablízku
- rodina, či už pokrvná alebo nie, je pre neho vzácnejšia než čokoľvek iné
- málokto kedy mu videl na tvári úsmev
- miluje tréningy a boje
- ľúbia sa mu ružičky, ľahko sa mu s nimi zavďačíte
- mierne opovrhuje slabé bytosti

Mágia - Telekineza
Pomocou mysle dokáže zodvihnúť predmety do určitej hmotnosti. Nevie chytiť viacej vecí naraz a tak isto zavisí aj od váhy daných predmetov. Dokáže odniesť o čosi menej ako reálne váži on, závisí od toho aj dĺžka používania jeho mágie. Čím ľahší predmet - tým dlhšie ho vie udržať vo vzduchu a naopak.
Je však u neho možné aby si túto dĺžku úchytu nejakého predmetu - npr. jeho zbrane - dokázal aj predĺžiť. Dokáže s ňou trénovať a tak si precvičuje aj dĺžku držania jeho Kitry. Čím bližší si je s predmetom, tým jednoduchšie sa mu telekineza ovláda.

Obrázok pošlem cez dc <3

Postava na Brlohu: Amaya


Strana:  1 ... « späť  6 7 8 9 10 11 12 13 14