Príspevky užívateľa

Nechcel ju v žiadnom prípade znervózniť, to naozaj nie. Tváril sa že si toho nevšimol aby jej ešte viac zloby nenarobil. Keby teraz odíde kvôli nemu, prepadol by sa pod zem. Predtým len bol prosto zvedavý a nedalo mu sa neopýtať...I keby jej dôvod návštevy bol, že sa náhodne "zatúlala" k Prízračným, či niečo na ten spôsob... čokoľvek, bol by rád že ju vidí za každých okolností. Nerozumel čo je to láska, možno niečo také pre neho ani nejestvovalo. No vedel povedať koho má rád a koho nie.
Keď panovníčka vyslovila svoje ospravedlnenie, mierne to nečakal a prekvapilo ho to. Avšak ako býva zvykom, nedal to moc na sebe poznať. „Ale prosím vás, nemuseli ste si robiť také starosti. Samozrejme že som mal pochopenia, ale veľmi si toho vážim." vyslovil slušne a pri konci mierne sklonil hlavu a opäť ju vrátil späť. Niečo ako náznak minipoklony alebo teda poďakovania. Samozrejme že mu to zalichotilo. Samotná panovníčka mu osobne prišla venovať ospravedlnenie a vynahradiť mu jej odmietnutie. Síc mal byť jej nastávajúcim, nemyslel si že to dopadne až takto. Voltaire bola vskutku jedinečná. Kto vie či ho niekedy prestane udivovať.

Kráčal si územím, rozmýšľajúc ako by mohol byť užitočný pre svorku. Očividne nebol sám, komu napadlo že možno bude mať šťastie a jazero nebude tak úplne zamrznuté, že by mohol ryby nachytať. No opak bol pravdou a hladina vody bola len tvrdý ľad. Možno by ho s kosou mohol rozbiť? Alebo si ju len zbytočne otupiť... Áno, vliekol ju so sebou kam sa dalo. Kto mal vedieť kedy sa mu bude hodiť? Doma by mu na okrásu bola k ničomu...i teraz bola celkom nepoužiteľná... chcelo by to niečo tvrdšie, niečo také ako kameň.
Ako rozmýšľal, všimol si neďaleko seba vlka, s ktorým už mal tú česť aj spolupracovať pri odchyte Igniskej zajatkyni.
„Zdravím Cielo." pozdravil keď už mu bol nadosah. „Neodporúčal by som pridlho sedieť na priam mrazivom snehu za týchto podmienok, mohol by si prechladnúť." odporúčal priateľ priateľu. „Ako sa inak máme?" spýtal sa, nech vyzerá že ho neprišiel len poučovať, len možno sa trochu pričiniť, či možno zoznámiť? V podstate noc toho o Cielovi nevedel.

Tak tak, reč tela bola dôležitá najmä pri vlkoch Milagovských keďže emócie sa u nich málokedy, ba vzácne vyskytovali. Aikan bol veľmi pozorný. No v tomto prípade by si to všimnul možno i hockto.
Keď Aikan začal rozprávať, na chvíľu sa posadil a pozorne načúval. Zatiaľ niečo málo už o tom vedel, no mohlo sa stať že mu niečo uniklo a predsa len, opakovanie je matka múdrosti. „Umm... rozmýšľal som nad tým aké ešte som si meno pre svoju zbraň nevybeal." odpovedal, keď napokon padla otázka na A'kazu a jeho zbraň. „Myslím že táto zbraň bola vytvorená kvôli mojej mágii a tým pádom nebudem mať problém s jej uchopením narozdiel od protivníka ktorý by sa mi ju mohol pokúsiť vziať." uvažoval samostatne len tak pomimo.
„Niečo málo mi už bolo povedané, áno. No na škodu to predsa nie je." dodal k jeho slovám a následne kyvnul hlavou na súhlas aby mohli začať. Keď rozprával o jeho zbrani, pozeral sa presne na tie časti ktoré naznačoval. Následne sa chystal spraviť to k čomu ho Aikan vyzval. Uchytil zbraň svojou mágiou a švihnul. Či mal to snáď skúsiť s svojou čeľusťou? No toto bolo prvé čo mu napadlo. Keď tak skúsi aj inak.

Veru škoda že nebol na onej jesennej rovnodennosti, žiaľ bol kdesi mimo svorky vtedy. Povedzme, že plánoval tam dôjsť, len jaksi to nestihol. Trénoval kdesi a vypadlo mu to z hlavy. Aspoň že teraz mohol dostať ponaučenie a rady, ktoré zmeškal. Určite sa mu to bude hodiť a tak pozorne s pravým záujmom načúval. Uraziť A'Kazu bolo snáď nemožné. Po tom čo toľko trénoval, nejedol priveľa, tomu bolo fakt. „Dobre, pokúsim sa ešte niečo nabrať do zimy, snáď to stihnem." poznamenal že si zobral jeho slová k srdiečku a že ich nevyhodil len tak do vetra. „Samozrejme, budem rád." odpovedal k jeho návrhu ohľadom bylín na odporu imunity. Určite sa mu to zíde. Predsa len, cez zimu kto vie aké choroby a chrípkyz nádcha a podobné klasické veci ich môžu čakať. Len aby niečo horšie neprišlo. Snáď nie.
„Je trochu iná, než ostatní vlci z rodu. Ja jej to za zlé nemá, no otec mal iné očakávania. Norek je viac emocionálne naladená, než napríklad ja. Z určitými situáciami, napríklad s tým Kosuth'laes sa viem vysporiadať lepšie, než ona. Bola pod menším nátlakom mi prišlo." vysvetlil svoj uhol pohľadu. „Určite to niekto iný môže vnímať nie ako ja, vravím len ako to mne pripadá." dodal, aby mu to viac objasnil. Občas nemusel vnímať veci správne, ale to je snáď bežné...
„Ano, chcem ísť v stopách otca a osobne si myslím že i tak mám k tomu najbližšie. Boj ma predsa len viac baví, než ako napríklad taký lov čo tiež nie je od toho najdalej." už od mala sa tešil na svoju zbraň, nech mala byť akákoľvek. Lov bol tiež zaujímavý, ale nie natoľko ako boj.

Bol to skôr otcov plán, než ako jeho ale časom sa s tým zmieril. Očakával to, predsa len bol na to tak vychovaný a riadil sa tým čo od neho rod Milagovcov očakával. „Pre rod je podstatné zachovanie rodovej linie, než vytváranie lasky." vysvetlil i keď to Norek bolo asi jasné. „No nemôžem povedať že ju neľúbim. Pravdaže, i keď to bol vzťah dohodnutý, začal som mať Voltaire rád a nie je to nútené." dodal odpoveď na jej otázku. „Ty budeš mať kedy svadbu?" vyzvedal. Nečul od otca že by niečo spomínal o vydávaní Norek, ani len nevedel či má už vybratého partnera. Síce Norek nespĺňala nejaké kritériá rodu, neznamenalo to že by ju nemal rád. Pre neho to bola rodina či už bol jedinec dokonalý alebo úplne nemehlo. Iné to bolo pre vlkov, ktorých nemal za rodinu. Norek bola jedinečná v tom aká bola a nemal jej to za zlé. Mal ju snáď rád viac než seba. Občas rozmýšľal aké by to bolo, keby je ako ona. Emócie a tak podobne...
Pri zodvihnutí jeho kosi mala trochu problémy a tak jej trošku pomohol s mágiou ale nie úplne. Stále chcel nech ma ten pocit, že ju drží ona. „Čo na ňu vravíš?" spýtal sa, medzi tým sa rozhliadal po okolí aby tu len tak nestal a plánoval sa teda pustiť do hľadania mechu. Len čakal na odpoveď a na to, aby si kosu mohol zatiaľ niekde odložiť.

Bez ďalších zbytočných vecí naôkol toho sa snažil sústrediť najmä na prítomnosť. Jeho plánovaný skok mu nevyšiel a tak zdá sa že nebol dostatočne rýchly. Bolo snáď za potreba napnúť viac svaly a zrýchliť pohyby? Možno. Risku, ktorý mohol skončiť nešťastne, si bol vedomí veľmi dobre.
Hari sa prikrčil a on ho tým pádom nejak preskočil, snažil sa ihneď reagovať a keď dopadol na zem, otočil sa čelom k rohatému. Čo teraz? Hm. Rozbehol sa priamo naň, skúsil to, chcel vedieť ako zareaguje. V každom prípade mu mal v pláne zamieriť na nohy viac tak z boku. V prípade skoku by sa prikrčil a zaútočil rovnako na nohy. Uvidíme, či nenastane aj iná situácia ako Hari zareaguje.

Poprosila by som veľký prívesok pre A'Kazu

Samozrejme že bol prekvapený, keď sa tam objavil biely vlk s červeným parožím z Nimlóga. Klasický však nedal na sebe poznať ani náznak emócie. Myslel si že bude bojovať so svojim otcom a nie s Hariuhom. No ak to tak jeho otec chcel, nemal na výber a ani nemal v pláne nejak odvrávať. Kosu položil tak, ako mu bolo povedané a pozorne načúval slovám Orda. Síc už si sem-tam zabojoval s Aikanom, ba dokonca ešte aj s Arxim v Nihile počas výmenného pobytu, netušil ako zvládne väčšieho súpera. I keď nebol zas o niečo väčší, len pár centimetrov hore dole...ale čo počul, tak by vedel zo seba spraviť aj medveďa a to už by A'kaza bol asi v koncoch hah. Po mysli mu chodilo kadečo, keď sa na neho obrovská guľa bielych chlpov valila. Rozmýšľal aj nad taktikou ale času bolo málo. Musel využiť svojej obratnosti a rýchlosti. Jeho chudé telo bolo na niečo takéto ako stvorené. Zvolil si cestu bez priamych útokov a či už mu mieril na bok alebo nohy, chcel sa tomu vyhnúť. Trhnul telom do opačnej strany od toho kde mal Hari "namierené", no potom hneď na to zmenil svoj smer práve do tej strany, kde sa predtým tváril že útočí. Chcel ho zmiasť a tým tak uskočil do strany o pár krokov ďalej a rozbehol sa po Harim v zámere mu skočiť na chrbát.

Ordovo zvolávacie vytie sa tiahlo územím a samozrejme tak neuniklo ani A'Kazovi. Prichádzalo zo samotného centra hvozdu a rovnako aj z centra územia svorky. Dalo sa tak očakávať, že ho začuje takmer každý. Netrvalo mu nijak pridlho, aby dorazil na toto dane miesto a chvíľu na to ai vypočul otcove slová. Bol rád že neprišiel neskoro a tejto dôležitej akcie sa môže zúčastniť. Pre dobro svorky, ale aj pre pýchu svojho otca, nech má naďalej dôvod byť na neho pyšný. Zima neprestavala byť krutá a chladná s veľkými číslami mrazu. Snehu bolo viac než dosť oproti predošlým zimam čo zažil za svoj krátky život a trebalo sa na pripraviť i na to najhoršie.
Všimnul si že jeho otec má prichystanu svoju zbraň, rovnako ako aj A'Kaza svoju kosu. Odľahlo mu že ju zobral so sebou. Určite sa mu bude hodiť. Načo by mu inak bola, keby mu len kdesi na poličke sa ligoce. Čakalo sa na slova Ciela, ktoré takmer hneď na to odzneli. Bol prekvapený z oneho objavu. Snáď nikto nepríde k úrazu, ba či snáď horšie nie...nemohol niečo také dopustiť. Pohľad na Finna mu taktiež neunikol, ako sedel vedľa A'Kazovho otca. V hĺbke duše sa mu na ňom niečo neľúbilo ale to snáď o tom nikto ani nevie. Finn mu nebol blízky ani keď bral S'Arika za niečo ako "svojho otca". No nebral si to osobme. Bolo mu to jedno, len občas keď videl ako sa Finn správa, nepáčilo sa mu to. No teraz nebol ten správny čas rozmýšľať nad niečím takýmto. Bolo potrebné sa zaoberať lovom a stratégiou. Snáď to všetko dobre dopadne.
Keď zbadal sestru, potešilo ho že ju tu vidí. Na ňu bude dávať pozor snáď najviac zo všetkých. Bola to predsa len jeho sestra a nerozdýchal by to keby sa jej niečo stane.
Čo sa týka návrhov, moc nevedel čo s čím prísť. Bol skôr viac bojovníkom, než lovcom. Takže túto radšej nechal na odborníkov.

Bol rád že ju netušil, neobľuboval keď niekto bol do niečoho zabehnutý a ktosi ho vyrušil a chcel nasilu aby sa venoval jemu a nie tomu čo dotyčný začal robiť už skôr, ešte pred jeho príchodom. Nehovorí o svojom prípade, len dajaky príklad na porozumenie svojích myšlienkových pochodov.
Pri jej otázke hybnul hlavou na náznak "nie". „Pôjdem sa ženiť s panovníčkou Nihilu, takže predpokladám že sa tam aj presťahujem." vysvetlil prečo tak vraví. Otec mu už spomínal, že tomu tak bude ale občas sa plány menia a nie vždy všetko môže vyjsť.
„Budem rád." a aj bol rad. Nikdy sa nepozastavoval nad mechmi. Netušil ktorý z nich je najpohodlnejší či podľa čoho ich vyberať... aspoň sa niečo nove priuči do života. Síce to bola maličkosť...
„Hlavne so svojou mágiou. S ňou je to najjednoduchšie. Udržať niečo také veľké je mierne obtiažne a chce to veľa nacvičovania...hlavne čo sa týka stability." v krátkosti stručne vysvetlil. „Ak chceš, môžeš si ju skúsiť zodvihnúť. Ak budeš mať s tým problém, tak ti ju s mágiou prichytím." ujistil ju a bol zvedavý, či sa odváži. Samozrejme že bol opatrný, nechcel aby si ublížila a už vôbec nechcel aby jej on ublížil so svojou kosou.

Po ukončení Kosuth'laes sa A'Kaza pobral na miesto, kde mala prebiehať jeho skúška na postavenie umbri. Vedel že táto skúška nebude jednoduchá, pretože jeho otec mal vysoké očakávania. Nečakal že ho bude nejakým spôsobom šetriť, či už len trochu. I napriek tomu že S'Arik na ceremoniále preukázal svoju hrdosť a určitý prejav podpory, nič to nebude meniť na tom, že sa bude mierne obávať na to, ako zhodnotí jeho fyzické zdatnosti.
Zobral si so sebou svorkovu kosu, tak ako mu otec porúčil. Položil ju opatrne vedľa seba a rozhliadol sa po okolí. Vyčkával na otca. Možno by aj očakával nečakaný útok tak sa snažil pripraviť na čokoľvek. Netušil čo si pre nehk prichystá.

Tešilo ho že k ním zavítala i keď to moc nebolo poznať, až na ten malý úsmev, ktorý sa mu vykúzlil na tvári odkedy na ňu len prehovoril. Nič z toho čo prežíval, či už pri Voltairinej prítomnosti alebo bez nej, nebolo falošné. Sám ani nevedel čo to je faloš. Nepoznal také. Vedel že u druhých vlkov Norbi také jestvuje, no A'kaza tým opovrhoval. U neho bolo cítiť úprimnosti na niekoľko vlčích krokov. Bolo tomu tak. Preto môže otvorene povedať, že i keď bol sobáš týchto dvoch dohodnutý vopred, sotva ju poznal, bol rád že práve s ňou bude mať tú česť byť jej po boku. Vedel čo ich čaká a neminie, veru mal z toho mierne obavy. Ale čo príde to bude. Spolu to nejak zvládnu.
Sebe samotnému? prekvapene mu zaznel hlas v hlave. „Smiem sa spýtať prečo tomu je tak?" vyzvedal a možno aj tušil, ale nechcel byť za čudáka čo si nedôstojne žiada pozornosť od panovníčky. Chcel sa najskôr ujistiť.
Síce sa v jej prítomnosti cítil viac uvoľnene, stále mal určitý rešpekt voči nej a vážil si ju. Možno niečo na ten štýl , že rovnako ako svojho otca, dalo by sa povedať.
Reč tela si všímal pozorne pri každej bytosti, preto mi ani predtým neunikol jej prejav šťastia. Potešilo ho to niekde na dušičke a samozrejme že si toho vážil. Čo o Volt počul a sam zistil, nedávala na sebe poznať svoje emócie a tak nejak podobne, rovnako ako Kazko. „Nie, nie vôbec. Len som sa v podstate prechádzal." oboznámil ju. Tak trochu ani netušil čo má dnes na pláne. Chcel sa nejak pripravovať na zimu, ktorá už došla ake tak nejak nestíha nad toľkým rozmýšľaním. Možno ho trápilo to isté čo aj ju a možno niečo ďalšie alebo iné veci. Nebolo toho málo. No rozumel, alebo teda snažil sa nájsť dôvody prečo tomu tak bolo a snažil sa tomu pochopiť, odôvodniť si to. Takže všetko bolo nakoniec v poriadku.

V hlbke duše sa tešil a skakal by aj od radosti keby vie prejavovať svoju nesmiernu radosť z toho čo ho čaká. Kľudne sedel, čakajúc na hrádzi, kdesi približne v strede, keďže najskôr nevedel z ktorej strany Aikan dôjde. Keď to už zistil, ešte pred jeho príchodom sa pobral bližšie ku kraju, ku ktorému tmavý vlk mieril. „Zdravím Aikan." slušne sa odzravil, keď vlk dorazil na miesto stretnutia. „Vďaka." dodal k slovám aj kývnutie hlavy na náznak že si to váži. Veľmi bol hrdý na svoju zbraň. Bola trochu iná než tie z ich rodu, trochu sa cítil zvláštne ohľadom toho, no napriek tomu bol spokojný a nadšený. „Samozrejme." švihnul chvostom, nemohol sa dočkať kedy sa začne. Preto hneď ako len padla otázka, bez váhania odpovedal.

Jeho otázky neanalyzoval tým spôsobom, že prečo sa ho to pýta a blabla. Vlastne to nerobil pri nikom. Keď niekto niečo chcel vedieť, vždy hovoril k veci pokiaľ sa mu dotyčný nepozdával podozrivý. No niekedy sa rád aj "zahral" a na otázku odpovedal otázkou. No toto nebol ten prípad. Tim bol jeden z miestnych liečiteľov, práve preto doň vkladal o čosi viac dôvery, než pri iných vlkov. No niekedy bolo dobré aj preverovať. Také to- "Dôveruj, ale preveruj." To že by Kaza mal pribrať, by sa mu možno aj hodilo vedieť. Bol ešte realitou neotrepany a môže byť neskoro počas zimy, keď nebude mať žiadne tukové zásoby, žejo. „Len tak ďalej. odpovedal. Ani mu nenapadlo že by sa aj on mal nejak pripraviť. „No so sestrou sme si nedávno zbierali mach na vystielku pelechu, ale inak netuším v čom by som sa mal ja pripravovať? Liečiteľ nie som, bylinky nepoznám... či máš nejaké odporúčania? pýtal si nenápadne o radu pretože neočakával takúto otázku na neho. Nechcel vyzerať ako by zabudol, že zima vôbec existuje, tak ani tomu nebolo. No mohlo sa sa stať že ho niečím inšpiruje? Kto vie.
Aké to bolo? Prišlo mu to normálne, narozdiel od toho ako to asi vnímala Norek. „Za seba viem povedať, že mi to prišlo prirodzené, no mám dojem že moja sestra to brala trochu inak." poznamenal. Na jeho tvári nebolo vidieť ani náznak úsmevu, ani hnevu. Klasická Milagovská tvár. „Ale bolo to vskutku zaujímavé, keďže niečo také môže vlk zažiť len raz." dodal. Predstava že už sa do toho šteňacieho obdobia späť nevráti... Niečo na tom bolo. No nevedel či mi to bude chýbať, bol dospelý len pár dní. Uvidí sa neskôr keď zistí čo sú to ozajstné povinnosti.

Či slová jeho sestry zneli podobne alebo nie, neriešil. Hlavné bolo najmä to, že zvládla odprisahať a tým to už mala za sebou. Nemusela sa viac obávať. Navyše dostala aj podporu od otca, čo bolo ďalšie veľké plus k jej podpore, i keď práve pri niečom takomto mierne neočakával, že ich otec spraví, no predsa bol to stále ich otec. Mal ju rád, to bolo snáď každému jasné, i napriek tomu že v jeho kamenných výrazoch tváre to nebolo moc poznať.
Nasledujúce slova A'kazu nadmieru potešili. Nie že by sa obávali toho, že týmto neprejde, že to nezvládne. Práve naopak. Vedel čo robí, stále ho to však potešilo. „Rád by som slúžil ako bojovník a ochranca svorky. Preto si vyberám cestu ako Umbra." oznámil a ďalej už len čakal, kedy ho S'Arik zoberie na onú skúšku.