Abraxasova osobnosť sa vyznačuje niekoľkými vrstvami, ktorých poradie býva občas premenlivé. Tou, s ktorou sa stretnete s najväčšou pravdepodobnosťou je vcelku uvoľnený, slobodomyseľný vlk, u ktorého nič nenasvedčuje tomu, že by sa na vás snažil zapôsobiť. Nikam sa neponáhľa a často vrátane vášho osobného priestoru nič nerieši. Žijeme len raz a nie nadlho, tak načo sa stresovať? To, že si o ňom kde-kto môže pomyslieť, že je lenivý, ľahostajný, ba až hlúpy je mu srdečne jedno, nevyžaduje chvály ani prílišnú pozornosť.
Je ťažké dostať sa s ním do konfliktu, aspoň takého, ktorý by rýchlo neoľutoval v prípade, že ho rozdráždite v slabej chvíli - občasné výkyvy nálady totiž u neho nie sú vylúčené a práve vtedy sa vynasnaží obmedziť svoj kontakt s okolím, aby nikomu nepokazil deň. Napriek tomu teda, že má dobré srdce, určite to neznamená, že sa občas nedopustí prešľapu, kedy môže konať impulzívne, prehnane zareagovať či proste chvíľu nepremýšľať nad svojím konaním. Rovnako ani občasný sarkazmus mu nie je cudzí.
Mimo toho však dokáže byť nadmieru zhovievavý, svoju myseľ drží otvorenú cudzím uhlom pohľadu a nikoho len tak neodsúdi. Jediné, čo mu je proti srsti je nespravodlivosť a klamstvá, ktoré nebude brať na ľahkú váhu. Radšej sa pozrie na pravú tvár, akokoľvek ohyznú, než na peknú masku. Dá sa povedať, že práve výrazná inakosť, ktorá môže väčšinu odpudzovať u neho vzbudzuje záujem. Nie je teda tajomstvom, že jeho silnou stránkou je empatia, ktorou je ochotný zahrnúť kohokoľvek, kto ju podľa neho potrebuje. Tí, ktorí si získajú jeho dôveru budú mať pri sebe lojálnu bútľavú vŕbu, ktorá pri nich bude spokojne sedieť celé hodiny, počúvať a konzultovať ich strasti, pretože Abraxasovi v skutočnosti nič nerobí na duši lepšie, než schopnosť niekomu pomôcť.
No hoci táto cnosť môže byť osožná jeho blízkym, na svojom nositeľovi si vyberá svoju daň. Hoci to nedáva často najavo, jeho myseľ je pestrá a rušná, plná emócií aj domnienok. Tu sa dostávame k najhlbšej vrstve jeho osobnosti - tej, ktorou odmieta kohokoľvek zaťažovať. Je to práve ten kútik jeho mysle, kam spadajú všetky bolesti tohoto sveta, ktoré denno-denne musí sledovať. Nie len trápenia jeho priateľov ale aj nárek úplného cudzinca sa mu vryje do pamäti na dlhý čas a ich bolesť ho chtiac-nechtiac trýzni ako jeho vlastná. V hĺbke duše Abraxas dobre vie, že tento svet je zlý a neľútostný. Že pravda a spravodlivosť len málokedy smie vyjsť na svetlo a skôr či neskôr každého stihne nejaké nešťastie, na ktoré sa nemožno pripraviť. Vie, že nikdy nebude schopný pomôcť každému, to je jeho prekliatím. No ak svojou maličkosťou zlepší deň čo len jednej nevinnej duši, tak to stojí za to.

Je vysoký 92 cm, napriek dobrej predsipozícii je však pomerne vyziabnutý a osvalením nijako nenapĺňa svoj potenciál.
Nie len jeho mentálne ale i fyzické zdravie mu býva často ukradnuté, do tej miery, že sa občas doslova zabudne ísť nažrať, napiť či vyspať.
Kvôli mágii jeho zreničky ani dúhodvky nie je vidieť, zrak má ale v poriadku.
Jeho polodlhá srsť býva večne ulepená a strapatá.
Keď žmurká, stíska viečka viditeľne silnejšie, než je prirodzené.
Má výraznejšie formované zuby a pazúre, než väčšina vlkov.
Má rád fyzický kontakt a príliš sa tým netají, rovnako ako nie je vyberavý v tom, ku komu sa práve bude lepiť.

Médium

Umožňuje mu počuť hlasy zosnulých, spravidla ale takých, ktorí po odchode z tohto sveta nenašli svoj pokoj - nespavé, bezradné duše, ktorím bola spáchaná krivda, alebo akýkoľvek iný dôvod, prečo sa nie sú schopné odobrať na večný spánok. Abraxasa rozlišujú od ostatných živých ako niekoho schopného komunikácie, cítia jeho prítomnosť a sú schopné ju do istej miery vyhľadať.
Navzdory tomu, že ich počuje tak isto, ako by počul akýkoľvek iný "skutočný" zvuk z okolia však nie je spochný dialógu, keďže jeho vysloveným odpovediam duše z nejakého dôvodu nerozumejú, resp. ich ignorujú. Tento dar, či skôr prekliatie mu umožňuje jedine počuť hlasy, ich vlastníkov nikdy nevidí. Schopnosť sama o sebe sa nedá nijako regulovať, teda ani potlačiť.
Existuje mimoriadne malá šanca, že by takýto duch dokázal Abraxasa krátkodobo posadnúť, tj. prevziať kontrolu nad celým jeho telom, čo by sa prejavilo zmenou hlasu na hlas zosnulého a Abraxasove prázdne biele oči by nahradili identické zreničky a dúhovky zosnulého. Takýto stav by však trval len maximálne tridsať minút (3 posty) a zanechal po sebe zdravotné následky ako obrovskú únavu, nevoľnosť a zvýšenú náchylnosť k rôznym ochoreniam.