Príspevky užívateľa

Konečne sa tejto obludnej noci dopočul aj niečoho pekného. Samozrejme to nemohol nechať bez odozvy a jeho prašivý chvost sa rezko rozkmital, búšiac pritom do stien potrubia. Je zachránený, hurá! Stále mal však trochu strach, viac by sa mu páčilo, keby toho svojho záchrancu aj videl. Aby mal za kým bežať, keď zase niečo začuje.
"No...ja len že ja som sa tu akože schoval. Jakože od strachu," vysvetlil preveľmi múdrym tónom. "Ale nebezpečné to nie je...asi. Len sa toho bojím. Myslíš, že by si mohol najprv zliezť sem?" Už vlkovi tykal. A vlastne tieto dve predošlé vety, ktoré zo seba dostal bolo jediné vykanie, akým niekoho poctil od pretrhnutia pupočnej šnúry. Tak sa bál, že sa snažil aj poriadne vyjadrovať; všetko, len aby mu ten živý cudzinec nezdupkal.
Po chvíli ho pri predstave, že by tu ostal zase sám, opäť premkla panika. Bezradne zložil hlavu medzi predné nohy, jastriac do tmy prázdnymi očami. "Aspoň jedno brčko mi ukáž...nechcem tu byť sám," skúsil to pre zmenu smutným tónom. Vlastne to ani veľmi nehral, pri takýchto situáciách sa u Abiho striedali emócie mihnutím oka.

Abraxas sa nápodobne pritisol ku dnu svojej (ne)bezpečnej rúry a civel von. Uši sa mu pohotovo natrčili za hlasom, dúfajúc, modliac sa k Hatimu či čo to bolo za týpka, aby to nebolo len ďalšie strašidlo. "A-áno, to ja, to som bol ja. Prepáčte," zaúpel do okolia. Mal nutkavú potrebu rozprávať ďalej, ako tomu ostatne bývalo často. Lebo keď rozprával, bola tu šanca, že nejaký z tých hlasov prepočuje.
"Vy ste normálny vlk, že hej? Z mäsa a kostí," ozval sa znova. Nebavilo ho to tu ani najmenej a pomaly začínala prevládať chuť z tej rúry čo najskôr vyliezť. Nabral štipku odvahy a posunul sa o kúsoček bližšie k okraju. Pravda, to sa ešte stále nachádzal asi za tretinou dĺžky svojej skrýše. Opäť to trochu zaškrabotalo. "Som schovaný, je mi tu tesno. Preto škrípem," zavolal, aby to potenciálnemu záchrancovi objasnil. Veľmi prezieravo nepovedal, kde presne bol schovaný - čo ak by to počulo aj strašidlo a našlo ho? Odmyslime si pri tom fakt, že už urobil všetko možné, aby o sebe dal znať.

To, že sa výkrik zmenil dokonca v trojhlas si Abraxas nevšimol, mal čo robiť už s tým jedným cudzím hlasom. Tieto situácie ešte stále celkom nezvládal, veď ako by aj chudák mohol? Kto by ho to naučil? Kto by mu vôbec veril, že si tie hlasy nevymýšľal, aby od rodičov nahrabal viac pozornosti? Tušil, že skrývanie v rúre mu bolo prd platné, aj tak sa však neustále obzeral vpred aj vzad, keďže boli oba konce voľne priechodné a celkom solídne pri tom škrípal pazúrmi o železný podklad. To, že na neho v každej chvíli mohol ten škrekľúň vybehnúť odzadu mu nebolo ani najmenej príjemné. Vlastne ani spredu. Ba, spredu by to bolo ešte horšie, veď pospiatky by sa z tej rúry nikdy včas nedostal! Primälo ho to na moment zapochybovať o svojom úkryte, no pri predstave, že by mal vyliezť von a byť každej hrozbe na očiach len vzdorovito zavrtel hlavou a pritisol si k telu zježený chvost. Bude proste musieť dúfať, že k nemu nič nepríde. Aj tak ho doteraz vždy strašili len zvuky, nijaké strašidlo nikdy nevidel. Hoci bol na vážkach či to bolo tak lepšie alebo horšie.
Odrazu sa hlas ozval znovu. Tentoraz to však bol celkom iný hlas, aj keď o moc presvedčivejšie neznel, preto Abraxas najprv len čušal ako pena. Onedlho začul nejaké škrabotanie na streche - spočiatku ho to vydesilo ešte viac, no po chvíli mu prebleslo mysľou, že by to snáď mohla byť aj fyzická osoba. Neostávalo mu iné, než dúfať. "Ha-haló? Počujete ma?" nesmelo pípol, no rúra jeho hlas vyslala do okolia ako trombón. Strašidlá mu zvyčajne neodpovedali, alebo aspoň nechceli. A koľko on už s nimi skúšal vyjednávať.

Chudák mal sto chutí dať sa vnohy, keď počul tú otázku. Určite to tu bolo zas, zas chce s ním hovoriť niekto, koho nevedel nájsť. Bude naňho kričať. Alebo na niekoho iného, veď to je už jedno, tak či tak by si to rád nechal ujsť. Našťastie mu ale včas udrel do nosa povedomý pach. Ak tu bol pach, musel tu byť niekde aj ozajstný vlk, že?
Abraxas pookrial a veľké uši, ktoré nosil zväčša stiahnuté našpicoval za hlasom. Veľmi veľmi chcel zistiť, že mal aj reálneho vlastníka a tak príliš nečakal, ani neodpovedal a rovno prepchal hlavu skrz najbližšie krovie. "Bože super, ty žiješ-" zajasal, hoc mierne rezignovaným tónom. Vduchu sa však potešil, že tu viac nemusel byť sám. "Ja som tu, ahoj!" pouškrnul sa, kým zvyšok svojho už tak strapatého tela pretiahol cez húštie. "A ty si vlastne...kto si?" neohrabane si sadol, naklonil hlavu najprv do jednej strany a hneď na to do druhej, div si ju neodkrútil. Ušnice mu pritom plantali zo strany na stranu. Hádam do nich raz dorastie.

Táto noc rozhodne nepatrila k tým príjemným. Medzi tie by patrili spravidla noci, kedy sa smel dopočuť prevažne, ideálne výhradne hlasov, ktorých vlastníka smel aj vidieť. Preto nerád trávil čas osamoste, nerád sa vzďaľoval od mamky či otca, dokonca ani od sestričky nie, hoci ňou pomaly ale isto začínala plieskať puberta. Tak prečo tu bol sám, čerta starého prečo? Lebo sa mu zdalo, že tu niekoho zazrel. A vskutku Abraxas sa zoznamoval veľmi rád, mal rád živých vlkov. No takého vlka tu nenašiel. Niekto si však našiel jeho, niekto, kto s najväčšou pravdepodobnosťou spadal do rozsahu jeho prekliatia pociťoval tú napotlačiteľnú potrebu bolestne skríknuť hneď za jeho chrbtom. Aby hlasu neostal Abík nič dlžný, ihneď mu ho náležite opätoval a momentálne sa skrýval v jednej z väčších hrdzavých rúr, ktorá jeho nedorastené, no už tak celkom vytiahnuté telo vedela uskladniť.

Napriek tomu, že sa nachádzal v rozpuku mladosti, u Abraxasa nebolo úplne typické, aby sa niekam osamote takto vydal. Hoci mu nechýbala zvedavosť, hlasy, ktoré sa mu predstavili nespravodilivo skoro v živote mu nedovolili nabrať ani o chlp guráže naviac. No boli noci, kedy sa opovážil podstúpiť výzvu - ako teraz, keď neohrozene cupital pomedzi vraky. Vlastne, pre istotu príliš nezastavoval, mal potrebu počuť aspoň niečo, čoho zdroj skutočne poznal a v tomto prípade to bol zvuk vlastných krokov. Navyše, rezká chôdza sa mu osvedčila ako výborná metóda nezostávania na jednom mieste. Teda toľko k jeho neohrozenosti.

A tak sa to konečne dotrepalo na svet. Slepé, hluché, ulepené všetkým, čo neradno spomínať počas obeda. Keď to chytíš, vreští to. A veruže to aj vrešťalo, aspoň teda v rámci možností, hneď ako sa s tým svet zatočil a matka svoj uzlíček začala bez opýtania mydliť. Tak tomu striedavo bolo teplo a mokro a sekundu na to mokro a chladno. Nebolo by lepšie zaliezť zase pekne do tlačiarne, odkiaľ prišiel? No našťastie mláďatko nemalo ani páru, odkiaľ prišlo, len vedelo že tam nemuselo nič takéto riešiť. Niežeby to v tom klzkom mozočku vedel nejako rozpitvávať. Tam nebolo po myšlienkach ani stopy, a keby aj boli, hneď by sa rozpŕchli pri hrejivom pocite blížiaceho sa maminho struku. To bolo jediné vedomie, ktorým momentálne bezmenný vĺčik disponoval, no mienil z neho vyťažiť maximum.

Meno: Abraxas
Prezývka: Bax, Abri, Abík
Vek: šteňa
Pohlavie: samec
Matka: Lailah
Otec: Alexei Adrik Lazarow
Súrodenci: Sabrina

mesiac narodenia: máj

Charakteristika:
Abraxasova osobnosť sa vyznačuje niekoľkými vrstvami, ktorých poradie býva občas premenlivé. Tou, s ktorou sa stretnete s najväčšou pravdepodobnosťou je vcelku uvoľnený, slobodomyseľný vlk, u ktorého nič nenasvedčuje tomu, že by sa na vás snažil zapôsobiť. Nikam sa neponáhľa a často vrátane vášho osobného priestoru nič nerieši. Žijeme len raz a nie nadlho, tak načo sa stresovať? To, že si o ňom kde-kto môže pomyslieť, že je lenivý, ľahostajný, ba až hlúpy je mu srdečne jedno, nevyžaduje chvály ani prílišnú pozornosť. <br>
Je ťažké dostať sa s ním do konfliktu, aspoň takého, ktorý by rýchlo neoľutoval v prípade, že ho rozdráždite v slabej chvíli - občasné výkyvy nálady totiž u neho nie sú vylúčené a práve vtedy sa vynasnaží obmedziť svoj kontakt s okolím, aby nikomu nepokazil deň. Napriek tomu teda, že má dobré srdce, určite to neznamená, že sa občas nedopustí prešľapu, kedy môže konať impulzívne, prehnane zareagovať či proste chvíľu nepremýšľať nad svojím konaním. Rovnako ani občasný sarkazmus mu nie je cudzí. <br>
Mimo toho však dokáže byť nadmieru zhovievavý, svoju myseľ drží otvorenú cudzím uhlom pohľadu a nikoho len tak neodsúdi. Jediné, čo mu je proti srsti je nespravodlivosť a klamstvá, ktoré nebude brať na ľahkú váhu. Radšej sa pozrie na pravú tvár, akokoľvek ohyznú, než na peknú masku. Dá sa povedať, že práve výrazná inakosť, ktorá môže väčšinu odpudzovať u neho vzbudzuje záujem. Nie je teda tajomstvom, že jeho silnou stránkou je empatia, ktorou je ochotný zahrnúť kohokoľvek, kto ju podľa neho potrebuje. Tí, ktorí si získajú jeho dôveru budú mať pri sebe lojálnu bútľavú vŕbu, ktorá pri nich bude spokojne sedieť celé hodiny, počúvať a konzultovať ich strasti, pretože Abraxasovi v skutočnosti nič nerobí na duši lepšie, než schopnosť niekomu pomôcť. <br>
No hoci táto cnosť môže byť osožná jeho blízkym, na svojom nositeľovi si vyberá svoju daň. Hoci to nedáva často najavo, jeho myseľ je pestrá a rušná, plná emócií aj domnienok. Tu sa dostávame k najhlbšej vrstve jeho osobnosti - tej, ktorou odmieta kohokoľvek zaťažovať. Je to práve ten kútik jeho mysle, kam spadajú všetky bolesti tohoto sveta, ktoré denno-denne musí sledovať. Nie len trápenia jeho priateľov ale aj nárek úplného cudzinca sa mu vryje do pamäti na dlhý čas a ich bolesť ho chtiac-nechtiac trýzni ako jeho vlastná. V hĺbke duše Abraxas dobre vie, že tento svet je zlý a neľútostný. Že pravda a spravodlivosť len málokedy smie vyjsť na svetlo a skôr či neskôr každého stihne nejaké nešťastie, na ktoré sa nemožno pripraviť. Vie, že nikdy nebude schopný pomôcť každému, to je jeho prekliatím. No ak svojou maličkosťou zlepší deň čo len jednej nevinnej duši, tak to stojí za to.

Zaujímavosti:
Je vysoký 92 cm, napriek dobrej predsipozícii je však pomerne vyziabnutý a osvalením nijako nenapĺňa svoj potenciál. <br>
Nie len jeho mentálne ale i fyzické zdravie mu býva často ukradnuté, do tej miery, že sa občas doslova zabudne ísť nažrať, napiť či vyspať. <br>
Kvôli mágii jeho zreničky ani dúhodvky nie je vidieť, zrak má ale v poriadku. <br>
Jeho polodlhá srsť býva večne ulepená a strapatá. <br>
Keď žmurká, stíska viečka viditeľne silnejšie, než je prirodzené. <br>
Má výraznejšie formované zuby a pazúre, než väčšina vlkov. <br>
Má rád fyzický kontakt a príliš sa tým netají, rovnako ako nie je vyberavý v tom, ku komu sa práve bude lepiť.

Mágia: Médium
Umožňuje mu počuť hlasy zosnulých, spravidla ale takých, ktorí po odchode z tohto sveta nenašli svoj pokoj - nespavé, bezradné duše, ktorím bola spáchaná krivda, alebo akýkoľvek iný dôvod, prečo sa nie sú schopné odobrať na večný spánok. Abraxasa rozlišujú od ostatných živých ako niekoho schopného komunikácie, cítia jeho prítomnosť a sú schopné ju do istej miery vyhľadať. <br>
Navzdory tomu, že ich počuje tak isto, ako by počul akýkoľvek iný "skutočný" zvuk z okolia však nie je spochný dialógu, keďže jeho vysloveným odpovediam duše z nejakého dôvodu nerozumejú, resp. ich ignorujú. Tento dar, či skôr prekliatie mu umožňuje jedine počuť hlasy, ich vlastníkov nikdy nevidí. Schopnosť sama o sebe sa nedá nijako regulovať, teda ani potlačiť. <br>
Existuje mimoriadne malá šanca, že by takýto duch dokázal Abraxasa krátkodobo posadnúť, tj. prevziať kontrolu nad celým jeho telom, čo by sa prejavilo zmenou hlasu na hlas zosnulého a Abraxasove prázdne biele oči by nahradili identické zreničky a dúhovky zosnulého. Takýto stav by však trval len maximálne tridsať minút (3 posty) a zanechal po sebe zdravotné následky ako obrovskú únavu, nevoľnosť a zvýšenú náchylnosť k rôznym ochoreniam.



ďalšie postavy: Lesley

Discord: penta4816