Príspevky užívateľa

Arii vôbec nedošlo, že opäť prepla na vykanie. Keby sa tak pozastavila, určite by sa najradšej pod zem prepadla! Pravda, dlho sa jej nijaký trapas nestal, tak prečo nie dnes? Našťastie daný vlk nebol jeden z tých dôležitejších, ako keď začala pro prvom stretnutí tykať Hariuhovi a ju tak čakala studená sprcha, keď bielo čierny vlk začal rozprávať tak... vážne, uctivo.
Keď si to uvedomí, určite sa bude pri najbližšom stretnutí snažiť, aby svoju chybu napravila. Nechcela, aby si o nej myslel, že je ako ostatní. Ona nepovažovala etiketu za tak dôležitú, ani všetku tú úctu, dávala prednosť priateľským vzťahom a taký vzťah chcela mať aj s týmto vlkom.
,,More je skutočne dychberúce." prikývla. Nerozprávali sme sa o tom už? preblyslo jej hlavou. Už si nebola istá, aká bola predchádzajúca téma ich konverzácie a vnútri sa trochu zahanbila. Snáď sa nespýtala na rovnakú vec dvakrát!
,,Určite by nám povedali množstvo zaujímavých príbehov. Rada by som si ich vypočula. Musí to byť úžasné, spoznať históriu, stretnúť sa s dávnymi vlkmi." zatúžila. Milovala príbehy. A tie, ktoré by jej priblížili minulosť týchto končín, boli ešte lepšie.

,,Nápodobne." prikývla a pokúsila sa zahnať nepríjemné spomienky na onu udalosť. No čo, varovali ju, musela s tým počítať.
,,Druhý pohľad sa vždy hodí, možno o tomto lese viete niečo, čoho som si ja nevšimla." rozhliadla sa. Možno jej vlčica ukáže nejaké zaujímavé miesto, alebo niečo iné. Síce tu Aria už párkrát bola a skúmala, no stále nemusela objaviť všetko. Avšak, dúfala, že ich tentokrát nečakajú žiadne nepríjemné prekvapenia v podobe nevládneho tela člena svorky, či tajomného magického pierka.

,,Presne tak." prikývla. S blízkymi... Tých tu však Aria nemala práve najviac. Apollyon bol vyhnaný nebezpečný vlk, s Harim sa nebavila od incidentu s pierkom a s Timom riešia skôr bylinky, než prehlbovanie osobného vzťahu. Vlastne nevedela o nikom zo svorky, kto by jej bol tak veľmi blízky. Zato za hranicami mala svojho vysnívaného princa.
Pokrútila hlavou, aby sa zbavila pochmurných myšlienok. Snažila sa prísť na pozitívnejšiu tému. ,,Povedzte, na aké zaujímavé miesta ste sa pozrel v týchto končinách a čo vás v našom kraji uchvátilo najviac?" opýtala sa, keďže jej nič lepšie nenapadlo. Dnes skutočne nebol jeden z jej najlepších dní, i keď by sa to dalo nazvať skôr obdobím, no i tak sa snažila vrátiť do starých koľají.

,,Toto miesto je skutočne zvláštne." priznala. Keď spomenul kvetinu, iba pozdvihla obočie. Bolo ro skutočne zvláštne.
,,Mala som celkom nepríjemný zážitok s jedným farebným pierkom." podelila sa. ,,Vlastne si už ani poriadne nepamätám, čo sa dialo." uchechtla sa nad svojou zabudlivosťou. ,,A iné zvláštne veci nie sú úplne... Najpríjemnejšie." zlý vlci boli všade, no to, čo sa stalo Ghu'lassovi, či ako sa to volal, bolo príšerné. Avšak, oni ju varovali. Pamätala si na slová S'Arikove, ako ju varujú a prezrádzajú, čo vo svorke zažije. No ona sa i tak rozhodla ísť ďalej, stala sa členkou svorky a teraz sa skutočne snaží pomáhať.

Vlčica prikývla. Aria. To meno sa jej zdalo pekné. Príbehové. No zároveň sa pri všetkých tých vlkoch tu, ktorí mali nekonečne dlhé rody, cítila zvláštne. Našťastie jej snáď vyvolený nič takého nemá a aspoň pri ňom môže byť bežná.
Aria mala v hlave určitý zvuk, ktorý považovala za meno danej vlčice, no nechcela ju uraziť, ak by to náhodou povedala zle. Bola si istá, že sa jej meno končí na an, možno by si i to r dokázala vybaviť, no to bolo pre túto chvíľu všetko.
,,Bude mi potešením." nahodila slabý úsmev. Musí sa predsa socializovať! A s kým iným, než s členmi svojej svorky? Navyše, bol to skvelý spôsob, ako si precvičiť vybranú reč do svojich príbehov o dávnych kráľoch vlčieho sveta.

,,Áno, rada skúmam toto územie." prikývla. Možno by radšej skúmala územie mimo hraníc, a trávila čas v spoločnosti iných vlkov. Konkrétne jedného iného vlka. To však zatiaľ nešlo, takže musela byť trpezlivá a využiť čas, kedy nesmú opustiť hranice bez dôvodu.
,,A čo sem privádza vás, ak sa smiem spýtať?" opýtala sa. Stále si na vykanie nezvykla. Všetky ostatné svorky, s ktorými sa stretla pred Norestom, boli priateľské, priam až rodinné. Každý každému tykal, bez ohľadu na vek či postavenie. Bolo zvláštne zrazu sa ocitnúť v spoločnosti tak elegantných a etiketou vzdelaných vlkov.

Aria sa túlala územím, čo iného sa taktiež dalo v tomto nečasu robiť? Pozorovala krajinu a snažila sa nájsť niečo, čoho v tejto svorke príliš nebolo -pokoj. Ten však nevydržal večne, keďže Aria zacítila prítomnosť ďalšej vlčice. Poznala ten pach . Opäť sa jej vybavil nepríjemný zážitok.
Otriasla sa a vydala sa po pachovej stope. Keď už bola vlčina na dohľad, prehovorila. ,,Zdravím."
Nebola si istá, ako presne funguje miestna etiketa, tak sa rozhodla vykať si s každým. Aspoň pokým druhý vlk nenavrhne opak. Pre istotu. Nerada by zažila nejaký trapas.

,,Také sladké... Plody. Keď bude teplejšie, ukážem ti ich, možno." povedala Aria, aby sa vĺčatinho dožadovania sa ovocia zbavila.
Zaklonila hlavu a pozorovala oblohu. Síce bol ešte deň, slnko jasne svietilo, no Ariu to s vĺčaťom už nebavilo. Asi na to mala myslieť skôr, ona nebola ten typ, ktorý by sa nad nimi rozplýval a chcel ich vkuse olizovať a vystrájať s nimi. A Čekanka žiaľ nebola výnimkou.
,,Vrátime sa domov." rozhodla napokon a spolu s Čekankou zamierila späť do srdca tábora.

Zo zamyslenia ju vytrhli kvetiny, ktoré pristáli pri jej labkách. ,,Rada ťa opäť vidím." usmiala sa na vlka, keď k nemu zdvihla svoj pohľad. ,,Sú nádherné, ďakujem." pohľad opäť stočila ku kvetom. Obyčajné kvety, ktoré by si kedykoľvek mohla zájsť natrhať. Tieto však boli iné, výnimočné, od výnimočného vlka.
,,Ako sa dnes máš?" opýtala sa ho a zvedavo naklonila hlavu na stranu. To ešte ani netušila, že na čas to bude ich posledné stretnutie - pokiaľ sa nebudú počítať tie tajné, pokiaľ sa dostane k hraniciam. Alebo si nájde vhodnú výhovorku. Konečne našla vlka, s ktorým jej je dobre a nehodlala ho len tak opustiť, lebo bývalému členovi jej svorky šibe.

V jeho slovách sa našla. To ticho, tá samota. Raz za čas možno, nepotrpela si na spoločnosť po celý deň, no nemôcť s nikým prehodiť ani pár slov bolo zložité. Dlhý čas si o sebe myslela, že je introvert, ktorý si vystačí sám. Že nepotrebuje spoločnosť. Nuž, dokázala by prežiť, predsa dlhý čas putovala sama, avšak za posledné mesiace si spoločnosť opäť obľúbila a už by sa jej nechcela vzdať.
,,To je v poriadku, pokojne pokračujte. Prezraďte, čo ste na svojich cestách videl a zažil?" naklonila hlavu na stranu, dávajúc mu priestor, aby pokračoval. Rada si vypočuje nejaké príbehy z ciest. Svet bol nádherný a tak neprebádaný, že každá znalosť bola cenná.

Vytie doľahlo aj k Ariiným ušiam. Hneď ako onen zvuk započula, jej srdce sa rozbúchalo a začala byť trochu nesvoja. To už tu bolo, a nebolo to nič pekné. Napriek tomu sa však vydala za hlasom.
Kam som sa to pridala... boli jej prvé myšlienky po tom, čo im Tim oznámil udalosti onoho večera. Mala veľmi zmiešané pocity. Nebol to snáď ten vlk, ktorý jej robil spoločnosť pri hviezdach? No to ju ani toľko netrápilo. Nemôže ísť za Remusom. Aj keby sa vlk neprevinil ničím iným, než len, že kvôli nemu nemôže opustiť územie, i tak by ho nemala rada. Teraz, keď našla vlka svojich snov!
Vycerila zuby a otočila sa na Tima. ,,Čo máme robiť my, ktorí ostávame v tábore?" spýtala sa. Snažila sa o pokojný tón, no i do tých pár slov jej preniklo zhnusenie nad spomínaným vlkom.

,,Táto svorka mi v porovnaní s ostatnými prišla môjmu srdcu najbližšia. Začala mi chýbať spoločnosť iných vlkov i akási istota, ktorú svorka ponúka." zrhnula jednoducho. Kde by dnes bola, keby sa rozhodla ísť inou cestou? Čo keby zamierila k Azarynu, odkiaľ už pár vlkov poznala? Zvládla by tam žiť, a vedela by sa tam vôbec začleniť? Vlastne ani netušila, ktorá z možností by ju prekvapila viac. Vedela, že nie je úplné slniečko, no zároveň pochybovala, že by svoju zlosť dokázala skutočne pretaviť do činov a správať sa podľa povier, ktoré o ohnivej svorke počula. Avšak, stále jej nešlo do hlavy, prečo na ňu zatiaľ všetci Azarynskí vlci boli tak milí. Bola to azda pretvárka? Nie, to si nemyslela. Kto vie, možno sa svorka v priebehu času mení?

Iba mlčky prikývla. Vedela, o čom rozpráva. I ona sa prvý krát nechala na chvíľu kochať krásou mora. Vtedy však nemala príliš času a tak po pár sekundách musela svoj pohľad odvrátiť a pokračovať vo svojej úlohe.
Takže má sestru... Aria rozmýšľala, ktorá z vlčíc z vonku by k tomuto vlkovi mohla patriť, no pochybovala, že ju skutočne stretla.
Ostala z jeho otázky mierne prekvapená a v rýchlosti si pripomenula pravidlá etikety a sociálnej komunikácie. Ženská osoba, staršia významnejšia osoba a nadriadená. zopakovala si v rýchlosti v mysli. Na druhej strane, nemala vlkovi čo vyčítať, sama hneď v úvode jej prijímania tunajším vlkom potykala v nevedomosti, že tu sa na slušné správanie dbá.
,,Iste." odpovedala napokon jednoducho. Nemala dôvod ho trápiť.

,,Každé miesto má čo ponúknuť. Mne sa však osobne na území najviac páči lúka, na ktorej rastú vlčie maky." usmiala sa a otočila hlavu smerom, ktorým sa ono miesto nachádzalo.
Na jeho rozprávanie iba prikývla. Nebola na tom príliš odlišne. ,,Taktiež mi je tento kraj cudzím, pochádzam zo vzdialenej doliny, obklopenej lesmi." odpovedala konkrétnejšie než vlk. ,,More tu, v Noreste, je nádherné a má krásne mušličky." usmiala sa pri spomienke na svoju výpravu.
,,Ak sa smiem spýtať, čo vás zaviedlo až sem, do svorky Prízračných?" spýtala sa. Samozrejme by rada vedela i to, prečo opustil svoj domov, no táto otázka bola zaujímavejšia.

,,Aria." predstavila sa jednoducho a usadila sa vedľa nováčika.,,To je pravda. Územie ukrýva mnoho krásnych miest." potvrdila a zahľadela sa do diaľky. Pohľad na vzdialený ostrovček stále bolel, bolo to také zvláštne. Netrápilo ju, že jej veľký bojovník lásku opätovať nechcel, ale jej trápne správanie. Väčšinou sa dokázala ovládať, čo teda bolo vtedy inak?
Navonok však nedávala nič poznať, iba sa s neutrálnou tvárou kochala okolím. ,,Odkiaľ ste k nám zavítal, Lan?" spýtala sa priateľsky. Kto vie, možno prešli v minulosti rovnaké územia? Možno žil celý čas v Noreste, no ešte sa nestretli? Aria si nemohla pomôcť a už mu v hlave vytvárala falošný životopis.