Príspevky užívateľa

Keď to vlčica povedala, vydeseno vstala. Čo to má znamenať? Na chvíľu jej napadlo, či to nie je ďalšia skúška. Ale vlčica vyzerala skutočne veľmi zle a Aria pochybovala, že by to bola tak dobrá herečka. ,,Nerozumiem... Kto.. kto zomrie?" zakňučala. Nevedela, čo by mohla urobiť, tak opäť zavyla na pomoc. ,,Čo.. čo mám robiť?" spýtala sa a obzerala sa okolo, či nenájde niečo, čo by vlčici mohlo pomôcť. Notak! Mysli! nikdy podobnú situáciu nezažila. Spanikárila a odhŕňala sneh okolo. Musí tu predsa byť niečo, čo by vlčici uľavilo, no nie? Žiaľ, nenachádzala nič. Vôbec nič. Spomenula si, ako jej kedysi jedna vlčica poradila na bolesť niečo žuť. Ale vtedy išlo o niečo úplne iného - o bolesť v boku a maximálne to na chvíľu odvrátilo jej pozornosť. Ale mohlo to azda pomôcť aj v tomto prípade? Pochybovala, že by to vlčici pomohlo. Keď zbadala, ako zrýchlene vlčica dýcha, ňufákom k nej prisunula trochu snehu v nádeji, že to aspoň trochu pomôže. ,,Ja.. prepáč, neviem, čo mám robiť." priznala a sklonila hlavu.

Aria sa prechádzala po území svorky. Teraz, keď bola jej súčasťou, chcela poznať každý jeden kút. Dúfala, že sa tu už čoskoro bude cítiť ako doma. Po jej prijatí do svorky boli tunajší vlci k nej milý, jeden ju dokonca oslovil a chcel na festivale byť s ňou v skupine! No i tak tu bola krátko a začínala rozmýšľať nad dôsledkami svojich rozhodnutí. Dlho v žiadnej svorke nebola. Nie, že by nebola šťastná. Bola, a verila, že čoskoro si to tu skutočne zamiluje.
Spokojne klusala územím, keď tu náhle počula zavytie. Prvých pár sekúnd si nebola istá, komu patrí, ale vedela dve veci - bol to člen jej svorky a mal problémy! Rozbehla sa smerom, ktorý kázalo vytie. To musí byť Fortis došlo jej po chvíli a keď sa dostala až k vlčici, jej domnenky sa jej potvrdili. ,,Č-čo sa deje? Si v poriadku?" bola to hlúpa otázka. Samozrejme, že nebola v poriadku! Spanikárila, netušila, čo sa deje, ani čo by pre ňu mohla urobiť. Teplo pripomenul jej hlások v jej hlave. Bola zima, netušila, ako dlho tu vlčica leží. Nemôže predsa dovoliť, aby dôležitý člen svorky prechladol, navyše, žiaden iný spôsob, ako by jej mohla pomôcť ju nenapadol. Aj ona sa rozhodla zavyť, dúfajúc, že niekto príde na pomoc. Následne sa uložila vedľa vyššie postavenej vlčice, aby ju trochu zahriala. ,,Fortis? Ryuu? Všetko bude fajn, niekto určite príde." snažila sa ju -aj seba- ukľudniť. Kde ste všetci? Rýchlo!

Pozrela sa na vlka, ktorý ju oslovil. Bola rada, že ju vlci zo svorky nevynechávali, preto s radosťou prikývla. ,, Samozrejme, nech sa páči." posunula sa, aby vlkovi urobila miesto. ,,Ja som Aria." predstavila sa a snažila sa zapamätať si vlkovu tvár. To by bol trapas, pokiaľ by som zabudla jeho meno. uchechtla sa v mysli a zahnala onu predstavu ďaleko do svojej mysle. Dúfala, že na tejto akcií spozná čo najviac vlkov. Potrebovala predsa kamarátov, no nie? A tento vlk vyzeral zaujímavo. A mal rohy! Nevedela, čo to má byť, že tak veľa vlkov tu má rohy, ale čo ona mohla súdiť? Ona, ktorá bola jedna z mála, ktorá zdedila farebné znaky.
Usmiala sa na vlka a čakala, či započne rozhovor. V prípade, že by mlčal, začala by ho sama. Chcela sa o ňom a o svorke dozvedieť viac.

Hviezdy.. to môže byť zaujímavé. pomyslela si Aria. Netušila, čo sa bude diať. Nebola vo svorke tak dlho a preto túto akciu považovala za výbornú príležitosť, ako sa o svorkovej kultúre dozvedieť viac. Spokojne si poklusávala na dohodnuté miesto. Keď tam prišla, z diaľky uvidela, že niektorí z vlkov majú farbičky a jeden z nich dokonca aj papier. Napadlo jej, že si to mala tiež doniesť. Nevedela, kde zoženie papier, ale tušila, ako nahradiť farbičky. Odpustila lúku a keď sa vrátila, v tlame držala ostrú vetvičku. Zmiešam hlinu s vodou a budem mať farbu! síce to bude otrava, večne paličku namáčať, ale bolo to lepšie, než keby nedoniesla nič. Priklusala až k vlkom, položila kus drievka na zem a neisto zavrela chvostom. ,,Zdravím."

Som tu! vrtela chvostom a utekala k brehu. More!
Tymián, rakytník a púpavu opatrne položila stranou. Niekoľko kusov z každého druhu. Ah, mám nápad! vrtela chvostom, opäť k nej zavítala dávka pozitivity. Slnko pomaly vychádzalo a vytváralo tak nádhernú scenériu. Vzala dve menšie mušličky, musela priznať, že sa to nieslo skutočne zložito, všetko v papuli. Už ju bolela, ale chcela to dokázať. Vzala všetky svoje veci a zamierila späť.
Pláže -> Rieka Cona

Zacítila slanú vodu. Bol to len jemný závan, vzdialený. Ale aj tak jej chvost začal radostne švihať zo strany na stranu. Som blízko!
Rozhodla sa na noc utáboriť. Bylinky zahrabala kúsok od seba a sama sa uložila k spánku. Nespala dlho, ani tvrdo. Bola v strehu. No i tak jej telo pocítilo úľavu z odpočinku. Hm.. možno by som mohla skúsiť uloviť ďalšiu rybu. napadlo jej, keď sa v noci zobudila. Energia bola späť, ale brucho pomaly zabúdalo na poslednú hostinu. Na jej prekvapenie, rybu nenašla, ale za to sa blízko pri nej objavila vypasená myš. Nebolo to nič extra, ale vlčici ti stačilo. Vietor fúkal priaznivým smerom a ona nezanechávala vďaka maskovaniu žiaden svoj pach. Potichu sa prikladla k myši a keď prišla na dostatočnú vzdialenosť, skočila a zakusla sa. Som skvelá lovkyňa.. s veľkým šťastím. zasmiala sa vduchu. Mala skutočne veľké šťastie, až sa čudovala. Rýchlo zjedla svoj úlovok a zvyšky hodila do rieky. Nebudú mať tušenie, že som tu bola. vodou umyla okolie, aby sa pachy skutočne stratili. Potom vykopala bylinky a zamierila ďalej. Našla miesto, kde je rieka najužšia a tam sa rozhodla preplávať.
Rieka Cona -> pláž

Možno by sa to mohlo podariť... hovorila si vduchu, ale optimizmus sa pomaly vytrácal. A možno to nie je pre mňa... odolávala náhlemu nutkaniu zavyť. Nechápala to, zatiaľ sa jej darilo, tak prečo tie obavy? Lebo mala len dve bylinky? No a? Aspoň niečo. Zvládnem to... Musím. Dokážem im, čo.. dokazem? Nie, ukážem im, čo dokážem, tak! Ah, mala by som si oddýchnuť...
So svojimi bylinkami prekonala dlhé pláne, cestou na juh objavila ešte Tymián. Bolo tu teplejšie než na území Prízračných, preto dávalo zmysel, že má šancu nájsť viac byliniek. Zastavila pri rieke, kde sa rozhodla si chvíľu oddýchnuť.

Nekonečné pláne -> Rieka Cona

Bola šťastná, že sa jej podarilo dostať do lesa. Teraz už len stačilo... Nájsť poriadne lajno. Kráčala asi hodinu, keď konečne naň narazila. Bolo trochu stuhnuté a navrchu bol sneh, ale tak... Na chvíľu odložila bylinky, poriadne sa v ňom vyváľala, aby zakryla svoj pach, zobrala si rastliny a vyrazila späť na planinu. Fuj, smrdím! Ale tak, aspoň mám väčšiu šancu...
Dormanský hvozd -> nekonečné pláne

Mám púpavu.. dobre.. ešte aspoň dve bylinky.. kráčala popri rieke, keď v tom si v diaľke všimla krík. To je... Rakytník? Nie je to úplne liečivá bylina, ale.. poklusom vyrazila ku kríku. Opatrne položila púpavové hlávky na zem, odtrhla vetvičku, na ktorej bolo najviac bobúľ, opäť chytila kvety a pozrela sa ďalej. Čo keby som... otočila sa späť k územiu Prízračných. Už ho nevidela, ani necítila ich pach. Ale bolo tam, v diaľke. Čo keby som vzala pár byliniek a ukryla ich tam.. niekde, kam pôjdem, keď pôjdem na ich územie? v tom si uvedomila desivú skutočnosť. Môj pach! Musím sa ho zbaviť! v rýchlosti odtrhla ešte jednu vetvičku, opatrne vzala do papule všetky bylinky a vydala sa cez rieku ďalej. Nebudú vidieť jej stopy a vo vode sa jej pach neudrží. Vydala sa ale cestou späť, následne odbočila iným smerom , prešla cez pláne až sa ocitla v lese.
Nekonečné pláne -> Dormanský hvozd

,,Rozmýšľam nad tým už nejaký ten čas, počula som o nich od pár tulákov a zdajú sa byť fajn. Už dlhšie túžim po svorke, po rodine." vysvetlila. ,,Na tom čo hovoríš niečo bude, asi by som to mala skúsiť." prikývla a pozrela sa smerom k územiu Prízračných. Mohli by splniť jej želanie? Mohli by sa stať jej rodinou? Prijali by ju vôbec? Tie otázky si kládla celú cestu sem. Dúfala, že skutočnosť odhalí kladné odpovede. Naozaj túžila mať opäť priateľov, alebo aspoň nejakú spoločnosť. Ak to nevyjde, mohla by som skúsiť iné svorky.. ale ktorú? Všetky ostatné sú... Čudné. uchechtla sa vduchu.

Púpava, rozmarín, tymián... Brest.. šalvia.. v duchu si opakovala názvy rastlín, o ktorých si myslela, že by ich mohla nájsť aj v zime. Vedela, že väčšina z nich bude ukrytá pod snehom, iné rastú pri riekach, kvôli ďalším bude musieť zamieriť až na juh. Tam ale predsa mierila tak či onak. Malo jej hneď dôjsť, že v skorej zime bude rásť omnoho menej byliniek. Preto to po nej starý vlk chcel. A ja som sa tvárila akoby nič.. veď bylinky poznám! Prečo mi nenapadlo, že toho bude omnoho menej než cez teplé mesiace? povzdychla si. Cestou odhŕňala sneh, snažiac sa nájsť aspoň jednu bylinku. Šťastie sa na ňu usmialo a ona tentokrát odkryla žltú hlávku. Púpava! zaradovala sa. Opatrne ňufákom presunula ďalší sneh. Podarilo sa jej nájsť tri. Čo ak by som pólku byliniek niekam skryla? Ak by sa niečo stalo.. musím predvídať a nikomu neveriť. Opatrne kvety odtrhla a pokračovala vo svojej ceste. Prišla až ku rieke, kvety položila opatrne vedľa seba a napila sa. Usúdila, že by bolo dobré pokúsiť sa niečo uloviť. Voda nebola zmrznutá, preto predpokladala, že nejaké ryby v nej budú plávať. Opäť vzala do papule púpavové hlavičky a odniesla ich ku stromu. Prikryla ich trochou snehu, aby jej ich nikto neukradol a presunula sa opäť k rieke. Sadla si a čakala. Čakala a čakala, keď v tom uvidela v rieke niečo sa pohnúť. Bez rozmyslu natiahla laby a vyprskla vodu okolo, záhadnú vec však minula. Ale no tak! Snáď to nebola ryba.. a teraz som mokrá, super.. zatriasla kožuchom, aby zo seba dostala čo najviac vody. Nechcela mrhať ani kúskom energie, preto nepoužila svoju moc. Navyše, dostávať vodu z kožuchu kvapku po kvapke by taktiež nebolo najrýchlejšie, a ona sa musela čo najskôr dostať k moru.
Pokrútila hlavou, opäť sa usadila pri rieke a pozorovala jej tok. Tentokrát sa poučila. Pohľad stočila ďalej proti prúdu, aby mohla prípadnú korisť uvidieť skôr, než k nej sama pripláva. Bude mať viac času zareagovať. Uplynul nejaký čas, keď v tom uvidela niečo hýbať sa vo vode. Pripravila sa a keď sa tvor priblížil k nej, rýchlo zaborila hlavu do vody a zahryzla. Vytiahla z vody rybu. Nie je to najlepší úlovok, nebola veľká, ale dokázala zahnať pocit hladu. Keď skončila so svojím jedlom, vybrala sa ďalej.
Rieka Cayna -> Nekonečné pláne

,,Koľko liečivých bylín je potrebných?" spýtala sa.
Po jeho prípadnej odpovedi sa otočila smerom na juhovýchod. ,,Dovidenia! Uvidíme sa neskôr! A ďakujem!" odhodlano začala klusať smerom, ktorý si určila. Vedela, že sa nesmie unaviť. Striedala krok s klusom, občas i pobehla. Nesmiem zabúdať na jedlo. Uvedomila si, že s prázdným žaludkom bude unavenejšia a to by bolo veľkou nevýhodou. Niečo nájdem cestou. Možno budem mať šťastie a ulovím niečo väčšieho. Pozitívne myslenie pre ňu bolo prirodzené, verila, že každý problém má svoje riešenie. Nie sú nejaké bylinky, ktoré by mi dodali energiu? Snažila sa, spomenúť si na všetky bylinky, o ktorých ju učila mama. Ja to zvládnem!
Planina husí -> Rieka Cayna

Arii sa zaleskli oči. ,,Som pripravená. čakala, čo zo staršieho vlka vylezie.
Zvládnem to! Alebo? Áno! Ale čo ak.. Aria! vo svojom vnútri viedla hádku sama so sebou. Chcela patriť do tejto svorky, ale obstojí v prijímacej skúške? Želala si to, a bola rozhodnutá urobiť všetko pre to, aby ju zvládla. Prešla som už dlhú cestu... Zvládnem to! Stála nehybne, ale jej vnútro sa chvelo. Navonok svoju nervozitu pretínanú radosťou nedávala najavo. Nech sa stane, čo sa má stať. Nech už skúšku zložím, alebo nie... Ja to zvládnem!

,,Neovládam nič z toho, čo ste zmienili, ale pokiaľ by to bolo potrebné, môžem sa to pokúsiť naučiť. Rada nadobúdam nové znalosti." usmiala sa. Žiaľ, na svojich cestách nenarazila na veľa vlkov, ktorí by boli ochotní jej niečo vysvetľovať.
,,Už od detstva rada sledujem nočnú oblohu. Možno sa vám to bude zdať zvláštne, ale mám pocit, akoby sa s nami snažili hovoriť. Viem, znie to čudne. Teraz vôbec nemyslím, že by skutočne mali ústa a rozprávali, ale..." snažila sa nájsť vhodné slová. Chcela vlkom čo najpresnejšie opísať, čo pre ňu znamenajú, i keď si nebola istá, či tomu budú rozumieť. ,,Ostávajú stále na svojom mieste, no zároveň miznú. Ja.. príde mi to fascinujúce. Svet sa nemení, keď jedna spadne. Taktiež v nich hľadám obrazy. Čo vytvoria? Čo ukážu?" so žiarivými očkami zaklonila hlavu . ,,Hľadám... Skryté významy, povedzme. Taktiež ich používam na orientáciu. Aj na cestu sem som ich využívala, ukazovali mi cestu." zašvihala chvostom a opäť sa obzrela okolo seba.
,,Sú tu nejaké ďalšie informácie, ktoré by som o svorke mala vedieť, predtým, než do nej vstúpim?" spýtala sa, keďže jej žiadna konkrétna otázka nenapadala.

,,Rozumiem." prikývla. Vedela rozmýšľať a často nachádzala vhodné riešenia na problémy. Inak by predsa neprežila. Taktiež by sa nepodriadila niekomu, kto by vydával nesprávne rozhodnutia.
,,Dá sa povedať že oboje. Vlci sa prestali o krajinu starať, začali sa skrývať. Tí vyššie postavení si ju nevážili..." rozprávala o spomínanom kráľovstve.
Moc dobre viem, aké môžu byť rozhodnutia ťažké. Rozhodnúť sa medzi zlým a ešte horším, v tom najlepšom záujme. pokrútilo hlavou nad spomienkami.