Príspevky užívateľa

Aria prikývla. ,,Ako vravím, pokiaľ majú vymyslené, ako zastavia zlého vládcu, nemusí to byť zlé. Avšak, Vy ani nikto iný, nemá kontrolu nad tým, aký vlk bude mať vládnuť o pár rokov. Nechcem súdiť vlkov, ktorých nepoznám. Možno práve tí z Nihilskej svorky sú dobrým príkladom a múdrimi vládcami. Ale ako vravím, majú snáď kontrolu nad budúcnosťou?" pokrútila hlavou. Ako malá si želala byť princeznou, nie, že by na to nemala. Dokázala riešiť veci, i keď, kto vie, ako by sa zachovala, keby šlo o niečo naozaj dôležité?
,,Je to veľmi vzdialené kráľovstvo. Lorénia. Kedysi to bolo, podľa rozprávania starších vlkov, skvelé kráľovstvo. Moc však zdedil vlk, ktorý si to nezaslúžil. Moc mu prirýchlo stúpla do hlavy. Vládol ostatným pomocou strachu a krajina samotná sa veľmi rýchlo zmenila. Zo zelenej nádhery sa stala pustina. Len kvôli jednému vlkovi, ktorý nikdy nemal dosť. Jeho spoločníci taktiež prahli po moci, iní vlci, obzvlášť starší, si za každú cenu chceli ctiť vládcu, bez ohľadu na to, ako jeho vláda vyzerala." povzdychla si nad spomienkou o spustošenej krajine. Bolo to už pár mesiacov, hádam aj rok či dva, čo sa po tej zemi prechádzala. Bolo to vzdialené kráľovstvo, ake kto vie, možno niektorí tuláci priniesli zvesti aj do týchto krajov.
,,Nemyslím si, že by som ich zvládla poraziť. Nie je múdre vrhať sa do vopred prehratého boja, pokiaľ to nemá vážny dôvod, pokiaľ sú skutočne tak nebezpeční, ako vravíte." priznala, keď si vypočula Hariuhovo vysvetlenie. Nebola bojovníčka. Mala odvahu, no nebola hlúpa, aby sa len tak vrhla rovno do tlamy príšery.

,,Čo sú to za zvieratá?" spýtala sa. Nepoznala ich, nikdy ich nevidela. Sú nebezpečné? Existujú vôbec?
,,Nie som naklonená predstave, že by mal vládnuť jeden vlk, len na základe toho, že má, ako sa hovorí, modrú krv. Viem o jednom kráľovstve, a tam to nebolo úplne... Najideálnejšie. Čo ak potomok kráľa bude tyran? Kto ho zastaví? Čo ak bude veriť len svojej pravde? Čo ak nebude úplne pri zmysloch? Nemyslím si, že je bezpečné nechať celú vládu v labách jedného vlka. Čo ak sa mu niečo stane v ťažkých časoch? Čo by bolo so svorkou, ak by nemal žiadnych žijúcich príbuzných? I keď, predsa len, toľko toho o onej svorke neviem, informácie čerpám zo svojich skúseností. Možno majú trochu odlišný systém?" pozrela sa na S'Arika a čakala, či jej k danej svorke povie viac.

,,Poznám samú seba a viem, že nie som vlk, ktorý by utiekol so stiahnutým chvostom, pokiaľ by sa blížilo nebezpečenstvo. Nedokážem vám zaručiť, či sa mi vo vašej svorke bude páčiť, nedokážem mať kontrolu nad svojím budúcim ja. Teraz však viem, že som ochotná urobiť všetko, aby som bola pre svorku prínosom." bola rozhodnutá. Vedela, že všetko bude chcieť čas a nedokázala predvídať, akým vlkom bude v budúcnosti.
,,Bola. Bolo to už dávnejšie, v mojej rodnej svorke. Vyrastala som so svojimi rodičmi a sestrou. Po nejakom čase sme sa rozdelili a ja som začala žiť sama. Nebudem vám klamať, občas to bolo náročné. Starať sa o všetko sama, ale naučila som sa. Vždy som si dokázala poradiť. Nie som žiaden statný bojovník, ale dokázala som si ubrániť svoju korisť pred liškami či kojotom. Stretávala som vlkov, niektorí boli priateľský, iných som radšej obišla oblúkom. Nevyhľadávam konflikty." dúfala, že vlkovi budú informácie stačiť. Nie že by im chcela niečo zatajiť, ale nerada na svoju minulosť spomínala.

,,Nuž.. už prvé stretnutie s Vami ma utvrdilo, že vaša svorka je... Iná. Pre mňa najprijatelnejšia, povedzme." rozišla sa za starcom a pokračovala v rozprávaní.
,,O vašej svorke sa toho veľa nevie, ste dosť tajomní. Dá sa povedať, že som išla vylučovacou metodou, vzhľadom na informácie, ktoré mám o okolitých svorkách." rozhliadla sa. Nechcela patriť niekam, kde sa moc dedí. Čo ak ju zdedí šialený vlk? Taktiež netúžila po domove, kde nemôže v kľude spať bez obavy o svoj život. O tretej svorke nepočula skoro nič, ani si nebola istá, či vôbec existuje. Tak či onak, slepo veriť niečomu čo nevidí sa jej taktiež nepozdávalo. Za to hviezdy boli iné. Videla ich. Oni putovali po oblohe, vytvárali obrazy.
,,Zaujali ma slová iných vlkov, o vašich členoch. Vraj pôsobíte ako jedna veľká rodina. Možno to bolo unáhlené rozhodnutie, to priznávam. Túžba po tom, mať niekoho a byť tu pre niekoho. No napriek tomu, by som bola vďačná za šancu, alebo aspoň za viac informácií."
Otočila sa na Hariuha. ,,Úprimne, najradšej konflikty riešim slovami a rozhovormi, ale som si vedomá, že nie vždy sú ostatní ochotní počúvať. Pokiaľ by som sa stala súčasťou vašej svorky, stala by sa mojím domovom a ten ja chránim i za cenu svojho života." povedala odhodlano, akoby sa pred nimi mal zjavil nebezpečný nepriateľ.
,,Premýšľam nad tým už skutočne dlhú dobu. Zvážila som si všetky možnosti a som presvedčená, že to je správne rozhodnutie. Ako vravím, po svorke túžim už nejaký ten čas. Dá sa povedať, že svojim spôsobom už od prvého okamžiku, čo som sa oddelila od svojej rodiny. No nechcela som si to pripustiť." pokrútila hlavou. Síce mala dobrý dôvod, prečo odišla. Vedela, že to bolo správne rozhodnutie. No teraz opäť raz zatúžila po priateľoch a stálom mieste. Navyše, jej hviezda z oblohy zmizla. Možno toto je jej osud, pridať sa do svorky a v tej zotrvať až do konca svojich dní.

Aria labou odhrnula trochu snehu, čím odkryla mokrú trávu . Zavrela oči a začala sa sústrediť. Voda sa po malých kvapkách zoskupovala až o pár sekúnd mala pred sebou guľu plnú vody. Vlčica opäť otvorila oči a začala rozprávať.
,,Nuž, už som o vašej svorke pár krát počula od iných vlkov. Vlastne, celkovo o svorkách v Noreste, no vaša svorka mi je najviac sympatická. Nie som zástancom krutosti a monarchia mi tiež nie je dvakrát blízka, a to, ak sú moje zdroje pravdivé, žiaľ platí o zvyšných svorkách." rozhodla sa byť úprimná a povedať im, čo vie. Medzitým jej guľa s vodou riadene poletovala okolo nej, rozdvojila sa a opäť spojila. Nesnažila sa na nich urobiť dojem svojou mágiou. Vedela, že nie je až tak špeciálna.
,,Žiaľ, moje informácie sú obmedzené, ale rada by som vašu svorku poznala bližšie." dodala nakoniec. Priblížila vodnú guľu k zemi a nechala ju rozpadnúť sa.

,,Dobrý deň." pozdravila starca a uctivo na chvíľu sklonila hlavu.
,,Dlhý čas som bola tuláčkou. Ako povedal Hariuha, viem loviť a dokážem uzdraviť menšie rany pomocou byliniek. Rada by som opäť niekam patrila a bola užitočná. Chýba mi blízkosť ďalších vlkov." priznala a zamyslela sa, čo by im o sebe mohla viac povedať. Zaujímali by ich veci z minulosti, keď nemajú žiaden význam na súčasnosť? To asi nie...
,,Som spätá s vodou. Dokážem ju ovládať, premiestňovať, i keď si nemyslím, že je to niečo extra užitočné, obzvlášť, keď to zatiaľ platí len na malé kaluže." povedala po chvíli a čakala na ich reakciu. Na svojich cestách stretla málo vlkov, ktorí by ovládali niečo podobné. Títo vlci však nevyzerali obyčajne. Predsa len, jeden z nich mal dokonca rohy! A to tiež nie je úplne bežné.

Nasledovala vlka a rozmýšľala o jeho slovách. lov, boj, medicína, učenie, špehovanie... Hm.. lov a medicína neznie zle, ale aj to učenie by mohlo byť fajn a špehovanie... Oh, ja neviem! náhle nu prepadla panika. Ja chcem robiť všetko. uvedomila si a rozmýšľala nad vhodným riešením. predávanie skúseností ostatným... To znamená všetko, no nie? To by bolo fajn.. ale zvládla by som naraz toľko vecí? bola ponorená v myšlienkach, takže si vôbec nevšímala kam idú. Vlk ju mohol kľudne zaviesť do úst príšery a ona by si to ani nevšimla.

,,Hviezdy ma sprevádzajú celým životom. Dá sa povedať z že ony ma zaviedli sem, do Norestu. zaklonila hlavu k oblohe. Chvíľu hľadela do neznáma, ale potom sa otočila späť na vlka pred ňou. ,,Ste veľmi milý. Ďakujem Vám. Bolo by mi cťou vstúpiť do svorky Prízračných." zavrtela chvostom a vrhla letmý pohľad k územiu svorky. Žeby sa to podarilo? Síce ešte nebola prijatá, ale novovzniknutá nádej vzbĺkla a ona už teraz vo svojom vnútri sršala šťastím. Oh, kiežby! Mala by som svorku! Priateľov! Rodinu! Snažila sa udržať, aby pred vlkom nezačala samou radosťou poskakovať. Nesmela predsa ukázať, že sa správa ako malé vlča.

Aria pokrútila hlavou. ,,Keď som bola malá, žila som s rodičmi a sestrou, ale potom... rozdelili sme sa." vysvetlila jednoducho a pohľad zabodla do zeme. Nerada na to spomína.
Vlkove slová o priateľoch ju zaujali. Vždy si želala mať po boku niekoho, na koho sa môže spoľahnúť, koho môže chrániť, starať sa.
,,Nerobí mi problém lov ani zbieranie byliniek, či iné činnosti. Ako tulák si to všetko zabezpečujem sama, bez toho sa prežiť nedá. Som si istá, že keby som patrila do nejakej svorky, bola by som veľkým prínosom." Do mysle jej prenikli spomienky z nedávnych rokov. Nie vždy to bolo ľahké, no ona to dokázala. Dokázala prežiť. Prvý rok bol najťažší, ale zvládla to. Vedela si uloviť jedlo, uzdraviť menšie rany, no napriek tomu jej niečo schádzalo.
,,Bolo by pekné niekam patriť." povedala skôr pre seba

,,Oh, ďakujem za upozornenie. Áno, som tu nová." prikývla a pozrela sa smerom, odkiaľ vlk prišiel. Takže zo svorky Prízračných, hm?
Bola rada, že sa na ňu nevrhol. Nie všetci vlci boli takí pokojní, keď sa túlala blízko ich hraníc. Tento však vyzeral priateľsky. Možno by jej vedel o svorke povedať viac.
,,Aký je život vo svorke?" vychrlila zo seba skôr, než si to stihla premyslieť. Čo ak nemá rád cudzincov a bol milý len aby sa ma čím skôr zbavil? Čo ak nemá záujem sa so mnou rozprávať a ja ho len zdržujem? Pokrútila hlavou, nesmie na to myslieť! Určite sa tu zastavil preto, že sa s ňou chce rozprávať.

Otočila sa za hlasom a uvidela zväčša bieleho vlka s parohmi. Zavrtela chvostom a nasadila priateľský výraz. ,,Ahoj." pozdravila ho a posadila sa. Planina bola rozľahlá a ona kráčala dlhý čas, takže už bola trochu unavená. Snáď mu nebude vadiť, keď si tu trochu oddýchne.
,,Ja som Aria." predstavila sa a čakala na reakciu druhého vlka. Kto to môže byť? Má nejakú svorku? Čo ak je to tulák, ako ja?
rozmýšľala. Je pravda že tok svojich myšlienok nedokázala zastaviť. Začala si predstavovať, kým by mohol byť tento vlk. Aký bol jeho príbeh? Odkiaľ pochádza? Aký je?

Čo ak to bola chyba? Čo ak svorkový život nie je pre mňa? Čo ak ma neprijmú? blúdila vo svojich myšlienkach, nevšímala si, kam ide. Preto teraz stála uprostred neznámeho územia a rozhliadala sa na okolo. Skvelé. uchechtla sa v mysli a zavetrila. Dúfala, že sa nenachádza na území nejakej svorky. To by bol rozhodne zlý začiatok. Nechcela svoje šance zmariť hneď pri prvom stretnutí. Vo vzduchu však necítila nič zvláštne. Svorky si svoje územie značia, no nie? Aspoň tak to hovorila mama...

,,Oh, ahoj." pozdravila novú vlčicu. ,,Ja.. áno." prikývla a pozrela sa na územie svorky. Napriek tomu, že si želala konečne niekam patriť, bála sa. Čo ak by ju neprijali? Čo ak svorkový život nie je pre ňu?
Potriasla hlavou a pozrela sa na vlčicu. Patrí k nim? rozmýšľala. Bolo by skvelé spoznať niekoho, kto by jej vedel povedať viac. ,,Ja som Aria." predstavila sa a švihla chvostom. Hlavu naklonila na stranu a čakala, kým sa predstaví druhá vlčica. Vyzerala skutočne zaujímavo. Síce na svojich cestách pár vlkov stretla, ale žiaden z nich nemal roh.

Aria pomaly kráčala cez severnú lúku. Napriek tomu, že bola skorá zima, vzduch bol chladný a pri každom výdychu sa objavil obláčik pary a v zápätí sa rozplynul.
Okolo hraníc Prízračných sa potulovala už dlhší čas, no stále si nebola istá, či je to práve to, po čom túži. Tak dlho žila sama, zvládla by sa vôbec zapojiť do svorky a ostať už navždy na jednom mieste?
Čo ak sa im nebudem páčiť? Čo ak ma nebudú
chcieť prijať? Čo ak...
Pokrútila hlavou, akoby sa snažila svojich myšlienok zbaviť. Už raz, dávno, spravila ukvapené rozhodnutie a nedopadlo to najlepšie. Týmto si však chcela byť istá.
Ešte chvíľu počkám...

Vek: mladý dospelý (3) - júl

Charakteristika: napriek tomu, že sa zo začiatku môže zdať nesmelá a rezervovanejšia, v skutočnosti má rada spoločnosť, snaží sa byť milá a priateľská, no má svoju hlavu a niekedy je dosť náladová, je tvrdohlavá. Často má hlavu v oblakoch, veľa nad vecami rozmýšľa. Je veľmi kreatívna a rada niečo tvorí z prírodných materiálov. Keď je do niečoho zápalená, nič iné pre ňu v tú chvíľu neexistuje. Môže sa zdať, že je to slniečko, ktoré všetko vidí ružovo a dokonalo, ale v skutočnosti dokáže prijať občas krutú realitu. Verí, že každý problém má riešenie, preto sa snaží druhým vlkom pomáhať, no akonáhle zistí, že sa daný vlk iba ľutuje, okamžite odchádza. Neznáša večne negatívne osoby a naozaj netúži byť v ich blízkosti. Pokiaľ si vlka obľúbi, začne vyhľadávať jeho spoločnosť a keď prekoná prvotnú hamblivosť, je dosť ukecaná. Občas niečo povie a následne si to vyčíta a rozmýšľa, či tým vlka neodradí. Bojí sa, že stratí svojich blízkych a preto s nimi chce tráviť čo najviac času sa len dá. Verí na pravú lásku a je verná svojej svorke a priateľom. V určitých veciach je veľmi naivná, no napriek tomu stále verí svojím názorom a predstavám a nerobí jej problém si ich obhájiť.

Pôvodný lineart je od Hooshakosh (voľné k použitiu s označením autora, z platformy Deviant), malinko som ho upravila