Príspevky užívateľa

Bola potešená, že si vlčica myslí, že i jej schopnosti sú užitočné. Kto vie, možno mala pravdu. Možno raz práve jej mágia zachráni celý svet! I keď, to už trochu preháňa, ale tak... Možno vypukne obrovský požiar a ja ho uhasím. A do tej doby môžem vytvárať vodné prekážky.
,,Áno. Vlastne, som trochu naivná." priznala so smiechom. ,,Myslela som, že to pôjde hneď. Podobne, ako s vlčím priateľom - ja.. verím na lásku na prvý pohľad, tak som myslela, že niečo podobné to bude i so svorkou, ale teraz už viem, že je to hlúposť a oboje je dlhá cesta. Ale i tak z určitého pohľadu nádherná." zavrtela chvostom. Vlastne to takto bolo zaujímavejšie, než keby bolo vždy všetko od prvého momentu dokonalé.
Pozorne počúvala slová rozprávajúce o susednej svorke. ,,Teraz si mi dodala inšpiráciu pre môj príbeh." pôvodne tú vetu neplánovala vyrieknuť, nechcela tým nikoho otravovať, navyše, rozprávky boli predsa pre vĺčatá! Aspoň tak jej to vždy vštepovali vlci v jej rodnej doline. Avšak pochybovala, že by vlci tu nezdieľali podobný názor.
,,V tom máš pravdu. Som rada, že sa ti v Azaryne páči." usmiala sa. Vlastne takto tá svorka vôbec neznela zle či kruto, ako ju niektorí opisovali. Ani vlci, ktorých spoznala za posledné obdobie neboli nepriateľskí, ani jeden. Avšak, kto vie. Možno je to ich taktika?

,,Ďakujem, znie to zaujímavo." prikývla. História svorky je určite zaujímavé téma, avšak, ťažko sa o tom baviť s niekým, kto to nezažil. Boli už blízko pri tábore, tak sa Aria rozhodla rozlúčiť. ,,Ja si pôjdem na chvíľu oddýchnuť, ak po mne už nič viac nepotrebuješ. A- ehm, mohla by som sa za tebou niekedy zastaviť? Zaujímala by ma profesia medika." vysvetlila a naklonila hlavu na stranu. Samozrejme, najprv si obaja musia oddýchnuť, no niekedy neskôr...

Bola rada, že to vlk chápe a je ochotný ísť dlhšou cestou. Na oplátku sa rozhodla mu čo najlepšie odpovedať na jeho otázky. ,,Najviac ma na nej zaujalo to, že som o nich počula, že tvoria rodinu. Samozrejme, to by mala plniť každá svorka, no o iných som to nepočula. Taktiež som išla vylučovacou metódou. Dozvedela som sa i o iných svorkách a nuž.. nemám rada boje, takže naši susedia, Azaryn, ich svorka nie je nič pre mňa. A taktiež nie som zástancom monarchie, takže ani do Nihilu som sa nehrnula." na chvíľu sa zamyslela ,,A taktiež by tu mala byť ešte jedna svorka, ale o tej nič neviem, takže ani nepripadala v úvahu." Nebola predsa hlúpa, nemôže len tak nakráčať k cudzincom a votrieť sa medzi nich! I keď, ani o Prízračných nemala zo začiatku toľko informácií.. ale stretla vlka z ich svorky a mala aspoň základné informácie, tak to snáď nebolo až také hrozné.

,,Ak vám to neprekáža, radšej by som zvolila inú trasu. Nemám na hory práve najšťastnejšie spomienky." pohľad jej padol na vrcholy kopcov. Ten mŕtvy vlk... povzdychla si v duchu. Stále si moc dobre pamätala na jeho telo, na vyčerpaného Hariho, na to všetko. Bola preto šťastná, že vlk navrhol iný smer.
,,Zaujímavé vlastnosti? Hm.." zamyslela sa. ,,Povedzme, že sa tam dejú.. zvláštnosti. Mimo to, pre svorku sú dôležité hviezdy. Majú i zopár špeciálnych miest, kde sa s nimi.. no, nechcem povedať, že rozprávajú, ale majú ich nejako s tými hviezdami spojené." povedala a dúfala, že neprezradila nič citlivé. Nerada by bola označená za zradcu. ,,Mimo to majú zaujímavé názvy postavení. Alfa svorky sa nazýva Fortis. Vlastne, celkom sa mi to páči, je to omnoho zaujímavejšie než obyčajné Alfa, Beta.. a nemajú Omegu, to sa mi taktiež pozdáva." pousmiala sa. ,,Je tam pár vlkov, ktorí sú.. svojskí. Ale inak sa väčšina zdá byť milá." kráčala smerom ku svorke, i keď im cesta bude trvať dlhšie, dúfala, že to Remusovi vadiť nebude. V horách sa vyskytovali nebezpečné zvieratá, proti ktorým dva vlci s prírodnou mágiou nebudú mať veľkú šancu. ,,Čo ste o mojej svorke počul vy, ak sa smiem spýtať? Máte nejaké konkrétne otázky?" spýtala sa. Neplánovala mu odpovedať na všetko, určite by nevyzradila nič o udalostiach posledných dní, či iné osobné záležitosti. Ale pokiaľ sa bude pýtať na nevinné veci, nevidela dôvod v konverzácii nepokračovať.

Aj ona sa napila vody z rieky. Chutí inak, než u nás. bola presvedčená. Bola o trochu lepšia, než voda na území svorky. Lesná voda je lesná voda. Připomínala jej pramienky v jej domovine.
Poslušne vlka nasledovala, kým si neuvedomila, kam má namierené. Zastavila sa a neisto hľadela vpred. Nízke hory? Rozmýšľala, či vlkovi povie, že by sa radšej vydala okľukou, ale bála sa, že ju potom nechá ísť samú. Taktiež mu nechcela kaziť plány trasy, možno má i on dôvod, prečo nechce ísť dlhšou trasou. Už je to za nami, ideme ďalej. povzbudila sa a opäť vykročila na cestu.
Keď vlk začal konverzáciu, musela pri zvolenej téme zosmutniť. ,,Áno, narodila som sa tam. Vlastne.. v doline bolo viacero svoriek, vždy rodičia a ich potomci." vysvetlila stručne.

,,Dobré ráno." popriala mu Aria a usmiala sa. Opatrne vstala a nasledovala vlka von. Nadýchla sa čerstvého ranného vzduchu a započúvala sa do piesne lesa. V tom opäť započula vlkove slová. ,,Iste." prikývla a postavila sa vedľa neho. Nesmiem sa mu zabudnúť poďakovať. pripomenula si v mysli, aby na to náhodou nezabudla. Pamätala si množstvo vecí, ale niekedy si jej myseľ zobrala pár minútovú prestávku, a bola by veľká škoda, keby sa to stalo práve vo chvíli, kedy na vlka chcela zapôsobiť. Cítila sa zvláštno, ale nedávala na sebe nič poznať. Nechcela, aby si vlk zbytočne robil starosti, pokiaľ by sa malo jednať k nejaký zdravotný problém. Bola šťastná, ale tak... Inak. Cítila sa v Remusovej spoločnosti veľmi príjemne, navyše, on sa o ňu zaujímal! Síce možno len zo slušnosti, no i tak! Bola preňho dôležitá, dokonca tak moc, že s ňou chce ísť až ku hraniciam jej svorky.

,,Hlavne to neprehnať. Oddýchneme si." bola hrdá na jeho výkon, síce nebol perfektný, ale zvládol to na jej počudovanie dobre. Väčšinou to vlkom trvá dlhšie, i dospelým. ,,Ide ti to. Ešte chvíľu a máš to." pochválila ho. Pozitívna motivácia je dôležitá! Bola šťastná, že si mladý užíva jej dráhu, i keď by bolo vhodnejšie, keby sa s ňou hrali v teplejšom mesiaci. V lete je to úžasná vec. Zábava, tréning a ochladenie v jednom!
Nechala vlka chvíľu sa vydýchať, keď mu položila otázku. ,,Už tušíš, čomu by si sa chcel venovať?" možno bolo priskoro sa na to pýtať, ale zaujímalo ju, nad čím mladý jedinec rozmýšľa. Nepredpokladala, že by rozmýšľal o nejakom boji či nudnej diplomacií, ale kto vie, možno prekvapí?

Aria spala celkom pokojne - akoby nie, keď ju stráži taký vlk ako Remus! Hruď sa jej pomaly dvíhala a klesala, v pravidelných intervaloch. Bez jediného prebudenia prespala celú noc, dokým nezačalo svitať. V nore však stále ostávala tma, preto si vlčica iba našla vhodnejšiu polohu a opäť začala spokojne oddychovať. Niet sa kam ponáhľať. Pomyslela si. Nie, že by sa netúžila vrátiť ku svojej svorke, ale spánok mal teraz prednosť. Navyše, rada strávi všetok čas navyše s týmto milým vlkom. Je skutočne zaujímavý, i pekný je. Kto vie, možno sa budeme odteraz vídať častejšie? Ah, Aria, je to tulák, prečo by sa s tebou mal chcieť pravidelne stýkať?
Po niekoľkých dlhých desiatkach minút konečne pootvorila oči, aby zistila, či už je druhý vlk hore. Nerada by ho hned zobudila svojím prianím dobrého rána, i on si zaslúžil oddych.

Pomalým krokom prišla ku vchodu a vošla dnu. Našla si pohodlné miestečko, trochu ďalej od vchodu, a uložila sa. Počkala, kým sa k nej pridá jej spoločník a položila si hlavu na labky. ,,Dobrú noc." popriala mu a zavrela oči. Na chvíľu zapochybovala, či je múdre mu veriť, ale i na ňu šla únava. Nemá sebamenší dôvod mi ublížiť. povedala si vduchu a presunula myšlienky inam, na príbeh. Nedokázala zaspať bez nejakého príbehu, i keby rok nespala, musela si ešte vyhradiť čas na príbeh, aby sa jej vôbec zaspať podarilo! Rozmýšľala, ktorý žáner zvolí dnes, ale nakoniec sa rozhodla pre príbeh o vlkovi - tulákovi, tak statočnom, že by sa postavil i samotnému Sarikovi, ktorý v tomto príbehu stvárňoval vlčieho kráľa! Zasmiala sa nad predstavou, ako vlk dovádza, a pokračovala. Vlk bežal, skákal a bol šťastný, porazil v súboji kojota a zamieril na kopec, za svojou vlčou priateľkou. Keď svoj príbeh dokončila, konečne povolila svojmu mozgu vypnúť a vydať sa do ríše snov.

Zasmiala sa. Bola šťastná, že sa mu to páči. Ešte sa zo mňa stane puppy-sitterka, no nie? zasmiala sa vduchu. Ale Asteri už nebol maličké vĺčatko! Pomaly rástol a Aria si bola istá, že z neho bude čoskoro skvelý mladý vlk. ,,Nech sa páči, je celá tvoja." sadla si a hlavou kývla k prekážkam. Bola zvedavá, ako rýchlo dospievajúci pochopí na trik, ako dráhu zvládnuť čisto. Možno mu mohla trochu pomôcť, pokiaľ by sa spýtal, ale nechcela ku do toho kecať, ak by na to chcel prísť sám.

,,Vyzerá to, že máme pár vecí spoločných." skonštatovala, keď si spomenula na vlkove slová o tom, že rád lieči. Čo sa týkalo slušných spôsobov, ani Aria nebola úplne dokonalá, keď sa jednalo o výber slov. Keď sem prišla, do Norestu, vo svojej prvej vete cudziemu vlkovi tykala. Nedošlo jej, že ho vlastne vôbec nepoznala a nebolo to tým pádom slušné. Do minulosti sa občas vracala, napadli jej slová, ktorými iným mohla argumentovať, alebo si vyčítala svoje správanie. Nikdy sa u toho však nezdržiavala, neznášala negativizmus a tak ho nechcela praktizovať ani u seba. Tento vlk sa k minulosti ani nevracal, takže tiež sa nemal príliš pre čo trápiť, aspoň tak si to Aria vydedukovala. Rozmýšľala, akú otázku by mu mohla položiť ona, ale ako na potvoru jej práve žiadna nenapadla.

Ariu tešilo, že sa o ňu tak zaujímal. Konečne vlk, pri ktorom sa môže rozkecať!
,,Nuž, povedala by som, že som veľmi kreatívna bytosť. Milujem vymýšľanie rôznych príbehov, rovnako ako ich počúvanie. Snažím sa vo vlkoch hľadať hlavne dobro, avšak, prvý dojem je vždy kľúčový. Takže pokiaľ vlk urobí niečo.. neprístojné, ako napríklad, že by si dovolil bezdôvodne zaútočiť, automaticky očakávam podobné správanie aj v budúcnu. Mám rada spoločnosť druhých vlkov a povedala by som, že ju i celkom vyhľadávam, avšak nájdu sa dni, kedy si nájdem tiché miesto a nechcem byť rušená. Rada z vody tvorím rôzne tvary, postavy. Taktiež rada preskúmavam svoje okolie a mám rada kvety. Vlastne celkovo bylinky, rada by som sa stala Medicom, a pomáhala liečiť ďalších vlkov." prezradila mu. Rozmýšľala, čo viac by dodala, avšak nevedela si spomenúť na nič konkrétne, ako napríklad to, že je rada, keď sa na ňu niekto spolieha, keď jej zveria určitú zodpovednosť a ona sa cíti užitočná, ale niečo podobné predsa už povedala, byť Medicom je predsa tiež dôležitá úloha!
,,To je snáď všetko, čo mi teraz napadne. Teraz by som sa rada ja dozvedela niečo viac o Vás, pokiaľ vám nevadí o tom rozprávať." usmiala sa naňho. Nemôže predsa celý ten čas rozprávať iba ona, alebo?

Ariu potešilo, že si vlk myslel, že jej moc bola užitočná. Keď sa zamyslela, tak skutočne. Počas leta mohla polievať rastlinky! Tiež musela uznať, že nepozná veľa vlkov, ktorý by mali mágiu spätú s prírodou, čo bola určite škoda.
,,Bude mi potešením, vypočuť si vaše dielo, ktoré by ste pre mňa vytvorili." usmiala sa. Verila vo vlkov umelecký talent, avšak, dá sa vymyslieť plnohodnotná báseň o niekom, koho sotva pozná?
Ostala stáť na mieste, ako jej vlk prikázal. Páčilo sa jej, že predvídal prípadné nebezpečie a skutočne sa snažil o to, aby bola v bezpečí. Keď vlk opäť vyliezol s dobrou správou, zavrtela chvostom. ,,Skvelé." kývla a podišla k nemu. Určite tam bude o trochu teplejšie než vonku, navyše, ich kožuchy ich taktiež môžu vzájomne hriať.

Pozorne počúvala svoje slová a musela priznať, že bola trochu potešená, keď vlk prezradil, že nemá žiadne preferencie. Takže má šancu! To si ale nechcela priznať, vždy bola zamilovaná iba do vlkov, ktorých nemohla mať, prečo by práve tento mal byť výnimka?
,,Rastliny? To znie zaujímavo a užitočne." usmiala sa. Keby dokázala vytvárať či nechať rásť rastliny, mohla by byť úžasným medicom. ,,Ktorý druh umenia je vám najbližší?" spýtala sa zvedavo a naklonila hlavu na stranu.

Zamyslela sa. Mala nejakú takú vlastnosť? ,,Nuž, povedala by som, že som dosť kreatívna, vďaka čomu občas vymyslím rôzne plány, či riešenia na problémy. A pokiaľ sa pýtate na mágiu, tak dokážem ovládať vodu." povedala a sledovala jeho reakciu. Uvedomovala si, že nie každý má to šťastie dostať nejakú špeciálnu schopnosť a nerada by ho rozosmutnila, keď je k nej taký milý. ,,Máte i vy niečo takého?" nepochybovala o tom, že nejakú má. Pôsobil vzdelane. Keď sa pokusil o žart, zasmiala sa. Páčilo sa jej to. Vlastne sa jej asi i páčil samotný vlk, bol rozhodne minimálne zaujímavý, v tom najlepšom slova zmysle. ,,Nuž, možno by sa pár vecí našlo. Avšak, kto vie, koho nám srdce predurčí, potom sú všetky preferencie rázom zmenené, ale to nevadí, lebo keď toho pravého nájdeme, budeme šťastní." usmiala sa a zasneno sa pozrela smerom nahor, v snahe spatriť hviezdy.
,,A čo vy, ak sa smiem spýtať, máte takú blízku osobu, či preferencie?" spýtala sa.