Príspevky užívateľa

Nasledovala vlka. Možno nebolo úplne najvhodnejšie veriť cudziemu vlkovi, ale Aria bola naivná a videla vo vlkoch hlavne to dobré. Samozrejme, pokiaľ nepokazili prvý dojem, to už bola opatrnejšia. Tento vlk sa jej však už od prvého okamžiku pozdával ako vhodný spoločník. ,,To je v poriadku, som rada, že nemusíme ísť v tichu, i keď ani to by mi nevadilo." upresnila, aby vlk necítil povinnosť udržovať konverzáciu, pokiaľ by nemal chuť. Teraz ju však mal a Arii sa to páčilo. ,,Nuž, povedzme, že pár vecí by sa našlo. Hľadám svoje poslanie, niečo, čo ma bude napĺňať, v čom budem dobrá a budem môcť pomáhať svojej svorke. Taktiež by som rada našla osobu, ktorá by pre mňa bola viac než len dobrým priateľom, ak ma chápete." venovala vlkovi pohľad. Mal snáď on niekoho takého? Necítila na ňom žiadny ďalší pach, avšak, možno sa s daným vlkom iba dlhšie nevidel, alebo ho niečo zmylo.

,,Súhlasím." prikývla. Vlk mal skutočne dobré nápady a vyzeral, že mu les skutočne nie je cudzí. Rozhodla sa, že sa ním nechá viesť na miesto, kde spolu prečkajú noc.
Chápala jeho slová, ak by našla nejaké dokonalé miesto, tiež by tam chcela ostať. Miesto plné vody, kvetov, zvierat, života. Musela mu dať za pravdu, že najkrajšie na zemi nemusí byť iba kraj, do ktorého môžu zavítať. Mohla to pokojne byť i vec, nádherný, lesklý kamienok, alebo trebárs i taká voda, nádherné priezračné jazero. Alebo osoba, ako tvrdil. Súhlasne prikývla a usmiala sa nad predstavou krásného vlka, ktorý by jej stál po boku.

,,Ďakujem, bude mi potěšením." prikývla na jeho ponuku. Páčilo sa jej, aký je starostlivý. Dlho takého vlka nestretla. Vlastne si nebola istá, či vôbec niekedy stretla vlka, ktorý by bol ochotný dohliadať v noci na jej bezpečie. ,,Ostaneme tu, pri rieke, alebo sa vydáme nájsť na nocľah iné miesto?" spýtala sa. Síce sama dlho putovala, ale nikdy nie v noci. Navyše, predpokladala, že sa vlk v týchto lesoch vyzná omnoho viac než ona. Bude vedieť najlepšie, kde prečkať tých pár hodín.
,,Áno, mám rada spoločnosť ďalších vlkov. I keď ani kúskom samoty občas nepohrdnem. Svorka má množstvo výhod, niektorí v nich vidia len jedlo a bezpečný úkryt, ja v nej skôr hľadám vzťahy, spojenia, priateľstvá." povedala. Jedlo si dokázala zohnať i sama, s bezpečnosťou to už také ľahké nebolo, ale zatiaľ si vždy dokázala poradiť. ,,Vy ste nerozmýšľal, že by ste sa vrátil do rodnej svorky, alebo sa pridali do inej?" spýtala sa. Možno, až sa mu podarí splniť si sen, začne rozmýšľať o takomto spoločenstve. A možno nie. Oboje boli zaujímavé myšlienky.

Keď vlk vyslovil svoju myšlienku, prikývla. Skutočne túžila po novom domove.
,,Ďakujem za vašu starosť, avšak obávam sa, že nestihnem domov prísť pred úplným západom a v nohách už mám dlhú cestu. Bude rozumnejšie prečkať noc tu a vydať sa na cestu ráno." usúdila. V noci bola vyššia šanca naraziť na nebezpečné tvory a keď nemala toľko energie, horšie by sa im bránila či utiekla. ,,Nemusíte teda mať obavy, že by ste ma zdržoval. Naopak, som rada, že som spoznala ďalšieho vlka." usmiala sa a jemne zavrtela chvostom, aby mu dala najavo svoju úprimnú radosť.

,,To teda áno, dúfam, že som mala pri výbere dobrú labku." usmiala sa a pohľadom zaletela smerom z ktorého prišla. Pozorne počúvala jeho príbeh. Jej detská časť sa nadchla pri myšlienke na zvláštny sen. Nuž, bol to pri najmenšom zaujímavý dôvod na začatie putovania. ,,To je veľmi zaujímavé.. nuž, ja sama som určitý čas cestovala po svete, byť nie úplne dobrovoľne." uchechtla sa pri spomienke na svoje vyhnanie.
,,Plniť si sny je krásne a dôležité poslanie. Želám Vám veľa šťastia na Vašej ceste." usmiala sa na vlka. Skutočne, myšlienka na to, že by našiel svoj zmysel života, svoj osud, cestu, bola úžasná. Bola za neznámeho vlka rada a v hĺbke duše dúfala, že sa mu podarí naplniť cieľ.

,,Ďakujem za opýtanie. Vo svorke nie som tak dlho, ale áno, zatiaľ som v celku spokojná." prikývla. Už sa jej podarilo zmieriť s nepríjemným zážitkom spred nejakého času. Najprv mala pochybnosti, nikoho nepoznala a bola stratená, ale časom zistila, že väčšina vlkov je fajn. Samozrejme, našli sa výnimky, existencie, o ktorých pochybovala, ale s nikým zatiaľ nemala žiaden skutočný konflikt.
,,Ako sa Vám páči na cestách? Pokiaľ teda cestujete." oplatila mu otázku. Skutočne bola zvedavá na jeho príhody. Vedela, že život osamote, v rôznorodej divočine, môže byť veľmi zaujímavý.

,,Zaujímavé a pekné meno." pochválila ho. Také ešte nepočula a - oh! On nemal rod! To jej spravilo ohromnú radosť, hádam i väčšiu než to, že jeho hlavu nezdobia žiadne rohy. TO JE NORMÁLNY VLK AKO JA. Jej stratená energia z dlhého putovania bola náhle späť. Mala chuť začať pobehovať okolo, aby sa jej zbavila a dúfala, že práve nevyzerá ako naspeedovaná veverička. Ukľudni saa. hovorila si v duchu a snažila sa navonok ostať pokojná.
,, Pochádzam z jednej vzdialenej doliny. Náš kraj sa prezýval Arenia. Avšak, hneď vedľa mojej domoviny bol rozsiahly les, ktorý nás vlastne obklopoval zo všetkých strán, takže sú mi tieto miesta blízke. To je vlastne i jeden z dôvodov, prečo som tu. Občas rada preskúmavam nové oblasti. Konkrétne sem som zavítala z územia Prízračnej svorky, do ktorej som sa nedávno pridala." ukončila svoje rozprávanie.

Pozorne načúvala jej slovám a prikyvovala. ,,Žiaľ, ja ňou viem iba hýbať. A vytiahnuť ju zo zeme, tam to končí. Je len.. na zábavu." zamyslela sa a opäť sa jej v mysli objavil obraz vodných prekážok. Chvíľu pozorovala už skoro úplne roztopený sneh na zemi, keď si dovolila vodu zdvihnúť. Vo vzduchu vytvorila menší vodný kruh, ktorým preskakoval malý vlk, taktiež tvorený z vody.
,,Presne tak. Som rada, že som ťa stretla." usmiala sa na vlčicu a zavrtela chvostíkom. Nevyzerá, že by jej moja hravosť prekážala.
,,U Prízračných? No.." zamyslela sa. V konečnom dôsledku bola spokojná, boli tam, poväčšine, priateľský vlci. Stále dúfala, že je to skutočne jej nový domov a že stačí tam len prežiť viac času. [Mini tw- smrť ] [A zmieriť sa s občasnými mŕtvolami. Striasla sa nad spomienkou bezvládneho tela mladého vlka, ktorého našli v horách. ]
Uvedomila si, že už je dlhšiu dobu ticho. Nechcela, aby si vlčica myslela, že sa jej u Prízračných žije zle, to nebola pravda. Avšak, jej prijatie nebolo tak jednoduché, ako si zprvu myslela a udalosti minulých dní či týždňov ešte poriadne nespracovala.
,,Je tam fajn. Je tam zopár milých vlkov, ale som tam zatiaľ krátko, tak to nemôžem moc posúdiť. Myslela som, že tam bude viac rodinná atmosféra, ale ako hovorím, možno, určite! Určite to časom príde a ja si budem stopercentne istá, že je to môj domov." hovorila, akoby sa snažila presvedčiť i seba. Pochybnosti prišli náhle, nečakane. Vlastne na ne nemala nijaký dôvod, je tam, vlci sa s ňou normálne bavia, nebolo treba mať akékoľvek pochyby. Sú mojou novou rodinou a ja ich mám rada. Mám dobré vzťahy s Timom i Harim, Asteri je tiež skvelý mladý vlk! Sarik je trochu.. no, už na starobu, toho nesmiem súdiť. Ordo trošku .. no, ale s tým nič nespravím. Aspoň, že sa zdá byť milý a to je hlavné. Ten iný vlk, ktorý si ku mne sadol na lúke bol tiež milý a iní sú zatiaľ priateľskí tiež. Jo, páči sa mi tam!" vo svojom vnútornom monológu sa utvrdila vo svojom názore a neudržala úsmev a zavrtenie chvostom. ,,Áno, páči sa mi tam. Vlci sú milý, mám čo jesť, nič mi nechýba." usmiala sa a pohľadom zaletela smerom k územiu. ,,Ako sa žije v Azaryne?" spýtala sa na oplátku a zvedavo naklonila hlavu na stranu. O jej svorke nepočula nič dobré, naopak, vlci z nej boli veľmi milí. Netušila, prečo ich členovia Prízračných nemajú v láske.

,,Oh, to teda áno!" súhlasila s jeho slovami. ,,Aria, meno moje. Smiem znať to vaše?" pokúsila sa rozprávať podobne literárne, ako cudzinec, ktorý sa pri nej pristavil. Ač bola konverzácia iba na začiatku, zapáčila sa jej. Škoda, že sa za chvíľku začne chýlit ku koncu. snažila sa odhadnúť, kde sa slnko nachádza, ale vysoké stromy jej to sťažovali. Venovala cudzincovi pohľad. Mal skutočne zaujímavý kožuch a čo bolo najlepšie - konečne něm rohy! Nie, že by nemala rada vlkov s rohmi, či inými zvláštnostmi, ale bolo jej smutno, že ona je celkom obyčajná. Až na modrú časť srsti, to na sebe milovala. Tento vlk tiež nemal žiadne typické sfarbenie, ale to mu vôbec neuberalo na kráse, naopak.

,,Teší ma." usmiala sa na vlka. Skutočne zaujímavé meno. ,,Oh, ďakujem." slabo sa zasmiala. Vlk mal skutočne dlhé meno, i keď, asi by si na to mala začať zvykať. Nebol prvý, ani posledný, ktorého názov má viac než jedno slovo. Rozmýšľala, odkiaľ sa tieto rody vlastne vzali a k čomu pôvodne slúžili. Značili niečo? Boli dôležité? Majú vlci s rodmi modrú krv? Alebo snáď boli ich predkovia dôležitý kvôli svojim činom? Zachránili svet? Oh, to už je trochu prehnané. Ale tak, Aria rada snívala a rozmýšľala, hlavne nad náhodnými, vôbec nie dôležitými vecmi.

Otočila sa za hlasom. ,,Zdravím." oplatila mu pozdrav. Zase ten pach! Oni ma prenasledujú, alebo čo?! Už tretí! Tre-tí! vduchu sa musela smiať. Poslednou dobou vlkov Azarynských stretávala často. Možno viac, než by sa patrilo. Ale zatiaľ boli všetci milí, tak sa nemohla sťažovať. ,,Ja som Aria." predstavila sa a snažila sa pôsobiť priateľsky. Rada poznávala nových vlkov a tento vyzeral zaujímavo. Obdivovala jeho výzor, keď v tom si ich všimla. Krídla! Wow! usmiala sa a zavrtela chvostíkom. ,,Pekné krídla." pochválila jeho skvost.

Aria sa vybrala na menšiu prechádzku mimo územia. Neplánovala chodiť nijak ďaleko. Len prechádzka. Kopčeky sa jej páčili, len bola smutná, že je na nich ešte po väčšine sneh, ktorý i keď sa roztopil, vytvoril akurát tak blato. Verila, že v lete th musí byť krásne. V mysli si uložila toto miesto s tým, že sa sem určite ešte vráti. Keď bude teplejšie. Užívala si vetrík, ktorý sa jej už nezabáral do kože, akoby ju chcel zmraziť. Konečne prinášal závan nových, verila, že lepších, dní. Spolu s týmto so sebou však priniesol i pach ďalšieho vlka.

,,Užitočné?" podivila sa. Ona to vnímala čisto na zábavu. Ešte nemala tú možnosť objaviť skrytý potenciál vody.
,,Oheň? To znie úžasne!" zavrtela chvostíkom, tak toto bola podľa Ari mocná mágia! Prikývla, rada, že si vlčica uvedomuje silu, ktorú drží vo svojom vnútri. Keď vlčica rozprávala o cestovaní, Aria sa stotožňovala s každým slovom. I ona to mala rada, no zároveň bola šťastná vo svojej novej svorke. ,,Vyzerá to, že máme pár vecí spoločných." poznamenala, rada, že spoznala vlka s podobnými záľubami.

Bola ďaleko od územia. Pôvodne neplánovala zájsť až sem, ale stalo sa. V labkách mala nachodených množstvo kilometrov, preto sa rozhodla odpočinúť si pri rieke. Milovala jej šum, tú rýchlosť prúdu, bielu penu pod vodopádom. Mohla by som sa pokúsiť niečo uloviť. preblyslo jej hlavou. Nemala by sa vydávať na cestu späť hladná, hlavne, keď slnko za chvíľu začne zapadať. Ale ešte mala dosť času, môže si oddýchnuť, potom sa vyspať a ráno po ceste späť si niečo malého uloví. Jednoduché.

So záujmom načúvala. Musela priznať, že i ona má rada teplo. ,,Milujem plávanie." podelila sa o informáciu. ,,Taktiež rada zbieram rôzne bylinky a zdokonaľujem svoje schopnosti." zavrtela chvostom a pri tom svojou mágiou vytiahla spod zeme trochu vody. Väčšie kvapky poletovali okolo Arii a vytvárali tak zaujímavé divadlo. Poslednou dobou si svoju moc obľúbila. Síce jej zo začiatku prišla zbytočná, ale teraz zisťuje, že môže byť celkom užitočná. Spomenula si na prekážkovú dráhu, ktorú vytvorila mladému vlkovi a na ktorej si užili toľko zábavy.
,,Okrem toho, keď mám náladu tak rada skúmam nové oblasti." dodala.