Príspevky užívateľa

Opäť bola na svojich potulkách po území. Majú skutočne krásne územie. chválila v duchu zem svojej novej svorky. Všetko sa jej zdalo tak pekné, iné. Milovala tú rozmanitosť celého Norestu. Hory, lesy, lúky a v zápätí pláž, veľké jazerá, všetko, o čom mohla snívať a to všetko tak blízko pri sebe.
Rastú tu na jar nejaké kvety? pýtala sa samej seba v myšlienkach, pozorujúc zelenú krajinu pred sebou. Zdala sa jej ako nekonečná lúka. V tom si v diaľke všimla obrys vlka. Kto to je? bola si istá, že je to člen jej svorky, len si nebola istá menom. Priklusala bližšie a keď bola v dostatočnej vzdialenosti od vlka, zavolala.,,Ahoj!" upozornila ho na svoju prítomnosť. Čo ale ak nechce byť rušený?

,,Áno! To znie úžasne!" prikyvovala, dúfajúc, že to je rozľahlé územie, aby s vlkom mohla ostať čo najdlhšie.
,,Ty si tak statočný!" oznámila mu a vhliadala k nemu. ,,Nikdy som nevidela tak odvážneho vlka." chvostík jej švihal zo strany na stranu. Bola si istá, že ju Hari ochráni. Vlastne si i tak trochu želala, aby tam nejaký zlý vlk číhal, lebo by to znamenalo, že ju tento biely krásavec zachráni! Natisla sa naň a zaklonila hlavu, aby sa mu pozrela do očí. ,,Vyrazíme, Hari?"
Neočarovaná Aria by sa do zeme prepadla, keby tušila, ako práve vyvádza.

,,To je úžasné." prikývla, ohromená jeho schopnosťami. Kiežby som to aj ja dokázala! začala si predstavovať, na čo všetko by sa premenilaz koľké veci by vyskúšala, a koľko rozhovorov by odpočúvala. vedela, že tá myšlienka nie je správna, ale ona bola tak veľmi zvedavá! Kto vie, na čo asi tennto krásavec celé dni myslí? Spomína vo svojich rozhovoroch jej meno? Rada by to zistila. Rozplývala sa nad predstavou, že ju tento statný vlk chváli pred ostatnými. Potriasla hlavou, prečo by to robil? Bola úžasná, ale až tak, aby si ju všimol najdokonalejší vlk na tejto planéte?
,,Čo keby sme sa teraz vydali na tú prechádzku?" navrhla, zabúdajúc, že sa pôvodne malo jednať o obhliadku územia.

Bežala späť na miesto, z ktorého prišla. Preskočila zopár popadaných vetvičiek a pristála rovno uprostred hlúčiku vlkov. Snažila sa dopadnúť dych, aby vlkom mohla povedať Hariho vzkaz. ,,Tam.. les.. les na úpätí. Telo." vydýchla a dala si na chvíľu pauzu, i kvôli dychu, i pretože sa jej pri spomienke opäť urobilo nevoľno. O pár sekúnd sa však vystrela a zdvihla hlavu. Vyhľadala najvyššie postavených vlkov a vyrozprávala im, čo sa udialo. ,,Našli sme Hariho, ležala na ňom mŕtvola vlka. Potrebujú pomoc, ďalší dva vlci sú v horách, a hľadajú.. Berryho?" snažila sa spomenúť na mená. ,,Potrebujú pomoc, viac vlkov. Hovorili, že máte vyslať letcov do hôr. Hari je v lese na úpätí, je vysilený a ide smerom k táboru. Ďalšie hľadanie by nezvládol." dúfala, že nezabudla na žiadnu dôležitú informáciu a čakala na ďalšie rozkazy.

,,Idem na to.. dávajte.. dávajte pozor." popriala im a rozbehla sa preč. Povedala si, že akonáhle to bude možné, vráti sa a pomôže mu dostať sa do tábora. Kto vie, možno mal Tim nejaké bylinky, ktoré by Harimu pomohli? Určite sa ho bude musieť opýtať. Bežala snáď najrýchlejšie ako vedela, chcela sa čím skôr dostať z miesta činu, keď v tom si uvedomila, že ak príde do tábora zadychčaná, bude jej trvať dlhší čas, než vlkom zdelí všetky informácie. Trochu zvolnila krok, nie však veľmi, stále sa musela dostať do tábora čo najskôr
-> starý hvozd

Pozorne počúvala Hariuhove slová. Ďalší stratený vlk? Čo ak mu už tiež niet pomoci? Slabo zakňučala, táto situácia sa jej ani trochu nepáčila. Vedela však, že musia niečo urobiť. Každý to vedel. Až sa to skončí, možno si zalezie do nory, stočí sa do klbka a nevyjde, dokým to celé nespracuje. Teraz to však urobiť nemohla. Namiesto fňukania sa pozrela na vlčicu, M'Raan, a prehovorila trasúcim sa hlasom. ,,Tá rýchlejšia z nás by sa asi mala vrátiť do tábora, oznámiť to ostatným a- no.. nájsť ďalšiu pomoc?" navrhla a venovala pohľad Everettovi, zda s tým vôbec vyššie postavený vlk súhlasí. Čo ak to bol hlúpy nápad? Mal azda nejaký dôvod, prečo s nimi nezavolal i zvyšok svorky? Nepamätala si, ktorá vlčica, či vlk, sem dobehol prvý, bola až moc mimo, preto očakávala, že jej zvyšní vlci prezradia, kto je z nich najrýchlejší. Ak tak, ja môžem pomôcť Harimu a ten veľký vlk odnesie.. no.. to.. obrátila sa k jednému zo stromov, aby sa na scenériu nemusela pozerať. ,,Jeden dobehne do tábora, druhý pomôže Harimu a tretí.. odnesie.. telo." vydýchla a oprela si hlavu o strom. Vzchop sa, to zvládneš, vlčica. hovorila si v duchu, ale moc jej to nepomáhalo. Mala by azda začať rozprávať nahlas? Pravda, keď rozprávala k ostatným, nepremýšľala toľko nad otrasným zápachom a celkovou situáciou. Čakala na vyjadrenie sa zvyšku vlkov, túžiac to mať všetko čím skôr za sebou.

Vybehla z jaskyne a ostala stáť v hlúčiku iných vlkov. Bola zmätaná a nechápala, čo sa deje. Tim asi všetkých zvolal, kvôli tomu.. tej predtuche, ktorú mala fortis. Áno, to bude ono, sú tu kvôli tomu. dúfala, že sú tu naozaj všetci, a že sa obavy jej novej vodkyne nenaplnia. Bola tu tak krátko, a už sa malo stať niečo zlého? Čo ak mali naši pravdu? prebehlo jej hlavou, ako jej v rodnej doline iní vlci vyčítali, že je zdrojom ich nešťastia, pretože odmietala uveriť ich.. prapodivnej kultúre. Náhle začula svoje meno. Vlk im nedal priestor na protest a tak bola nútená sa rozbehnúť za ním i s tou ďalšou vlčicou, ktorú zatiaľ nemala tú česť spoznať.

Bežala za Everettom, zmätaná. Bola v jaskyni s Ryumee a zrazu sa ozvalo vytie. Vybehla von, nechápala, no potom padol rozkaz a ona bola nútená bežať za vlkom. Keď prišli na miesto, zatajil sa jej dych. Fuj! zízala na telo a následne jej pohľad padol na Hariho. Bolo jej ľúto, že vlka našiel sám, no zároveň ho obdivovala, že dokázal zavolať zvyšok svorky. Ona by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zložila, pokiaľ by videla člena jej svorky, svojho priateľa, v tomto stave. Neplň nezmyselné príkazy. ozvalo sa v jej hlave a svojou mágiou vytiahla zo zeme trochu vody. Vlk asi nevedel, že ona vládne tomuto elementu. Inak si to nevedel vysvetliť. Vedela, že tu sa bude hodiť každá pomocná labka a nebolo teda treba posielať inú vlčicu preč. Navyše, musela priznať, že sa jej tela nechcelo práve dvakrát dotýkať. Snáď sa to tu nedeje často..

Kiežby som tiež mala také šťastie.. pomyslela si, keď Tim rozprával o láske jeho rodičov.
,,Svorka je skvelá. Všetci tu sú milý - teda, väčšina. S nikým nemám problém, no zároveň mi príde, akoby som tu skoro nikoho nepoznala. Ale to sa iste časom zmení, predsa len, som tu krátko." usmiala sa.
Bola rada, že ostatní vlci boli šťastní a že tu, u Prízračných, majú asi dobré detstvo. Čo by asi urobili tunajší vlci, keby im jedno zo šteniat povedalo, že neverí na hviezdy? Dokázali by to pochopiť? Otázka sa vynorila z čistého neba a zasiahla Ariinu myseľ. Potrebovala poznať odpoveď. Hneď. Ale moment, mohla sa to vôbec opýtať? Čo ak si Tim pomyslí, že ona sama na hviezdy neverí a celé toto je iba podvod, aby prežila zimu? Zablúdená vo svojich myšlienkach si ani neuvedomila, že opäť nechtiac vydala zvuk - žalostné a úzkostné zakňučanie. Dokázala by prijať fakt, že i títo vlci nerešpektujú osobnú slobodu názoru? Pokiaľ by to, samozrejme, bolo pravdivé. Silno dúfala, že jej myšlienky sú klamlivé a títo vlci z toho nerobia až takú vedu - snáď.

,,Wow..." s otvorenými ústami sledovala jeho predstavenie. Z Hariho sa stal nádherný tvor. Aria si nebola istá, či takého už vôbec niekedy stretla. Možno kedysi dávno, v minulosti. Ale ten určite nebol tak krásny ako Hari! Zatúžila vyliezť k nemu na strom. Vtáčiky sú predsa také zlaté, keď sedia na konároch a čvirikajú si zaľúbené básne. Predstava dvoch vlkov, dvoch dospelých vlkov, ako sedia na úzkej vetvičke jej v tomto stave vôbec nepripadala podivná. Zdvihla sa na labky a pomalým krokom došla až ku stromu. Dala sa na zadné a oprela sa prednými labkami o strom, snažiac sa naň vyštverať. To sa jej, samozrejme, nedarilo.

Vlk ovládajúci Teleportáciu sa dokáže behom pár stotín premiestniť z bodu A do bodu B. V závislosti od vzdialenosti medzi dvoma bodmi stráca energiu. Keď sa presúva o pár metrov, neubudne skoro žiadna, pokiaľ by sa však chcel premiestňovať viackrát za sebou, alebo na vzdialenosti niekoľkých kilometrov, začal by pociťovať únavu. Maximálna vzdialenosť, na ktorú sa môže premiestniť dospelý trénovaný vlk je 30 kilometrov a stráca pri tom všetku svoju energiu. Čím je vlk starší a čím viac trénuje, tým sa dokáže presúvať na väčšie vzdialenosti. Malé vĺčatká (do 6 mesiacov) sa dokážu presunúť maximálne o meter. Ťažko mágiu regulovať počas noci. Keď vlk spí a sníva sa mu o neďalekom mieste, je možné, že sa tam premiestni bez toho, aby to skutočne chcel. To mu opäť môže vziať energiu, ktorú behom spánku načerpal. Vlk môže premiestniť seba i vec, ktorej sa dotýka. Presunúť ďalšieho vlka dokáže iba dospelý, trénovaný jedinec. Keď sa presun uskutoční, vlk sa na stotinu rozžiari a zmizne. Rovnako je tomu aj keď sa opäť zjaví na inom území.

Vlk ovládajúci Teleportáciu sa dokáže behom pár stotín premiestniť z bodu A do bodu B. V závislosti od vzdialenosti medzi dvoma bodmi stráca energiu. Keď sa presúva o pár metrov, neubudne skoro žiadna, pokiaľ by sa však chcel premiestňovať viackrát za sebou, alebo na vzdialenosti niekoľkých kilometrov, začal by pociťovať únavu. Dospelý vlk, ktorý svoju moc trénuje, sa dokáže premiestniť z jedného územia na druhé, avšak to si vyberie svoju daň na jeho energií, čo mu na určitý čas znemožní sa ďalej presúvať. V prípade, že sa vlk chce teleportovať z jedného územia na druhé, stráca okolo 50% energie v závislosti od veku a tréningu. Malé vĺčatá sa môžu presúvať pár centimetrov bez toho, aby pocítili únavu. Pokiaľ by sa chceli posunúť o meter či viac, pokiaľ by sa im to vôbec podarilo, stratili by okolo 30% energie. Čím je vlk starší, môže sa Teleportáciou preniesť na vzdialenejšie územia. Svoju úlohu zohráva i tréning, ktorý môže výrazne pomôcť pri vzdialenosti i znížiť míňanie energie. (Takže dospelý vlk sa bez pravidelného tréningu dokáže preniesť z územia na územie za 50% svojej energie. Dospelý vlk, ktorý pravidelne trénuje sa môže na druhé územie dostať s využitím iba 35% energie). Ťažko ju regulovať počas noci. Keď vlk spí a sníva sa mu o neďalekom mieste, je možné, že sa tam premiestni bez toho, aby to skutočne chcel. To mu opäť môže vziať energiu, ktorú behom spánku načerpal. Dospelý vlk s pravidelným tréningom sa dokáže preniesť maximálne na vzdialenosť troch území, to mu však vybije všetku energiu a vlk nemôže pokračovať v ceste ani po vlastných labách po dobu minimálne jednej hodiny. Po dvoch hodinách neprerušovaného odpočinku získava tretinu svojej energie späť.

,,Oh!" pozdvihla obočie. ,,To muselo byť hrozné." povedala, i keď občas by si ju sama priala. Na všetko zabudnúť a začať odznova, nebolo by to krásne? Potriasla hlavou, nemala by takto myslieť. Keď sa jej Tim spýtal na jej minulosť, obrátila sa inam. ,,Vyrastala som v rodnej svorke a potom odišla.. putovať." odpovedala v skratke. Pravdou bolo, že nemala rada dlhé cesty. A samotu, tá bola príšerná! Ale nemohla sa vrátiť domov. To by bol jej koniec. Ľutovala všetky vĺčatká, ktoré museli vyrastať v jej rodnej doline. Všetci sa určite smejú a krútia hlavou, iní sú radi že sa ma zbavili, však som predsa hanba našej rodiny. Rýchlo preč než sa im prihodí nejaké nešťastie. hlasivky boli príliš rýchle a nedokázala ich včas zastaviť, preto mal Timothée možnosť počuť jej nahnevané zavrčanie. Králika kážu a laň žerú!
,,Ah, prepáč.." zabodla pohľad do zeme a sledovala svoje labky, ako sa posúvajú jedna pred druhú.

Bola rada, že jej to Tim vysvetlil. Možno sa skutočne nemala čoho obávať. Začala preto myslieť na tie príjemnejšie veci zo svojho sna. Spomenula si, ako na konci stretla práve Tima. Ako sa on dostal do svorky? Boli si v niečom podobní? Prečo sa v jej sne objavil práve on? O Harim si myslela, že vie, prečo tam bol. Mala ho rada, už od prvej chvíle k nej bol milý a predsa len, bol to on, kto ju ,,objavil" a pomohol jej urobiť prvý krok, vďaka ktorému mohla byť súčasťou svorky. ,,Vyrástol si v tejto svorke?" spýtala sa, aby reč nestála. Bola unavená a konverzácia jej aspoň pomôže nezapsat - aspoň v to dúfala.

,,Ďakujem." poďakovala a zdvihla sa. Asi bol čas ísť domov, z mysle však stále nedokázala dostať jednu otázku. ,,Uhm.. Timothée?" začala neisto behom cesty, pokiaľ sa pohli z miesta. ,,Myslíš, že.. že..." snažila sa prísť na vhodnú formuláciu. ,,Že by to.. ten sen.. mohlo to niečo znamenať?" spýtala sa. Hlúpa to otázka. Samozrejme, že niečo znamenal! Nechcela, aby ďalšie vĺčatká trpeli. Mohlo sa jej azda zdať o rodnej svorke, vlkoch, ktorých spoznala? Nerada by zistila, že ich čaká taký neľahký osud. A možno.. čo ak zlé sny v skutočnosti symbolizujú dobré správy? Niektorí vlci mali zlý sen a stalo sa im niečo skvelého, čo ak to tak fungovalo aj so snami, ktoré jej zoslali hviezdy?