Príspevky užívateľa

Iska x Eirlys
Timothée x Hariuha

Podelila sa s Timom o svoj zážitok z dnešnej noci. Najprv bola veselá, trošku zmätaná, ale keď rozprávala o putovaní, bola celkom spokojná. Keď sa mala dostať do časti príbehu, v ktorom stretla tieň, zneistela. Neboli to príjemné spomienky. Na chvíľu sa odmlčala, než sa odvážila pokračovať. ,,Po chvíli, keď som sa prechádzala po lese, niečoho som si všimla. Zvláštny.. tieň. Tieň iného vlka." nemohla mu predsa povedať, že jej prvá myšlienka bola, že je to ona. Navyše, v sne si uvedomila, že sú to vlci z minulosti, ona bola predsa iná! Alebo nie? Pokrútila hlavou a pokračovala. ,,Túlal sa lesom, podobne ako ja a potom.. som započula kňučanie. Vĺčat." podelila sa i o tento zážitok. Už samotný plač tých malých ju zneistel. Nikdy nemala vĺčatá extrémne v láske, dokázala byť v ich blízkosti a keď boli staršie, i sa s nimi trochu pohrať, ale žeby hneď bežala ku skutočným vĺčatám a začala na ne šišlať, akoby jej vypadali všetky zuby? Nehrozí! Pokračovala vo svojom rozprávaní. Povedala mu, ako vĺčatá zachránila. Nezabudla spomenúť ani to, že na konci stretla jeho a jeho priateľa.

,,Mhm.." zamrmlala a zdvihla hlavu. Pár sekúnd ešte ležala a snažila sa úplne zotaviť z noci prežitej vo Hviezdnej jaskyni a potom sa vyškriabala do sedu. Ah, dúfam, že sa nebude chcieť vrátiť ku svorke hneď teraz. pomyslela si. Ale mala to za sebou, dokázala tú noc prežiť a teraz je opäť o krok bližšie k tomu, byť skutočným členom svorky Prízračných. Pozrela sa na Tima. Čo asi robil celú noc? Spal? Lovil? Alebo snáď držal stráž? Netušila, ale dúfala v to posledné. Tunajšie hory nevyzerali práve dvakrát bezpečne, navyše, ak je pravda to, čo nej povedali iní vlci, žili tu nebezpečné tvory. Čo by ona sama proti nim zmohla? Ošpliechala by ich vodou?

Jemu sa to páči!!!! bola celá šťastná, že mu mohla urobiť radosť. Tak úžasný vlk si myslí, že je to dobré!
Aký je starostlivý! išla sa roztopiť nad tou predstavou. Bolo to úžasné! Poslúchla jeho slová a nechala vodu pomaly dopadnúť spať na jej miesto. Pravda, bola unavená, ale on bol šťastný! Jemu sa jej zbytočná moc páči a to je to hlavné! Keď i posledná kvapka dopadla do vody, ľahla si, aby aspoň trochu dobila baterky. Teraz bol na rade on, aby ukázal, čo vie. Oh, akú úžasnú moc bude mať? Pohľad, ktorý odzbrojí všetkých nepriateľov? Alebo snáď dokáže spievať takým hlasom, že všetkých naokolo úplne očarí?

Aria vstúpila do jaskyne a zvalila sa na zem. Uistila sa, že ju vlk z vonku nevidí a schúlila sa do klbka. Toto bolo niečo nové, neznáme. Nebolo to len nové územie, bolo to niečo viac, a to bolo najdesivejšie. Zavrela oči a dúfala, že to bude mať rýchlo za sebou.

Prechádzala sa krajinou. Chvíľu bola na púšti, potom v zasneženej krajine bez akýchkoľvek rastlín. Prechádzala sa nekonečnými lúkami plnými kvetov a v zápätí bola v lese. Užívala si čerstvý vzduch a štebot vtákov. Bol to nádherný deň. Náhle ju prepadol zvláštny pocit. Medzi stromami sa niečo mihlo. Mohol to byť hádam jeleň? Či iné zviera? Zvolila preto iný smer cesty, aby sa tomu zvláštnemu tvorovi vyhla. Načo zbytočne vyvolávať konflikty? Skúsila zavetriť, aby zistila, čo sa v lese skrýva, ale vietor hral do kariet tajomnej príšere. Necítila vôbec nič neobvyklé. Tieň sa však vrátil. Zľakla sa, čo ak je to jej tieň, ktorý ju prenasleduje? Čo ak.. je to jej pravá tvár, ktorú sa snažila nájsť, keď sa rozhodla odísť od rodiny a blúdiť svetom? Nie, ona predsa nebola zlá! Nechcela byť! Rozbehla sa preč, snažiac sa pred ním uniknúť. Zastavila, aby sa mohla vydýchať. Vedela, že ten tieň nepatrí jej. Aspoň nie jej skutočnému ja. ~Tieň minulosti, hm? Už viac nebudem slepo nasledovať rodinné zákony. Ja som iná, lepšia než oni. Ja som dobrá vlčka!~ pomyslela si. Žiaľ, so svetlom prichádza tieň. Ona sa zmenila, ale minulosť sa zmeniť nedá, vždy tu bude, nech sa jej to páči, alebo nie. Započula nariekanie malých vĺčat. Čo sa deje? Azda.. nasledovala kňučanie, snažiac sa odhadnúť, odkiaľ k nej dolieha. Našla ich, tri malé vĺčatká, chúliace sa pri kmeni stromu. ,,Kde máte mamu?" spýtala sa ich a pristúpila. V tom si všimla ďalšiu osobu stojacu opodiaľ. Obrovský vlk vytvorený z tieňa cenil zuby na týchto maličkých! ,,Tak to teda nie!" vykročila a postavila sa obranársky pred klbko z malých vĺčat. ,,Odíď!" prikázala mu, vlk sa však ani nepohol, naopak, pristupoval bližšie a bližšie. Zakňučala. Aria sa snažila vlka zahnať, zastrašiť slovami, no keď sa tieň náhle zjavil pri nej a pokúsil sa vziať do tlamy jedno z vĺčat, skočila naňho. Nedovolí predsa, aby mu ublížil! Zahryzla sa tieňu do pleca a odmietala pustiť, až dokým sa nerozplynul a vĺčatá neboli v bezpečí. Unavená, no šťastná padla na zem. Všetci zmizli a ona mala kľud. Náhle opodiaľ uvidela ďalších dvoch vlkov. Hariuha a Timothée. Zavrtela chvostom a bežala ich privítať. ,,Som doma!" oznámila im s radosťou a sen sa skončil.

Pomaly otvorila oči. Hm? Čo.. Nemotorne sa snažila postaviť na nohy, stále trochu mimo z toho, čo vo sne prežila. Bola celkom zmätaná. Chvíľu jej trvalo spomenúť si, kde je a prečo tu je. Pomalým krokom sa presunula von z jaskyne a musela privrieť oči. Slnko práve vyšlo a oslňovalo všetko naokolo. Chvíľu počkala, kým si jej oči privyknú na svetlo a pohľadom sa snažila vyhľadať Tima. Uvidela opodiaľ siluetu vlka, ktorý jej ho pripomínal. Bola stále unavená, akoby ani nespala. Dúfala, že jej vlk odpustí, keď si ešte na chvíľu ľahne. Zo stoja sa presunula do sedu a následne do ľahu. Nepotrebovala nutne spať, len si trochu oddýchnuť.

On- on- on povedal že som FAJN!! div sa, že samým šťastím nevyskočila do vzduchu, alebo neodletela, keď jej chvost sa rýchlosťou svetla metal zo strany na stranu. Hari mi povedal že som fajn! bola z toho úplne unesená, ale jeho ďalšie slová ju dostali. ,,Veľmi rada s tebou pôjdem na obhliadku hraníc!" venovala mu šťastný úsmev, keď v tom jej niečo napadlo. ,,Vlastne, čo tak najprv precvičiť mágiu a potom ísť na prechádzku - teda, obhliadku hraníc?" urobila naňho šteňacie oči a pokiaľ súhlasil, nadvihla časť vody okolo ostrova a urobila nad nimi klenbu z čistej vody. Málokedy sa pokúšala o niečo tak veľké, ale Hari bol predsa výnimočný! Preňho to urobí veľmi rada, i keby ju to malo stáť všetku energiu čo mala! Teraz jej však pobláznenie spôsobené pierkom dodalo nával novej energie, takže začala tvoriť menšie tvary podobné kvetom, ktoré ozdobovali menší most nad nimi. Potom si ešte s pomocou vody nadvihla zvláštne pierko, ktoré našla, a zapichla si ho za ucho. Bola to krásna ozdoba. Bude sa mu moje pierko páčiť?

To znie.. jednoducho. tak prečo mala pocit, že je to také zložité? Túžila byť členkou Prízračných, no na druhej strane sa obávala, čo jej hviezdy prezradia. Čo ak sa jej ich reči nebudú páčiť? Čo ak s nimi nebude súhlasiť? Bude sa s nimi rozprávať alebo jej len niečo ukážu? Čo ak ukážu nejaký nezmysel? Alebo niečo, čo pre ňu nebude dosť dobré. Aké sny sú vôbec povolené? Čo ak si budú myslieť, že kvôli jej snu môže ohroziť svorku? Pokrútila nad myšlienkami hlavou. Zvládnem to! Musím. opäť Timothéemu venovala pohľad. Snažila sa pôsobiť čo najsebavedomejšie. Videla predsa množstvo hrôzostrašných scén, v čom by mohol byť jeden sen desivejší?
,,Som pripravená!" narovnala sa a pomaly sa vybrala do jaskyne. Buďte ku mne milé, hviezdičky.

,,Oh, Hari! Ahoj!" usmiala sa naňho a zavrtela chvostom. To odkedy je taký pekný? Pozri sa na tú srsť! A tie rohy! obdivovala ho hodnú chvíľu, keď si uvedomila, že sa jej vlastne na niečo pýtal. ,,No, ehm.." pozrela sa inam, lebo si myslela, že keby sa naňho ešte chvíľu dívala, nedokázala by preniesť kompletnú zmysluplnú vetu. ,,Príde mi, že tu nikoho poriadne nepoznám. Viem, som tu krátko, no i tak by som bola rada za nejakých.. bližších priateľov." priznala. Skutočne by sa rada bližšie zoznámila s celou svorkou, však ešte ani nepozná všetky mená! Na druhú stranu si vedela predstaviť, že keby sa s ňou všetci zoznamovali naraz, ich mená by si určite nezapamätala a potom by vznikali trápne situácie. Oh, prečo som si nikdy nevšimla tých jeho očí? A odkedy ma žlté oči tak priťahujú?

Aria chcela preskúmať každý kút územia, predsa len, už to bol jej domov, no nie? Pred pár dňami objavila tento ostrovček, na ktorý sa s radosťou vracala. Všade okolo bola voda, ktorú milovala. Teraz však skúmala súš. Nasávala najrôznejšie pachy a snažila sa zachytiť všetko zaujímavé, od tvorov po rastliny. Náhle jej pozornosť padla na zvláštne pierko na zemi. Hm, asi by nikomu nevadilo, keby som si ho odniesla. dúfala, že nie je ničím dôležité a že nespraví zle, ak ho použije ako dekoráciu svojho kožuchu. Rozmýšľala, či by sa z neho dal urobiť prívesok, alebo by sa jej hodil len tak, za ucho. Opatrne ho vzala zubami a dávala pozor, aby ho nepoškodila. Vôbec si neuvedomovala, čo dané pierko dokáže a koľko problémov prinesie.

Aria pomaly kráčala smerom, ktorým by sa jaskyňa mala nachádzať. Išla po stopách, o ktorých predpokladá, že patrili Timovi. Noc bola tichá, hviezdy žiarili ako vždy, no i tak sa jej zdala obloha zvláštna. Bola nervózna, o tom nebolo pochýb. Čo ak svorkový život nie je pre ňu? A čo ak je? Keď bola malá, túžila dokázať veľké veci. Chcela všetkým ukázať, že na to má. Veľa bojov vyhrala, však toto nebol boj. Toto bola skúška, pre Ariu omnoho desivejšia než kdejaká bitka o žrádlo. Toto malo rozhodnúť o jej budúcnosti. Čo ak neuspeje? Zvládla by prijať prehru s osudom? A čo ak toto nebol jej osud?Pokrútila hlavou. Ja to zvládnem.
,,Zdravím." pozdravila Tima a snažila sa nedať najavo svoju nervozitu. Čo ak sa so mnou hviezdy nebudú chcieť rozprávať?

,,Nápodbne." usmiala sa na vlka a skúmala ho pohľadom. Nový kamarát? Kiežby!
Keď sa jej spýtal na jej trvanie vo svorke, prikývla. ,,Áno, krátko." uchechtla sa. Snáď navždy.. možno..
,,O hviezdach toho až tak veľmi neviem." priznala. ,,A čo vy? Ste vo svorke dlho?" spýtala sa a naklonila hlavu na stranu. Možno je tiež nový, a možno nie, kto vie, čo je to za vlka. Narodil sa vo svorke, alebo bol tiež tulákom? Čo ak je to vysoko postavený vlk?

,,Neboj, privedieme ti tvoju rodinu. Všetko bude fajn." snažila sa čo najpokojnejším hlasom vlčicu povzbudiť. Urobila, čo jej Tim kázal, chytila vlčicu a ak sa nič nestalo, spolu vlčicu niesli smerom k nore. Pocit? Rodina? Oh, myslela som, že moja moc ovládajúca vodu je nanič, ale toto je ešte horšie.. bola stále trochu vykoľajená z toho, čo sa dialo, ale snažila sa upokojiť. Je tu Tim, bude to fajn.. skontrolujeme jej rodinu a bude to fajn. To zvládneme.

Otočila sa na Tima. ,,Čo budeme robiť?" spýtala sa. ,,Mala by si oddýchnuť. Ah.. nie je vo svorke niekto, kto dokáže čítať myšlienky?" s nádejou v očiach sa mu pozrela do očí. Bolo by úžasné, keby zistili, čo po nich vodkyňa chce. ,,Tak, či onak, hovorila o rodine, nemali by sme ich zohnať?" navrhla. ,,Možno by sa jej aspoň trochu uľavilo, keby ich mala pri sebe." dodala a otočila sa na Ryumee, či s tým súhlasí. Musíme jej pomôcť.

O nejaký čas konečne prišla pomoc. Tim? snažila sa ho zaradiť. ,,J-ja neviem, počula som vytie a utekala sem a našla som ju tu takto. Chce, aby sme našli jej rodinu." Neboli to práve najužitočnejšie informácie, ale žiadne iné nemala. ,,Hovorila niečo o svojom rode a že niekto umrie." zakňučala. Naozaj chcela pomôcť, ale bola čím ďalej tým viac zmätaná. Bola skutočne vďačná, že vlk počul volanie a utekal k nim. Možno on vie, čo sa deje a bude jej vedieť pomôcť?

,,Kto.. kto je Estrela?" spýtala sa. Náhle vlčica povedala ďalšie slovo. ,Nejaká vlčica ti svojou mocou spôsobila tieto bolesti?" snažila sa spojiť si súvislosti. O nijakej Estrele nepočula. Skúsila zavetriť, či nezacíti pach cudzinca, ale marne. Nebol tu nikto cudzí. Rodina? rozmýšľala. Bol to azda člen jej rodiny, vydedenec, ktorý jej spôsobil bolesti?
,,Je tvoja rodina v nebezpečí?" spýtala sa. Posledné slovo vlčica vykríkla. Čo ak tá Estrela išla po členoch jej rodiny?
,,Moment." náhle si spomenula na okamžik, kedy sa jej Ryumee predstavila. Estrela bol jej rod!
,,Tvoj rod, rod Estrela do.. Norte. Máte.. máte nejaký druh mágie, ktorá vám spôsobuje tieto bolesti?" spýtala sa v nádeji, že rozlúštila jej hádanku. ,,Mám nájsť tvoju rodinu?" spýtala sa nakoniec, dúfajúc, že môže vlčici pomôcť.