Príspevky užívateľa

,,Aha. To je niečo medzi dňom a nocou?" opýtala sa. Vyzeralo to zvláštne. Svietilo slnko, no bola tma. Aspoň to svetlo vyzeralo podobné slnku. Dialo sa to každé leto? Čo to znamenalo? Ako dlho to bude trvať? A prečo sa na to Čekanka nemá pozerať?
Pritisla sa k ockovi, akoby ju vedel ochrániť pred všetkým, čo zatmenie skrýva. Zaklonila hlavu a následne upriamila pohľad tam kam aj on. ,,To čo je?" naklonila hlavu na stranu. Nepáčilo sa jej to. Tí tvorovia boli desiví! Niečo jej hovorilo, že to tu ešte bude zaujímavé. Chcela veriť, že potvorky sú vlastne veľmi milé a skamarátia sa s ňou - oh, ako veľmi by si želala kamarátov! - no rozum jej napovedal, že tak ľahké to byť nemusí.

Čekanka prikývla. Zastavila a otočila sa späť k Asterimu. Zhlboka sa nadýchla a rozbehla sa. Chcela sa k nemu dostať, no nedarilo sa jej svoju moc opäť aktivovať, až dokým ju od vlka nedelilo sotva pár metrov. Až potom sa jej kožuch zablysol a ona sa náhle objavila tesne pred Asterim. Sotva stihla zabrzdiť! Opäť zpracovávala ten zvláštny pocit.
,,Toto sa mi páči." usmiala sa, aj keď to nebolo dokonalé. Však ona príde na to, ako tú mágiu správne použiť. Medzitým sa otočila na vlka. ,,A ty máš akú mágiu?" spýtala sa, netušiac, že by to možno mohlo byť citlivé téma. Však i na to časom príde a bude pokladať vhodnejšie otázky a ich formulácie.

Čeky slávila jeden rok a tak presvedčila svojho adoptívneho otca, aby ju zobral na vzdialenejší výlet. Čekanka sa rozhodla pre viac denný výlet, chcela sa dostať až na druhú stranu Norestu. Podľa opisu vzdialenosti rozvrhla s Hariho pomocou časový harmonogram. Vyrazili popoludní minulého dňa a noc prečkali na pol ceste.
Keď dorazili k jazeru, všetko sa zdalo byť v poriadku, zatiaľ.
,,Oci, chcem ti niečo povedať..." začala neisto. Chcela mu povedať o tom, čo sa jej prihodilo pri hre s Asterim, už od toho dňa uplynulo mnoho nocí a asi bolo načase, aby jej malé tajomstvo uzrelo svetlo sveta. ,,Ja som..." nestihla vetu dokončiť, pretože sa náhle krajina ponorila do temnoty. Aspoň tak to Čekanke na prvý pohľad vyzeralo. ,,Čo to je?" opýtala sa. Bolo to normálne? Treba panikáriť? Nie! Panika nikdy nebola riešenie. No i tak sa do jej hlasu prikradla štipka strachu.

,,Povedal, že by sa iní z jeho svorky mohli hnevať, keby ma stretnú potulovať sa pri hraniciach, on si ich však nijak zvlášť nechránil. Hovoril niečo o riešení nezmyslov a ohováraní druhých. A že sa čuduje nejakému prímeriu. A že sú skazený." snažila sa vybaviť si čo najviac z ich rozhovoru. Chcela starému vlkovi urobiť radosť.
,,Ehh, nie, iba ho mal obviazané. Konkrétne zranenie som nevidela, našťastie." dodala. O taký pohľad skutočne nestála.
Na jeho ďalšie slová iba prikyvovala. Kde sa berú hlupáci? preblyslo jej hlavou. Kde je vôbec hranica medzi svetom múdrych a hlúpych? Čo sa dá považovať za múdre a čo za hlúpe? Čo ak je to iba otázkou pravdepodobnosti? Z Čekanky sa v mysli na chvíľu stal filozof. Rada sa zamýšľala nad existenciou a rôznymi inými témami, nad ktorými by sa iní počudovali.
,,Tak v tom prípade sa hlupák nikdy nesmie dostať k moci." povedala tichšie, skôr pre seba, než ako príspevok do ich konverzácie. Ale kto by mal rozhodovať o tom, kto je múdry a kto hlúpy?
,,Niečo, čo by som mohla použiť proti nemu. Keby si vybral akúkoľvek z možností, našla by som argumenty pre to, aby videl, že odpovedal hlúposť. Na tú otázku nie je správna odpoveď. Spravodlivosť v podstate nejestvuje, keďže každý si ju predstavuje inak a túži po inej forme odplaty." podelila sa i o svoj pohľad na vec. Keby si každý mohol vybrať, aký trest dá svojmu vinníkovi, ani to by nebolo spravodlivé. Prečo má jeden vlk prísť o niečo viac, i keď spravil to isté ako iný vlk, ktorý by napriek previneniu neprišiel o nič?

Pomaly prikývla na jeho slová. Dávalo to zmysel. Vlastne nikdy ani nemyslela na to, že by nejakú mágiu mohla mať. Nebola odtiaľto, predpokladala, že sa narodila obyčajným vlkom. No vlastne to je príjemná správa. Jej zamyslený výraz sa začal meniť v úsmev.
,,Že sa tam chcem dostať. Bol to môj záchytný bod, považovala som ho za niečo, ako cieľ." vysvetlila vlkovi. Dokáže to snáď i druhý raz? Rozhliadla sa naokolo, no nezbadala nič tak výnimočné, aby si ten priestor dokázala predstaviť. ,,Chcem to skúsiť ešte raz." rozhodla sa napokon. Takto si aspoň overí, že sa nejedná o jednorazovú záležitosť. Pozrela na Asteriho, dúfajúc, že pochopil a vyrazila vpred. Plánovala sa mu niekde otočiť a snažiť dostať späť ku kvetine.

Čekanka Astiho nadšenie nezdieľala. Síce sa nezranila, ale ten náhly posun v priestore bol predsa len šok. ,,Počkaj chvíľu." ňufák sklonila k zemi a pomaly postupovala k miestu, kde sa pôvodne nachádzala predtým, než sa jej stala ona nepríjemnosť. ,,Necítim svoj pach, až tam, tu." zastavila na mieste, kde predtým zablikala. Bolo to skutočne zvláštne. Mohlo to azda znamenať... ,,Ja sa viem teleportovať?" povedala prekvapeno, snažiac sa tú informáciu spracovať. Skutočne to bolo možné a toto bola jej mágia?

,,Súhlasím." prikývla a poodišla o kúsok ďalej. ,,Tri, dva, jedna, teraz!"Trochu sa prikrčila a vyštartovala. Svoje tempo prispôsobia stratégií. Nechcela sa vyčerpať hneď na začiatku, to však neznamenalo, že sa zo seba nesnažila dostať maximum. Nebola príliš rýchlym vlkom, avšak, snažila sa. Svoje medzery vo fyzickej kondícii sa snažila vynahradiť svojím umom.
Uvidela pred sebou v diaľke veľkú kvetinu. Rozkvitnutý kvet sa týčil nad ostatnými a tak si Čekanka zaumienila, že sa k nemu chce dostať ešte predtým, než ju druhý vlk doženie a chytí. V tom sa to stalo - uvidela okolo seba slabý záblesk a zrazu sa objavila pred kvetom. Bola tak prekvapená, že sa jej poplietli nohy a ona zletela k zemi. ,,Čo to bolo?" snažila sa zdvihnúť a otrepať z onoho zážitku.

,,Hmm..." začala rozmýšľať. Chcela vyskúšať niečo nového. Niečo, čo zaženie tú príšernú nudu. Určite už počula o šteňacích hrách, no nikdy ich ešte neskúsila. Možno bolo načase?
,,Čo tak naháňačky?" spýtala sa a rozhliadla sa navôkol. Ničím nerušený voľný priestor bol na to ako stvorený. Môžu tu pobehovať bez toho, aby o niečo väčšie zavadili a zranili sa. Aspoň Čeky zistí, čo by na tej hre malo byť tak veľmi zábavné. Alebo zistí, že to nie je nič pre ňu a nájdu inú, zmysluplnejšiu aktivitu.

,,Pozerám kvety. Je tu celkom nuda." pohodila hlavou, v ktorej jej skrsol nápad, ktorý si odložila na neskôr.
,,A ty?" spýtala sa. Možno mladý vlk bude mať nejakú zábavu. Vlastne by to ocenila, všetko by bolo lepšie, než sa len bezcielne túlať. Ešte by narazila na nejakého ďalšieho vyšinutého vlka!
Rozmýšľala, či sa s týmto vlkom už niekedy stretla. Prišiel jej povedomý, no nedokázala si vybaviť žiaden rozhovor s ním. Možno ho len zahliadla na zhromaždení svorky? Alebo sa túlať na území? Kto vie.

Čekanka sa vybrala na obhliadku územia. V poslednom čase sa veľmi nudila, nikto sa jej poriadne nevenoval a tak si musela hľadať zábavu sama. Tak tomu bolo i dnes a tak sa rozhodla vybrať na menšiu obhliadku územia, dúfajúc, že narazí na niečo zaujímavé.
Pozorovala kvety rastúce na lúkach a rozmýšľala, čo asi tak sa z nich dá pripraviť. Medicína nebola jej najväčšia láska, avšak nejaký ten obdiv k liečivým silám bylín predsalen od Tima získala.
Práve sa skláňala k jednej zaujímavej kvetinke, keď zacítila vlčí pach. Najprv ostala ako primrznutá, dúfajúc, že nenarazí na nikoho podobného tomu fľakatému vlkovi z Azarynu, no o pár sekúnd si uvedomila, že sa jedná o vlka z jej svorky. Uvoľnila sa a zdvihla hlavu, aby ho mohla pozdraviť. ,,Ahoj!"

Čekanka skutočne chcela vybaviť si všetky detaily ich konverzácie, no stále toho bolo veľa. Snažila sa spomenúť si na konkrétne vety, ktoré použila, i ktoré použil vlk.
,,Rozprával mi o nejakom zvláštnom, zlom Bohu." rozhodla sa začať tým najdôležitejším. ,,Myslím, že sa ma snažil vystrašiť. Na jednej strane povedal, že je vďaka nemu lepším vlkom, ale on sa správal zle, okrem nie úplne slušných odpovedí hovoril zlé veci aj o svojej svorke. Taktiež... Mám silné podozrenie, že si s tým okom niečo urobil dobrovoľne. Keď som sa snažila dopátrať tomu, ako k úrazu prišiel, povedal, že je vyvolený a že jeho Boh to tak chcel. Keď som ho obvinila, že si za to môže sám, nepoprel to." pokrútila hlavou nad hlúposťou daného jedinca. Telo si treba chrániť!
,,Snažil sa mi nanútiť toho svojho Boha, a že je vyvolený a príde apokalypsa. A že ho jeho svorka kvôli tomu nemá rada, aspoň to mi prišlo z toho, ako o nich rozprával." pretočila očami, čím dala jasne najavo, že Pstruhovým blábolom ani zďaleka neverí. ,,Dúfala som, že si vyberie jednu z možností." bola skutočne škoda z že naň Čekanka nemohla vybafnúť s tým, že si vybral zle, ukázať mu, že sa mýlil.

Chvíľu rozmýšľala, či starý vlk hovorí o nej, alebo o cudzincovi. Spomínal predsa diplomaciu, je tak? Prečo by to spomínal, ak by nechcel naviesť Čekanku? ,,Pýtala som sa, avšak vlk odpovedal vyhýbavo. Alebo si odpoveď zakaždým poupravil, asi aby mal stále pocit, že koná správne?" nevedela to opísať. Síce už jej rozprávanie šlo, avšak niektoré situácie a ich opis pre ňu boli stále celkom novinkou, hlavne, ak daná konverzácia nebola o bežných veciach.
,,Môže byť." prikývla. Vlk mal skutočne zaujímavé väčšie bodky, a ani staro nevyzeral, naopak, avšak svojím postojom Čekanke pripomínal starého mrzáka.
,,Predstavte si, že Vám ako malému niekto blízky daroval kamienok. Obyčajný kamienok, ktorý nájdete hocikde. Ale pre Vás má veľkú hodnotu, lebo Vám ho dala blízka osoba. Niekto príde a kamienok vám zoberie. Zahodí ho, a tak ho nemôže vrátiť. Čo teraz? Buď nájde iný kamienok, taký istý, ktorý Vám donesie, ale už predsa nebude mať tú špeciálnu hodnotu, lebo nie je od toho blízkeho priateľa. Alebo Vám dá veľmi vzácny, mnoho farebný kameň, ktorý veľa znamená pre neho, lebo mu ho tiež daroval niekto preňho dôležitý. Ten kameň má omnoho väčšiu hodnotu, než ten, ktorý Vám zahodil. Prečo by Vám za obyčajný kameň mal dať vzácny? A prečo by Vám mal dať obyčajný kameň, ktorý pre Vás nemá hodnotu?" zopakovala mu hádanku, ktorú položila Pstruhovi. Veľakrát si ju v mysli opakovala, prišla jej priam geniálna.
,,Nechcel odpovedať, možno sa bál, že urobí nejakú chybu. Že ho odsúdim za jeho názor." pokrčila vlčími plecami a zamyslela sa. Správna odpoveď nejestvuje. Chcela ho prechytračiť. Chcela mu jeho názor vyvrátiť a ukázať, ako veľmi sa mýli, ako si protirečí. No na druhej strane ju skutočne zaujímalo, ako by vlk odpovedal. To sa, žiaľ, nestalo. Aspoň nie tak, ako by si predstavovala.

Pozorne načúvala jeho slovám. Páčil sa jej opis onoho povolania. Znelo to, ako veľmi dôležitá úloha, ktorá si vyžaduje inteligentného jedinca, ktorým ona, aspoň v svojich očiach, bola.
Zaujali ju i ďalšie informácie a na jeho pokyn si k nemu prisadla. Na chvíľu sa zamyslela, či s tým starého vlka otravovať. Ten vlk bol zvláštny a blízko našich hraníc. povedala si napokon v mysli a začala rozprávať. ,,Bola som sa prejsť okolo hraníc. Všetko bolo v poriadku, dokým som nezacítila pach cudzieho vlka. Vyzeral zvlástno, mal niečo s okom, ktoré mal prikryté nejakou látkou. Myslím, že mal po sebe rôzne bodky, pokiaľ si dobre spomínam. Nebol príliš priateľský, skôr mi prišiel mrzutý a akoby..." na chvíľu sa odmlčala, hľadajúc v mysli správne slová.
,,Nie som si istá, či ho smiem označiť za hlúpeho iba preto, pretože nezdieľa podobný názor. Od začiatku bol nepriateľský a jeho slová ma urážali, aj keď som ku nič neurobila." pokrútila hlavou. Ona bola ku všetkým milá, aspoň do doby, než ju niekto vytočil.
,,Hovoril o tom, ako sú naňho vlci z jeho svorky zlí. Vraj ho nechali hladovať a povedali mu, že za to môže jeho viera. Ak smiem povedať svoj názor, ani sa im príliš nečudujem. Ten vlk bol nesmierne zvláštny, veľmi zlým spôsobom. Hovoril o apokalypse a o tom, že je akýsi vyvolený. Celkovo mi prišiel príliš namyslený a nie príliš múdri - zdalo sa mi, akoby si v niektorých slovách úplne protirečil. Keď som sa však snažila dostať hlbšie do celej problematiky, začal mať čoraz viac nepriateľské... Bol viac a viac nahnevaný a málokedy sa mi dostalo priamej odpovede. Nepoznám ani jeho meno, alebo si ho aspoň nepamätám." bola sklamaná z toho, že o vlkovi nevedela povedať viac podrobností. Určite by sa hodilo, keby si toho zapamätala viac. A možno tu iba stráca čas a dostane vynadané za to, že sa túla poblíž hraníc.
,,Chcela som ho prechytračiť." priznala napokon starcovi. Teraz sa jej konanie nezdalo až tak správne, no vtedy chcela vlka v slovnom súboji poraziť. ,,Chcela som vedieť, ako ten zvláštny jedinec vníma svet. Položila som mu otázku, čo je podľa neho spravodlivosť. Mal si vybrať z dvoch možností." počkala, či bude S'arik stáť o konkrétnu otázku. Samozrejme, okamžite by mu to povedala, vlastne si želala poznať jeho názor a možno, možno dúfala i v nejaké uznanie, slová o tom, aká je múdra a vychytralá.

Čekanka si to so spokojným úsmevom nakráčala až do nory svorky, kde si chcela oddýchnuť po svojom veľkom dobrodružstve. V nore bol iba jeden vlk - starší, veľmi vážený vlk. ,,Dobrý deň, S'Arik." pozdravila ho a kývla hlavou. Mala toho vlka rada, aj keď spolu ešte nemali príliš tú česť sa rozprávať.
Čeky si ľahla neďaleko a zadívala sa smerom von. Rozmýšľala. Čo som urobila zle? Prečo sa mi nechcel otvoriť? Možno pretože som nesúhlasila s jeho postojom? Ak sa niekomu budem chcieť votrieť, musím to robiť so všetkým a nikdy mu neprotirečiť? Mala by sa snáď spýtať staršieho vlka? Mal by o jej rozprávanie vôbec záujem? Vrhla rýchly pohľad na starého vlka. ,,Ak smiem byť taká trúfalá a spýtať sa, čo považujete za najdôležitejšie vlastnosti pre diplomata? Mal by sa vlk snažiť priblížiť k záujmom svojho oponenta? Kam až musí zájsť a akú rolu v tom hrá úprimnosť? Aké hodnoty zastávate vy sám?" položila mu množstvo otázok a dúfala, že sa jej aspoň na pár z nich dostane odpoveď.

Sledovala, ako sa vlk vzďaľuje a potom sa vybrala k odchodu aj ona. Jeho poznámku ignorovala, nevedel si priznať chybu a uznať, že nie je ded Vševed. Možno to bolo zlé, ale Čeky bola šťastná. Ušktnula sa nad predstavou vytočeného vlka. Som dobrá. zavrtela chvostom a utekala domov. Spokojne klusala, s hruďou vypnutou. Bola na seba hrdá. Oddýchne si a nájde niekoho, s kým sa o svoj zážitok podelí.