Príspevky užívateľa

,,Keby si mi to povedal, prečo nepoznám tvoje meno?" spýtala sa, snáď naposledy predtým, než opustí hranice. Bol čas ísť domov.
,,Aj s duchom tvojím." zamrmlala, skôr však zo slušnosti. Tento vlk bol divný a ona ho jednoducho nedokázala milovať. Ako môže milovať niekoho, kto jej pripadal zlý? Vĺčatko malo jednostranný pohľad, stále iba myslelo na to, že ohováral svojich blízkych. Tých taktiež nechápala, ich rozhodovanie ohľadom tohto vlka, ani ich celkové vzťahy. Ak niekto niekoho nemá rád, nechce ho pri sebe, či?
,,Jedného dňa uzrieš pravdu." s týmito slovami sa rozlúčila a začala kráčať smerom domov. ,,Všetko, čo si poznal sa rozpadne ako kôpka kameňov, na ktorej stojíš." obrazne povedané. Napriek jeho slovám si udržiavala vlastnú predstavu, že je Pán dobrý a postará sa o všetkých. Jemu sa tak rozpadne pod tlapami nenávisť a pozná jeho lásku a zistí, že chyboval. A možno sa mýli Čekanka. Možno veľký vlk nie je taký dobrý a milujúci. Tú myšlienku si však ani nechcela pripustiť.

,,Hm..." úprimne, takú odpoveď nečakala. Ak by ju niekto štval, želala by si, aby zmizol. Čo mohla vyriešiť hladovka? To už však bolo nad jej chápanie. Začínala byť unavená.
,,Odpoveď. Kto si a aký je tvoj príbeh?" zaujímala sa. Pokiaľ jej nebude chcieť odpovedať, odíde.
,,Máš pravdu. Nepoznám, a už asi ani nechcem, keď ťa vidím." ten vlk sa jej nepáčil. Bol čudný. A čudný vlk môže byť nebezpečný.

,,Takže prišli za tebou, povedali ti, že im vadí to, že veríš - pozor, viera, nie činy, ktoré kvôli nej robíš, a na základe toho ti odopreli prístup k jedlu?" chcela sa uistiť. Možno tí jeho vlci neboli tak skvelí, ale ak by im tak vadil, prečo by ho nechávali vo svorke?
,,Keby to tak bolo, robil by si, ako ti kázal a vydal by si o tom stretnutí svedectvo. A nebol by si tak... Nepríjemný. Kto skutočne okúsi jeho lásku, má potrebu dávať ju ďalej." vymýšľala si na základe vlastnej predstavy, podobne ako Pstruh. Ona však stále bola malé vĺča, on nie.
,,Ale ty si nahnevaný. Nahnevaný vlci sú smutní vlci. Naozaj si myslíš, že hnev a nenávisť k ostatným znamená byť lepším?" naklonila hlavu na stranu. ,,Nie je hnev tiež hriechom?"

Čeky už vzdávala akúkoľvek snahu dostať z neho informácie. Očividne jej nechcel nič povedať a ona by sa mala vydať domov. Skúsila to však posledný krát. ,,Prečo? Čo by som tak ja mohla tebe urobiť? Keď je Boh s nami, kto je proti nám? Nik nie je silnejší a mocnejší než on, a preto by v tvojom srdci nemal byť žiaden strach. On sa o teba predsa postará, tak prečo sa mi nezveríš? Si si istý, že nemáš pochyby?" nechápala ho. Obhajoval svoju vieru, no zároveň sa jej zdalo, že jeho agresia je spôsobená strachom. Ktorý vlk by sa bál, keby mal za sebou Pána, ktorého považuje za najmocnejšieho?
,,Ak by to tak chcel, neprišiel by za tebou osobne? Neprehovoril by k tebe vlastným hlasom?" začala pochybovať o svojom pôvodnom presvedčení. Čo ak za ním naozaj prišiel? On to tak chcel... Ale on sa predsa neukazuje! Čo ak si vlk myslel, že danú ostrú vec nastražil Najvyšší tak, aby sa mu zranenie udialo? Samozrejme, Čekanka v to neverila, veľký vlk bol predsa dobrý, láskavý a v živote by svojmu dieťaťu neublížil.
,,A ako to je?" spýtala sa napokon. ,,Si si istý, že chceš, aby ho aj ostatní milovali? Lebo ak áno, myslím, že by si sa správal inak. Máme ostatným ukazovať, ako je nám s ním dobre, lebo ono skutočne je, nemyslíš? Vieš .. jeho láska nie je ako ulovená korisť. Nedelí sa, ale násobí. To, že bude milovať všetkých neznamená, že teba milovať prestane, alebo že by ťa azda miloval menej."

Čeky sa v jeho slovách začala trochu strácať. Bolo to až moc informácií a ona sa ani nedozvedela nič o jeho svorke! Ale dozvedela sa, že tento vlk nevie pokojne diskutovať a že si ide svoju pravdu a ani sa nezamýšľa nad niečím iným. Uvedomovala si, že taký vlk môže byť skutočne nebezpečný a preto začínala rozmýšľať o odchode. Čo ak jeho viera nie je mierumilovná? Čo by mu potom bránilo v tom ju napadnúť? Už teraz bol nahnevaný, alebo jej tak aspoň prišiel, a hnev bol predsa tiež zakázaný, aspoň tak to brala ona. Dobrý vlk tvorí dobrú spoločnosť.
,,Tak rozprávaj." vyzvala ho. ,,Súdim na základe informácií, ktoré si mi dal. Nevyjadruješ sa o nich pekne, a ja som zatiaľ nepočula žiaden konkrétny dôvod." priznala. Aj tieto informácie môžu byť užitočné, možno.
,,Myslíš si, že bude chcieť pomôcť vlkovi, ktorý zničil jeho dielo?" nepoprel, že si to neurobil sám, preto sa Čeky rozhodla v tomto presvedčení pokračovať a veriť svojmu názoru, že si vlk za to, aspoň z časti, môže sám. Mal by sa o seba starať, o všetko, čo dostal.
,,Ty nechceš, aby poslal." odpovedala jednoducho. ,,Závidíš, že má rád ďalších vlkov?" uchechtla sa. Sebec.

,,Povedal si, že miluje vlkov, ktorí mu slúžia a neporušujú pravidlá. Čo teda s tými, ktorí ich porušujú?" pripomenula mu jeho slová.
,,Čo je tvojím poslaním? Nie je to služba Bohu, inak by si učil, odpovedal a snažil sa zachrániť blížnych, ktorých ti dal. Pripadajú ti zlí, lebo neprijali tvoju verziu pravdy. Ale aj tak ťa nechali späť v ich pelechu a jesť ich jedlo, i keď si nepreukázal žiaden vďak." tipovala. Rozprával o nich hrozné veci, nemal ich rád, preto nepredpokladala, že by im pomáhal. Ale možno sa mýlila, možno má poslanie, prínosné pre svorku.
,,Omyl. Prečo by ti to neurobil on sám? Prečo by to vôbec robil? Povedz, aký to malo dôvod, zničiť jeho nádherné dielo. Prečo by sa nesklonil k tebe, najvernejšiemu služobníkovi? Prečo sa obloha neroztiahla a teba neoslepilo jeho svetlo, ale pozemský predmet?" kľudný tón, bez emócií, to začínala byť jej špecialita. Myslela si, že si s tým okom hral sám, možno s konárom? Navyše, teraz zistila, že na tom má podiel viny, nemohla to byť náhoda. Nerozčuloval by sa tak. A taktiež, neverila jeho slovám, takže vedela, že k nemu nemôže prehovoriť obloha.
,,Prečo si myslíš, že ma za tebou poslal?" verila, že každé stretnutie bol osud. Niečo, čo sa malo stať. Kto vie, aký dôvod skutočne malo to dnešné.

,,Hm... Takže tvrdíš, že vlk nesmie spraviť chybu, inak ho nebude mať rád? Čo ak tú chybu spraví, i keď nechcel? Bol zlým vlkom?" spýtala sa. Otázky mala rada. S otázkami prichádzali odpovede, a s odpoveďami poznanie.
,,Ako to môžeš vedieť? Myslíš si, že vidíš stvoriteľovi do hlavy? Že vieš, čo spraví? Čo ak by spravil niečo, čo si si ty nevysnil? Jeho pravda môže byť iná než tvoja, brat." nevysmievala sa, bola iba sklamaná.
,,Nepáči sa mu, že si si zničil telo. Chrám, ktorý ti daroval. Mal si ho strážiť. Keby chcel, aby si mal iný vzhľad, dal by ti ho na začiatku." okomentovala jeho zakryté oko. Bolo jej jasné, že niečo skrýva. To, že má zranenie spôsobené nedávno, netušila. Myslela si, že ku všetkým jazvám musí vlk prísť behom života. Bojom. Nešťastím. Netušila, že sa vlk môže narodiť bez končatiny či s iným handicapom.

,,Ale... Ale ja som myslela, že učíš o Bohu. Ja chcem vedieť, čo by urobil on a čo by som v takej situácii mala urobiť ja." zakňučala a sklopila ušká. ,,Ja ho chcem počúvať, ale potrebujem vedieť na toto odpoveď. Myslela som, že ma máš učiť, že to je tá tvoja úloha, o ktorej rozprávaš. Šíriť svoju vieru. Ale prečo sa zdráhaš odpovede? Si naozaj taký presvedčený, keď odmietaš odpovedať?" spýtala sa s kľudom. Hlava jej šrotovala, ako by ho prinútila odpovedať. Mala toho v srsti viac.
,,Prečo by som ťa mala súdiť? Súdiš ty niekoho? Kto som ja, aby som súdila cudzích? A kto si ty, aby si ma obviňoval?" opýtala sa. Snažila sa o čo najpokojnejší tón. Zapla svoju flegmatickú stránku. Neskrývala sa za tým zvedavosť, už i túžba po tom ho dostať akosi opadla, veď ona si počká.
,,Ako vieš, že sa práve nerozprávaš so stvoriteľom? Ktorý ťa skúša skrz malé vĺča? Kto môže byť čistejší, než čistý list, zvedavý, s plameňom lásky v srdci, synu?" spýtala sa opäť, vyčkávajúc na jeho reakciu.

,,Tak prečo ty súdiš ostatných? Hovoríš, že iba Pán môže súdiť, ale sám si o svojej svorke povedal toľko hnusných vecí..." pokrútila nad ním hlavou. Už jej bolo jasné, že tento vlk je blázon. Musela to len v tichu prečkať. A kto vie, možno sa jej ešte podarí zistiť nejaké informácie o druhej svorke?
,,Čo je spravodlivosť?" spýtala sa, skutočne nad tým uvažujúc. Dostala nápad. ,,Dám ti dve možnosti, ako niečo vyriešiť. Predstav si, že tebe ako malému niekto blízky daroval kamienok. Obyčajný kamienok, ktorý nájdeš hocikde. Ale pre teba má veľkú hodnotu, lebo ti ho dala blízka osoba. Niekto príde a kamienok ti zoberie. Zahodí ho, a tak ho nemôže vrátiť. Čo teraz? Buď ti nájde iný kamienok, taký istý, ktorý ti donesie, ale už predsa nebude mať tú špeciálnu hodnotu, lebo nie je od toho blízkeho priateľa. Alebo ti dá veľmi vzácny, mnoho farebný kameň, ktorý veľa znamená pre neho, lebo mu ho tiež daroval niekto preňho dôležitý. Ten kameň má omnoho väčšiu hodnotu, než tvoj. Prečo by ti za obyčajný kameň mal dať vzácny? A prečo by ti mal dať obyčajný kameň, ktorý pre teba nemá hodnotu?" spýtala sa ho a v kľude vyčkávala na odpoveď. V hlave jasný plán, len nech si vlk vyberie...

,,Hm... Niečo na tom bude." musela priznať. ,,Avšak, čo v prípade, že si jedinec myslí, že koná správne, že to, čo si myslí on, si myslí aj Najvyšší? Čo ak taký vlk, ktorý je oddaný, spácha viac hriechov než ten, kto si cestu k spaseniu ešte nenašiel?" spýtala sa ho s úprimnou zvedavosťou. Ako jej to vlk vysvetlí?
,,Zanechaj čo máš a nasleduj ma." kto vie, prečo Čeky vyslovila vetu zo skutočnej svätej knihy, vlastne jej len tak prebehla po rozume. ,,Ako vlk pozná, čo je jeho skúškou? Čo ak je tvojou skúškou niečo iné?" pýtala sa zvedavo. Iné vĺča by mu už uhryzlo nos za tie príšerné reči, avšak Čeky, tá predsa musela byť dobrá. Nie zo strachu, ale z presvedčenia, že iba láska vie vlkov spojiť. Neprijala by jeho názor, ale vypočuje si ho, bude ho rešpektovať a pôjde životom ďalej po svojom.

,,A kto je vlastne zlý vlk?" zobrala to z iného konca. ,,Je to snáď otec, ktorý zabije, aby ochránil svoje deti? Je to snáď matka, ktorá kradne, aby sa jej malé mohli najesť?" rozmýšľala nahlas. ,,Ak sa tvoj Boh zaujíma iba o to, aby ho ostatní uctievali, tak je pyšnejší a horší, než všetci vlci na tomto svete. Môj otec je dobrý a láskavý, odpúšťa všetkým, kto sa k nemu otočí." usmiala sa pri predstave veľkého vlka, ktorý o všetkých pečuje. Ani nevie, kde niečo také nabrala. Možno zo svojej domoviny? Behom tých dvoch mesiacov ju snáď začlenili do svojej kultúry, predtým, než ju tak nemilosrdne vyhodili na cudzom území. ,, Prečo si to o svojej svorke myslíš? Čo ti neposkytla útočisko, domov, lásku a jedlo? Márnotratný syn..." pokrútila hlavou. ,,Nemajú azda právo na život? Keby Pán nechcel, aby boli na tomto svete, nepriviedol by ich sem. Každý z nás tu je z nejakého dôvodu." A má cestu, po ktorej musí kráčať.

,,Je mi ťa ľúto. Být navždy odsúdený žiť s niekým, kto nevie odpúšťať.. no fuj. Môj pán je milý, milostivý. Káže mi odpúšťať a milovať, lebo iba tak môže byť svet lepší. Máme sa radi a pomáhame ostatným, tvoríme svet lepším, aby sme ho zachránili. A kto si ty, ak nerobíš chyby? A ak spravíš chybu, nezaslúžiš si odpustenie?" zamýšľala sa nahlas. Samozrejme, Čekanka v niečo také neverila, teda, možno. Predstavovala si veľkého starého vlka, ktorý to nad nimi riadi, ale že by do toho bola zažraná tak ako Pstruh? To vôbec! Vlastne sa skôr snažila vlka nasmerovať, pretože si uvedomovala, ako taký vlk môže byť nebezpečný. Ako by aj nie? Čo ak mu to jeho čudo bude kázať niekoho zabiť? Čo ak to bude práve ona? Navyše, chcela zistiť, ako veľmi by bol daný jedinec manipulatívny a aké techniky by sa naň dali použiť. Nemohla predsa riskovať, že by ju len tak napadol.

,,Si z Azarynu?" bola to skôr rečnícka otázka, samozrejme, že musel byť z vedľajšej svorky. ,,Prepáč, že som tak blízko vášho územia." rozhodla sa dostať. Na týchto vlkov síce vraj dobrota neplatí, ale kto vie. Možno to tento jedinec ocení?
,,Cestu? Eh.. nie, ďakujem za ponuku, ale nie. Aspoň nie teraz." pokrútila hlavou. Bola to zvláštna otázka a Čekanku zvláštne veci desili. Rada mala o všetkom prehľad, páčil sa jej pocit, že vie, čo očakávať. Ale teraz tu bol cudzí vlk z druhej svorky, ktorý ju síce zatiaľ nevyhnal, ale ani nebol príliš hrr do kamarátstva.

Keď započula jeho slová, stiahla chvostík a cúvla. ,,Prepáč!" zavolala. Ten hlas ešte nepoznala, ale kto vie, možno sa jej podarí získať nejaké informácie o druhej svorke? Čo tak toho vlka trochu vyspovedať? ,,Kto si?" spýtala sa, dávala si pozor, aby vždy mala šancu na útek a radšej sa vzdialila tak, aby si bola istá, že je na správnej strane územia. Kto bol ten vlk? Prečo tu bol? Ublíži jej? Keby chcel, už to spraví! Alebo možno iba čaká na vhodnú príležitosť...

Čekanka mala desať mesiacov! A tak sa rozhodla byť užitočná a prejsť hranice. Tušila, že by tým rodičia nadšení neboli, ale ona áno! Možno objaví niečo zaujímavé? Navyše, musí sa orientovať na vlastnom území! Zatúlala sa až sem, na hranice s Azarynom. Chvíľu iba blúdila okolo nich, ňuchala a hľadala niečo podozrivé. V tom započula zvuk. ,,Haló?" rozhliadla sa okolo seba, pripravená sa brániť, pokiaľ by sa nejednalo o priateľa.