Príspevky užívateľa

,,A kto mi to povolenie dá? A kedy?" spýtala sa. Najradšej by sa na prieskum vydala už teraz! Však toho musí byť toľko, čo ešte nepozná! Nemôžu jej odoprieť toľko poznania!
,,Tak si vymysli svoje! Také, ktoré ma unesie! Alebo nájdi niekoho, kto ma zmenší!" vymýšľala jeden plán za druhým. Kreatívna je dosť, však ona si nájde spôsob, ako sa vynájsť.
,,Tak sa budem vydávať za stratené kráľovské dieťa! Alebo si založím vlastné kráľovstvo!" vyhlásila hrdo a vypla hruď. ,,Ja som kráľovná Čekanka, vládkyňa všetkých plání, pokloň sa predomnou." predniesla a čakala, či vlk poslúchne, alebo okúsi jej hnev. Aby dala najavo, že to myslí vážne, vycerila zúbky.
,,Na dlhú trať? To znie dobre, budeme spolu tráviť viac času!" vyhrkla a zavrtela chvostíkom. Ešte si musí vybaviť učenie sa o bylinkách pri oteckovi dva! A bude to mať na kompletku.

Pozorovala listy, ktoré jej Hari ukázal. Tá farba sa jej páčila, bola taká pokojná, čo sa o samotnej Čekanke povedať nedalo.
,,Nájdem to." vyhlásila a mala tak na svojom zozname želaní ďalší sen. Kto vie, možno sa aj ocko rád pozrie, ako s tými veľkými parohmi vyzerá! Samozrejme, Čekanka oboch svojich rodičov považovala za krásnych a jedinečných.
,,Ale ty si silný!" oponovala mu. Určite by ju udvihol! ,,Premeníš sa na veľké zviera a pôjdeme! Veľké s krídlami!" zavrtela chvostíkom. Sama zatiaľ po krídlach netúžila, i keď by to určite bolo zaujímavé. Ale to by starším vlkom jej stráženie sťažilo.
,,A ak si vezmem princa, budem princezná?" snažila sa prísť na spôsob, ako obísť fakt, že nemá kráľovskú krv. Keď princ uvidí jej schopnosti, určite ju bude chcieť za svoju princeznú. Ale aké že to mala vlastne schopnosti? Zamyslela sa. ,,Oci, naučíš ma bojovať?" pozrela naňho veľkými očkami. ,,Potom sa o seba budem vedieť postarať a môžeme ísť navštíviť princeznú!" zazubila sa. Vymyslela dokonalý plán! A ešte pri tom by si rada uchmatla nejakého toho princa!

Keď jej roztrapatil srsť, zasmiala sa a obtrela sa o jeho srsť. ,,Mám ťa rada, oci." usmiala sa a pozrela mu do očí. ,,Oci? Aké mám oči ja?" spýtala sa. Nikdy ich nevidela, vlastne ani svoju hlavu. So zdesením si uvedomila, že vôbec netuší, čo vidia iní vlci. ,,Chcem vidieť svoju tvár." požiadala ho, akoby to snáď vedel zariadiť.
,,Ále, ty by si ma rád odniesol! Veď som tvoja kráľovná!" zasmiala sa a opäť sa vystrela. Hlavu vysoko a ladnými krokmi sa presunula o meter ďalej. ,,Povedz mi niečo o princeznej." požiadala ho. Oh, ako mala rada príbehy o princeznách! ,,Môžem ja byť princezná? S korunkou!" zavrtela chvostíkom. Korunka, to by sa jej páčilo!

,,A teraz sa pokloň pred svojou novou kráľovnou!" zazubila sa. Toto sa jej páčilo. Joj, aká bola šťastná! Skutočne jej nič nechýbalo. Dvaja vlci jej dokázali dať všetko, čo potrebovala. Čerešničkou na torte by bolo možno už len splnenie jej o chvíľu už nie tak tajného želania.
,,Chápem." prikývla. Síce bola presvedčená o tom, že sa o seba vie postarať, ale stále bolo čo zlepšovať. Napríklad taký boj, aby sa vedela ubrániť nepriateľom.
,,Zoberieš ma za princeznou?" spýtala sa a urobila naňho šteňacie oči. Zaujímalo by ju, aká je, ako vyzerá, má špeciálnu korunku? Má princa? Vie tancovať? Čo celé dni robí? Obskakujú ju všetci? Oh, ako by si sama Čekanka želala byť princeznou!

,,Vzdaj sa!" vyzvala ho a vypla hruď. Pokiaľ by s tým súhlasil, určite by z neho zaskočila a donútila ho sa pokloniť pred novou kráľovnou. Samozrejme, tou kráľovnou by bola ona. Už teraz sa v opatere dvoch coel cítila ako princezná. Vlastne i skoro zabudla, že nie je skutočne ich. Ale ona si určite nájde slabú chvíľu, aby sa vypytovala na svoju biologickú matku, ktorá ju nechala v lese.
,,Oci, kedy môžem ísť sama von z územia?" naklonila hlavu na stranu. Určite sa k nej dostali zvesti o kráľovskej - Nihilskej svorke a ona si želala stretnúť sa so skutočnou princeznou. Bol to jej prvý veľký životný sen.

Čekanka už mala cez pól roka a práve šla hľadať svojho drahého otecka. Mala naňho nezvyklú prosbu a nechcelo sa jej čakať, kým sa vráti domov. Nuž, nemôže robiť česť svojmu menu. Dokonca ani modrú farbu daného kvetu nemá práve v láske. Zohla ňufák k zemi a snažila sa vypátrať adoptívneho rodiča. Keď ho uvidela medzi stromami, prikrčila sa a čo najtichšie sa snažila k nemu priblížiť. Pokiaľ sa jej doteraz neprihovoril, skočila naňho a hlasným ,,Mám ťaaa!".

So zatajeným dychom počúvala jeho rozprávanie. Zdalo sa, že zvedovia sú veľmi chytrí vlci. ,,A bo-ju-jú?" spýtala sa. Keď sa stretávajú s inými vlkmi, pochybovala, že ide vždy o priateľské stretnutie. Navyše ju i ten boj začínal baviť, preto by ju kladná odpoveď potešila.
,,Cro-na." zopakovala po ňom. Určite to už niekedy počula. Nepovedal jej to azda i ten vlk z močiarov? Kto vie. Snažila sa zapamätať všetky nové informácie, ktoré od vlka dostala. Keď spomenul jej adoptívnych rodičov, naklonila hlavu na stranu. ,,Ta-ta učí." zastala sa ich. Určite jej ukázali množstvo dôležitých vecí, ktoré budú pre jej život dôležité a Čekanka sa snažila si ich stále pripomínať, avšak jej malá hlavička ešte nemá dostatok priestoru na všetky podnety.

Naklonila hlavu na stranu. ,,Spros-té?" počudovala sa. Prečo sa tie slovíčka nesmú hovoriť? A čo to vôbec znamená? Rozhodla sa však, že si na ne bude dávat pozor, bola predsa poslušnou dcérkou dvoch coel, aspoň zatiaľ.
,,Če-kan-ka naučiť!" zavrtela chvostíkom. Ale patrilo sa to vôbec, učiť staršieho jedinca? Bola zo všetkých tých pravidiel etikety zmätená.
Na otázku o liečiteľstve mala jasnú odpoveď: ,,Nie!" potom vlčici prezradila svoj plán. ,,Bo-jo-vať!" zaiskrili jej oči. Bude ako Hari! Bude bojovať a chrániť svoju svorku, postaví sa každému nepriateľovi! Vĺčatko si v hlave vytváralo rôzne scenáre, v ktorých prekoná i tých najobávanejších predátorov.

Čím viac svoje nové meno poslúchala, tým viac sa jej začínalo páčiť. ,,Če-kan-ka. Če-ky." pousmiala sa nad svojou vymyslenou prezývkou. ,,Če-kan-ka kvie-tok? Aký?" spýtala sa. Rada by vedela, aké má vlastnosti rastlinka, s ktorou ju spárovali. Aspoň si myslela, že sa jedná o kvetinu, keď ju pred chvíľou spomínali.
Zvedavo si obzerala hračku od Timka. Bola zaujímavá! Dotkla sa kožušinky labkou. Mäkká. Zobrala si novú vec do tlamy a poriadne ňou potriasla. Musí predsa vyskúšať jej odolnosť, no nie?
Všimla si, ako Hari Timkovi niečo hovoril, ale kvôli zápalu hry nedokázala pochytiť, čože to malo byť. Zvedavo naklonila hlavu na stranu, čakajúc, či jej prezradia obsah zdelenia.

O listnatých stromoch už počula, ale o ovocí? To vôbec! ,,Čo to je?" spýtala sa. Chcela vedieť, čo je to bájne ovocie zač a prečo sa vlčica tvári tak hladne. Snáď ju nechce zjesť! Nie, to by nespravila! Čekanka naklonila hlavu na stranu a čakala na opis spomínaného ovocia. ,,Nemala." pokrútila hlavou. ,,Ale chcem!" dodala rýchlo. Ak ho tu vlčica niekde má, chcela ho ochutnať! Ako asi chutí? Je to podobné, ako mäso? Alebo iné? Chutí to ako bylinky otecka Tima? Alebo chutí ako tá šiška? Kto vie...

,,Áno!" súhlasila nadšene. Bude mať svoju vlastnú horu, kam bude chodiť so svojimi kamarátmi! A s oteckami, samozrejme. Nemôže ich nechať doma. Musia mať tiež nejakú kondičku!
Čekanka bola smutná, že šišky nedržia pokope. Chcela nájsť nejaké lepidlo, vďaka ktorým by to šlo. Samozrejme, nejaké prírodné, o ktorom zatiaľ netušila, že vôbec existuje. Ale ona ho určite nájde!

Spokojne sledovala, ako sa k nej Aria pridala. ,,Super!" zavrtela chvostíkom. S takouto pomocníčkou to bude mať cobydup! ,,Veľká hora!" usmievala sa na kopu, ktorá za chvíľu Čekanku prerastie. Samozrejme, po ďalšie šišky museli ísť trochu ďalej, ale i tak to stálo za to! Schválne, dako sa na ňu vyšplhať? Čekanka skúsila položiť labu na jednu zo šišiek, tá však spadla dole a zobrala so sebou i pár dalších. Nedá sa liezť. usúdila nakoniec sklesnuto. Rada by si to skúsila.

Vlčica porozumela! Hurá! Takže sa Čekanka nemusí obávat, že by bol jej úkryt odhalený. Úžasné. ,,Ty pomôcť mne. Ďalšie šiš-ky." na chvíľu sa zamyslela a potom dodala ,,Prosím." rodičia ju určite učili slušným spôsobom! Musí ich predsa reprezentovať najlepšie, ako vie. Aspoň zatiaľ. Kto vie, aký na to bude mať názor Čekanka v puberte. A možno bude dobručká, má predsa tak skvelých rodičov! Tí snáď nedopustia, aby sa z nej stalo niečo zlé.

,,Ano. U-tajiť. U-dr-žať." zopakovala po nej. Ďalšie slovko do zbierky! Z Čekanky bude zberateľka! Všetkého možného. ,,Tu skryť šiš-ky." ukázala labkou na vytvorenú hromádku. ,,Ty ticho, jasné?" venovala jej významný pohľad. Nikto sa o tomto úkryte nesmie dozvedieť! Možno sem privedie oteckov, ale nikto viac! ,,Naše tajomstvo." uzavrela to a položila na hromadu ďalšiu šišku. Za chvíľu z nich postaví celú horu! Čo horu, kráľovstvo! Len škoda, že nedržali tak, ako ich Čekanka položila. Naozaj by si mohla spraviť menší brloh.

Vlastne, prečo ich brať do nory? Môže si ich odložiť na nejaké tajné miesto! Ale kde by to tajné miesto mohlo byť? Možno i tu, pri strome. Ale bude si ho pamätať? Navyše, bola tu tá druhá vlčica. Čo ak jej tajnú skrýšu prezradí?
,,Vieš tajiť tajomstvo?" spýtala sa jej a premeriavala si ju pohľadom. Dalo sa jej dôverovať natoľko, že jej prezradí svoj tajný strom so šiškami? Ak nie, tak Čekanka vymyslela famózny plán! Bude sa s vlčicou hrať na skrývačku a medzitým ukryje všetky novo nadobudnuté poklady!