Príspevky užívateľa

Vysoká zver, najmä v stave v akom už teraz bola nemala koč šancí proti štyrom zdatnym lovcom. I Heidi sa ukázala byť prenosná pre spoločný lov a Danny nepochyboval že ju tiež panovník tak trocha testoval. Keď boli zabrata nohy i boky zvieraťa, sám sa trocha prekonal a pokúsil sa ho nabehnúť aby mu skrižil cestu a korisť musela zastaviť, I keď už teraz nevládala. Ku konečnému útoku sa pridal k svojim partnerom v love aby sa pričinil.
Keď jeleň padol, Danny naň chvíľu hľadel a ako na každom spoločnom love, priložil koristi ja smrteľnú ranu lístok na znak úcty. Ucty ku koristi, či k lovu? Lovu zdar ako sa hovorilo.
Potom pomohol bez rečí Enkidovi vziať Jelena tak, aby ho nepoškodili viac než už bol

Dannyho adrenalín a odhodlanie tentoraz nespravil žiadnu chybu spôsobili, že prv hoc pocitoval zúfalu obranu protivníka, napriek pálivej bolesti v nohe prv neustúpil. Apollyon nebol jediný komu sa pri tomto náraze vynorili traumatické spomienky na hrádzu q na moment pocítil ako mu poskočilo srdce div nedostal zrádnika. NIE. Teraz musel všetky výčitky a spomienky hodiť za hlavu. Po útoku sám zaútočil tentoraz naostro, zaryvajuc zuby vlkovi do ramena. Malo to byt do krku. Tak ako pri love koristi no napriek všetkej nenávisti zatiaľ Danny podvedome nevykonával smrteľné útoky. Do čerta s tebou. Zavrčal, snažiac sa zovretie celou silou upevniť avšak musel prešlapnuť, pulzovalo mu v nohe a pociťoval nepríjemnú bolesť o to viac ak sa Apollyon nohy nepustil.

Danny nešťastne sledoval aký hlúpy nápad nevedomky cudzincovi podsunul a v momente ako sa vlk prejavil ako príliš odhodlaný a tvrdohlavý, ryšavec oľutoval že vôbec spomenul Apollyonove meno. Pri tejto konverzácii mu nebolo dvakrát komfortné a už vonkoncom nie keď vedel, kam sa tento vlk nevedomý akú hrozbu predstavoval ten čo po ňom šiel, hnal.
"Nemám poňatia kde je no dúfam že ďaleko. Ten tvor sa dostane pod kožu hocikomu kto sa k nemu priblíži, manipuluje a je nestabilný. Nemá zábrany a vždy keď sa objaví prelieva sa zbytočná krv" Možno trocha dramatizoval no priateľský Danny to videl čiernobielo a to i napriek svojmu presvedčeniu že v každom sa skryvalo i dobré. Nie. Cez toto nešiel vlak, rád by označil toho vlk ako monštrum. Či bol zaujatý? Dalo by sa povedať.
"Hej um," dohnali ho výčitky svedomia. A koniec koncov to bolonuž vlkovo rozhodnutie. "Nepomôžem ti nájsť Apollyona, pretože si myslím že vyhľadávať ho je zbytočný hazard." A preto pretože mal strach. "Ale pomôžem ti pohľadať súrodencov ktorých hľadáš. Viem aké to je. Svoju rodinu som nevidel mesiace pretože to nejde." A matka? Žila vôbec?

Keby mohol Danny vrátiť čas čo i len o sekundu a prehodnotiť svoje slová vyslovené pod adrenalínom na ktorý to rozhodne zvalí, možno by sa nechoval ako totálny tupé neschopný sa vyjadrovať. Či to bol hrdinský čin alebo nie, panovník mal pravdu pri jeho úsudku že ho nijak touto informáciou neohúri. Danny na moment pohliadol bokom, nie celkom k zemi no predsa aby skryl kus zahanbenia. "Nie." Zamumlal no uvedomil si, že tým že bude zaskočený a nepochlapí sa v jeho očiach rozhodne nijak nestúpne. Danny prenechal prichádzajúcu paniku s pozrel panovníkovi do tváre. "Vlastne..áno čakám. Toto nie je dobrý spôsob ako to dokázať, ale pre Vašu sestru by som spravil prvé aj to posledné. Aj keby ma to malo stáť život. Možno nebolo múdre rozhodnutie konať zrovna takto no keby to malo niečo zmeniť na Vašom slove, priniesol by som všetky medvede ktoré kedy zamierili v monarchii." Ryšavec sa odmlčal, uvedomoval si že sa koná hlúpo, nie ako vážený lovec sokolník ktorý mal v monarchii byť a mal jej byť prospešný. Lenže tento lovec konal so zapálením, konal srdcom tak ako to uznal za vhodné. Ešte raz si zmyslel otvoriť ústa a zariskovať a sám si uvedomil že sa mu skludnil dych, I srdce mu prestalo búšiť ako doteraz.
"Láska je podla mňa najsilnejšia vec čo poháňa dopredu. Tak ako je nebezpečná je aj čistá." Tvrdil a zhlboka sa nadýchol. "Trofej z koristi je pre úžitok monarchie, keď sa dám dokopy, spon trocha, spracujem ju. Šperk je pre jej Výsosť Giuseppe. Keď sme sa videli prvý krát sľúbil som jej ho." Na sľuby sa nezabúdalo však? Lovec medveďov a vila z igny noli možno kapitola jeho dávneho minulého života no noci preň stále rovnako skutočné, niečo čo ho spájalo s Dannym ktorým bol kedysi a Dannym ktorým bol dnes

Dannyho hrdinské slová sa mu zasekli kdesi v hrdle a všetko to čo chcel povedať sa rozplynulo ako ranný závoj hmly. Stál bez slova ako prikovaný a nebolo to vôbec krátko, až by sa nedivil že by panovník začínal strácať trpezlivosť.
Tak teraz alebo nikdy.
"Ľúbim vašu sestru." Vyhŕkol znenazdajky a už nesmelšie doložil zvyšok vety aby posobil odhodlane. " Vaše velčenstvo." Nebolo tu nejak moc teplo? A či to boli len dôsledky zranení ktoré utŕžil pri svojom výkone love medveďa, akosi sa mu zatmelo pred očami. A stál. Ticho. Nebol si tak celkom istý či bol toto spôsob ktorý mala Giuseppe na mysli pod pojmom vyzrajeme naňho. Ale Danny bol muž činu!

Čo sa stalo Danny nepredvidal, nepoučil sa a možno to bolo tak dobre. Možno to práve tak malo byť že nestihol upnúť pred Apollyonovým útokom pretože ako zjavenie nebies, popritom šoku nastal moment, kedy snáď sivý vlk sám seba precenil.
Nevedel čo sa stalo bol zmätený a srdce mu skoro vyskočilo z hrude no keď sa slabosťou a možno zúfalstvom Apollyon akoby zložil lapajúc po dychu bolo to ako druhá šanca. Danny vyskočil dopredu vrhajúc sa na vlka, snažiac sa zraziť ho k zemi ešte kým bol v nevýhode a vykolajený. A nevedel čo presne Apollyon videl, ani čo sa stalo, vedel že takúto šancu ne už nedostane.

Priateľstvá prichádzali v rôznych situáciách i tam kde by ich jeden nečakal a keď šlo do tuhého, bol jeden rád sa väzby ktoré si vytvoril. Či sa mohol Ezekyel na Dannyho spoľahnúť? Nq to mohol zobrať jed a hoc sa jednalo o banalitu jeden nikdy nevie kedy sa udeje niečo kde skutočne dobrý kamarát padne vhod.
"Vždy kamoš" zasmial sa ryšavec a radoval Eziho parožie spod konárov. Ošemetná situácia ktorá nepochybne zaberala nejaký čas.
"Na čo si prosímťa myslel keď si zostal tak nepozorný?" To bolo po edane zo žartu, stat sa to mohlo hocikomu samozrejme. Hocikomu kto mal parožie, ale trocha si rýpnuť bolo priam nevyhnutné. Danny ulomil kus konárov aby vyslobodil časť najzamotanejšej časti.

Hlúpe hlúpe rozhodnutie, no Danny bol po love medveďa a po skaze svojim náhlym impulzom ktorú spôsobil opojený odhodlaním. A keď zvládol prežiť toto, nič absolútne nič už mu nestalo v ceste aspoň dobrých pár hodín počas ktorých mal pocit že je nesmrteľný.
To ako dotiahol mrcinu Medvedík až sem so zraneniami ktoré utŕžil zostane svetu nevysvetlené. Tu však stál on, lovec medveďov ktorý bojoval za svoju česť q lásku však? Na krku sa mu hompálal zub ktorý hodlal princeznej darovať no prv trebalo ísť za niekym iným, kto mal v tomto smere väčšie slovo snáď väčšie ako jej otec sám.
"Vaše veličenstvo," Povedal ešte odhodlane a keď sa ich pohľady stretli, razom ho toto náhle hrdinstvo prešlo. Do riti.

Keď sivý vlk rozprával o svojom údele Dannyho striaslo. P chrbte mu napriek horku prebehol mráz spájajúci sa s jeho zmiznutím. Aj jeho hľadali. A ako je to reťaz? Brat mu vďaka tomu zmizol spolu s matkou a nechali otca a Svetlu utapat sa v samote. Tak rad by ich opäť videl, no aj keď sa situácia so sivym satanom vyjasňovala chcelo to čas.
"Tomu rozumiem" Povedal a nebolo teba viac aby bolo jasné že aj ryšavec prechádzal obdobnými zmenami. Pri druhej otázke však pozýval hlavou a urobil by to aj kedy vedel. " Nehľadajte ho. Apollyon nestojí za problémy ktoré vám kohol priniesť a neverím že by mal spojencov. Vyhnite sa mu, pokiaľ by som v Noreste musel menovať iba jedného vlka jednu bytosť ktorá bola skutočne nebezpečnou menoval by som toho fanatika" tvrdil Danny a trocha nekomfortne sa pomrvil na zemi.
"Môžem vám dat radu? Rozumiem tomu ze počúvate srdce a vaše odhodlanie je úctyhodné. Poháňa vás vpred.aj aj som taký ale-musíte vedieť kedy prestať alebo polavit. Inak vás to zničí."

Danny vlčicu počúval pozorne, no nútila ho držať pohľad kdesi na zemi, či na skale kde zanechal značku. Zdala sa byť rozumná a odvážna, nie ako on. Možno dnes nelutoval čo sa mu stalo, ani svojich rozhodnutí no nedalo sa povedať že boli vykonané z chrabrosti pre vlastný rozvoj. "Ja som utiekol zo strachu. Keď utečieš zo strachu, skutočne nikam neutečieš. Nájde si ťa. Ale to už je minulost" tvrdil sám akoby bol o tom presvedčený. Báť sa, na tom nebolo nič hanby ako sa vravelo. A kto vie či všetci čo tvrdili že sa v živote báli, zažili ten skutočný nefalšovaný strach.

Prichádzať sivého vlka zaregistroval relatívne skoro a to napriek pobúreniu z dnešného neúspešného lovu. Musel uznať že prv než identifikoval vlka ako neznámeho, mu srdiečko poskočilo a na koment ho myklo, to však cudzinec niekoho vidieť, všimnúť si mohol jedine ešte vždy rozšírených zreníc pomaly sa spamatavajuc z alarmujúceho varovania pred Dannyho odvekým nepriateľom. Iste Danny, sivých vlkov je na svete mnoho a nie každý musí byť fanatické monštrum.
I Kobe zaregistroval cudzinca a rozhodne vycítil Dannyho prvotný šok pretože vzlietol len čo sa vlk priblížil q to už aj po tom čo bol čoraz viac zvyknutý na spoločnosť cudzincov. Hoci pri sokolovi jeden nikdy nevie. Ako to povedala Heidi, nedokázal ho skutočne spýtať, bol s Dannym pretože chcel nie preto že musel a Danny toto umenie sokoliarstva bral so všetkou vážnosťou.
Ryšavec zastrihal ušami a vlka odzdravil, pri položenej otázke však po chvíli zamyslenia pokrútil hlavou. " Takú skupinu som nevidel. Sivý vlk s krídlami tu je, ale možno nie ten čo ho hľadáte. Asi ide o niečo dôležité" tázavo pokračoval

Na to, aké predsavzatia ryšavec vo svojej kariére mal, to bolo celkom dávno, čo sa vybral s Kobe - sokolom, ktorý už konečne dostal svoje meno, na ďalší tréningový lov, mimo ich komfortnej zóny. Nebolo to vlastne ani tak kvôli kariére, ako odhodlaniu urobiť všetko pre to aby v ich vzťahu lovcov spoločne excelovali. Loviť pri močiaroch, vodnatých operencov, bolo čosi iné. Danny brodil močiarmi, musel si dať špeciálne pozor na hluk, ktorý voda spôsobila a Kobe krúžil ako vždy, čakajúc na vyslanie, na znamenie od ryšavého lovca, aby polapil zver. Danny neraz vystrašil zver preftm než bol vhodný čas k útoku a Kobe neraz skončil v rašelinisku a poraste v ktorom nemohol vyhrať. Obaja boli už unavení a úspech sa nezdal byť nablízku. To začínalo byť frustrujúce, ako pre vlka, tak pre dravca.
Danny celý mokrý a ušpinený od blata sedel teraz na brehu a trocha so zášťou pozoroval hladinu vodnej plochy, z ktorej snáď už odplašili všetko čo sa dalo chytiť. Sakra.

Ceremoniál Autumn Haunt

Nesmel tu chýbať. Nesmel tu chýbať vo všeobecnosti, pretože na slávnosti a všetky podujatia monarchie sa patrilo chodiť, pokiaľ tak zdravie dovoľovalo i keď to bolo možno nepísaným pravidlom. No zo všetkých ceremoniálov Danny nesmel chýbať predovšetkým na tomto. Autumn bola jeho kamarátka, za ten čas- rozhodne a keby nič iné, vybral si ju do zácviku pre sokoliarsku činnosť, pri ktorej ukázala svoj talent. Patrilo jej aj jeho uznanie a podpora, pretože veľmi chcel, aby spolupracovali. Bol hrdý na to kam to dotiahla iste a na ďalšiu spoluprácu sa tešil. Pri ceremoniály bol ticho, pozoroval dianie mlčky a pozorne. Napriek veľkému počtu vlkov, so sebou vzal i sokola, stojaceho na jeho koženej výstroji, ktorý sa už za čas poriadne zlepšil pri prítomnosti ostatných vlkov. A keď bolo všetkému koniec slovom ho vyslal k vlčici, ktorú už taktiež pracoval. Preto keď zviera vzlietlo a ponad hlavy zľahka prístálo na Autumn ramene, Danny úctivo k vlčke prikývol a povzbudivo sa pousmial.

Každý vlk mal svoj osud, svoj príbeh, ktorý si písal a to rozhodne vlastným pričinením. Kto to zvaloval na niekoho iného, nedokázal žiť naplno a len prežíval. Osud spájal cesty mnohých, tí zamilovaní, ktorí pre seba dýchali si mohli vravieť, že sú jeden druhému osudom navždy spojeným aby kráčali ako jeden. No osud spájal vlkov aj v neromantickom slova zmysle a rozhodne sa dalo povedať, že stretnutia Dannyho a Ezikyela rozhodne naznačovali dielo osudu.
"Čím to je, že vždy keď sa vidíme, začne to takto?" riekol pobavene mladý baron a podišiel k veľkému vlkovi, aby mu pomohol dostať parožie z konárov. Rád videl Ezikyela. I keď mal Nihil členov, ktorí boli správni a dobre sa s nimi vychádzalo, Ezikyel bol jeden z tých, z koho bolo jasné od prvého pohľadu, že boli srdečnými dobrákmi a to si Danny cenil. I on bol koniec koncov taký, aspoň by chcel byť.

Nech akokolvek veľmi ryšavý vlk chcel, keď sa k nemu sivý priblížil, tentoraz necúvol. Ani ho nemyklo. A že sa bál. Ale už nebude utekať. Tento súboj nevyhrá ak bude zbabelec. A napriek tomu, že mal počúvať svoje inštinkty, ktoré mu nahlas v hlave opakovali, aby okamžit vzal nohy na plecia ak chcel žiť. Lenže tentoraz tušil že mu hlasy v hlave nenapovedali správne. Kam by tým dospel? Utiekol by len preto aby sa s Apollyonom opäť stretli neskôr a len tento deň odbočí. Odkedy ho Arrakis upozornil na jeho mágiu, trocha sa obával že ju bude vnímať ako poslednú záchranu, spoliehať sa na ňu, preto sa rozhodol síce inšinktom riadiť, ale nepočúvať ho slepo.
"To dozvie." sykol Danny