Príspevky užívateľa

" Nepodceňuj moje techniky, sú unikátne a veľmi ťažko sa dajú vyšperkovať do dokonalosti. Vieš, majster by nemal prezrádzať svoje 'noú háu' ale že si to ty víla z Igny, možno ti to aj ukážem." zazubil sa a žartovne poskočil vpred, náladu mal určite aspoň o čosi lepšiu než posledné dni, hoci netrvala príliš dlho.
Giuseppe si samozrejme všimla, jeho nervozitu, musel by byť naivný keby si myslel, že ju celkom zakryje.
Na moment opäť zvážnel viac než doteraz a uhol trocha skleslo pohľadom.
"Nemám veľmi dobré obdobie vieš? Vlastne.. tvojmu bratovi - jeho veličenstvu" opravil sa bez toho že by si robil srandu. " tak trocha vďačím za pomoc. Vlastne nie trocha, veľmi." nešťastne povzdychol. " Urobil som niečo veľmi zlé Pippa." zamumlal. Nechcel aby si o ňom myslela niečo zlé alebo ho prestala mať rada, ale nechcel jej klamať. Radšej na ňu teraz ani nepozrel

"Tak nemusíme strácať čas." zamračil sa a myslel, že to bude stačiť, na to aby mohol odísť, sivá vlčica zvedavá až strach sa však neprestávala vypytovať, tentoraz formovala otázku priamo. Danny sa nespokojne zamrvil a pokrčil ramenami. " Som tu. V Nihilskej svorke a dúfa, že tu budem môcť zostať. Čo viac by si chcela počuť?" spytoval sa a jeho nespokojnosť rástla. Hlavne dýchaj. Napovedalo mu svedomie alebo čo to bolo. No nie vážne? Zamračil sa v duchu neuveriteľne vďačný za túto informáciu. Povedz, niečo neutrálne, nepohodol si sa s niekým a tak sa chceš pohnúť ďalej. " Vzťahy u prízračných nie sú tak ideálne, nezhody sa- stávajú a a ja radšej idem hľadať plnohodnotný život niekde inde. Ibaže, som o tom nikomu nepovedal. Že som tu." veril svojmu inštinktu, že táto odpoveď bude postačujúca a odmlčal sa, nešťastne vzdychajúc. " Pozri, naozaj tu chcem zostať a teda chcem byť užitočný, aby som mohol, tak miesto toho, že ma budeš spovedať tu, ma môžeš spovedať neviem, napríklad na love alebo čo." odfrkol si.

Minúta ticha bola pre Dannyho tak velavravná ako by možno ani slová nevedeli byť. I jemu samého sa zazdalo že trvala večnosť a začal byť nervózny, keď preto Pippa uhla pohľadom a začala rozprávať, I on sebou cukol trocha ustúpil s labami prekríženými skrz na skrz. Ticho si odkašlal avšak pozornosť venoval stále princeznej. Víle. Víle Pippe, a ostatní sa mohli pokojne aj rozkrájať. " Veľmi rád." Odvetil a krátko sa pousmial, pokročil kus vpred a potom zastavil aby dal slečne prednosť.
"Vieš ešte si nie som istý čo by som mohol robit" nechcel ani len hovoriť, ze jeho návšteva kohla byť i len na skúšku, predsalen Arrakis sa tak vyjadril. Ak nebude spĺňať očakávania, možno tu dlho nebude môcť byť. On sa ale bude snažiť a to z nejedného dôvodu. "Viem celkom dobre loviť, to si ostatne mala tú česť vidieť." Povedal a trocha sa roštiacky zachichotal, pretože no pravdu na stôl- Giuseppe mala možnosť vidieť to ako sa mu smiali všetky pstruhy v Igne ak si dobre spomínal.
"Viem, hm asi sa viem i dobre biť, ale to nechcem." Odpovedal zadumane keď opäť pozrel na pôvodnú vlčicu. " Keby vás samozrejme niekto ohrozoval či urazil vašu výsosť, poznal by čo je vo mne, tým si môžeš byť istá milá princezná" prv jej vykal skôr zo žartu, potom chcel pokračovať a až potom si uvedomil že v takomto vyjadrovaní nemá vôbec žiadnu prax. Ach toľko hanby.

Snažil sa veľmi tváriť, že ho to nezaujíma, že je mu to ľahostajné, ale na čo sa to hral? Už tak pomerne trpký výraz nasvedčoval opaku. Keď však spomenula aj matku a súrodenca, Daňkov výraz zjemnel a čelo sa s obavou zvraštilo. Maminka? Nebodaj ho išla hľadať a - a niečo sa jej stalo A brat? sestra? kto ešte chýbal? Čo ak ich potrestali miesto neho? Nie, to by prízrační predsa neurobili, však?
Odvrátil pohľad a pokýval hlavou. Nevedel.
"Chcela by si ma oboznámiť ešte s niečím?" spýtal sa zľahka nabrúsene. Nemal dobrú náladu, naozaj nemal.

Nebol si teraz istý svojou chrabrosťou a odvahou, akú mu princezná pripísala, avšak nepovedal nič, tešil sa, že boli na rovnakej vlne. Pri Giuseppe sa skrátka jeden nemohol cítiť zle a on si to uvedomoval každou sekundou viac a viac. " Isteže, vaša výsosť Giuseppe" spozornel, keď mu pripomenula, ako ju má oslovovať. Oslovoval by ju ako chcela, aj keby to preň malo byť ťažké spomenúť si. Urobil by v podstate hocičo, pretože za ten úsmev to stálo za to. Rozmýšľal, ako jej znelo jej celé meno vyslovené z jeho úst. Možno rozmýšľal nad hlúposťami, ale, kto vedel? Aj jemu znelo meno Daněk, vyslovené od Pippy celkom inak, menej prázdno, ako zvyčajne. Najmilší rytier? Nebol rytierom, už vôbec nie statočným srdcom. Niečo mu ale hovorilo, že to zmení, už len keby to malo byť kvôli tomuto úsmevu.
Trocha sebou akosi nevinne nervózne cukol, keď povedala, tie čarovne znejúce slová- Môj Danny Chlapcovi sa rozbúchalo srdiečko a razom aj zabudol na to, aké starosti mal. "Isteže budeš." šepol hľadiac jej opatrne do očí.

Sivá vlčica bola ako zlý sen. Danny sa zamračil, rozmýšľajúc či Arrakis porušil dohodu a niekomu povedal, odkiaľ prišiel a prečo. A ona ho následne zapredala doma. Ale, nevidelo sa mu to reálne. Svet bol malý, boli v kontakte s prízračnými a on sa podobal na otca asi najviac s súrodencov. Presne tohto sa obával. Hrdlo mu zovrelo a on prv musel premýšlať nad správnou reakciou. " A čo má byť?" spýtal sa a pri tejto ľahostajnej odpovedi ho zabolelo pri srdiečku. Cítil sa strašne že takto odvoedal. Aj on chcel vidieť otca. Lenže- čo ak ho nehľadal preto, že ho chcel vidieť, ale preto, že ho chceli chytiť aby ho dostali za to čo sa stalo. Bude jednoduchšie urobiť za tým hrubú čiaru. Hoci- až tak jednoduché to ani nebolo.

Aj napriek jeho zmiešaným pocitom a stálej nie úplne pokojnej nálade sa skrátka jeden nemohol necítiť dobre, keď videl Pippin žiarivý srdečný úsmev. Celkom mimovoľne ho opätoval a už, aj keď mu čosi z jemne depresívnej nálady zostalo, nebolo ťažké uvoľniť sa pri nej. Tešil sa tomu, že nezabudla ako sa oslovovali pri rieke Igne a veruže sa hrdo narovnal a riekol. " A vedz, že tak aj urobím víla Pippi. Len čo skolím ďalšieho medveďa, jeho zub je tvoj" Sľúbil a dvoj sľub hodlal dodržať, aj keď bol tento rozhovor, predpokladal-skôr žartom.
S teraz už vrelým úsmevom na tvári kýval chvostom a dôrazne súhlasil, že všetkým medveďom raz povie, ako ich Giuseppe víla z Igny zachránila. Uvedomoval si, aká je krásna. Oproti ich stretnutiu pri rieke ubehol nejaký čas a obaja rástli, jej črty boli jemné, elegantné, skoro akoby nepatrila do tohto sveta. A veruže nie. Víla. "A všetci ťa budú naveky uctievať a menujú ťa ich kráľovnou. A nebudeš víla z Igny, ani z nihilskej svorky, ale z medvedích hôr. To už sa nikdy nestane že by ti niečo hrozilo, pretože ťa z vďaky budú chrániť. Až pokiaľ sa istý lovec medveďou nerozhodne vrátiť späť, pretože čo ak by mu prišlo, že je víla unesená? Rozhodne by to nenechal tak a prezradím ti, že by za ňou pravdepodobne išiel aj na kraj sveta."
Z jeho výmyslov mu tak troška došlo smutno. Zvykol rozprávať príbehy bratovi a sestre, aj mame a s otcom predsa raz bojovali proti obrovskej líške na hrádzi. Na hrádzi.. Srdce sa mu rozbúchalo ako divé a pocítil skľučujúci pocit, na moment nervózne uhol pohľadom.
"Ja už sa vlastne nevrátim k Prízračným Pippa." povedal a napokon našiel i toľko odvahy aby jej pozrel naspäť do očí. Dúfal, že sa ho na to nebude priveľmi vypytovať. Až teraz si naplno uvedomil, že nerozprával s Pippou, vílou z Igny, ale s princeznou Giuseppe, sestrou nihilského panovníka. Mohol s ňou

Ossian a Hel: malý prívesok (netuším aký ešte, ale nakreslím si)
Sabrina: malý prívesok - cukríkový náhrdelník xdd
Danny: maznáčik - falco pelegrinoides babylonicus

Popravde sa zo schôdze ponáhľal čo najrýchlejšie, aby sa s ním nedajbože nestihol niekto rozprávať. Ryšavý vlk bol zhovorčivý, nie však keď sa snažil zakryť emócie zo záležitosti od príznačných a vôbec-. Len čo uložil úlovok pre svorku zvrtol sa a náhlivým krokom ale nie tak aby vyzeral že uteká, sa pohol preč.
Chvíľu sa mu darilo napredovať až napokon krok poľavil, sú sa však ozval známy hlas. Ach jaj. Nebol celkom presvedčený či chce teraz s niekym hovoriť, hoci Pipinu spoločnosť v podstate ocenil. Bola očarujúca a veľmi milá a dokázala pri prvom stretnutí Dannyho presvedčiť o tom, že keby nastala situácia a všetci dobrí vlci by boli snažení ako svet sám ( čomu pravda sám neveril) Giuseppe by zostala ako svetielko v tme.
Ryšavec sa obrátil a s úsmevom na tvári, úprimným hoc trochu smutným ju pozdravil. "Ach, Víla z brehov Igny"
Prešliapol na mieste a pre istotu sa otočil úplne tak aby sa nezdalo že je na odchode. "Napadlo mi že sa ešte pred večerom vydám na ďalší lov medveďov" žmurkol zapierajuc dôvod svojho náhlivého kroku. "Ale to som nevedel, že budem mať tak váženú spoločnosť. Medvede si môžu dnes vďaka tebe vydýchnuť "

Daněk započul vytie nihilského panovníka a ihneď si pomyslel, že je šťastie, že sa nenachádzal veľmi ďaleko. A aké to šťastie, že sa zrovna vracal z úspešného lovu! Zvierajúc králika divého väčšieho rámca sa ponáhľal okamžite na miesto stretnutia, čo však nebolo jednoduché, pretože bol na území nový a všetko bolo neznáme. Orientačný zmysel síce nemal vôbec zlý, práve naopak, padlo mu ale dobre, keď videl ako aj iní nihilskí členovia idú smerom, ktorí potrebuje. Možno i všetci, nihil koniec koncov mnoho členov teraz nemal. Zaradil sa kamsi obďaleč, aby nebol tak na očiach, ale zároveň dostatočne blízko Arrakisa, aby jasne videl, že sa snaží a že prišiel vzorne. Čo sa nejakého dokazovania si niečoho týkalo, Danny bol v podstate flegmatik, ale nebolo rozhodne na škodu dať najavo, že jednak maká a jednak sa zaujíma o to čo sa deje, aj keď je nový. Najmä keď je nový.
O udalostiach, ktoré mladý panovník popisoval prehľad nemal, nepoznal ani o koho sa jednalo, predsa sa však rozhliadol okolo, či skúsi rozpoznať kto je ten spomínaný Kettu, ktorý obhájil nihilskú česť. Pri skenovaní ostatných si všimol víly Pippy, trocha smutne sa pousmial, ale rozhodol sa jej predsa venovať očný kontakt, bol by nerád, keby si milá vlčica myslela, že sa tvári, akoby ju nepoznal. Prebehol pohľadom aj ostatných, nestačil si však všimnúť, či niekoho stretol či nie, pretože panovník rozprával ďalej. Mierová dohoda s azarynom, síce išla mimo Dannyho, pretože on sa politicky nikdy neangažoval ani veľmi nezaujímal, mu prišla ako celkom rozumný nápad. iste, žiadne vzťahy neboli dokonalé, ale on napätie nemal rád a pokiaľ sa dalo riešiť dohodou a vzájomnou výpomocou, bol to dobrý krok, zdalo sa mu to byť rozumné.
Vo svojej podstate si zatiaľ za krátky čas Arrakis stihol získať Dannyho uznanie ako vhodnej autority. Síce bol priveľmi priamočiary a moc sa s ním nebabral a pôsobil chvíľu až arogantne, obdivoval ako strategicky premýšľa a akú zodpovednosť na seba zobral. Predstavoval si, aké to musí byť prevziať trón v tak mladom veku, ale Danny si nemyslel, že vek značil niečo o schopnostiach jedinca.
Keď spomenul prízračných, posmutnel a znervóznel. Znervóznel nielen z toho, že sa zase vrátil myšlienkami k svojim problému, ale i z toho, že nemohol dať na sebe poznať, že bol zaujatý. Nechcel aby vedeli odkiaľ prišiel a prečo, tak na Arrakisove slová o przračných nijak nereagoval, na nikoho sa nepozrel, iba čakal čo sa ešte stane, tak trocha dúfal v skorý koniec. Dalo mu práce neprejaviť žiadnu zmenu emócií, ale v očiach sa mu predsa čosi zmenilo, bola to starosť a nervozita. Hoci nebolo dobre badateľná, ten kto vedel čo tam hľadať a Arrakis mohol vedieť čo tam hľadať, to našiel.

Územie Nihilu bolo celkom iné od územia prízračných a napriek nepokoju ktorý práve prežíval si doprial čas ísť pozorovať jeho krásy. Po návrate z lovu králika, pretože sa teraz usilovne snažil byť prospešný, vzal cestu säť okľukou a vydal sa do kopcov.m Vlastne mu to padlo veľmi vhod. Danny bol sám, pozoroval ako oblohou preletel dravec, pozoroval ako sa vietor hral s trávou na kopcoch. Stál vzpriamene kus ďalej od stromov vynímajúcich sa na kopci a hľadel do doliny. Vydýchol, tak napol s úľavou, napol melancholicky. Potreboval sa dostať cez udalosti v jeho živote, aspoň čiastočne, ale nevedel ako na to. Predsa sa ale tešil, že videl tak krásnu prírodu a ako mal vo zvyku, pokúšal sa aj teraz nájsť radosť v malých veciach.

V živote mladého prízračného nastal zlomový okamih a celkom nová etapa života sprevádzaná nervozitou a obavami z toho čo ho čaká. Aj keď poznal Norestské lesy možno ešte väčšmi než iní, čosi ho držalo na území svorky, nechodil už nejakú chvíľu objavovať a túlať sa ako mal vo zvyku. V hĺbke duše si prial aby tento strach pominul, pretože túlať sa a užívať si krás lesov a lúk, hôr a riek, to býval zmysel Dannyho života, podstata jeho zmýšľania že pekné možno nájsť v každom liste stromu a že každý koho stretol bol kamarát, I cudzincovi s otvoreným srdcom podal pomocnú ruku. Bál sa že tento dobrodruh v ňom už celkom vymizol. Neveril tomu že sa dokáže vrátiť tak celkom do starých koľají, koniec koncov tušil že nebude môcť byť v nihilskej svorke tak benevolentný v povinnostiach ako v domovine. Mohol si teraz hovoriť nihilčan? Ešte sotva a i ta predstava sa mu zatiaľ akosi priečila. Bol vďačný za pomocnú ruku hoci bol nervózny zo stretnutia s ostatnými nihilčanmi a preto bol v ústraní. Stihol si všimnúť, že je vo svorke pomenej členov snáď preto sa nedokázal dlho tváriť že neexistuje a zrovna dnes natrafil na sivú vlčicu vekom o čosi staršiu ako on, ktorú možnože aj niekedy už stretol, nebol si istý. Neisto zastrihal ušami.

Nezostávalo mu moc možnosť, nie toľko aby si mohol podmienky určovať. Vedel to on a zaručene to vedel aj nihilský panovník, preto Danny len v tichosti počúval a napokon prikývol. "Poznať ostatných," zopakoval aby dal najavo že rozumie a pri tom ako sa spýtal či vie loviť, hoci bola odpoveď snáď očividná, prikývol opäť. "Pokúsim sa byť užitočný" tušil že to nebude jednoduché, on bol síce šikovný lovec ale zároveň aj tak trochu flákač a rozhodne sa nedalo povedať že by bol nejaký usilovný. Čo chcel to ulovil, avšak popri tom ako sa poflakoval po okolí, slnil a naháňal s vetrom. Možno sa to bude musieť zmeniť, aj keď mal pocit že povinnosti a zamestnanie mysle mu aspoň pomôžu sa odpútať.
Uprel na vlka pohľad a chvíľu zaváhal." Daněk de Amaryllis. Každý ma ale volá Danny" tak trocha z obáv a zo strachu, že by sa Arrakis mohol jeho celé meno počuť inde ako od neho a možno. Ho obviniť že podava klamlivé informácie povedal meno celé, ako ho nikdy nikomu nepovedal. Mal ale pocit že by mal byť úprimný, ak si chcel získať dôveru. A chcel?

"Neplánoval." Odsekol dotknuto a možno až príliš prudko, ale zastavil sa a po zvyšku času, čo druhý vlk rozprával bol ticho. Počúval tento zdalo sa dobre premyslený plán plný toľkých vecí, že skoro až prestával veriť, že ich stretnutie bolo náhodné. Znepokojovalo ho to a donútilo zamyslieť, či to nebola pasca. Naozaj bolo múdre prísť zrovna do nihilskej svorky? Nenašlo by sa lepšie útočisko? Nuž ale aké šance mu zostávali?
"Na skúšobnú dobu? Ako to bude, dáš mi vedieť, keď nebudem spĺňať tvoje očakávania, alebo ma predhodíš prízračným pod nos?" Zapochyboval ryšavec a zhlboka nadýchol. Krátko pozrel za seba, smerom odkiaľ prišiel, keď neisto sklonil hlavu a prešliapol. " Dobre, prijímam tvoju ponuku. Čo očakávať?" spýtal sa, aby vedel čo sa od neho vo svorke zatiaľ bude čakať. Vymyslieť dôvod? Musia vedieť, že pochádza od prízrakov? Keby sa toto stalo pre pár mesiacmi, trávil vo svorke tak málo času, že tak pomaly ani len nepáchol. Zmenilo sa to tak moc?

Neurčito stisol pysky keď nihilský panovník podchytil jeho odpoveď. Danny nikdy nemyslel že sám seba nazve zbabelcom a tento fakt ním pohol. Rovnako ako ten, že nikdy nemyslel že zoberie niečí život. Počúval. V očiach mladého prízračného bolo poznať náznak zvedavosti, keď nihilčan spomenul nepriateľa u prizračných Dannyho obočie sa jemne dvihlo a on zľahka cukor hlavou do strany. Nepriateľ? Koho schovával? Čo sa to dialo medzi svorkami? Možno bol skutočne tak zaujatý krásou vonkajšieho sveta a tak trávil čas dobrodružstvami, že mu celkom unikal živiť vo svorke, tak ako ten politický. Ten koniec koncov Dannyho až doposiaľ nikdy nezaujímal. Musel sa však zamyslieť, pokiaľ prizrační ponúkli azyl zradcovi z nihilu, neznamenalo to že porušili dohodu spojenectva? Ako táto dohoda znela konkrétne nevedel, mohol preto iba hádať. Bolo však vidieť že ho táto poznámka zarazila a i potom čo Arrakis dohovoril, Danny v tichosti uvažoval s trpký pohľadom pozeral bokom až napokon váhavo pokrčil ramenami.
"Chcel som len ochrániť fortis. Ale- nemalo to zájsť tak daleko. Ani neviem ani neviem či to bola naozaj nehoda." On počúval svoj vnútorný hlas a sakra dobre v tej sekunde tušil že to čo robí je za hranicou bezpečného zneškodnenia. Dostalo ho to z problému. A z problému ho dostal aj útek. Aspoň myslel. "Nezáleží ale na tom. Keby tam niekto došiel vieš si predstaviť čo by videli. Vraha stojaceho nad telom zmrda mladšieho ako ja, o ktorom si všetci myslia že je neškodným zlatíčkom" ku koncu bol jeho hlas zatrpknutý možno aj pobúrený. Pripísalo by sa k tomu že nezniesol že sa jeho rodina chodila výchovy toho psychopata. Dannymu od začiatku na ňom niečo nesedelo. Jeho pohľad zosmutnel. Nemal ale právo vziať mu život. To ze tak spravil z neho spravilo monštrum. "Nehovor im kde som. Prosím"