Príspevky užívateľa

Nadýchol sa najprv popudene. Nech si je panovník hocikoho, nebude mu nadávať do zbabelcov. Chcel automaticky brániť svoju hrdosť a pobúrenie zvraštil čelo, keď sa však zastavil a zneistel. Výraz v jeho tvári povolil a viečka opäť sklamane klesli. "Zbabelcom.." povedal skoro skleslo, teraz nahnevaný sám na seba.
A čo by teda veľký Arrakis Falcone y Gracewood robil na jeho mieste? Čo by robil, keby stál nad zmrzačenou mŕtvolou ďalšieho vĺčaťa, napohľad bezbranného. Možno to cele nebolo ako vyzeralo, Danny predsa už videl zvláštne veci. Čo ak mal dáke vidiny, tak ako vtedy v hviezdnej jaskyni a Apollyon bol na hrádzi skutočne bezbranný a on ho brutálne zavraždil? Nie, to nemohlo byť tak. On vedel čo videl.
Takzvaný panovník nadhodil, že by mu azda vedel aj pomôcť. Danny bol obyčajne spontánny, nepociťoval by v inej situácii nijakú hrdosť, ktorá mu nedovolí prijať pomoc. On sám rád podá pomocnú ruku, to sa vedelo! Ale táto situácia nebola ako každá iná. Podozrievavo sa zamračil.
"Pomôcť, alebo bežať k príznačným povedať im kde som. Nihil je predsa s našou svorkou v úzkom spojenectve, tak prečo by si mi pomáhal?"

Meno postavy: Daněk
Akú rolu postava v akcii hrala: osloboditeľ/obeť? ( nie som si istá xd)
S kým a kde hrala: Apollyon, hrádza u prízračných
Koľko postov celkovo pre akciu hrala: tak cca 8-9 postov
Krátke zhrnutie príbehu: Danny stretol na hrádzi Apollyona, ktorý bol očarovaný korunou a chcel zvrhnúť Ryumee. Danny sa postavil Apollyonovi do cesty a pustil sa s ním do súboju, v ktorom uviedol Apollyona do bezvedomia a zmrzačil ho- myslí si, že ho zavraždil. Následne z prízračných utiekol.
Dopad na postavu: V prvom rade psychická ujma, pretože vzal niekomu život, prebudila sa v ňom vo veľkom jeho mágia, hoci jej náznaky sa objavili už skôr, najvyšší dopad je asi taký, že bol nútený utiecť a teraz je pohrešovaný. Danny nevie či Prízrační vedia čo spravil.

Pochopil, že panovník Nihilu ako teda tvrdil že bol, asi nepreferoval, keď sa jeho sestra predstavila pod prezývkou, aj keď Danny nevedel, že to nebolo jej celé meno. Preňho mená neboli dôležité, nie tak. Čo an tom, ako sa kto volal, dôležité bolo aby vedeli, aký je. Aký bol on? Vždy si myslel že je fajn, že má srdce na správnom mieste. Teraz nevedel.
"Stretli sme sa raz pri rieke, len tak, normálne. Náhodne. Pip- teda princezná Giuseppe je veľmi fajn." dúfal, že jej meno neskomolil a tiež dúfal, že sa Arrakisovi Falcone a tak ďalej bude rátať, že si Dan myslí o jeho sestre dobré veci.
Povzdychol a mlčky prikývol. " Som. Bol som teda, už neviem." Až keď to dopovedal, a po tejto chvíli mu skutočne došlo, pred kým stál. Veď nihil úzko spolupracoval s prízračnými. On tu nesmel byť!
" Nie je to tak ako si myslíš. Ja nie som zlý, nikdy by som. Nie som zlý"

Hovoril s nihilským panovníkom? Danny zase nebol tak nevšímavý, aj keď bol rozrušený. Možno poznal Pip. Poznal Pip? Mohli byť tak v rovnakom veku. " Tvoje územie, " zamumlal a opatrne pozrel vlkovi do očí. " Poznáš Pip- princeznú Pippu?" spýtal sa spomínajúc si na jej titul. Asi bolo vhodné, aby ju oslovoval titulom, ktorý mu vtedy predstavila, aj keď on vravel, že bola skôr víla ako princezná.
Nepredpokladal, že by myslel tmavý vlk svoju otázku vážne, avšak trafil sa tak do čierneho, že sa Danny zmohol iba na to, aby skleslo a trocha zahanbene odvrátil hlavu a pozrel kamsi do zeme. Povzdychol si.

Nebehám za rodičmi. pomyslel si ryšavec avšak neodpovedal nič. Zamrzelo ho to, mal pocit, akoby snáď ani nebol tým dobrodruhom, ktorým býval kedysi. Ktorý mal rád všetko na svete a žil pre moment. Ale v hĺbke duše vedel, že to sa nikdy nezmení. Musí sa to len utriasť však? Však? Obával sa, že s tým, čo si tiahne so sebou sa tak nikdy nestane.
Povzdychol si a zastrihal ušami, s prekvapením v tvári. " Tvoje územie?" divil sa prv, keď si uvedomil, odkiaľ mu je ten pach známy. "..ah, nihil." partnerská svorka tej jeho je tak? Nemal by tu byť. Vôbec by a s ním teraz nemal rozprávať, čo ak to povie prízračným, že ho videl? Na krku i pleci pociťoval štípanie rany, ktorá sa vplyvom dažďa podráždila. Nespokojne prestúpil. Pred čím uteká? " Pred sebou," zamumlal ticho.

Cudzieho vlka si všimol naozaj až keď doň takmer narazil a zháčil sa keď ho okríkol. "Ja-prepáč mi, mal som pocit že si niekto iný" ospravedlnil sa a rozhliadol vôkol seba či sa mu to zdalo. Toto musel byť zvuk ktorý počul. Vlka predtým nestretol. Boli vekovo podobní aspoň sa Dannymu zdalo. Jeho pach akosi nijak nerozlišoval aj keď by mohol, bol však veľmi rozptýlený. Vlk tu bol zrejme na love a Danny ho vyrušil. Nechcel sa dostať do problému už tak bol na tom zle. Až teraz si uvedomil že aj on bol veľmi hladný. V bruchu mu zaškvŕkalo keď videl nehybne bažanta a rýchlo uhol pohľadom. "Tak," pokrčil ramenami na cudzincovu otázku a úkonom naň pozrel." I tak ťa to nezaujíma, chceš len aby som vypadol"

Ryšavý vlk pomaly zodvihol hlavu naspäť, stále bol však sklonený. Rozpršalo sa opäť, hoci sa mu zdalo predtým že dážď utíchol, nebolo tomu tak. Nos mu šteklila tráva, o ktorú sa opieral. Potiahol ním. Už si veľký, nepatrí sa plakať. povedal si, ťažko sa mu to však realizovalo. Spozornel, keď započul zvuky obďaleč, mávnutie krídel vtáčej zveri i to ako rýchlo utíchli " Mami?" šepol s malou dušičkou prvé čo mu napadlo a zodvihol hlavu vo vzduchu. Zháčil sa. Uvidí ich vôbec ešte? Nemôže sa tam nikdy ukázať a kto vie čo si o ňom rodičia vôbec myslia. Možno ešte nevedia čo sa stalo ale skôr či neskôr to zisti, a potom? Zhlboka sa nadýchol a čakal či sa zvuk ešte objaví. Možno išli po ňom. Čo ak išli po ňom? Našli ho? Vedia čo urobil? Srdce sa mu znenazdajky rozbúchalo a Danny inštinktívne kamsi pobehol, obzerajúc sa paranoidne okolo seba. Neuvedomil si, že sa vydal rovno naprieč zvuku ktorý započul.

"Nevyrobil, našiel som ho." priznal Daněk s úsmevom na tvári a jemne hravo šplechol labkou do vody, až časť oprskala jeho nového priateľa. Bol šťastný, že ho ukecal na potulky svetom či Norestom, či hocikam ich vietor zaveje. Samozrejme do takej mieri, že sa vždy vráti domov, lebo to bolo preňho rovnako podstatné ako túlanie sa svetom. Mal rád svoju rodinu.
" Och to vôbec nie je práca navyše, budem rád, keď sa ku mne pridáš. Môžme ísť prespať do hôr a skoliť nejaké veľké zviera, alebo tam bojovať o život, či zžiť sa s prírodou a obdivovať krásy hôr. Alebo hlbšie do lesov a len tak tam, skrátka byť, užívať si život." navrhol a už teraz sa na ich dalšie stretnutie tešil.

Dážď, ktorý brázdil krajinou už pomaly ustal a nepadal nejakú dobu, strakatý ryšavec bol však z neho zmáčaný až na kosť, pretože nenašiel vhodný úkryt kam sa skryť. Bol roztržitý, s výrazom možno až nepríčetným teraz iba zmorene kráčal morkou trávou. Hustá srsť mu nasiakla vodou a on cítil, že mu bolo chladno, bol to však aj stres a únava, čo k tomu prispeli Ctil sa otrasne. Nedokázal spať. Čo ak po ňom pôjdu? Kam má ísť? Inštinkt mu vravel, že má utiecť preč, lebo ho dostanú, potrestajú ho, za chladnokrvnú vraždu a - on sám by sa potrestal za vraždu. Nebolo to celkom tak, už sa však aj jemu samému len ťažko chcelo veriť, že konal aby chránil svorku. Nie, čo ak to tak nebolo? Mohlo to dopadnúť úplne inak ale on Apollyona nemal rád, a presvedčil sám seba, že mal na výber v tom čo robil, a nemuselo to skončiť takto. On niekde v hĺbke seba chcel aby zomrel. Nikdy nikoho nezabijem. Povedal mu vtedy v jaskyni a došlo mu so seba samého zle.
"Sakra!" vyprskol a oprel si hlavu skoro až o zem, ponárajúc svoj úlomok z paroha do blatistej zemi.

Danny stiahol riť ako splašené kura, keď po ňom sivý vyštartoval. Bolo mu to darmo platné, musel by byť veľmi rýchly aby tak urobil. Dopadol opäť na zem a začal sebou v panike kmitať a trhať. Nech to ide preč!!! Mal pocit, že má ten tvor zuby všade. Všade. V panike opäť cvakol, tentoraz sa zdalože do živého, hoc trafil možno len povrchovo srsť s trochou kože.

Krv mu tuhla v žilách ako s hrôzou hľadel na padajúceho vlka. Chcel to okamžite zastaviť no neurobil nič. Počul ten dopad a neodvážil sa ani pohnúť. Do nosa mu udrel pach krvi a výraz v jeho tvári povolil, prechádzajúc od vrčania do šoku. Okamžite sa rozbehol dolu, nachádzajúc sivého vlka ležiac nehybne. Nie, nachádzajúc telo sivého vlka. Sivého vĺčaťa. Vĺčaťa. Je mladší ako ty. Čo si to urobil? Pýtal sa sám seba s hrôzou v očiach. Cítil ako sa mu zrýchľuje dych a trasú končatiny. Krvavá diera čo mal miesto tváre to- ako som mohol?
"Nie nie nie nie! " vyhŕkol s roztraseným hlasom. On ho zabil.
Spomenul si, ako prisahal Apollyonovi že nikdy nikomu nevezme život. Nikdy...
Bol obyčajný vrah. Bol vrah a zaslúžil si aby- čo sa stane keď toto niekto uvidí? Vedel že sa nemôže pozrieť rodine do očí. Nedokázal sa ani len pohnúť.
Vrah.
Čo bude keď to zistia?

Utekaj. Hovoril k nemu ktosi. Kým môžeš. Danny pomaly cúvol. Udrela pohľad na vodu ale musel sa pri pohľade na svoj odraz odvrátiť. Nemohol sa na seba pozerať. Spočinul preto opäť na bezvládnom zmasakrovanom tele Apollyonovom.
Utekaj. Teraz.
A mladý vlk sa rozbehol preč do hmly. Prebehol celú hrádzu a bežal po planine dalej. Bál sa otočiť späť. Predsa to však urobil. Videl tam snáď húf akéhosi hmyzu?
Utekaj! Počul v mysli až varovne a naposledy.

Danny sa bál skutočne silno zovrieť niečím sánku, I keď si teraz prial aby to indivídum prestalo navždy rozprávať. Neuvedomoval si akú silu vedel použiť, ale bol odhodlaný ho zastaviť. Keby sa Apollyon nebránil, mohol mu čeľusť vážne poškodiť. Dannyho ale zabolela rána medzi oči a možno aj preto inštinktívne stisk povolil a uskočil. Už to vedel, vedel PD začiatku že v žilách toho vlka koluje krv šialenca, bolo mu to jasné pri prvom rozhovore.
Danny nebol nijak výrazne veľký, nie oproti protivníkovi, I keď bol starší. Bol vykolajený, triasol hlavou, vnímajúc poškrabaný kútik oka a keby teraz súper chcel, mohol s ním skoncovať. A veru sa zdalo že chcel. Danny stuhol a s pohotovým výrazom uprel žlté oči do tých prázdnych. Musel niečo urobiť.
Hrádza..
počul a vedel čo. Bez akéhokoľvek zaváhania sa odrazil, skočil po Apollyonovi vrážajúc doň celou silou, až na samý kraj hrádze, kde sa jemu samému len tak tak podarilo zastaviť. Až vtedy si uvedomil čo robí.

Danny sa nezvykol nechať ľahko vytočiť, ale každým slovom, ktoré sivý smrad vypustil, bol čoraz viac pobúrený a strácal svoju znášanlivú povahu. Aký problém?!
Povedal by mu toho naozaj veľa, keby sa z Apollyóna zrazu nestal žralok. Na čo sa to hrá? A keby po ňom ten žralok zrazu nevyštartoval. "Dočerta aj s tvojimi zubami!!!" Skríkol Danny v prelaknutí keď si uvedomil, že vôbec nie je ideálna situácia teraz používať akékoľvek slová. Apollyon ho zhodil svojim skokom na zem. Možno to bolo skokom, možno to bolo aj tým ako Danny zaspätkoval a pošmykol sa, ale nepekne chrbtom narazil o studené kamene. Zadnými končatinami kopol Apollyona do slabín. On vedel, že mu tu pôjde o život. Naprázdno po ňom cvakol a zavrčal, trocha rozhorčene, trocha vyhúkane.
Mal pocit, mal pocit, že by mal okamžite z tejto jaskyne odísť. Von. Cítil že by tak mal urobiť hoci- ako mi to pomôže?! Predsa sa však pokúsil postaviť a z celej sily vrazit do sivého. Ba priam sa cez neho pokúsil prejsť.

Vyplul pár sivých chlpov no nemal ani v najmenšom čas otáčať. Appollyon po ňom šialene vyletel a keď Danny pocítil jeho zuby na svojom hrdle spanikáril. Prednými nohami vlka silno potlačil až odkopol. Mal hrubú srsť, no i tak to neznamenalo, že bol neohrozený. Cítil bolesť, štípanie, ale nemal čas premýšľať, okamžite sa vrhol sivému po hlave tentoraz už tvrdšie, snažiac sa zakusnúť mu sánku.

Dannymu nenapadlo, že Apollyon hovoril z cesty. On videl len a len blázna, ktorý pôjde cez mŕtvoly. A možno tak to bolo. Takého koho trebalo zastaviť. Stačí keď vyhráš súboj. Ozvalo sa v jeho hlave. Skutočne? Pomyslel si a keby mal čas byt ironický, este by aj pretočil očami, na to mu pravda času nezvýšilo. Nebol prekvapený, keď po ňom sivý vyštartoval. Vlastne to celkom určite mohol očakávať. Danny za sprievodu výhražného vrčania uhol bokom, aby sa sivému vyhol. Či sa celkom uchránil zovretiu Apollyona alebo nie, neváhal a vrhol sa naň s pokusom ho schmatnúť za zátylok a zhodiť. Zatiaľ v hĺbke duši naivne dúfal že nebude treba preliať krv.