Príspevky užívateľa

Danny nemal veľa skúseností so skutočnými bitkami. Nie takými naozajstnými. Tak ako tomu bolo v hviezdnej jaskyni, tak bolo aj teraz. Sivý šialenec ho desil, skutočne desil. " Nemôžem ti to dovoliť. Už. Ani. Krok." precedil cez zuby odhodlane a zahnal ďalšiu alarmujúcu myšlienku na útek. Mal tušenie, že to čo práve urobil môže zachrániť tento problém. Aspoň ho zdrží, zdrží ho a on sa nedostane k Ryumee a- A čo so mnou?
Svoj postoj spevnil a narovnal sa, aby nevyzeral, že sa bojí tak ako tomu bolo v skutočnosti. " Nebudem to opakovať." riekol skoro akoby mu to niekto naditkoval.

Vravelo sa že inštinkt trebalo počúvať. Apollyon povedal, že ak neuhne zbaví sa AJ jeho. Danny sa zachránil, nie tak? Nebolo to dôležité. Ale nebolo to správne. Zostaň kde si. Nebolo to správne. Zhlboka sa nadýchol, inštinkt, šiesty zmysel alebo čo to bolo, mu vraveli nehýbať sa. Ale on nemohol predsa zachrániť svoj život a obetovať ten Ryumin? Čo to z neho robilo? Vedel, že mu hrozí nebezpečenstvo. Nepočul podobný hlas prvý raz, mal by počúvnuť ale- " Stoj!" skríkol a prudko otvoril oči, zaťal zuby a otočil sa za sivým vlkom. Nečakal. Pár skokmi sa ho snažil dostihnúť a s výhražným vrčaním, kde bol očividne cítiť i výraznú dávku strachu sa zježene prikrčil, nahrbil a stuhnuto čakal čo ďalej.

"Samozrejme som nevravel že nemôžeš-" odpovedal ryšavec v polke vety sa však zháčil, pretože Appollyon pokračoval. Dannymu po chrbte prebehol mráz, keď si uvedomil význam tých viet. Zostal ticho a ani sa len nepohol. Vedel, že je trocha divný, ale toto nemohol byť žart. Vedel že mu nemá veriť, ale akosi stále spracovával to že to mohol myslieť vážne.
O chvíľu si však začal uvedomovať, že je to veľmi vážne a že nielen Ryumee, ale aj jemu ide teraz o život. Začal sa báť. Urob čo hovorí. ozvalo sa mu kdesi v hlave. Jedine takto sa z toho dostaneš. Ozývalo sa čoraz intenzívnejšie. Ryšavý vlk, ako obarený ustúpil bokom a nechal sivému priestor prejsť, s pohľadom upretým kamsi do prázdna.

Ryšavec v tento mlžný deň kráčal po hrádzi. Bolo to pochmúrne, on v tom však videl aj istú tajuplnosť a krásu. Do chvíle kedy mu to pokazila prítomnosť toho sivého smrada. Danny nepatrne zvraštil tvár, keď ho videl prichádzať. Snažil sa mu vždy vyhýbať, od incidentu v hviezdnej jaskyni. Všeobecne z neho nemal nikdy dobrý pocit.
"U medikov možno a čo ja viem." zaspomínal a snažil sa odpovedať čo najviac nenútene ako sa dalo. Možno ho nemal rád, ale od alfy svorky predsa mohol niečo potrebovať. Hoci- zháčil sa nad tým tónom. Joj ako ho len Danny nemal rád. Danny bol znášanlivý, ale ak mu bol niekto fakt nesympatický, tak tento tmavooký démon. S dvoma radmi zubov, ako tvrdil po návšteve hviezdnej jaskyne a nepripustil, že to bolo práve prítomnosťou omamných plynov. Nie. Mal dva rady zubov, nik ho nepresvedčí o opaku. Diabol. Ešte aj smrdel.
"Prečo?" doplnil nedôverčivým tónom a ani si to neuvedomil, že stál vlkovi v ceste cez drevenú hrádzu.

" Možno ti to ukážem nabudúce." precedil cez zuby možno trocha nevrlejšie než bol zvyknutý a musel si zapísať, aby sa spýtal otca prečo sa pre všetky hviezdne rany alebo aké, rozhodli ponechať si toto zľahka šialené indivíduum. " Asi nezvdali, keď raz niečo povedia, platí to. To tak býva. sľuby treba dodržiavať." dopovedal ešte, hoci sa z toho netešil.
Danny prisahal že videl plávať vo vzduchu rybu. Zmätene otvoril ústa, dych sa mu výrazne zrýchlil. " No ry-ryba, tam je!" V tom si uvedomil, ako sa naň vlk pozerá, ako naň cení zuby a... blíži sa ku mne? Prečo má dva rady zubov? Danny zavrčal avšak so strachom a o krok cúvol, potom sa však pevne postavil. Toto je koniec.

"Kdeže, nemajú." tvrdil Danny s úsmevom, avšak napokon pokýval ramenami. " ALebo možno aj áno, ale ja sa vždy vrátim. A vždy niečo maminke prinesiem, nech vie, že mi nie je ukradnutá. Aj ockovi. A bratovi so ségrou, tým som raz priniesol také krásne prívesky z parožia ako mám ja." usmial sa od ucha k uchu a šplechol do vody, až trocha vyprsklo i na Isku. " Hej, keď pôjdeš so mnou občas na potulky, možno aj tebe taký nájdeme." hoci to povedal ako žart, v podstate to myslel vážne. On chcel mať parťákov, kamošov aj z iných miest ako z domu a chcel si život užívať aj takýmto štýlom. Tu mohli zabudnúť odkiaľ boli a to bolo an tom krásne.

Zamračil sa, opäť, nepáčil sa mu ani kúsok z tohto prapodivného rozhovoru a i keď sivé vĺča tvrdilo iné, nemal pocit že je úplne v poriadku. A hneval sa že mu vravel že tomu nerozumiem. "Ja rozumiem všetkému" protestoval potichu a pokrútil nesúhlasne hlavou. "To je ale iné. Keď musíš vziať život tak musíš. Prečo by si ale chcel vedieť aký je to pocit. Ak to robíš s myšlienkami aké to asi bude tak to nerobíš preto lebo musíš. Ja nikdy vlkovi život nezoberiem" tvrdil nástojčivo. Podobne ako Appollyon aj on sa začínal cítiť zvláštne, akoby sa mu troška rozostroval zrak, pripisoval to ale tej tme.
"Umenie biť sa je umením keď to vieš tak aby si zvíťazil ale nijak vážne nikomu neublížil. Som v tom totiž majster"
Mimika tváre sa mu menila jedna za druhou na základe toho ako k nemu dochádzalo množstvo rozličných informácií.
"Ale nekecaj, veď o tom by som vedel. Sú to moji rodičia" tentoraz nehovoril podráždene, bol zmätený. To naozaj chodil preč z domu až tak často že mu toto ušlo?
"Aha ryba!"vykríkol, prisahal by že v tej tme čosi preplávalo.

"Sob. Vieš že som nikdy nelovil soba?" Povedal mladý vlk s obdivom a nachvílu sa zamyslel. "Boli by sme dobrá dvojka. Pod heslom, Lovec sobov a Lovec pstruhov. Osamelí lovci! To je ono! Osamelí lovci." Možno všetko znelo bledému huňáčovi akoby Danny splietal piate cez deviate. Možno to tak troška bolo ale v hlave ryšavého vlčka to znelo perfektne. Zastrihal drobnými uškami pri Iskovej otázke. Nuž či prišiel loviť pstruhy. Áno iste, on bol neuveriteľne poctivý. Nebol dôvod mu klamať už vedel že budú s Iskom super kamoši. Trocha nervózne šplechol ľavou do vody a uchechtol sa. "Ale iste," nechával ho chvíľu v napätí. " Ja sa tu vlastne len tak flákam. Flákanie je super. Ale musím niečo priniesť domov nech nemám prúser. Takto to ja robím, vždy si to niečím vyžehlím keď nie som dlhšie doma."

"No, určite to nie je pre každého" Povedal sám majster s pochopením pre Iskovu neschopnosť loviť pstruhy a o svojom prvom pokuse pri rieke Igne radšej pomlčal. Iska bol priateľský, čo bolo super a tak si dvaja mládežníci posedávali akoby mali všetok čas sveta. Nesmelý cudzinec už aj zavrtel chvostom čo si Danny vyložil ako opadnutie všetkého napätia. Neriešil aký pach z neho cíti, hoci Azaryn rozlišoval aspoň podľa hraníc. Bolo mu to jedno, neboli teraz na území svorky. Takto vonku mohol byť každý kým chcel ak na to mal guráž.
"No počkaj, nakoniec ešte zistím že si udatným lovcom irbisov!" To slovo počul vo svorke a vedel si asi predstaviť ako to vyzerá, predsa sa veľa učili, na stretnutie žiadneho však ešte nemal šťastie. No..šťastie ako šťastie.

Neveriacky hľadel na sivého vlka aspoň tak ako mu to šero č jaskyni dovolovalo. Očný kontakt s nim ale udržať dlho nemohol, vĺčikove čierne diery akoby snáď odrážali peklo. Panebože ja tu zomriem. Povedal si a zaklopal očami ešte raz. "Ty si chorý?" Vykĺzlo mu, také veci by sa asi nemali hovoriť. "Nie nezaujíma ma aké to je, akoby mohlo. Vražda je vážny zločin je to, je to zlá vec. Zlá, rozumieš?" Rozprával zreteľne aby si to ten hotentot dal v hlave do poriadku. Om azda vôbec nerozumel čo všetko bolo na tejto poznámke úplne zle. "Kto si vôbec?" Spýtal sa skor nedôverčivo ako ostro.

Vyjavene naň vyvalil oči, div mu nevypadli. Nielenže ten tvor vôbec nerozumel v akej situácii sa toto používa ale ešte aj...čože?
" ..Prosím?" nedokázal reagovať nijak inak ako so skutočným údivom a spracovával čo práve od malého vlka počul. Predstavoval si, že počul zle a že sa tento rozhovor vlastne vôbec neudial, ale len ťažko tomu uveriť. A tohto divného pocitu sa nedokázal zbaviť nech si to v hlave prekrútil ako chcel. Je ten tvor narušený alebo čo? Možno má teraz celkom malér. Možno za to môže aj tá jaskyňa. Akosi začínal spochybňovať či bol dobrý nápad sem ísť, hoci Danny nebýval obyčajne paranoidný. Čakal, či sa vĺča aspoň zasmeje alebo tak niečo, a dá najavo, že práve žartoval. Musel to byť žart nie?

Napäto zastavil keď prešiel do jaskyne a počul snáď len svoj vlastný dych. Bolo to vzrušujúce. Tajomné miesto, videl zatiaľ len toľko čo presvitalo z vchodu, tesne za ním. O to vzrušujúcejšie bolo, keď sa mu za chrbtom ozval hlas. Na Dannym bolo pozoruhodné, že reflexy typu vyľakanie sa častokrát dostavovali až o čosi neskôr. Otočil sa dozadu, jeho hlava si neuvedomila, že naň niekto prehovoril, respektíve to brala ako bežnú vec. O to väčšie prekvapenie bolo, keď sa mu za chrbtom objavilo sivé stvorenie s tmavo tmavými prázdnymi očami. " Ježiši!!!" ( nahraďme to niečím čo mohol povedať vlk) zvískol a s trhnutím uskočil pol metra dozadu. " Do prdele chceš ma zabiť?"

Bol si skoro istý, že navštevovanie Hviezdnej jaskyne nebolo zrovna to čo by mal podnikať mladý jedinec ako on, ale dobrodružstvo bolo dobrodružstvo aj keď bolo na území svorky nie? A Hviezdna jaskyňa sa zdala byť prázdna, na okolí nikto, pokušene bolo veľké. Ryšavý mladý vlk nakukol dnu a zastrihal ušami. " Huuu!" húkol dnu, keby sa chcel náhodou niekto ozvať. Nebola tma, zvečerievalo sa, možno bolo vlastne v poriadku, že tu bol nie? Hviezdna jaskyňa predsa nemôže byť hviezdna, keď vonku nie sú hviezdy. Nevedel ako prišiel k tomuto záveru, ale odôvodnil si ním jej návštevu. Zdalo sa že tu nikto nie je, pomaly vošiel dnu.

Danny nemal zábrany čo sa týkalo bežných vecí ako podeliť sa s cudzincom o potravu, pokiaľ ju snáď nemal priniesť domov. Veď o nič nešlo, jednalo sa len o priateľské gesto. Neuvedomoval si že pre niekoho toto mohla byť otázka života a smrti, nikdy nemal núdzu o potravu. No i keby mal, pravdepodobne by jeho dobré srdiečko zvíťazilo nad rozumom. " Ako chceš, ale ja už nebudem, a zajtra beztak prinesiem domov čerstvé." Rozhodol sa ho oboznámiť, či si to nerozmyslí, ale pôsobil ľahostajne, uvoľnene akoby nešlo o nič podstatné. Veď ani nešlo.
" Čo ja viem, skrátka ku mne niekomu asi neuveriteľne sedeli" zasmial sa, už si nepamätal ako ktoré vznikli, ale vedel, že väčšinou ho pomenovala Víla Pippi.
Danny pootočil hlavou a súškrnom prižmúril oko. " Ty vážne odmietneš dobrého pstruha od samotného legendárneho Lovca pstruhov?"

"Keby tak zmýšľal každý, nikto by sa s nikým nestretával." poznamenal ryšavec a prešliapol na mieste. Danny mal výhodu, že prirodzene pôsobil uvoľnene pokiaľ sa necítil v bezprostrednom ohrození, tak nebolo snáď ťažké sa pri ňom uvoľniť tiež. Hoci niektorým jedincom sa to ťažké zdalo. Rozhodne však nebol nijakým nevýrazným kusom ktorý nevedel povedať svoj názor. Keby niekto nabral pocit, že si môže mať dovoliť silné reči a jeho by to naštvalo- no rozhodne by to nenechal len tak bez popudenia.
"Dnes prší celý deň, ale nie je to nič tragické. Pozoroval som ako sa kvapky dotýkajú hladiny vody." narúšali ich obraz, teraz ich oboch. Keď videl, že sa vlk priblížil o kúsok bližšie, Danny sa usadil. Uvedomil si, že je od neho chrapúnske zakrývať jedlý kus pstruha, zvlášť keď už nebude a odsunul nohu. " Na," ponúkol Isku a zasrihal ušami. " Hovoria mi Danny. Daněk, hovoria mi aj lišiak alebo medveď. Raz aj pstruh, alebo lovec pstruhov." Uvažoval v jantárových očiach sa mu zablyslo. " Volaj ma ako chceš Iska."