Príspevky užívateľa

Dannyho snáď už tiež bolelo celé telo ale nevzdával sa a s rovnakým zápalom ako Roihu, teraz kmásal a trhal hnedého obra do druhej strany s úmyslom toto celé už ukončiť. Už nebolo cesty späť a bolo otázne kto z toho vyjde živý a Danny aj s otcom teraz už hodlali odísť po svojich. Možno nebol múdry ťah napadnúť zviera len tak pre nič za nič a pri pomyslení že to vlastne možno bude úplne zbytočné, zbytočné vzatý život, by mohlo prísť Dannymu i smutno. Pre Giuseppe pre vílu z igny to nikdy nie je zbytočné. Ako sa však na toto krbipreliatie bude pozerať princezná? A jej brat?
Nič menej hude môcť Danny potvrdiť jedno a to ze vila z igny stretla skutočného lovca medveďov.
Ryšavec trhali ešte raz spôsobujúc medveďovi fatálne ranu, jednu z mnohých podobne ako Roihu. Dúfajúc že snáď týmto ťahom súboj definitívne skončí

Sokolík teraz už takmer okamžite presmeroval z Dannyho pleca priamo k Autumn, ktorá ho svojim pohybom, zvolením a jedlom upútala. Už sa nebál. Bol obozretný ale nebál sa už.
Danny ho chvilu nechal, neváhal však dlho a zavolal ho späť, chcel vidieť rýchlu reakciu. Predpokladal že aj Autumn to tak urobí hneď ako sa sokol vráti k Dannymu. Veril že už rozumela princípu a mohli takto trénovať I niekoľko preletov.
" Ide ti to" chválil dravca či vlčicu? " nabudúce ti Autumn ukážem aj ako trénovať samotný lov. " usmial sa ryšavec potom sa uchechtol " potrebuje meno čo?".

Ryšavý barón kráčal mlčky po boku ostatných lovcov. I keď sa zvítal riadne ako sa patrí i s panovníkom i s ostatnými lovcami, rytierom Enkidom a bojarom Heidi, s ktorou sa stretli tiež pri značení hraníc, veľa toho nenahovoril. Mal hlavu tak trochu inde, trocha nervózny z predchádzajúcich udalostí. Z jeho lovu na medveďa a pokusu dokázať že je hodný princezjinej lásky. Dokazoval to Arrakisovi alebo sám sebe?
Tento lov nič menej potreboval aj on úspešný. Keď pre nič iné tak pre jeho vlastnú hrdosť, hviezdy však vedeli že nechcel v monarchii upadnúť do zabudnutia. On nie. Tu sa písal jeho príbeh, Danny sa snažil, bol usilovný a do každého svojho činu vkladal srdce. Vedel že panovník tento zápal už videl a musel si to uvedomovať. "Pri správnej spolupráci náš cieľ identifikuje. Musíme sa však držať aspoň dovtedy pohromade, aby sme ho nemiatli. Na to aby sám pomohol je príliš drobný ale, kto vie, trebárs nás prekvapí" odpovedal Danny, koženú výstroj pre lepšiu manipulácii s dravcom mal pripravenú a zbiera dostatočne pripravené na to aby zostalo na nej ako prilepené a to aj pri druhých vlkoch. Daněk uprel pohľad na Arrakisa a s neskrývaným záujmom či začnú úctivo krátko kývol hlavou. Bavilo ho loviť spoločne panovníkom nihilskej svorky. Pokiaľ tomu tak panovník zvolil, Danny pri prvom pohybe neviedol sokola aby vzlietol do výšok.
Lov dravých vtákov sa ukázal ako mimoriadne impozantný ako to barón vnímal. Krútiaci v obrovských kruhoch vysoko nad nimi sa presúval s tým ako kráčal jeho lovec a zmenšoval svoj zámer podľa toho ako blízko ku koristi mohli byť. Danny sa aj teraz tešil na toto divadlo. Prial si aby to raz ukázal I Giuseppe, I keď jej záujem o sokoliarstvo nemusel byť tak oduševnený ako Dannyho

Manéver ktorý otec spravil bol dokonalý a Dannymu skoro bolo až lúto, že si to nestihol poriadne všimnúť, pretože to bol útok hodný najväčšieho bitkára, ako sa mohlo tvrdiť. Ten mal však prácu s oduševneným ťahaním kože na hrdle medveďa. Svaly ho pálili, ako v jednom ohni, v ušiach búšilo až sa napokon vyčerpaním a ráznym protestom medveď sa musel pustiť a myslel si, že je snáď koniec. Tu však ocko urobil tento obdivuhodný krok a medveď zostal skutočne zmätený? Možno sa to zdalo nebyť tak vážne, ale im to rozhodne pomohlo. A i keď mladý nihilčan nevládal, venoval do ďalšieho útoku všetko čo mohol, len aby mohol vidieť toto zviera konečne padnúť.

Ryšavec bol nepochybne vytočený do morku kostí. I on dokázal strácať trpezlivosť, bol horkokrvný, aj keď mu práca so zvieratami šla takpovediac od ruky. Nemal svoj deň, očividne, ani on ani jeho sokol, hoci sa dnes nezdalo, že by tomu predchádzalo a počas celého tréningu, sa mu zdalo sa darilo. Prečo sa to muselo v jednej sekunde pokaziť? Malý sráč. Odfrkol si v duchu a opäť sa pokúsil zotrieť si féces z tváre, keď zrazu počul zvuk, z ktorého ho zamrazilo v chrbte. A veruže ho bude sprevádzať v nočných morách. Keď si uvedomil, aký bol pôvodca tohto zvuku a kdesi v konároch, sa mihlo čierne pernaté zviera, zamračil sa a postúpil bližšie. Smial sa mu krkavec? No to hádam nie. Nie, to si ryšavý rytier iba nahováral. Nebol však jediný, kto si krkavca všimol, ten dokázal upútať pozornosť aj sokola, ktorý hoc bol po love, vnímal toto zviera ako hozbu. A nevedno či sa ho snažil vyprovokovať a ujsť, alebo napadnúť, letom skočil na rovnaký strom a Danny chvíľu nevidel nič, iba počul až príliš nepriaznivý šum a škrek.

Vítanie jari- posvätenie hraníc

Ryšavý vlk za skorého jarné=ho rána vyrazil na kopce, na samý hrebeň, premýšľajúc nad svojimi dojmami z definitévneho príchodu jari, hoc rána bývali ešte občas studené. Počas jari sa všetko prebúdzalo, staré zomieralo a nové rástlo.
Daněk de Amaryllis stál s touto myšlienkou pred vynímajúcimi sa skalkami a zaujato skoro až navôkol neprítomne do nich vrýval svoj pohľad. I preňho bola jar symbolom nového zrodenia. Dobre si tu pripomínal kde začal, kam až sa dostal a ako veľmi sa za ten čas zmenil. K dobrému? V nihilskej svorke určite videl svoju budúcnosť a myslel si, že možno vďaka nej i vďaka nej, dobre vediac nad kým premýšľal, z neho bol o to čo bolo a bol z neho vlk dobrý, správny, s dobrým srdcom, čo nech sa dialo čo sa dialo, v Dannym nedokázalo nič zmeniť, potlačiť ani udupať ako prvý jarný kvet. Cítil že má toho pred sebou veľa a bol nadšený. Mal toho veľa však i za sebou. Nachádzajúc práchnivú bledú horninu, skoro ako krieda, upatlanými labkami vrýval na vynímajúci sa kameň symbol jeho svorky, kráľovskej rodiny, ktorej náležala. Písal po skalách i keď vedel, že ich zmyje prvý silnejší dážď, ktorý ich v jari privíta.
A so symbolom jeho nového ja a jeho dlhej cesty, mlčky hľadel, v meste by povedali že sa snáď modlil, čo istým spôsobom nemuselo mať od pravdy ďaleko. Nech dopadne jeho život ako chcel, on rytier Danny z nihilskej monarchie tadiaľto šiel.

Danny mal úprimnú radosť z progresu sokola, ktorý už skutočne potreboal meno, radosť z toho že Autumn mala radosť? Nadšene poskočil, čím si to TAKMER pokazil a skríkol na vlčicu. " Skús trocha poutekať dozadu a zavolaj ho zas!" nadhodil, veriac, že tentoraz to sokola zaujme, bol rozhýbaný, bol rozcvičený, v jednom švungu a tak, pokiaľ tak vlčica spravila, netrvalo dlho a zviera presne pochopilo zadanie, ktoré dostalo. Dannymu vŕtala hlavou otázka, či to neunáhlia moc rýchlo a ako daleko môžu dnes zájsť. Trpezlivosť a pomalý postup tu bol klúčový, vlk bol však nadšený. Bola rovnako nadšená z tohto tréningu aj druhá vlčica?

Ja som dobrý. Ozvalo sa od Roiha čo Dannyho muselo na chvíľu upokojiť i keď to nemuselo byť dvakrát presvedčivé. Nemal však čas na to, aby teraz panikáril. Sám bol však dobre otočený. Adrenalín spôsoboval, že zatiaľ bolesť z rany na ramene nedoľahla tak celkom, ani bolesť odretých kostí i svalov. Nesmeli polavit. Ryšavý vlk v sprievode vrčanie medveďa obehol, na čo sa hnedý predátor iritovane otáčal za ním a ručal. Danny smer zmenil a opäť skočil tvorovi po hrdle, dúfajúc, že sa vyhne jeho spárom a dúfajúc že po zime trafí zrovna zranitelnejšie, tenšie miesto bez tolkeho tuku a objemu ako by jol medveď v plnej sile. Nepúšťal, nech sa dialo čo sa dialo nehodlal ho pustiť!

Počuť zvuky ozývajúce sa z veľmi vytočeného medveďa by Danny neprial rozhodne nikomu. Cíti ako mu adrenalín prúdi krvou a vrie v ňom, jednak s nadšením z dobrodružstva, jednak zo strachu, uvedomujúc si vaznkst situácie do ktorej ich dos6al. Otcov ťah bol dokonalý, objavujúc konečne slabšie no vonkoncom nie slabé miesto na medveďom tele a prekusujúc mu kožu, tahajúc ju ako zbesilý-aspoň tak bude raz Danny tento príbeh rozprávať deťom. Protivníkovi i ublížil noo i ho riadne vytočil. Oháňajúc sa, macko stiahol Daňka z veľkej laby a máchajúc po nich oboch, pocítil vlk pálčivú bolesť vracajucú ho do reality, že stali proti predátorovi horšiemu než boli oni dvaja. Dannyho rameno utŕžilo nepelný škrabanec, tu však medveď neskončil. Vnímajú sa z Roihovho zovretia, hoc s bolesťou a s riadeným zranením, stal na zadné, zaručal q s cieľom ich oboch ukončiť dupol váhou na miesto kde stál doposiaľ Roihu. "Ocko!" Sykol Danny s bolesťou, no viac než vlastné zranenie ho prelakol šok, pretože si nestihol všimnúť čo sa stalo. Uhol sa Roihu pred týmto útokom?

Bolo tomu aj dnes, keď ryšavec zobral svojho spoločníka na lov. Popodnie strávili lovom menšej zveri, snáď lovili poľné myši? Nič ohromné, ale aj to bolo dobrým tréningom a mohli tak s dravcom trénovať precíznosť. Keď skončili, vydal sa z lúky cez les blízko hraníc, oddelujúc nihil od lúky nepodliehajúcej monarchii, veľmi prekvapivo zvaným- hraničný les. Originálne. Preblyslo mu hlavou a nechal dravca aby letel voľne, sem tam ho však zavolal a podsunul mu kus myši, ako odmenu, Sokol sa v podstate približoval relatívne systematicky, keď však došli na miesto čistinky, kde Danny prestal dávať pozor, vyletel na strom, niečo zbadal a než sa ryšavec nazdal, zviera nechcelo zletieť dolu. " Heej." oslovil ho, no od vtáka nedostal žiadnu pozornosť, akoby snáď ani neexistoval. " Hej." zopakoval Danny a keď naň aj tentoraz sokol zvysoka kašlal, zľahka sa zamračil. Hlúpa bunka.
"Heej." skúsil opäť tentoraz značne vyčítavo. Sokol zašuchotal kdesi v lístí, stojac na jednom konári, otočil sa Dannyho si absolútne nevšímajúc a- usral si práve naň?!
Danny sebou cukoul a odfrkol si, snažiac si utrieť z chrbta nosa ten smradlavý biely fľak. "Chumaj." sykol, skláňajúc hlavu do trávy snažiac sa vyutierať si ju, moc sa mu nedarilo, div nespravil kotrmelec. " Poď sem ty malý kretén." mračil sa. Už naň ani poriadne nevidel. Stmievalo sa, veľmi, bola v podstate noc, hoc zatiaľ namiesto absolútnej tmy vládlo navôkol skôr šero.

Reakcia od dravca sa tentoraz stala pohotovejšou než doposiaľ. Bol pozorný, uvedomoval si, že mala vlčica potravu a keď mu ukázala, že ho nezrazí krídlom k zemi, upriamil na ňu v rýchlosti oči, ktorým nič neuniklo a po krátkom zaváhaní vyletel a krkolomne jej sadol na pracku z postroje, snažiac sa chamtavo zhabať jedlo. Možno to bolo i tým, že tentoraz bol jej zavolanie viac ako Dannyho, ale každopádne bol prvý prelet úspešný. Danny sa usmial. " Výborne Autumn!" zvolal a zakýval chvostom, nechávajúc sokola aby sa s ňou chvíľu zoznámil a aby si pochutnal na drobných kúskoch potravy, ktoré by mu teraz azda mohli dávkovať i častejšie, nech si na vlčicu zvykne. Nie však moc. Za myšlienku, ktorá mu napadla sa íctil zle, ale nedokázal sa jej vyhnúť. I keď chcel, aby sa aj mladá vlčica zlepšila v takejto praxi a bude skvel mať spoločníka na výcvik dravcov, nieže nie. Chcel mať zásluhu on. Ten dobrý pocit, z istej formy slávy, ktorú tým mohol mať, sa mu sebecky vkrádal pod kožu. Mohol predsa niekedy chcieť niečo aj pre seba, nie?
"Hej!" tentoraz zavolal on, vyžadujúc, aby priletel čo najrýchlejšie a presne. Akonáhle si zvykne na prácu aj s niekým iným, chcel mať Danny prelety pohotové a v slušnom tempe.

Nájsť niekoho tak vrelého a dobrosrdečného, ako sa zdala byť stará vlčica Sasha, bolo v dnešnom zlom svete ( ktorý teraz čerstvo po nasťahovaní do nihilu Danny vnímal), zriedkavé. Takých priateľov si trebalo udržať a práve slová vľúdnej ryšavej vlčice, ktorá bezprostredne navrhla, že sa na ňu mohol obrátiť, sa Dannymu veľmi rátali.
Dannymu z ustarostenej tváre vyšiel úsmev a trochu dokonca pokýval chvostom.
"Ďakujem Sasha." odpovedal trocha s úľavou v hlase. Vážil si toho, Pohliadol opäť na obzor, kde pozoroval dravca predtým než vlčica dorazila. Krúžiaceho po oblohe, hľadajúc korisť.
"Pozri. Lieta tu odkedy som tu. A neodišiel ani ked je nás viac. Nebojí sa." uvažoval nahlas ryšavec.

Ani ryšavý vlk nebol výnimkou. Keď sa medveď v šoku a možno i záchvate podráždenia a bolesti začal mykať, že zhodil Roiha, i Danny sa nedokázal udržať na jeho koži ďalej a cítiac v ústach pachuť krvi, hoc jemného poškodenia medvedej natiahnutej kože na lopatke, spadol priamo pod neho. Dlho neotáľal, pretože toto miesto bolo nebezpečné, skutočne bolo. Roihov ťah bol dokonalý a získal im trocha priestoru a kým otec zaútočil na medveďove hrdlo, Danny sa vrhol na medveďa spredu taktiež, zahryzávajúc sa mu do šlachy za lakťom. Snažil sa ťahať, aby ho rozptyloval prichádzajúcou bolesťou, hoc to bol veľmi riskantný ťah.

Nestihol si všimnúť či medveď zasiahol otca, keby si to všimol, bol by sa zachoval zbrklo. Zistil o sebe zaujimavu vec a to ze riskovať s niekym koho síce nebral na ľahkú váhu (lebo s takou by mohol rovno z nihilu poputovať), ale na koho živote mu nezáležalo toľko ako na živote svojej blízkej rodiny, bolo zábavné, oplatilo sa to. Riskovať s niekym koho vidieť zraneného je jedna nočná mora, sa mu práve preukázalo ako mimoriadne nekomfortné a stresujúce. No už tu boli. Už museli zabrať. Danny vyskočil na medveďovu šiju, zostavajúc mu rozčapený medzi lopatkami. Zákusok sa do hrubej kože, ale nedokázal ju prehryznúť. A keď sa medveď bránil, rozhodne nespokojný, aj kvôli Roihovmu útoku a nykol sebou, Danny rám zostal len tak visieť. Avšak držal sa!

Ryšavec podvihol obočie a prešliapol. Estrela do čosi, bola predsa vplyvná rodina či? No u prízrakov minimálne, ale registrovali ich snáď všetci v Noreste. " Nevieš či si príslušník rodu? Tomu nerozumiem, musíš to vedieť nie?" žmurkol potmehútsky, no nechcel ho ďalej trýzniť a preto iba pokrútil hlavou a vkročil prednými nohami do vody. Vrelo a srdečne sa na mladého vlka usmial.
" No to žiadne také, neviem loviť. Každý musí vedieť loviť. Poď, naučím ťa to. Ale varujem ťa, hovoríš s legendou lovcu pstruhov, to ako sa lovia ryby ťa nikto nenaučí rovnako." uškrnul sa a čakal, či sa mladý pripojí a trocha uvolní. Možn o bol naozaj tak v strese, že to nešlo, ale Danny na tom trval. Pre prežitie musel vedieť loviť každý, veď čo to bolo, aby nie.