Príspevky užívateľa

Daněk započul vytie nihilského panovníka a ihneď si pomyslel, že je šťastie, že sa nenachádzal veľmi ďaleko. A aké to šťastie, že sa zrovna vracal z úspešného lovu! Zvierajúc králika divého väčšieho rámca sa ponáhľal okamžite na miesto stretnutia, čo však nebolo jednoduché, pretože bol na území nový a všetko bolo neznáme. Orientačný zmysel síce nemal vôbec zlý, práve naopak, padlo mu ale dobre, keď videl ako aj iní nihilskí členovia idú smerom, ktorí potrebuje. Možno i všetci, nihil koniec koncov mnoho členov teraz nemal. Zaradil sa kamsi obďaleč, aby nebol tak na očiach, ale zároveň dostatočne blízko Arrakisa, aby jasne videl, že sa snaží a že prišiel vzorne. Čo sa nejakého dokazovania si niečoho týkalo, Danny bol v podstate flegmatik, ale nebolo rozhodne na škodu dať najavo, že jednak maká a jednak sa zaujíma o to čo sa deje, aj keď je nový. Najmä keď je nový.
O udalostiach, ktoré mladý panovník popisoval prehľad nemal, nepoznal ani o koho sa jednalo, predsa sa však rozhliadol okolo, či skúsi rozpoznať kto je ten spomínaný Kettu, ktorý obhájil nihilskú česť. Pri skenovaní ostatných si všimol víly Pippy, trocha smutne sa pousmial, ale rozhodol sa jej predsa venovať očný kontakt, bol by nerád, keby si milá vlčica myslela, že sa tvári, akoby ju nepoznal. Prebehol pohľadom aj ostatných, nestačil si však všimnúť, či niekoho stretol či nie, pretože panovník rozprával ďalej. Mierová dohoda s azarynom, síce išla mimo Dannyho, pretože on sa politicky nikdy neangažoval ani veľmi nezaujímal, mu prišla ako celkom rozumný nápad. iste, žiadne vzťahy neboli dokonalé, ale on napätie nemal rád a pokiaľ sa dalo riešiť dohodou a vzájomnou výpomocou, bol to dobrý krok, zdalo sa mu to byť rozumné.
Vo svojej podstate si zatiaľ za krátky čas Arrakis stihol získať Dannyho uznanie ako vhodnej autority. Síce bol priveľmi priamočiary a moc sa s ním nebabral a pôsobil chvíľu až arogantne, obdivoval ako strategicky premýšľa a akú zodpovednosť na seba zobral. Predstavoval si, aké to musí byť prevziať trón v tak mladom veku, ale Danny si nemyslel, že vek značil niečo o schopnostiach jedinca.
Keď spomenul prízračných, posmutnel a znervóznel. Znervóznel nielen z toho, že sa zase vrátil myšlienkami k svojim problému, ale i z toho, že nemohol dať na sebe poznať, že bol zaujatý. Nechcel aby vedeli odkiaľ prišiel a prečo, tak na Arrakisove slová o przračných nijak nereagoval, na nikoho sa nepozrel, iba čakal čo sa ešte stane, tak trocha dúfal v skorý koniec. Dalo mu práce neprejaviť žiadnu zmenu emócií, ale v očiach sa mu predsa čosi zmenilo, bola to starosť a nervozita. Hoci nebolo dobre badateľná, ten kto vedel čo tam hľadať a Arrakis mohol vedieť čo tam hľadať, to našiel.

Územie Nihilu bolo celkom iné od územia prízračných a napriek nepokoju ktorý práve prežíval si doprial čas ísť pozorovať jeho krásy. Po návrate z lovu králika, pretože sa teraz usilovne snažil byť prospešný, vzal cestu säť okľukou a vydal sa do kopcov.m Vlastne mu to padlo veľmi vhod. Danny bol sám, pozoroval ako oblohou preletel dravec, pozoroval ako sa vietor hral s trávou na kopcoch. Stál vzpriamene kus ďalej od stromov vynímajúcich sa na kopci a hľadel do doliny. Vydýchol, tak napol s úľavou, napol melancholicky. Potreboval sa dostať cez udalosti v jeho živote, aspoň čiastočne, ale nevedel ako na to. Predsa sa ale tešil, že videl tak krásnu prírodu a ako mal vo zvyku, pokúšal sa aj teraz nájsť radosť v malých veciach.

V živote mladého prízračného nastal zlomový okamih a celkom nová etapa života sprevádzaná nervozitou a obavami z toho čo ho čaká. Aj keď poznal Norestské lesy možno ešte väčšmi než iní, čosi ho držalo na území svorky, nechodil už nejakú chvíľu objavovať a túlať sa ako mal vo zvyku. V hĺbke duše si prial aby tento strach pominul, pretože túlať sa a užívať si krás lesov a lúk, hôr a riek, to býval zmysel Dannyho života, podstata jeho zmýšľania že pekné možno nájsť v každom liste stromu a že každý koho stretol bol kamarát, I cudzincovi s otvoreným srdcom podal pomocnú ruku. Bál sa že tento dobrodruh v ňom už celkom vymizol. Neveril tomu že sa dokáže vrátiť tak celkom do starých koľají, koniec koncov tušil že nebude môcť byť v nihilskej svorke tak benevolentný v povinnostiach ako v domovine. Mohol si teraz hovoriť nihilčan? Ešte sotva a i ta predstava sa mu zatiaľ akosi priečila. Bol vďačný za pomocnú ruku hoci bol nervózny zo stretnutia s ostatnými nihilčanmi a preto bol v ústraní. Stihol si všimnúť, že je vo svorke pomenej členov snáď preto sa nedokázal dlho tváriť že neexistuje a zrovna dnes natrafil na sivú vlčicu vekom o čosi staršiu ako on, ktorú možnože aj niekedy už stretol, nebol si istý. Neisto zastrihal ušami.

Nezostávalo mu moc možnosť, nie toľko aby si mohol podmienky určovať. Vedel to on a zaručene to vedel aj nihilský panovník, preto Danny len v tichosti počúval a napokon prikývol. "Poznať ostatných," zopakoval aby dal najavo že rozumie a pri tom ako sa spýtal či vie loviť, hoci bola odpoveď snáď očividná, prikývol opäť. "Pokúsim sa byť užitočný" tušil že to nebude jednoduché, on bol síce šikovný lovec ale zároveň aj tak trochu flákač a rozhodne sa nedalo povedať že by bol nejaký usilovný. Čo chcel to ulovil, avšak popri tom ako sa poflakoval po okolí, slnil a naháňal s vetrom. Možno sa to bude musieť zmeniť, aj keď mal pocit že povinnosti a zamestnanie mysle mu aspoň pomôžu sa odpútať.
Uprel na vlka pohľad a chvíľu zaváhal." Daněk de Amaryllis. Každý ma ale volá Danny" tak trocha z obáv a zo strachu, že by sa Arrakis mohol jeho celé meno počuť inde ako od neho a možno. Ho obviniť že podava klamlivé informácie povedal meno celé, ako ho nikdy nikomu nepovedal. Mal ale pocit že by mal byť úprimný, ak si chcel získať dôveru. A chcel?

"Neplánoval." Odsekol dotknuto a možno až príliš prudko, ale zastavil sa a po zvyšku času, čo druhý vlk rozprával bol ticho. Počúval tento zdalo sa dobre premyslený plán plný toľkých vecí, že skoro až prestával veriť, že ich stretnutie bolo náhodné. Znepokojovalo ho to a donútilo zamyslieť, či to nebola pasca. Naozaj bolo múdre prísť zrovna do nihilskej svorky? Nenašlo by sa lepšie útočisko? Nuž ale aké šance mu zostávali?
"Na skúšobnú dobu? Ako to bude, dáš mi vedieť, keď nebudem spĺňať tvoje očakávania, alebo ma predhodíš prízračným pod nos?" Zapochyboval ryšavec a zhlboka nadýchol. Krátko pozrel za seba, smerom odkiaľ prišiel, keď neisto sklonil hlavu a prešliapol. " Dobre, prijímam tvoju ponuku. Čo očakávať?" spýtal sa, aby vedel čo sa od neho vo svorke zatiaľ bude čakať. Vymyslieť dôvod? Musia vedieť, že pochádza od prízrakov? Keby sa toto stalo pre pár mesiacmi, trávil vo svorke tak málo času, že tak pomaly ani len nepáchol. Zmenilo sa to tak moc?

Neurčito stisol pysky keď nihilský panovník podchytil jeho odpoveď. Danny nikdy nemyslel že sám seba nazve zbabelcom a tento fakt ním pohol. Rovnako ako ten, že nikdy nemyslel že zoberie niečí život. Počúval. V očiach mladého prízračného bolo poznať náznak zvedavosti, keď nihilčan spomenul nepriateľa u prizračných Dannyho obočie sa jemne dvihlo a on zľahka cukor hlavou do strany. Nepriateľ? Koho schovával? Čo sa to dialo medzi svorkami? Možno bol skutočne tak zaujatý krásou vonkajšieho sveta a tak trávil čas dobrodružstvami, že mu celkom unikal živiť vo svorke, tak ako ten politický. Ten koniec koncov Dannyho až doposiaľ nikdy nezaujímal. Musel sa však zamyslieť, pokiaľ prizrační ponúkli azyl zradcovi z nihilu, neznamenalo to že porušili dohodu spojenectva? Ako táto dohoda znela konkrétne nevedel, mohol preto iba hádať. Bolo však vidieť že ho táto poznámka zarazila a i potom čo Arrakis dohovoril, Danny v tichosti uvažoval s trpký pohľadom pozeral bokom až napokon váhavo pokrčil ramenami.
"Chcel som len ochrániť fortis. Ale- nemalo to zájsť tak daleko. Ani neviem ani neviem či to bola naozaj nehoda." On počúval svoj vnútorný hlas a sakra dobre v tej sekunde tušil že to čo robí je za hranicou bezpečného zneškodnenia. Dostalo ho to z problému. A z problému ho dostal aj útek. Aspoň myslel. "Nezáleží ale na tom. Keby tam niekto došiel vieš si predstaviť čo by videli. Vraha stojaceho nad telom zmrda mladšieho ako ja, o ktorom si všetci myslia že je neškodným zlatíčkom" ku koncu bol jeho hlas zatrpknutý možno aj pobúrený. Pripísalo by sa k tomu že nezniesol že sa jeho rodina chodila výchovy toho psychopata. Dannymu od začiatku na ňom niečo nesedelo. Jeho pohľad zosmutnel. Nemal ale právo vziať mu život. To ze tak spravil z neho spravilo monštrum. "Nehovor im kde som. Prosím"

Nadýchol sa najprv popudene. Nech si je panovník hocikoho, nebude mu nadávať do zbabelcov. Chcel automaticky brániť svoju hrdosť a pobúrenie zvraštil čelo, keď sa však zastavil a zneistel. Výraz v jeho tvári povolil a viečka opäť sklamane klesli. "Zbabelcom.." povedal skoro skleslo, teraz nahnevaný sám na seba.
A čo by teda veľký Arrakis Falcone y Gracewood robil na jeho mieste? Čo by robil, keby stál nad zmrzačenou mŕtvolou ďalšieho vĺčaťa, napohľad bezbranného. Možno to cele nebolo ako vyzeralo, Danny predsa už videl zvláštne veci. Čo ak mal dáke vidiny, tak ako vtedy v hviezdnej jaskyni a Apollyon bol na hrádzi skutočne bezbranný a on ho brutálne zavraždil? Nie, to nemohlo byť tak. On vedel čo videl.
Takzvaný panovník nadhodil, že by mu azda vedel aj pomôcť. Danny bol obyčajne spontánny, nepociťoval by v inej situácii nijakú hrdosť, ktorá mu nedovolí prijať pomoc. On sám rád podá pomocnú ruku, to sa vedelo! Ale táto situácia nebola ako každá iná. Podozrievavo sa zamračil.
"Pomôcť, alebo bežať k príznačným povedať im kde som. Nihil je predsa s našou svorkou v úzkom spojenectve, tak prečo by si mi pomáhal?"

Meno postavy: Daněk
Akú rolu postava v akcii hrala: osloboditeľ/obeť? ( nie som si istá xd)
S kým a kde hrala: Apollyon, hrádza u prízračných
Koľko postov celkovo pre akciu hrala: tak cca 8-9 postov
Krátke zhrnutie príbehu: Danny stretol na hrádzi Apollyona, ktorý bol očarovaný korunou a chcel zvrhnúť Ryumee. Danny sa postavil Apollyonovi do cesty a pustil sa s ním do súboju, v ktorom uviedol Apollyona do bezvedomia a zmrzačil ho- myslí si, že ho zavraždil. Následne z prízračných utiekol.
Dopad na postavu: V prvom rade psychická ujma, pretože vzal niekomu život, prebudila sa v ňom vo veľkom jeho mágia, hoci jej náznaky sa objavili už skôr, najvyšší dopad je asi taký, že bol nútený utiecť a teraz je pohrešovaný. Danny nevie či Prízrační vedia čo spravil.

Pochopil, že panovník Nihilu ako teda tvrdil že bol, asi nepreferoval, keď sa jeho sestra predstavila pod prezývkou, aj keď Danny nevedel, že to nebolo jej celé meno. Preňho mená neboli dôležité, nie tak. Čo an tom, ako sa kto volal, dôležité bolo aby vedeli, aký je. Aký bol on? Vždy si myslel že je fajn, že má srdce na správnom mieste. Teraz nevedel.
"Stretli sme sa raz pri rieke, len tak, normálne. Náhodne. Pip- teda princezná Giuseppe je veľmi fajn." dúfal, že jej meno neskomolil a tiež dúfal, že sa Arrakisovi Falcone a tak ďalej bude rátať, že si Dan myslí o jeho sestre dobré veci.
Povzdychol a mlčky prikývol. " Som. Bol som teda, už neviem." Až keď to dopovedal, a po tejto chvíli mu skutočne došlo, pred kým stál. Veď nihil úzko spolupracoval s prízračnými. On tu nesmel byť!
" Nie je to tak ako si myslíš. Ja nie som zlý, nikdy by som. Nie som zlý"

Hovoril s nihilským panovníkom? Danny zase nebol tak nevšímavý, aj keď bol rozrušený. Možno poznal Pip. Poznal Pip? Mohli byť tak v rovnakom veku. " Tvoje územie, " zamumlal a opatrne pozrel vlkovi do očí. " Poznáš Pip- princeznú Pippu?" spýtal sa spomínajúc si na jej titul. Asi bolo vhodné, aby ju oslovoval titulom, ktorý mu vtedy predstavila, aj keď on vravel, že bola skôr víla ako princezná.
Nepredpokladal, že by myslel tmavý vlk svoju otázku vážne, avšak trafil sa tak do čierneho, že sa Danny zmohol iba na to, aby skleslo a trocha zahanbene odvrátil hlavu a pozrel kamsi do zeme. Povzdychol si.

Nebehám za rodičmi. pomyslel si ryšavec avšak neodpovedal nič. Zamrzelo ho to, mal pocit, akoby snáď ani nebol tým dobrodruhom, ktorým býval kedysi. Ktorý mal rád všetko na svete a žil pre moment. Ale v hĺbke duše vedel, že to sa nikdy nezmení. Musí sa to len utriasť však? Však? Obával sa, že s tým, čo si tiahne so sebou sa tak nikdy nestane.
Povzdychol si a zastrihal ušami, s prekvapením v tvári. " Tvoje územie?" divil sa prv, keď si uvedomil, odkiaľ mu je ten pach známy. "..ah, nihil." partnerská svorka tej jeho je tak? Nemal by tu byť. Vôbec by a s ním teraz nemal rozprávať, čo ak to povie prízračným, že ho videl? Na krku i pleci pociťoval štípanie rany, ktorá sa vplyvom dažďa podráždila. Nespokojne prestúpil. Pred čím uteká? " Pred sebou," zamumlal ticho.

Cudzieho vlka si všimol naozaj až keď doň takmer narazil a zháčil sa keď ho okríkol. "Ja-prepáč mi, mal som pocit že si niekto iný" ospravedlnil sa a rozhliadol vôkol seba či sa mu to zdalo. Toto musel byť zvuk ktorý počul. Vlka predtým nestretol. Boli vekovo podobní aspoň sa Dannymu zdalo. Jeho pach akosi nijak nerozlišoval aj keď by mohol, bol však veľmi rozptýlený. Vlk tu bol zrejme na love a Danny ho vyrušil. Nechcel sa dostať do problému už tak bol na tom zle. Až teraz si uvedomil že aj on bol veľmi hladný. V bruchu mu zaškvŕkalo keď videl nehybne bažanta a rýchlo uhol pohľadom. "Tak," pokrčil ramenami na cudzincovu otázku a úkonom naň pozrel." I tak ťa to nezaujíma, chceš len aby som vypadol"

Ryšavý vlk pomaly zodvihol hlavu naspäť, stále bol však sklonený. Rozpršalo sa opäť, hoci sa mu zdalo predtým že dážď utíchol, nebolo tomu tak. Nos mu šteklila tráva, o ktorú sa opieral. Potiahol ním. Už si veľký, nepatrí sa plakať. povedal si, ťažko sa mu to však realizovalo. Spozornel, keď započul zvuky obďaleč, mávnutie krídel vtáčej zveri i to ako rýchlo utíchli " Mami?" šepol s malou dušičkou prvé čo mu napadlo a zodvihol hlavu vo vzduchu. Zháčil sa. Uvidí ich vôbec ešte? Nemôže sa tam nikdy ukázať a kto vie čo si o ňom rodičia vôbec myslia. Možno ešte nevedia čo sa stalo ale skôr či neskôr to zisti, a potom? Zhlboka sa nadýchol a čakal či sa zvuk ešte objaví. Možno išli po ňom. Čo ak išli po ňom? Našli ho? Vedia čo urobil? Srdce sa mu znenazdajky rozbúchalo a Danny inštinktívne kamsi pobehol, obzerajúc sa paranoidne okolo seba. Neuvedomil si, že sa vydal rovno naprieč zvuku ktorý započul.

"Nevyrobil, našiel som ho." priznal Daněk s úsmevom na tvári a jemne hravo šplechol labkou do vody, až časť oprskala jeho nového priateľa. Bol šťastný, že ho ukecal na potulky svetom či Norestom, či hocikam ich vietor zaveje. Samozrejme do takej mieri, že sa vždy vráti domov, lebo to bolo preňho rovnako podstatné ako túlanie sa svetom. Mal rád svoju rodinu.
" Och to vôbec nie je práca navyše, budem rád, keď sa ku mne pridáš. Môžme ísť prespať do hôr a skoliť nejaké veľké zviera, alebo tam bojovať o život, či zžiť sa s prírodou a obdivovať krásy hôr. Alebo hlbšie do lesov a len tak tam, skrátka byť, užívať si život." navrhol a už teraz sa na ich dalšie stretnutie tešil.

Dážď, ktorý brázdil krajinou už pomaly ustal a nepadal nejakú dobu, strakatý ryšavec bol však z neho zmáčaný až na kosť, pretože nenašiel vhodný úkryt kam sa skryť. Bol roztržitý, s výrazom možno až nepríčetným teraz iba zmorene kráčal morkou trávou. Hustá srsť mu nasiakla vodou a on cítil, že mu bolo chladno, bol to však aj stres a únava, čo k tomu prispeli Ctil sa otrasne. Nedokázal spať. Čo ak po ňom pôjdu? Kam má ísť? Inštinkt mu vravel, že má utiecť preč, lebo ho dostanú, potrestajú ho, za chladnokrvnú vraždu a - on sám by sa potrestal za vraždu. Nebolo to celkom tak, už sa však aj jemu samému len ťažko chcelo veriť, že konal aby chránil svorku. Nie, čo ak to tak nebolo? Mohlo to dopadnúť úplne inak ale on Apollyona nemal rád, a presvedčil sám seba, že mal na výber v tom čo robil, a nemuselo to skončiť takto. On niekde v hĺbke seba chcel aby zomrel. Nikdy nikoho nezabijem. Povedal mu vtedy v jaskyni a došlo mu so seba samého zle.
"Sakra!" vyprskol a oprel si hlavu skoro až o zem, ponárajúc svoj úlomok z paroha do blatistej zemi.