Príspevky užívateľa

Danny stiahol riť ako splašené kura, keď po ňom sivý vyštartoval. Bolo mu to darmo platné, musel by byť veľmi rýchly aby tak urobil. Dopadol opäť na zem a začal sebou v panike kmitať a trhať. Nech to ide preč!!! Mal pocit, že má ten tvor zuby všade. Všade. V panike opäť cvakol, tentoraz sa zdalože do živého, hoc trafil možno len povrchovo srsť s trochou kože.

Krv mu tuhla v žilách ako s hrôzou hľadel na padajúceho vlka. Chcel to okamžite zastaviť no neurobil nič. Počul ten dopad a neodvážil sa ani pohnúť. Do nosa mu udrel pach krvi a výraz v jeho tvári povolil, prechádzajúc od vrčania do šoku. Okamžite sa rozbehol dolu, nachádzajúc sivého vlka ležiac nehybne. Nie, nachádzajúc telo sivého vlka. Sivého vĺčaťa. Vĺčaťa. Je mladší ako ty. Čo si to urobil? Pýtal sa sám seba s hrôzou v očiach. Cítil ako sa mu zrýchľuje dych a trasú končatiny. Krvavá diera čo mal miesto tváre to- ako som mohol?
"Nie nie nie nie! " vyhŕkol s roztraseným hlasom. On ho zabil.
Spomenul si, ako prisahal Apollyonovi že nikdy nikomu nevezme život. Nikdy...
Bol obyčajný vrah. Bol vrah a zaslúžil si aby- čo sa stane keď toto niekto uvidí? Vedel že sa nemôže pozrieť rodine do očí. Nedokázal sa ani len pohnúť.
Vrah.
Čo bude keď to zistia?

Utekaj. Hovoril k nemu ktosi. Kým môžeš. Danny pomaly cúvol. Udrela pohľad na vodu ale musel sa pri pohľade na svoj odraz odvrátiť. Nemohol sa na seba pozerať. Spočinul preto opäť na bezvládnom zmasakrovanom tele Apollyonovom.
Utekaj. Teraz.
A mladý vlk sa rozbehol preč do hmly. Prebehol celú hrádzu a bežal po planine dalej. Bál sa otočiť späť. Predsa to však urobil. Videl tam snáď húf akéhosi hmyzu?
Utekaj! Počul v mysli až varovne a naposledy.

Danny sa bál skutočne silno zovrieť niečím sánku, I keď si teraz prial aby to indivídum prestalo navždy rozprávať. Neuvedomoval si akú silu vedel použiť, ale bol odhodlaný ho zastaviť. Keby sa Apollyon nebránil, mohol mu čeľusť vážne poškodiť. Dannyho ale zabolela rána medzi oči a možno aj preto inštinktívne stisk povolil a uskočil. Už to vedel, vedel PD začiatku že v žilách toho vlka koluje krv šialenca, bolo mu to jasné pri prvom rozhovore.
Danny nebol nijak výrazne veľký, nie oproti protivníkovi, I keď bol starší. Bol vykolajený, triasol hlavou, vnímajúc poškrabaný kútik oka a keby teraz súper chcel, mohol s ním skoncovať. A veru sa zdalo že chcel. Danny stuhol a s pohotovým výrazom uprel žlté oči do tých prázdnych. Musel niečo urobiť.
Hrádza..
počul a vedel čo. Bez akéhokoľvek zaváhania sa odrazil, skočil po Apollyonovi vrážajúc doň celou silou, až na samý kraj hrádze, kde sa jemu samému len tak tak podarilo zastaviť. Až vtedy si uvedomil čo robí.

Danny sa nezvykol nechať ľahko vytočiť, ale každým slovom, ktoré sivý smrad vypustil, bol čoraz viac pobúrený a strácal svoju znášanlivú povahu. Aký problém?!
Povedal by mu toho naozaj veľa, keby sa z Apollyóna zrazu nestal žralok. Na čo sa to hrá? A keby po ňom ten žralok zrazu nevyštartoval. "Dočerta aj s tvojimi zubami!!!" Skríkol Danny v prelaknutí keď si uvedomil, že vôbec nie je ideálna situácia teraz používať akékoľvek slová. Apollyon ho zhodil svojim skokom na zem. Možno to bolo skokom, možno to bolo aj tým ako Danny zaspätkoval a pošmykol sa, ale nepekne chrbtom narazil o studené kamene. Zadnými končatinami kopol Apollyona do slabín. On vedel, že mu tu pôjde o život. Naprázdno po ňom cvakol a zavrčal, trocha rozhorčene, trocha vyhúkane.
Mal pocit, mal pocit, že by mal okamžite z tejto jaskyne odísť. Von. Cítil že by tak mal urobiť hoci- ako mi to pomôže?! Predsa sa však pokúsil postaviť a z celej sily vrazit do sivého. Ba priam sa cez neho pokúsil prejsť.

Vyplul pár sivých chlpov no nemal ani v najmenšom čas otáčať. Appollyon po ňom šialene vyletel a keď Danny pocítil jeho zuby na svojom hrdle spanikáril. Prednými nohami vlka silno potlačil až odkopol. Mal hrubú srsť, no i tak to neznamenalo, že bol neohrozený. Cítil bolesť, štípanie, ale nemal čas premýšľať, okamžite sa vrhol sivému po hlave tentoraz už tvrdšie, snažiac sa zakusnúť mu sánku.

Dannymu nenapadlo, že Apollyon hovoril z cesty. On videl len a len blázna, ktorý pôjde cez mŕtvoly. A možno tak to bolo. Takého koho trebalo zastaviť. Stačí keď vyhráš súboj. Ozvalo sa v jeho hlave. Skutočne? Pomyslel si a keby mal čas byt ironický, este by aj pretočil očami, na to mu pravda času nezvýšilo. Nebol prekvapený, keď po ňom sivý vyštartoval. Vlastne to celkom určite mohol očakávať. Danny za sprievodu výhražného vrčania uhol bokom, aby sa sivému vyhol. Či sa celkom uchránil zovretiu Apollyona alebo nie, neváhal a vrhol sa naň s pokusom ho schmatnúť za zátylok a zhodiť. Zatiaľ v hĺbke duši naivne dúfal že nebude treba preliať krv.

Danny nemal veľa skúseností so skutočnými bitkami. Nie takými naozajstnými. Tak ako tomu bolo v hviezdnej jaskyni, tak bolo aj teraz. Sivý šialenec ho desil, skutočne desil. " Nemôžem ti to dovoliť. Už. Ani. Krok." precedil cez zuby odhodlane a zahnal ďalšiu alarmujúcu myšlienku na útek. Mal tušenie, že to čo práve urobil môže zachrániť tento problém. Aspoň ho zdrží, zdrží ho a on sa nedostane k Ryumee a- A čo so mnou?
Svoj postoj spevnil a narovnal sa, aby nevyzeral, že sa bojí tak ako tomu bolo v skutočnosti. " Nebudem to opakovať." riekol skoro akoby mu to niekto naditkoval.

Vravelo sa že inštinkt trebalo počúvať. Apollyon povedal, že ak neuhne zbaví sa AJ jeho. Danny sa zachránil, nie tak? Nebolo to dôležité. Ale nebolo to správne. Zostaň kde si. Nebolo to správne. Zhlboka sa nadýchol, inštinkt, šiesty zmysel alebo čo to bolo, mu vraveli nehýbať sa. Ale on nemohol predsa zachrániť svoj život a obetovať ten Ryumin? Čo to z neho robilo? Vedel, že mu hrozí nebezpečenstvo. Nepočul podobný hlas prvý raz, mal by počúvnuť ale- " Stoj!" skríkol a prudko otvoril oči, zaťal zuby a otočil sa za sivým vlkom. Nečakal. Pár skokmi sa ho snažil dostihnúť a s výhražným vrčaním, kde bol očividne cítiť i výraznú dávku strachu sa zježene prikrčil, nahrbil a stuhnuto čakal čo ďalej.

"Samozrejme som nevravel že nemôžeš-" odpovedal ryšavec v polke vety sa však zháčil, pretože Appollyon pokračoval. Dannymu po chrbte prebehol mráz, keď si uvedomil význam tých viet. Zostal ticho a ani sa len nepohol. Vedel, že je trocha divný, ale toto nemohol byť žart. Vedel že mu nemá veriť, ale akosi stále spracovával to že to mohol myslieť vážne.
O chvíľu si však začal uvedomovať, že je to veľmi vážne a že nielen Ryumee, ale aj jemu ide teraz o život. Začal sa báť. Urob čo hovorí. ozvalo sa mu kdesi v hlave. Jedine takto sa z toho dostaneš. Ozývalo sa čoraz intenzívnejšie. Ryšavý vlk, ako obarený ustúpil bokom a nechal sivému priestor prejsť, s pohľadom upretým kamsi do prázdna.

Ryšavec v tento mlžný deň kráčal po hrádzi. Bolo to pochmúrne, on v tom však videl aj istú tajuplnosť a krásu. Do chvíle kedy mu to pokazila prítomnosť toho sivého smrada. Danny nepatrne zvraštil tvár, keď ho videl prichádzať. Snažil sa mu vždy vyhýbať, od incidentu v hviezdnej jaskyni. Všeobecne z neho nemal nikdy dobrý pocit.
"U medikov možno a čo ja viem." zaspomínal a snažil sa odpovedať čo najviac nenútene ako sa dalo. Možno ho nemal rád, ale od alfy svorky predsa mohol niečo potrebovať. Hoci- zháčil sa nad tým tónom. Joj ako ho len Danny nemal rád. Danny bol znášanlivý, ale ak mu bol niekto fakt nesympatický, tak tento tmavooký démon. S dvoma radmi zubov, ako tvrdil po návšteve hviezdnej jaskyne a nepripustil, že to bolo práve prítomnosťou omamných plynov. Nie. Mal dva rady zubov, nik ho nepresvedčí o opaku. Diabol. Ešte aj smrdel.
"Prečo?" doplnil nedôverčivým tónom a ani si to neuvedomil, že stál vlkovi v ceste cez drevenú hrádzu.

" Možno ti to ukážem nabudúce." precedil cez zuby možno trocha nevrlejšie než bol zvyknutý a musel si zapísať, aby sa spýtal otca prečo sa pre všetky hviezdne rany alebo aké, rozhodli ponechať si toto zľahka šialené indivíduum. " Asi nezvdali, keď raz niečo povedia, platí to. To tak býva. sľuby treba dodržiavať." dopovedal ešte, hoci sa z toho netešil.
Danny prisahal že videl plávať vo vzduchu rybu. Zmätene otvoril ústa, dych sa mu výrazne zrýchlil. " No ry-ryba, tam je!" V tom si uvedomil, ako sa naň vlk pozerá, ako naň cení zuby a... blíži sa ku mne? Prečo má dva rady zubov? Danny zavrčal avšak so strachom a o krok cúvol, potom sa však pevne postavil. Toto je koniec.

"Kdeže, nemajú." tvrdil Danny s úsmevom, avšak napokon pokýval ramenami. " ALebo možno aj áno, ale ja sa vždy vrátim. A vždy niečo maminke prinesiem, nech vie, že mi nie je ukradnutá. Aj ockovi. A bratovi so ségrou, tým som raz priniesol také krásne prívesky z parožia ako mám ja." usmial sa od ucha k uchu a šplechol do vody, až trocha vyprsklo i na Isku. " Hej, keď pôjdeš so mnou občas na potulky, možno aj tebe taký nájdeme." hoci to povedal ako žart, v podstate to myslel vážne. On chcel mať parťákov, kamošov aj z iných miest ako z domu a chcel si život užívať aj takýmto štýlom. Tu mohli zabudnúť odkiaľ boli a to bolo an tom krásne.

Zamračil sa, opäť, nepáčil sa mu ani kúsok z tohto prapodivného rozhovoru a i keď sivé vĺča tvrdilo iné, nemal pocit že je úplne v poriadku. A hneval sa že mu vravel že tomu nerozumiem. "Ja rozumiem všetkému" protestoval potichu a pokrútil nesúhlasne hlavou. "To je ale iné. Keď musíš vziať život tak musíš. Prečo by si ale chcel vedieť aký je to pocit. Ak to robíš s myšlienkami aké to asi bude tak to nerobíš preto lebo musíš. Ja nikdy vlkovi život nezoberiem" tvrdil nástojčivo. Podobne ako Appollyon aj on sa začínal cítiť zvláštne, akoby sa mu troška rozostroval zrak, pripisoval to ale tej tme.
"Umenie biť sa je umením keď to vieš tak aby si zvíťazil ale nijak vážne nikomu neublížil. Som v tom totiž majster"
Mimika tváre sa mu menila jedna za druhou na základe toho ako k nemu dochádzalo množstvo rozličných informácií.
"Ale nekecaj, veď o tom by som vedel. Sú to moji rodičia" tentoraz nehovoril podráždene, bol zmätený. To naozaj chodil preč z domu až tak často že mu toto ušlo?
"Aha ryba!"vykríkol, prisahal by že v tej tme čosi preplávalo.

"Sob. Vieš že som nikdy nelovil soba?" Povedal mladý vlk s obdivom a nachvílu sa zamyslel. "Boli by sme dobrá dvojka. Pod heslom, Lovec sobov a Lovec pstruhov. Osamelí lovci! To je ono! Osamelí lovci." Možno všetko znelo bledému huňáčovi akoby Danny splietal piate cez deviate. Možno to tak troška bolo ale v hlave ryšavého vlčka to znelo perfektne. Zastrihal drobnými uškami pri Iskovej otázke. Nuž či prišiel loviť pstruhy. Áno iste, on bol neuveriteľne poctivý. Nebol dôvod mu klamať už vedel že budú s Iskom super kamoši. Trocha nervózne šplechol ľavou do vody a uchechtol sa. "Ale iste," nechával ho chvíľu v napätí. " Ja sa tu vlastne len tak flákam. Flákanie je super. Ale musím niečo priniesť domov nech nemám prúser. Takto to ja robím, vždy si to niečím vyžehlím keď nie som dlhšie doma."

"No, určite to nie je pre každého" Povedal sám majster s pochopením pre Iskovu neschopnosť loviť pstruhy a o svojom prvom pokuse pri rieke Igne radšej pomlčal. Iska bol priateľský, čo bolo super a tak si dvaja mládežníci posedávali akoby mali všetok čas sveta. Nesmelý cudzinec už aj zavrtel chvostom čo si Danny vyložil ako opadnutie všetkého napätia. Neriešil aký pach z neho cíti, hoci Azaryn rozlišoval aspoň podľa hraníc. Bolo mu to jedno, neboli teraz na území svorky. Takto vonku mohol byť každý kým chcel ak na to mal guráž.
"No počkaj, nakoniec ešte zistím že si udatným lovcom irbisov!" To slovo počul vo svorke a vedel si asi predstaviť ako to vyzerá, predsa sa veľa učili, na stretnutie žiadneho však ešte nemal šťastie. No..šťastie ako šťastie.