Príspevky užívateľa

Čím viac sa rozčulovala tým viac ho to bavilo. Nezabudol pri jej zvolaní ešte vyplaziť jazyk, no potom ju už pekne počkal na vrchu na kopci kam šiel. Vedel, že v skutočnosti nie je taká zlá a veril, že keby nestála o spoločnosť, nešla by za ním.
" S tebou nie je sranda no tak. Mala si utekať. Budeme závodiť potom aj naspäť." navrhol a žmurkol, hravo kývajúc chvostom. " Moji rodičia nikoho neroztrhnú. Oni vedia, že mám dobrý úsudok. A keby si mi niečo chcela urobiť, už to spravíš." zazubil sa. " Nie je odtiaľto pekný výhľad? Dlžíš mi obed inak. Ale to nevadí, nemusíš to splniť, tentoraz. Inak beriem stávky veľmi vážne. Ale odpustím ti to. Aj ja už celkom dobre lovím. Ale na spoločný lov ma ešte nezobrali. Viem chytiť ale pstruha. Stavím sa že ty vieš uloviť aj lane však?"

" Sme len tak starí ako sa cítime." vyriekol preveľmi múdru vetu. Dnes teda ide samé perly, samý skvost, normálne by si mal udeliť pochvalu.
Čakal kým sa Cielo zodvihne a pridá k nemu naháňať slnko a mal čo robiť aby neprekrútil očami. Pff pomyslel si, nezdalo sa mu to varovanie dvakrát múdre. Veď on predsa nebol dieťa a i keby, kto by sa predsa vydržal do slnka pozerať priamo takú dobu aby mu to niečo spravilo? Veď to sa azda ani nedalo.
" Timotheé nie je môj strýko." pripomenul však tento fakt, keby to náhodou Cielovi nebolo jasné. " Ideme?" nebabral sa s tým však a rozklusal sa smerom za slniečkom. " Kto vie kde zapadá."

"On to samozrejme je medvedí zub. Ťažko vybojovaný, prinášajúc veľké straty aj obete" povedal nesmierne tajomne a uprel na Pip žlté oči plné dobrodružstva, pozerajúc jej až do duše. " Je to len paroh Pip, máme taký s bratom aj sestrou. Našiel som ich." priznal žmurkajúc, keď spravil pár krôčkov na mieste. Prešlapol a srdečne sa usmial. " To musím vymyslieť ale veľmi peknú lichôtku kvetinka, hoci pri takej ako ty netreba-" obzrel sa kam mu vlčica jeho veku ukazovala a veru zle urobil. Pozrel sa pohotovo, lebo znela, že našla buď niečo moc hrozné alebo moc super a oboje Dannyho zaujímalo. Čo nečakal bolo keď sa takmer znenazdajky ocitol až po uši vo vode, sprevádzaný výkrikom " Pippi!" a šplechnutím hodným vorvaňa. Voda tu samozrejme nebola hlboká, mal to oskúšané, hoci keď skončíte na čumáku, zdá sa to tak. Trocha sa jej aj nadýchal, tak a s vynorením neubránil kašlu, no potom prednými labami vyskočil do vzduchu a z celej sily vrazil naspäť do vody, nech si i ona užije dávku sprchy. Smial sa pritom, zabával sa, vyskakujúc z vody, válajúc sa v tráve.

Danny síce nebol nijaký Einstein, ale teraz keď to poprela, tak mal jasno. Hovno o tom vedela že? Muselo to byť smutné. On si užíval života a mal rodinu a skvelých kamarátov, s ktorými trávil svoj čas a pre ktorých dýchal.
Všimol si, že vlčicina odpoveď na jeho otázku nebola podaná zrovna dvakrát so záujmom a on s tým hodlal niečo robiť. Predsa to nebola len taká lúka. Rástli an nej iné kvety a isto aj tráva bola inšia ako tu. A bol presvedčený, že keď vyjdu hore, uvidia z kopca úplne iný výhľad a budú počuť a vidieť iné tvory ako tu ole.
"Poď budeme na ňu závodiť!" zahlásil nadšene, nedávajúc jej an výber a s výskokom sa rozbehol tadiaľ. " Kto bude posledný dlží druhému obed!" zachichotal sa.

"Len sa tak nenafukuj" zasmial sa Danny a ťukol do Štístka labkou. Priamo do pleca. S úškrnom na tvári pobehol okolo neho a zamával chvostom. " Hej? No to chcem vidieť. Nabudúce spravíme súťaž. Nie jeden závod ale viac. A Svetla to rozhodne" Budú pretekať v preťahovaní, v rýchlosti, obratnosti, v čuchu, už teraz to videl. Joj to bude nádherný deň. Možno bol troška súťaživý, ale rozhodne tak myslel najmä preto, že si užíval radosť z pohybu a trávenia času so svojimi súrodencami. A nebolo nad bratskú rivalitu, tá predsa nikdy neuškodí. " Tak čo hovoríš?" spýtal sa, hoci to už bral ako hotovú vec.

Varovanie samozrejme bral na vedomie a topiť sa nehodlal. Niežeby bol nejaký zdatný plavec, veľa toho naplánovaného nemal, ale veril že má gény aj po mame a teda raz v tom bude zaručene skvelý.
"Zamálo slečna, neradno začať deň s prázdnym žalúdkom." pousmial sa a neuveriteľne zvodne žmurkol. "Môžeš mi hovoriť aj Medveď. Volajú ma inak Danny. Pip, Pip to je naozaj krásne meno, hodí sa ti" po predstavení sa nezabudol poriadne otriasť, až sa mnoho vody dostalo aj na Giuseppe. Pip, to sa mu páčilo oveľa viac. Uvedomujúc si, že to asi nie je úplne vhodné sklopil previnilo ušká.
" Och to som teda nechcel, veď ty si celá mokrá." Mohutnou labkou sa jej pokúsil zotriť z ramena vodu, než ju opäť zložil." No, ale aspoň sa neuvaríš v tom teple, však?" riekol v nádeji, že sa slečna Pip nebude moc hnevať. Keď bola z takého vznešeného rodu, možno sa bude hnevať, kto vie čo uju naučili. No však nevyzerala ako snob a Danny si tak samozrejme ani nemyslel že je snob. Meno Milaga poznal ako inak zo svorky prízračných, ale on tieto veľké rody nijak neriešil. Koniec koncov, i on údajne nejaké rodové meno mal. A čo tam po tom.

Daněk sa zachichotal, keď sa Svetluška zľakla a priateľsky do sestričky ťukol plecom. "Isteže sledujem. Podnikáš dobrodružstvo a ani ma nezavoláš?" zaculil sa žartujúc. Oči mu iskrili radosťou. " Tu predsa nemôžem chýbať." obzerajúc sa ďalej po okolí zavetril, či neucíti nával inšpirácie pre dobrodružnú výpravu. Ale lightovú, aby si to Svetla nerozmyslela. "No, kamže vedú tvoje cesty? Máš premyslený tento deň? Kam pôjdeme. Nenechávaj ma dlho v napätí." zazubil sa Danny, mávajúc huňatým chvostom. Preháňal to a bolo to očividné, ale chcel aby vedela, že má radosť, že si takto niekam spoli vyšli. A v podstate, on tú radosť naozaj mal.

Počúval jej prirovnania o medveďovi a nebol si istý či je polichotený alebo urazený ale usúdil že najlepšie bolo neprikladať tomu toľkú váhu. Počúval aj ostatné čo hovorila. On nepotreboval lekársku pomoc, bol presvedčený, že to nebude nutné. Neodpovedal však, sústredil sa pekelne, brázdiac prúd vody, číhajúc na klzké pozdĺžne tvory. Hodlal ich uloviť v celej kráse, aspoň jednu. Danny nebol typ čo sa pomodlil k hviezdam, toto bola až posledná varianta. On veril v svoje schopnosti. A či to bola náhoda alebo nie, po zazrení ďalšej ryby a až besným úsilím a snahou, hoc bez potrebnej precíznosti, mu napokon ryba, ktorá sama pravdepodobne zostala zmätená z toľkého chaosu, zostala v zovretí. Danny, mokrý od hlavy po päty, troška otlčený od štrku a kamenia, víťazoslávne vyšiel z vody a položil pred kvetinku svoj úlovok.
"Madmazel," povedal trocha skomolene, toto ťažké slovo a ponúkol vlčici svoj dar. " Čerstvý pstrúžik iba pre vás." vlastne nevedel či chytil pstruha, ale vedel že pstruh je ryba, kým si bol istý aspoň jednou vecou bolo to v poriadku

Ležal pokojne, užívajúc si moment pohody. Mal na saláme. Neriešil nič okolo seba, žiadne pachy, zvuky. Nevšimol si pach prichádzajúcej vlčice, ani pach tvorov nebezpečných. Bolo to niečo, na čom by mal zapracovať, pokiaľ sa túžil flákať podobným spôsobom, nieže nie.
Bolo to až neskôr, možno až moc neskoro, keď započul ruch okolo rieky, ktorej bol pomerne blízko. Zastrihal uškom a podvihol sa, nevidel však nič nebezpečné, hoc tentoraz, zavetril pach vlčky. Danny sa postavil so záujmom, chystajúc sa ju pozdraviť a zistiť o koho sa jedná.

Jej milosti si prv nevšimol, bol koncentrovaný na svoj lov, ktorý isto nebol tak zlý! Popravde všimol si vlčici až potom čo prehovorila. Do vody mu razom skĺzli aj zadné nohy. Takto na kraji mu siahal dobre po brucho, veril však, že v úseku dalej od brehu by bola hlboká. To by nebolo príjemné, ani zamak.
Strakatý vlk na bledú pani milostivú zažmurkal. " Viete to vari lepšie?" zastrihal ušami na poznámku, či sa mu darí. No to tak. Pfe. Ostávajúc chvíľu stáť sa napokon lišiacky usmial. " Čo táram, však? Taká nežná kvetinka. Len počkajte, ďalšia ryba bude moja." Potom jej ju mohol ponúknuť, zachrániť ju v tejto rannej hodine bez jedla. Čaja, ako sa naučil od otca, možno mala recht, avšak on sa musel troška predsa i predviesť ako správny chlap.

Po prespatí vo " voľnej prírode" mal ísť domov, ale mladého vlka upútal celkom opačný smer. Inštinkt mu vravel aby šiel objavovať ešte kúsok ďalej, a on musel inštinkt počúvať. Len máličko. Kúsok a potom sa vráti. Pomerne skoro ráno, ešte aby nebolo také ukrutné teplo, sledoval ďalej tok rieky Cayna, až sa rozhodol ťahať to ďalej po ľavoboku. Na jeho prekvapenie, nezostal bez rieky príliš dlho, keď mu cestu skrížila ďalšia. Vodu cítil vo vzduchu, tú sviežosť a zurčanie jej divého toku počul taktiež. Napredoval, prichádzajúc k brehu, ktorý sa na tomto mieste zdal byť prístupný. Tok tu bol zúžený a nezdal sa byť ani moc hlboký, bohvie ako to bolo na iných miestach. Obzrel sa strihajúc ušami a skočil na kameň, jeden z tých, ktoré vyzerali pevne. Uprel pohľad na hladinu, snažiac sa spozorovať tvora, ktorého by ulovil. Rád by sa najedol a raňajky rybacie nezneli vôbec zle. Danny bol všeobecne talentovaný muselo sa nechať. Nevedel, či v niečom vynikal, ale bol praktický do života a nejaký lov rýb bolo čosi, na čo si trúfol. S pohľadom upreným na vodu ako v hypnóze, spozoroval i ten najmenší pohyb keď mu hlava vbehla do vody. Prvý krát chňapol na prázdno. Pri druhom pokuse, kedy sa opäť zjavil pohyb vo vode, bol neúspešný taktiež. Predné nohy mu dokonca vkĺzli do vody. Zostal tam stáť, pobúrene, avšak stále koncentrovane.

"Celú nemusíš, lozdelíme si to napolovicu. Aby toho nebolo veľa" navrhol ockovi a cupital veselo za ním. Bol uťahaný ale nechcel to priznať- bože chráň, aby vedel, že aj on má svoje limity. Hoci nebolo sa čomu čudovať, bol po ťažkom boji! Už sa vlastne nemohol dočkať kedy prídu naspäť do nory. Nikoho nenechá spať a pôjde im na nervy to už vedel, ale bude im o tomto boji rozprávať a teda obzvlášť detailne, možno si niečo upraví. Potom si vymyslí nejaký príbeh a bude rozprávať príbeh, už teraz sa na to tešil, a už teraz premýšlal, o čom súrodencom povie.

Nevedel posedieť na jednom mieste fakt že nie. A chybou bolo, že sa vyplížil preč z územia práve už celkom podvečer. Ani si to neuvedomil a dostal sa až veľmi ďaleko pozdĺž rieky, skoro až na mieste kde sa pretínala s druhým tokom, to ale Danny nevedel. Bolo šero, pomaly tma ale on sa nebál. Tak prespí niekde vonku a potom ráno pôjde domov, možno s okľukou. Maminke prinesie kvietok a ospravedlní sa, ako inak. Urobí pekné vlčacie oči ako to vedel, neuveriteľne neodolateľný výraz a všetko bude v poriadku. Vysoká tráva ho šteklila na bruchu a jemu to nedalo. vyvalil sa do nej a začal sa labužnícky váľať. Toto bol život. Bol nadšený z objavovania a cestovania, nevedel obsedieť dlho.

"Asi nebola." súhlasil Danny po chvíľke, až po moc dlhej chvíľke zamyslenia. No predsa nad takýmito morálnymi hodnotami trebalo premýšľať, keď sa jednalo o vážnu vec. Chvíľu sa ešte zamyslel a nechal Roiha napäto čakať na jeho verdikt, či sa snáď ešte bude hádať alebo nie. Potom prikývol. " Tak doble poďme. Ale ak sa vláti a nalobí škodu, mušíš zoblať časť zodpovednosti, doble?" predsa to bol on kto Dannyho odvolal od jeho stráže je tak? Je.

Strakatý vlk, najväčší nezmar z rodiny, by samozrejme nikdy nepovedal Svetluške do očí, že na ňu dva pozor. Iste, ona bola slniečko, trebalo ju chrániť, ale vedel, že by ju mohlo zraniť, keby si myslela, že v ňu snáď neverí. Boh chráň všetkých kto by jej chcel ublížiť. Brat, brat to je o inom, i keď sa navzájom vedeli podržať, bol to predsalen chlap. Bolo však ich povinnosťou vybiť dušu z tých, ktorí by sa odvážili ublížiť ich malej sestre. I keď nebola o nič menšia ako oni dvaja.
Na jej prenasledovanie mal viacero dôvodov. Chcel na ňu dozrieť, chcel s ňou stráviť pekný čas, a zábavu, hlavne zábavu a dobrodružstvo, čo návšteva za hranicami svorky už tak nejak naznačovala a on sa z toho tešil.
Len čo bola dostatočne ďaleko od hraníc svorky ale stále nie moc, a len čo vyzerala zamyslene, Danny vybehol z kríkov a skríkol. " Ďalej ani krok!" Nečudoval by sa, keby jej privodil infarkt, avšak hneď potom sa začal smiať ako to vie len brat a ona musela vedieť, že toto postrašenie bolo myslené zo samej lásky.