Príspevky užívateľa

Ryšavý vlk sa s upretým pohľadom na panovníka zhlboka nadýchol a následne si i povzdychol. Dovtedy neuhýbal pohľadom, keď však prišlo na reč, troška nešťastne uprel pohľad bokom a hlavu sklonil.
" Nebola to vražda, ale bolo to prvé na čo som myslel keď sa to udialo. Že to bude vyzerať veľmi zle." odpovedal a nachvíľu zaváhal, upierajúc pohľad na zem na sneh, zamračil sa na krátko zavrel oči a potom sa opäť pozrel na panovníka. Nehovorilo sa mu ľahko, nie že nie. No uvedomoval si, že ak tu chcel zostať musel byť úprimný a musel to povedať všetko.
"Volal sa Apollyon, bolo to vĺča, ktoré svorka našla bez spomienok, moja matka s otcom sa ho ujali. Nepadli sme si veľmi do noty a nesedel mi od začiatku a ja som urobil tú chybu, že som to dal i najavo. Myslím si, že bol akýmsi fanatikom, hovoril zvrátené veci, desivé, uvažoval nad tým aké je to vziať život, bol znepokojivý." zaspomínal Danny na ich stretnutie prvé v osudovej hviezdnej jaskyni, kde sa pobili prvý krát a z čoho mal husiu kožu len to videl. Tri rady zubov a prázdne oči. Sťahoval ho so sebou do diery. Do jaskyne. Mráz.
Keby bolo pre Dannyho fyziologicky možné sa potiť, vypotil by zo seba všetky tekutiny. Napriamil sa a po krátkej odmlke opäť pokračoval.
"Neskôr, bolo to na jeseň, nikdy som nevidel hmlistejší deň. Som bol zrovna u nás na hrádzi. Tam nastala- konfrontácia." ako sofistikovane to nazval. Striasol sa. Tušil, že sa mu výrazne rozširujú zrenice a trocha plytko začal dýchať, kým sa dal opäť do kludu.
"Apollyon bol odhodlaný nájsť našu fortis a pýtal sa kde je. Hovoril z cesty, čosi o treste, možno božom, nepamätám si dobre. No bolo mi to zvláštne, ten rovnaký zlý pocit, aký som ma keď som ho videl prvý krát sa vrátil. Odmietol som mu pomôcť a vtedy to začalo. Tvrdil, že sa k nej dostane tak či tak, i keby mal prejsť cez moju mrtvolu. Chcel ju zhodiť z pozície alfy a išiel jej po krku viem to. A vtedy, vtedy som ho zastavil. Chvíľu sme sa bili, len tak, aby som ho zastavil, ale nie tak aby som mu ublížil. Potom-" zastavil sa a zvraštil obočie. Pozrel kamsi do neurčita. " Potom začala bitka vyzerať oveľa vážnejšie a ja som pochopil že je to kto z koho. A keď som vedel, že bojuje naplno niečo- inštinkt mi vravel ako sa brániť. Vrazil som doň silnejšie, Apollyon spadol z hrádze a ostal tam. Celú- celú tvár mal rozbitú, všade bola krv." Nehovoril to zrovna tónom, že by to spätne strašne prežíval, no spomínal. Bol zamyslený. Napokon pokrčil bezradne ramenami.
" Viem že som bránil život fortis, ale nikto to nevidel. Nikto nevidel jeho. A v očiach ostatných bol Apollyon nevinné dospievajúce vĺča, ktoré si nezaslúžilo aby viac trpelo. A ja synom nespútaného Roiha, energické decko, ktoré neprijalo fakt, že rodičia prijali toho zatratenca ako svojho. Akoby to vyzeralo?" povedal. Možno bolo hlúpe hned odísť, no tak mu radilo podvedomie a to ho zatial dostalo z každej kaše. Povzdychl si. " Viete, raz som povedal, že nikdy nezoberiem život. Chcel som byť čestným bojovníkom, ktorý dokáže svoju silu odhadnúť. Možno sa to inak nedalo. Ale trápila my myšlienka, že sa dalo. A že som sa podvedome skutočne chcel Apollyona zbaviť."

Danny prižmúril oko v neurčitom výraze prešliapol na mieste a pokýval hlavou. " Budem dúfať, že na rok sa budem môcťplesu zúčastniť i ja," pokiaľ ho Arrakis skutočne vo svorke nechá, čo bolo nejasné, aj keď sa snažil Danny ako mohol aby bol prospešný a ukázal svoje silné stránky. Panovník už nechcel rozprávať zbytočne o plese a chcel prejsť k veci. Ostatne to chcel aj ryšavec, avšak podvedomie sa snažilo najprv situáciu oddialiť. Celkom vážne podvihol hlavu a zmierlivo sklonil uši vzad.
" Viem. Ako som sľúbil, som pripravený byť k vám úprimný." uistil ho, že na dôvod tohto stretnutia nezabudol.

Danny sa vydal na stretnutie s panovníkom prekvapivo odhodlane, aj keď doposiaľ nebol nadšený z odhalenie všetkých okolností, ktoré ho viedli k odchodu- k úteku z domova. Posledné dni nad tým však premýšlal a rozhodol sa za minulosťou spraviť hrubú čiaru. Aj keď vedel, že ju celkom nevymaže, docieliť tak mohol jedine, keď začne byť celkom úprimný, prestane sa toho obávať a rozhodne sa, že zveruje, teraz svoj osud do správnych rúk. Každý sme zodpovední za vlastné rozhodnutia. A on začínal považovať Nihil za domov, čo prekvapovalo aj jeho samého.
Vyšiel na samý vrch Východných hôr, po ceste si však nestíhal všímať krásu ich snehovej pokrývky, krásu tohto obdobia. Bol príliš zaneprázdnený premýšľaním nad tým čo povie.
"Vaše Veličenstvo," pozdravil sa slušne, dúfajúc že použil hlavne správny titul a správne oslovenie. Nerád by to bol spackal hneď teraz. " Vyšiel ples tak ako ste si predstavovali?" spýtal sa zdvorilostne.

Pramene boli miestom, kde i uprostred zimy bolo možno nájsť kus tepla. Výpary z hory s podzemných prameňov tu stúpali na povrch zeme a zdali sa byť o to hrejivejšími, priam horúcimi, keď naokolo vládol chlad. S kúskami mäsa v zovretí išiel až sem, opäť raz sledujúc sokola- toho istého, ktorého na veternej lúke, toho istého ktorého videl ešte na jeseň na kopci na území Nihilu. Toho istého s ktorým ulovili bažanta a ktorého Danny zaujato prenasledoval už nejaký čas. Zdalo sa, že sa ani nesnažil celkom zmiznúť z jeho blízkosti. Akoby sa zmieril s Dannyho prítomnosťou. Vkročil k prameňom na teplú zem, dával si však pozor, aby sa nepopálil.
Pohliadol k oblohe. Zviera krúžilo, o čosi nižšie, než sokoly zvyknú- ako odpozoroval. Danny sa zamyslel a skríkol. " Heej!" zvolal, dôležité však bolo aby nevrešťal. Chcel len na seba upozorniť, čo však mohlo byť medzi výparmi, napriek tomu, že bol vlk na kraji obtiažne. Sokoly mali dobrý zrak, ako bolo známe. " Heej." zopakoval a keď sa zdalo, že mal pozornosť zvieraťa, vyhodil do vzduchu jeden kus mäsa. Dravec neváhal, spustil sa strmhlav dolu a stihol jedlo zachytiť ešte počas letu, Dannyho minul len o chvíľu. Zakrúžil opäť a zdalo sa, že pozoruje vlka, čo bude ďalej. Dobre vedel, že ryšavec zvieral v papuli ešte jeden kus. Danny zaváhal, venoval dravcovi očný kontakt a rozbehol sa naprieč horúcimi prameni, bežiac čo najrýchlejšie, aby ho výpary nepopálili. " Heej." zvolal cez zuby ale neobzeral sa, i tak by cez paru nevidel či za ním dravec letí. Keď ho začali nohy trochu páliť, bol už takmer na konci a len čo sa dostal do bezpečnej vzdialenosti, zvrtol sa, nadhodil mäso, viac dozadu, než by chcel, ktoré mu pristalo medzi lopatkami. Hrdzavý sokol, ktorý letel v malom oneskorení za vlkom sa vynoril pary a pristál Dannymu medzi lopatkami taktiež. Vlk sa prv preľakol, keď pocítil, zovretie pazúrov, ktorými sa dravec uchytil, vtákovi však nešlo o to vlkovi ublížiť. Zdalo sa, že spokojne konzumoval útržok mäsa a vlkova prítomnosť mu nevadila.

Ryšavec sa s ťažkosťou pokúsil prevesiť cez majestátne parožie Ezikyela kus liany a upraviť ju tak, aby vyzeral ozdobenie- nie aby budil dojem, že sa ho pokúsil obesiť. Robil to zamestnane, sústredene, pričom jeho odpoveď vnímal prv len v pozadí, preto mu aj reakcia istú dobu trvala a odpovedal, až keď skončil s vešaním jednej z lián. " Urob to. Oplatí sa riskovať." odpovedal s úsmevom. I on by bol popýtal Giuseppe o tanec. Keby.. Danny posmutnel a úsmev z tváre sa mu vytratil. Trocha skleslo otočil hlavu. " Nemôžem." priznal s povzdychom a pustil sa do obmotávanie ďalšej liany.

Ryšavec sa pri princezninej poznámke iba pousmial a keď mu dala zvolenie aby jej venoval sušený nechtík, načiahol sa a opatrne jej ho zastrčil za ucho. "Si krásna." povedal. Pamätal si, keď mu vravela, že pokiaľ sú sami, môže ju oslovovať i tak ako sa pre bojara neslušilo. Na tom, že jej zrovna nevykal, ani ju neoslovoval patričným titulom však z jeho strany nebolo nič menej úctivého. Pretože každá veta, ktorú Danny vyslovil na adresu princeznej bola vyslovená so všetkým rešpektom, ktorý by ani sám panovník v sebe nepozbieral.
Keď ho oslovila, zatajil dych a ostal stáť bez pohnutia, akoby sa sám zdráhal pohnúť. Znelo od niekoho jeho meno krajšie, než od nej? Pochyboval.
"Zatancuješ si so mnou teraz?"

I keď Giuseppe nevidel, ani jej pohyby, ktoré sa menili podľa toho, že ho zacítila, jeho reakcie boli ako v zrkadle. Keď počul jej hlas, i on sa narovnal, okamžite, akoby ho vystreli a s napätím pozoroval tmu. " Giuseppe," odpovedal, aby vedela, že sa jej to nezdá, že je tu. Čo však ak sa ona zdala jemu? Ryšavec uchopil kvietok, ktorý predtým položil, postavil sa a vydal sa za hlasom. Nečakal, že princeznú nihilskú tento večer uvidí. Myslel, že bude tancovať s kadejakými štramákmi, odvážnymi, ktorí neboli zločinci a mohli prísť na ples. Táto predstava mu nerobila dobre.
"Stretám vari vílu z rieky Igny?" riekol, keď sa v lese zračil jej obrys. Danny podišiel bližšie, aby naň videla. Pohľad mal trochu skleslý, akoby sa sám hanbil. " Povedz, mala si pekný večer, však áno?" spýtal sa a natiahol sa, aby jej venoval kvietok, ktorý čmajzol Ezikyelovi. " Smiem?" Uisťoval sa

Ryšavý vlk sa akosi bezducho ponevieral po lese blízko hraníc. V papuľke zvieral kvet usušeného nechtíka- oranžovej rastlinky, ktorú vzal od Ezikyela potom, čo mu pomohl s prípravou na ples. Danny bezpochyby pomáhal pri pese. Bol hrdý na ich úlovok, na všetku svoju pomoc a aj keď sa mal držať stranou, aspoň tomu Ezikyelovi pomohol, keď nič iné. Nemohol tam však ísť a na ples sa pozrieť na vlastné oči a to ho žralo. Nemohol sa pozrieť či prišiel otec s mamou, možno so sestrou alebo bratom. Nemohol, pretože by tam boli zaručene aj iní prízrační a mal by po chlebe. Bolo mu z toho smutno. Nemohol byť tak trúfalý a popýtať Giuseppe o tanec aj keď by to zaručene rád urobil. Pretože on bol koniec koncov, trochu trúfalý a rád riskoval, aj keby sa to možno panovníkovi nepáčilo. Lenže nemohol. A bolo mu z toho smutno. Danny povzdychol a zastavil. sneh ho chladil na packách, hustá srsť však bola voči mrazu relatívne odolná, aj keď cítil o tejto hodine chlad. Bolo tu ticho, až priveľké. Položil suchý kvet na sneh sprevádzajúc hlasným výdychom.

Prisahal že nechcel Ezikyela zaškrtiť. Iróniou by bolo, keby sa mu to naozaj podarilo. To by asi veľmi neobhájil an nehodu však? Bolo zaujímavé dopredu premýšľať, ktorá svorka by ho ešte vzala, keby bol odrazu hľadaný aj v jeho druhom domove. Domove? Bol to domov?
"Prisahám, že sa snažím." riekol skrz zaťaté zuby, ako sa sústredil. " Sakra práca, dočerta. Čo ti toto napadlo." adresoval pohoršene vlkovi napriek tomu, že bol od Dannyho starší, veľmi si servítku pred ním pred ústa nebral. Holt sa v ňom ozval Roihu, ktorému bol ryšavec priveľmi podobný. Bol však rád že sa tu naučil adaptovať aj slušnosť po maminke, keď ju bolo treba. Napríklad s takým panovníkom, alebo Pippou mu to išlo samé.
"Musí to byť pre teba veľmi dôležité, keď sa takto natrápiš prípravou. Koho berieš na ples?" zaujímalo ho

Slová princezny sa mu ozývali v ušiach, akoby nemal nikdy počuť nič iné. Bolo skutočne príjemné mať niekoho pocitovo blízkeho, kto je ochotný mu pomôcť aj keď sa práve priznal, že má v podstate strach. Padlo mu veľmi vhod byť pri takej osobe odhliadnuc od toho, že to bola zrovna princezná. Víla z Igny.
Keď k nemu pristúpila, ani brvou by nepohol. Nepohol by ani brvou ani keby ho mali mučiť. Upieral na ňu pohľad a pozorne ju so zatajeným dychom počúval, takmer neschopný slova. Bol v rozpakoch, keď ho takto oslovovala, ale keby tak nerobila, myslel by si, že nie niečo zle. Kvôli tebe Pippa by som bez mála v okamihu celej svorke prezradil čo sa stalo. Keby mal v jej očiach klesnúť.
" Si veľmi láskavá. Tvoja ochota pre mňa znamená viac než by si si myslela." Danny sa odmlčal avšak s letmým úsmevom. " Ale toto je niečo čo musím spraviť sám."

Danny si všimol ryšavej vlčice ktorá ho prišla konfrontovať. Bol ešte nervózny, musel uznať. Ešte tu nebol doma. Pociťoval úzkosť zo svojich rozhodnutí a prv vykoľajene trhov hlavou, keď zbadal, že sa blíži. Bola od neho staršia-výrazne a jenu v prvom momente napadlo, že muselo byt nesmierne ťažké a zdĺhavé kým sem dorazila. Kto vie od kedy bola na ceste. Možno je pre ňu vlastne nové mnohé pretože si nestihne všimnúť keď sa niečo zmení. Ty si idiot. Pokarhal sám seba. Zdala sa byť milá a on by mal len za tieto hlúpe vtipy hoc v jeho hlave zhorieť v pekle.
"Dobrý deň, som. Danny" zaváhal pri predstavovaní sa. Aj tak pravde neujde.

Mal zvláštny pocit. Bol na seba hrdý po jeho veľkom love s Arrakisom, ktorý sa mimoriadne vydaril, hoc odtiaľ nevyšiel úplne bez škrabanca. Bom však zároveň aj v strese a zároveň bol pomerne zdeptaný že nemôže ísť na ples. Snažil sa aspoň pomôcť ako sa dalo, no nezdalo sa, že sú jeho služby potrebné niekde inde než na mieste diania, kam nesmel pre istotu ani na krok. Tak to bude lepšie. Vybral sa preto sám na opačnú stranu územia aby sa ho aspoň nikto nič nemohol pýtať.
Skôr než stihol nájsť tiché miesto kde predeptá celý večer, počul z jaskyne podozrivé zvuky nešťastia.

Ryšavec nakukol dnu a pri pohľade na rohatého vlka zostal nemo stáť. Ples sa nebezpečne rýchlo blížil na to ako sa mu príprava vymykala spod kontroly.
S malou dušičkou vošiel dnu a úprimne sa v ňom ozval Roihu q mal čo robiť aby sa nasmial.
"Hej, dáko ti to nejde" odpovedal zabúdajúc na slušné spôsoby no rátalo sa to že ihneď uchopil lianu a pokúsil-slovom pokúsil sa s rým niečo spraviť

Danny tak trocha dúfal, že by mohol byť ešte užitočný, no Arrakis mal pravdu, musel zostať skrytý a i jeho pach ho mohol odhaliť. Varoval ho, aby sa držal v ústraní, a Dannymu to prv znelo pomerne starostlivo, čo ho na jednu stranu potešilo. I keď si uvedomoval, že ani pre nihil toto nie je dobrá vizitka a riskujú aj oni. Zadumane možno trocha skleslo odvrátil hlavu, ale dobre vedel, že mal pravdu. Nemohol ísť na ples to vedel. To že nemôže ísť ani do blízkosti diania, to mu dochádzalo pravda až teraz. Mlčky prikývol.
Nečakal, že bude Arrakis v tajnosti držať dôvod jeho príchodu pred svorkou večne, no tak nejak dúfal, že by to mohlo počkať. Ako si to predstavoval? Zvolá svorku a povie im čo ryšavec Danny urobil a prečo je tu? To bude nepríjemné a mimoriadne. I keď najhoršie bolo, že mu to dávalo logiku. Raz o tom musí hovoriť. A uvedomoval si, že by bol možno rád, keby tak spravil pred plesom, pretože predsa prídu aj prízrační. Na to už bolo ale asi neskoro.
" Som." odpovedal z povzdychom a pozrel naspäť na panovníka. " Ako skončí ples, budem rád, keď môžem prísť pomôcť okolie patrične upratať." riekol

Pozoroval z trávy vzlietnuť dravca, rovnakého akého videl na kopcoch na území svorky ešte pred zimou. Pozoroval ho už nejaké obdobie, zvykol krúžiť vo vzduchu a hľadať si potravu. Hoc nevidel o akého dravca išlo, musel to byť sokol, pretože tí predsa takto krúžili, čo sa mu potvrdilo aj keď ho videl ozlomkrky strmhlav letieť na korisť. Dannyho to začalo zaujímať už keď ho prvý raz videl, ako slobodne lieta, no keď s Ghaayel našli iného sokola, začal nad tým premýšľať viac. Vyhľadával ho a snažil sa ho pozorovať. Kto vie, ako by to bolo, keby sa spriatelili? Táto myšlienka mu vŕtala hlavou, vskutku.
Posledné obdobie, zvykol dávať kúsky koristi na viditeľné miesta, aby ho prilákal, avšak iná zver bola obyčajne rýchlejšia, pretože pach sokola v okolí necítil. Teraz robil to, že dával návnadu tam kde vedel, že sa zrovna zdržiava. Bolo to zdĺhavé, a vyžadovalo si to pozornosť a trpezlivosť, bola to však výzva. Tú poslednú nechal na veternej lúke a keď sa na druhý deň vrátil, bola preč. Všimol si ako mu vysoko nad hlavou krúži vo veľkých oblúkoch dravý vták. Musel Dannyho vidieť, pretože tým ako s vlk pohyboval, si všimol, že sokol koncentruje veľké kruhy vôkol neho, aj keď boli veľmi rozsiahle. Danny zavetril. V blízkosti cítil bažanta. Bažant. Preblyslo mu hlavou a rozhodol sa niečo vyskúšať.
Plížil sa po pachu v suchej tráve zasypanej snehom a keď sa dostal bažantovi na dosah, zastavil. Pozrel hore, či je sokol stále prítomný a keď bol v kruhu relatívne blízko Dannym, skočil vpred. Nelovil bažanta, iba ho vyplašil. Zviera vyletelo prv ťarbavo do vzduchu a ako Danny predpokladal, sokol to ihneď spozoroval a strmhlav letel na zviera v takej rýchlosti, že mu pokojne mohol dolámať kosti. Zhodil ho na zem , ozval sa škrek, sokol opäť vzlietol a nálet zopakoval. Až kým sa bažant doteraz brániaci sa- neprestal hýbať. Danny pribehol bližšie, potom spomalil.
„Páni." Takto ešte nelovil a musel uznať, že to bol najzaujímavejší lov, aký si vedel predstaviť.
Sivo-hrdzavý sokol stál na bažantovi, požierajúc z neho jedlo a keď sa Danny priblížil, roztiahol výhražne krídla a zaškriekal. Vlk zastal. Toto nebola straka, ktorá uletí keď sa vás zľakne. Bol to dravec, rovnako ako on, koniec koncov. Danny si sadol. Chvíľu vlastne celkom dlhú na seba bytosti navzájom bez slova hľadeli. Strnulo ale so záujmom. Videl, že mu Danny nič zlé nerobí, no nedôveroval mu natoľko aby dokázal žrať. Pochopiteľne. Keď sa Danny druhý raz postavil, sokol odletel zase do vzduchu.
„Hej počkaj!" zvolal no vedel, že s tým nič nezmôže. Mal by bažanta zobrať? Neprišlo mu to správne. Už nevidel, že sa sokol vrátil hneď čo vlk odišiel.

Danny sedel na zasneženej lúke a pozoroval trsy trávy vytŕčajúce zo snehu. Povzdychol si. Vlastne mohlo byť krásne byť zajtra večer na plese. Mohol tam pozvať Giuseppe, ak by to bolo vhodné, možno by sa tomu potešila, mal taký pocit, samozrejme. Ale túto tému s ňou radšej ani nenačal, lebo to nešlo. Nemohol sa tam ukázať. Rozmýšľal aký veľký risk bude prísť sa aspoň spoza kríkov pozrieť. No asi by nemal. Prihlásil sa, že zajtra pôjde ráno s Arrakisom na lov, aby pripravili hostinu a bol rád, že sa bude činiť, stále to však nebolo ako samotná účasť.
Bolo mu z toho trocha smutno, no nič sa nedalo robiť.
Zacítil prichádzajúci pach nihilčana a napriamil uši. Kto to bol?