Príspevky užívateľa

Zaujímalo by ju aký by bol stret s týmto zvieraťom. Aj keď nebrala Arrakisovu radu vyhnúť sa im na ľahkú váhu, prevládala zvedavosť a túžba dokázať samej sebe, že ju nejaká hus nezastaví. Límec okolo krku, dobre, to znelo dostatočne rozpoznateľne.
Účinky jedu ju donútili zamyslieť sa a uvažovať nad možnými klinickými otravami, aj keď nebola liečiteľ a takéto úvahy jej boli obyčajne cudzie. Bolo to však zaujímavé, strata zmyslov hoc len dočasne rozhodne nebola bežná pri otravách, to určite vedel, hocikto aj keď nebol liečiteľom.
" Vskutku ochutnala, nepohrdnem ním však. Nie je ľahké skoliť čiernu zver." usúdila a ešte vždy sebavedome nadvihla hlavu, aj keď o sebe nemohla povedať že je dajaký úžasný lovec. Jej nedostatočná vytrvalosť a trpezlivosť boli jej slabou stránkou, inak bola presvedčená že mala predpoklady na to byť dokonalá, ako inak. " Lov, áno, lovili sme s bratom aj sestrou často, rôzne zvery. Môžem povedať, že viem zasadiť slušný rýchly úder. No, nie je to iba lov, tréning bojový je taktiež zábavný i podstatný." Nazvala ich šarvátky a bitky honosne tréningom. " Možno to niekomu môže prísť na vlčicu barbarské, avšak ja som toho názoru, že aj vlčica si musí vedieť vydobiť rešpekt a hlavne sa ubrániť pred prípadnou hrozbou."

Husy mali vo zvyku byť agresívne a hlúpe isteže, od toho sa predsa odvíja keď an sestru nakričíte, Ty hus tupá. Niežeby to bolo na Darininom dennom poriadku, bola si však istá že pri ich hádkach s Faunalyn aspoň raz táto urážka padla. Len ťažko by si predstavovala hus vyzerajúcu ako mláďa, pritom dospelú, navyše slovo " límcová" znelo ešte záhadnejšie. Ťažko by si tiež predstavovala hus pľuvajúcu jed, avšak nemyslela si, že by si Arrakis vymýšľal. Hovoril však pútavo a zdalo sa že sa mu rozjasňuje pohľad, či sa jej to iba zdalo? Možno bol nadšený, že jej mohol povedať o tomto zaručene vtipnom no i poučnom a niekto by povedal aj " hrdinskom" zážitku. Darina ochotne so záujmom počúvala a výrazy v jej tvári sa menili podľa pasáže rozpravy.
" Stratil zrak? To je však vážna vec, kto vie, či sa môže po jej útoku toto prihodiť aj natrvalo." uvažovala nahlas a zľahka pokývala chvostom a narovnala sa, keď hovoril o lebke, ktorú mal doma. Nezaujímala ju ani lebka ako taká, ako jeho ponuka, že ju k sebe privedie a ukáže jej ju.
"Isto si skúsim nájsť čas." odpovedala, aby to zase nevyzeralo, že skočí do každej ponuky ktorá padne.
"Povedzte, máte ešte inú podobnú príhodu?" V pamäti rýchlo lovila, čo sa prihodilo jej, aby sa taktiež podelila o zábavný zážitok.

Plány, ktoré mal, zmeny ktoré mali nastať, museli zabrať veľa práce a hlavne, poučenie sa z predošlých chýb. Tým nemyslela zle na Arrakisovu matku, avšak mala na mysli fakt, že i chybami druhých sa vlk učí a kto sa nevedel použiť nielen zo svojej ale i z cudzej chyby, bol pravdepodobne iba hlupák. Alebo poťažmo mŕtvy hlupák.
"Dobré základy sú rozhodne neoceniteľné" A možno jeho matka nebola skutočne zlou panovníčkou, iba zlou panovníčkou v danej dobe- období ktoré sa menilo. Toto však už nevyslovila, nechcela haniť panovníkovu matku, nepatrilo sa to a už vôbec nie v prípade, že ju nemala česť poznať.
Prekvapene zastrihala ušami a podvihla labku.
" Nepočula som o takom zvierati, zasväťte ma."

Keď boli na mýtine, hoc relatívne na kraji, tmavá vlčica si pri prebiehajúcom zaujímavom rozhovore dovolila sadnúť, aby mohla svoju pozornosť lepšie koncentrovať. Všetko čo hovoril sa zdalo byť rozumné, nemala vskutku čo vytknúť. Bolo asi pravdou, že nihilská monarchia nemusela uznávať tvrdé a radikálne tresty, možno len z princípu aby boli odlišní od tej igniskej? Igniská svorka už aj tak neexistovala, avšak na čo by to bolo platné? Nežnosť a láskavosť mohli byť dobré vlastnosti, avšak iba za predpokladu, že ich dokázali vyvážiť silou. Pre obranu svorky, pre zredukovanie nepohodlných členov. A koniec koncov, keby si Arrakis ako panovník nemal šancu vybudovať kvôli slabej povahe rešpekt, fungovalo by to iba dovtedy, kým by vo svorke nemal niekoho kto to vycíti. Ako atentátnička pri jeho matke nie?
" Múdro. Vravieva sa že prevencia je dôležitejšia než samotná liečba" spomenula si. " To sa môže aplikovať aj na situáciu akú spomínate."

Prekvapene zažmurkala, pretože posledné čo čakala bol príbeh o pokuse o atentát na panovníčku. Pravda, také niečo muselo vlkom otriasť a pokiaľ k tomu priráta aj tlak povinností, chcelo to veľmi silnú povahu aby to jeden zvládol. Bohužiaľ aj tá sa ukáže až v krízových situáciách a nie vždy zistíme, že sme tak silní ako chceme byť. Pomyslela si a chvíľu sa odmlčala, bola viditeľne prekvapená. " No nehovorte, taká udalosť musela isto zatriasť aj vami, ale koniec koncov, je dobré, že ste zostali silný keď vaša pani matka nemohla byť." premýšľala nahlas a trocha zvesila chvost, pretože si uvedomila, že bola napriamená a v napätí, akoby čakala čo príde ďalej. " Povedzte vaše veličenstvo-Arrakis, ako to dopadlo so samotným atentátnikom? Taký jedinec zaslúži jedine trest smrti." Vražda bola jedna vec ale pokus o vraždu monarchie?
Zastrihala ušami a trpezlivo so záujmom čakala na odpoveď

Nevidela si na srsť, kde jej miesto posypal Arrakis, avšak dala na jeho slová, že vyzerá dobre- čo ju samozrejme tešilo a pritakal pri spomenutí nočnej oblohy. "Máte pravdu, evokuje." súhlasila. Keby bolo leto a ona mala krásnu tmavú modrastú srsť posiatu týmito semenami, malo by to takmer rovnaké čaro ako vynikli v tmavej srsti nihilského kráľa.
Každopádne sa teraz nemusela hanbiť vkročiť do spoločnosti, i keď by si zachovala hrdosť aj v prípade, že by zostala ako prišla, predsalen sa cítila príjemnejšie. Akosi mimovoľne smerovala svoje kroky opäť na čistinku, kde sa konal ples. " Povedzte koľko je to čo už kraľujete? Neušlo mi, že vás isto korunovali vo veku, kedy možno druhí len začínajú poriadne objavovať svet." Vedela si predstaviť, že sa jedná o isté bremeno, ktoré so sebou nesie tlak na správanie i rozhodnutia, no to koniec koncov muselo kráľovskú rodinu sprevádzať po celý život, bez ohľadu na to, či by bol menovaný panovníkom.

Bola rada, že sa zhodli a ani len nepredpokladala, že by nepochopil, že tak trocha narážala i naňho. Nič na to však už nehovorila, jedna vec bola niekoho vyzdvihnúť, druhá, chovať sa prehnane. Čoho bolo moc toho bolo príliš a i keď sa teraz stretli a imponovala jej panovníkova spoločnosť, nechcela ho predsa prechváliť do nemoty, všakže.
"Myslíte? I ja si to začínam myslieť." pousmiala sa, venovala sa však naďalej svetielkujúcej rastline. " Impozantné." uznanlivo kývla a uchopila ju, pokúšajúc sa ju roztvoriť, jej obsah si náhle vysypala na ľavé rameno od zhora až dole. " Takto je to dobre?" ubezpečovala sa. Rátala s tým, že jej Arrakis bude ochotný s druhým kvetom pomôcť bez toho aby ho o to požiadala a samozrejme verila v to, že esteticky semienka vysype na vhodné miesto, to sa vie.

Pozorne počúvala o tete kráľa Arrakisa a o jej angažovaní vo výzdobe ako členov monarchie tak aj okolia. Vyzeralo to, že si na to princezná veľmi potrpí, čo bolo koniec koncov dobre vedieť i do budúcna, pretože nijaká užitočná informácia nebola nazmar. Možno sa s ňou stretne a Darina bude vedieť, že jej spraví radosť, keď sa bude na výzdobu vypytovať. Všimla si, že bolo milé že otvorene chválil svojich poddaných, čo sa na alfu, panovníka, kráľa, či akéhokoľvek iného vodu patrilo, nie každý to však zaiste robil.
"Rozumiem, že sa vaše rozhodnutie mohlo stretnúť s nepochopením, no ako vravíte, niekedy je potrebné zariskovať. Počula som i od starého otca, že praktiky jeho starého otca- Zora, boli niekedy i drastické a ťažko povedať aký mám na to názor. Zbytočné krviprelievanie neuznávam, avšak obdivujem schopnosť vybudovať si rešpekt, tak ako obdivujem silný charakter." povedala smerujúc posledné slová priamo k Arrakisovi, vskutku veľavýznamným tónom. Nezabudla mu ani venovať očný kontakt, keď tak vravela. Bol on silná osobnosť? Veľa toho zatiaľ nevedela, ale zdalo sa tak.
"Áno, aj keď nevyjde nazmar počuť názory druhých, je dôležité riadiť sa podľa seba. Ostatne, preto som tu, keby som dala na moju rodinu- tú ktorú som poznala, nevrátila by som sa." Ona sa však rozhodla vytvoriť si názor sama, mala dobrý úsudok, aspoň si to myslela. Bola koniec koncov z dvoch pomerne silných rodín, hoci o rode Estrela do Norte veľmi nehovorila. Vedela, že matka bola vydedená, kvôli neochote jej otca prevziať ich rodové meno. Po správnosti sa zaň v takom prípade údajne vôbec nemala byť ochotná vydať.

Klamala by, keby tvrdila, že venovala zdobeniu mýtiny špeciálnu pozornosť, ale neuniklo jej, že bola vyzdobená pekne, detaily si však nevšimla, sústredila sa na toľký zhluk vlkov, ktorý tam bol, že celkom takýmto drobnostiam- avšak podstatným samozrejme, zabudla venovať svoju pozornosť. "Musím priznať, že nevšimla, ale keď sa vrátime, dám si záležať, aby som si prehliadla dobre aj výzdobu. Muselo s ňou byť mnoho práce." povedala zamýšľajú sa nad tým ako to zovšeobecnila na keď sa MY vrátiME " To bude od vás veľmi galantné, ďakujem." či by sa jej páčilo mať v srsti svietiacu rastlinu? Isteže! A či by sa jej páčilo, že je ochotný zohnať jej ju sám kráľ? No na to zoberte jed. Vydala sa pomaly za ním a dovolila si kráčať v pomerne tesnej blízkosti aby nezaostávala a mohli konverzovať.
" Ako premiéra to pre vás musí byť dôležité a iste aj náročné. Nenechala vaša rodina organizáciu iba na vás všakže? Už viem, že vaša teta- princezná Rivera," utvrdila sa v mene aj v titule. " sa postarala o výzdobu."
Neprekvapovalo ju ani, že sa pýtal, čo rodina rozprávala o nihile, každého panovníka by to zaujímalo. Darina sa zamyslela, prechádzajúc v myšlienkach naspäť k Darachovi a Khione.
"Môj starý otec a jeho nepokrvná rodina považovala vášho predošlého panovníka- Machivaelliho?" Len či sa jej teraz zišla tá dobrá pamäť na mená. " Za spravodlivého vládcu, slovo inteligentný tam padlo tiež, i ochota komunikovať a jednať. Viete, nebolo toho veľa, ale od nevlastnej pratety to bola pochvala, pretože neuznávala koncept svoriek. Viete tiež isto, že vzťahy medzi mojou rodinou- Heltyr de Zereas, a vašou nebývali v minulosti vrelé."

Arrakis hovoril mladej vlčici z duše. I ten najmilší a napohľad mierumilovný jedinec by si nemal mýliť dobrotu so slabosťou. Nechať si skákať po hlave a následne sa potom nedajbože lutovať, to bol prejav slabosti a pohŕdala tým. " Súhlasím, nepochybne." odpovedala.
Dočistila sa, pomaly ale isto a rozmýšľala čím si ozvláštniť srsť, aby sa aspoň tvárila pripravene. Obzerala sa vôkol seba. " Viem si predstaviť, asi nijaká rodina nie je dokonalá." Len dúfala, že sa nebude musieť za Zathriana hanbiť, keď už priznala že bola jeho sestra a to pred nihilským panovníkom. Pochopil správne, že rada uprednostní jeho spoločnosť a spolupracoval, čo bolo príjemné. " Pokiaľ vás to nebude zdržiavať, bude mi potešením. Na plese som prvý krát, áno. Avšak rodina mi rozprávala o nihilských plesoch a pevne verím, že na ňom nie som posledný krát. "

"Isteže nie som, no myslím, že môj postoj k jeho rozhodnutiam o mne môže rovnako tak niečo vypovedať, akoby som sama bola za činy zodpovedná." vyslovila svoju úvahu nahlas a vydala sa potom už rovno za vlkom, za panovníkom, ktorý jej preukázal gesto, ktoré si istotne zapamätá a vydal sa ju doprovodiť k vode.
Darina mohla iba hádať, že jednou z jeho pohnútok môže byť i to, aby sa tu náhodou nezoznámila s niekým iným, no takýto prípad, i keď jej mohol napadnúť, si nijak neuvedomovala. Vôbec nemala v pláne sa dnes chodiť s kadekým zoznamovať. Vlastne chcela vidieť brata, no i to si zdalo sa rozmyslela.
"Hádam, že tiež nevyviazol bez ujmy?" Tipovala Arrakisa na niekoho, kto si dokázal zachovať hrdosť, a to sa jej páčilo. Držala sa tejto myšlienky.
"Je tu, ozaj? Nuž, i tak si myslím, že by som ho hádam mala kontaktovať počas pokojnejšej noci. Náhle strety so stratenými súrodencami nemusia byť nič príjemné, pokiaľ máte reprezentovať svorku je tak?" Skrývala to za brata, no tónom naznačovala, že pokiaľ bude Arrakis naďalej stáť o jej spoločnosť, nepohrdne ňou, ba naopak, uprednostní pred bratom- ten koniec koncov počká. Keď podišla k vode, šla už celkom dnu, vyše brucha. Voda bola ľadová a vlčicu striaslo, no bolo potrebné, aby sa dobre umyla a zmyla zo seba kúsky blata. Bodlo by, keby sa mohla pripraviť a učesať, preto si len v rýchlosti upravila srsť tam kde dosiahla. Ani žiadnu ozdobu žiaľ nemala po ruke. Srsť na šiji jej zostala trocha rozcuchaná, i za ušami, bude sa s tým však teraz musieť zmieriť.

Darine nevadilo, že sa panovník nihilský pýtal, naopak, rada sa porozpráva na túto tému, zvlášť s niekým, kto sa vyzná do problematiky tunajších rodov a svoriek.
"Narodila, avšak otec sa nejaký čas po našom narodení rozhodol ponechať vládu v rukách jeho bety, kým brat nevrastie. Podľa môjho názoru, nech mám k rodine akýkoľvek blízky vzťah, to nie je dobrá vizitka a nie je to korektné ani voči synovi, čo tu nechal, ani voči svorke, avšak tak sa stalo a neodstane sa." skonštatovala a po tom, čo Arrakis odpovedal, že je v poriadku aby takto zostala, sa pousmiala. "Myslím, že nájdem, avšak neodmietnem vašu spoločnosť, pokiaľ vás nebudem zdržiavať." Bolo galantní, že sa ponúkol, aby jej ukázal kde sa upraviť. Začali ju v hlave trápiť zľahka tie babské problémy, ako že je škoda, že ples nie je v lete, aby mala krásnu tmavú srsť a nevyzerala ako keď tlačiarni dôjde toner.
Spozornela, keď spomenul Zathriana a prikývla. " Vskutku som. Poznáte môjho brata? Je to už doba, čo sme sa nevideli, priznám sa, ešte neviem kam budú moje kroky smerovať. Ale istotne ho budem musieť vyhľadať. Je pochopiteľné, že ma zaujíma ako sa mu darí."

Domáci vlk určite vedel ako sa chovať a Darina si toho ihneď všimla.
"Áno nemohli ste si ma všimnúť, aj keď mi nie je toto územie tak celkom cudzie, bola som tu naposledy ako dieťa." vysvetlila a zľahka prižmúrila oči, obzerajúc sa okolo, keď tvrdil, že mala veľké šťastie. Musela uznať, že to vyzeralo na príjemnú udalosť, spoločenskú- spoločenské udalosti boli dôležité.
Tmavý vlk sa jej odrazu pýtal, či sa plánuje zdržať a to je otázka dvojakých významov, no keď pokračoval, pochopila, že jej tým veľmi slušne navrhuje, že to nie je vôbec zlý nápad. Nevedela či je to len zo slušnosti, alebo ho upútala svojou osobou, čo by jej pravda istým spôsobom lichotilo.
"Veľmi rada, pokiaľ si myslíte, že je to vhodné." odvetila, narážajúc na neupravený stav v akom sem prišla, oproti ostatným zúčastneným. Nevadilo jej to, pokiaľ sa len pristavila, avšak za predpokladu, že tu zostane vedela, že by to vyzeralo, že si vôbec nedala záležať so svojim príchodom. No však to nebolo jej vinou a preto, pokiaľ to nevadilo vlkovi- panovníkovi, zdvihne hrdo hlavu a nenechá sa vyviesť z miery.
Zastrihala ušami pozorne, keď sa predstavil rodom i titulom, mimoriadne dôležitým. Tak jej sa prihovoril nihilský panovník a to hneď prvý vlk, s ktorým od svojho príchodu hovorila. Mimoriadne znamenitý deň.
"Èrvain Darina Hävitys, dcéra vodcu bývalej igniskej svorky." S odchodom jej otca sa stala azarynskou, dobre si pamätala? Bohvie či oný Feier skutočne predal vládu bratovi, nechcela sa na to spoliehať, tak radšej zostala ticho. "Teda, vaše veličenstvo, teší ma spoznať vás"

Skenovala očami okolitých účastníkov prepočítavajúc aká šanca a hlavne aká pravdepodobnosť a irónia by bola keby na prvom mieste kam vkročí pri prvých tvárach ktoré uvidí, stretla brata, ktorého nevidela od detstva, rocno na podujatí akoby jej ho priniesli na pozlátenom podnose. Smiešne však? Darina bola realista a I keď túto možnosť úplne nevylučovala, považovala to za príliš jednoduché.
Nebola si ani istá či sa nezmenil za ten čas. Zbadala tváre niektoré výraznejšie než druhé a niektoré- ako hnedočierny mladý vlk s nevýrazným krúžkom okolo oka, bol síce farebné nevýraznejší oproti iným no jeho výstup upútal omnoho viac. Mala rada také zdravé sebavedomie, pravda.
Vlk síce nebom ten ktorého hľadala no vydal sa k nej a ona neodmietla spoločnosť.
"Dobrý večer aj vám" odzdravila a pozrela naň, nielen preto že sa to patrilo ale preto , že ju zaujal. "Vlastne nehľadám, vykročila som sem čistou náhodou, nevedela som, že nihilská svorka dnes koná ples" Povedala schválne aby bolo jasné že jej tu nie je nič tak celkom cudzie, i keď len v teoretickej rovine. "Zastavila som sa iba po ceste" bolo pravdou že pociťovala únavu.

Že prvé miesto na ktoré Darina po príchode do Norestu narazí bude zrovna ples nihilskej svorky, o ktorom slýchala od rodiny by naozaj nečakala. Pamätala si dobre informácie o nihilskej svorke ako od otca s mamou, tak od dedka aj jeho adoptivnou mamou. Formovali jej názory v detstve, posúvali informácie a ona si sama potom utvrdila v tom čo bolo dobré, zlé a naopak. Križovali sa tam i mnohé názory medzi nimi samotnými ale Darina si z toho vedela zobrať svoje.
To že sa konal ples akosi doposiaľ vymazala zo svojej mysli, no celkom jej to pálilo a spojila si dve a dve dohromady.

Vlčica stála ako socha a pri pohľade na tých vyčančaných jedincov si prišla najprachobyčajnejšie a aj taká možno v danej chvíli bola. Bola vyčerpaná po ceste, jej zimou výslednú tá srsť bola na bruchu zablatená a trocha pomotaná. Skutočne medzi ostatnými vyzerala ako z inej planéty.
Vlčica to však zobrala so všetkou gráciou a dôstojne narovnaná sa prispôsobila okoliu. Nevyhýbala sa ani očnému kontaktu. Nevedela kde sú zvyšní lajdáci ktorí s nou šli, alebo ona s nimi ale napadlo jej, že tu možno stretne aj brata. Ak bol pravda stále v poriadku