Príspevky užívateľa

Tušila že hoci sa toto stretnutie mohlo navonok javiť ako náhodné možné nie tak dôležité stretnutie dvoch rozličných členov monarchie, slová ktoré tu padnú a dojem ktorý zanechá boli elementárne v jej budúcnosti. Darina však tento zmysel rozpoznať dôležitosť situácii a váhu slov rozhodne nechýbal teda s Akazom mohli rozprávať na jednej note a verila že sa jeden druhému vryjú do pamäte. Aspon ona bola rozhodnutá že si ju panovníkov otec bude pamätať už od začiatku. Zdvorilo ho nechala vyrozprávať a čo najdôležitejšie, uvoľnila sa, aby nemal počuť že bola snáď pod tlakom. Keď povedal, že poznal oba rody kývla. Uvedomovala si, že Estrela do Norte bol rod so silným menom q silných jedincov i vplyvom no vzhľadom na fakt že jej matka viac nebola súčasťou tohto rodu, k nemu nemala tak blízko ako k horkokrvným Heltyrom igniským.Heltyr de Zereas bol rod plný vášne a zápalu pre vec a i keď v mnohom mohol strácať rozvahu, bol to práve zápal, ktorý v zdravej miere obdivovala a ktorý badala tiež u Akazovho syna.
"Možno poznáte môjho brata, Ervain Zathrian Havitys, aktuálne prevzal vedenie v Azarynskej svorke po otcovi" Náhradu ktorá bola medzitým nerátala. V týchto švorkách sa dedilo meno a to ich v podstate spájalo. "Netajím sa, že nebolo mojim zámerom pridať sa do nihilskej monarchie. Váš syn ma dokázal presvedčiť o potenciále tejto svorky, ktorý dokáže prebudiť, preto je motív môjho príchodu očividný. A pokiaľ to tak bude chcieť, budem stáť po jeho boku. Jeden nemôže chcieť žiť v silnej svorke bez toho že by sa na jej sile pričinil. Kde nie je snaha nie je cesta. Preto, Vaša ušlachtilosť sa vidím v budúcnosti tam kde môžem byť Jejo Veličenstvu najviac užitočná rovnako ako on mne. Ako ste povedali, slepá poslušnosť nie je nič čím by sa totiž jeden mohol chváliť. ." Či bola skutočne ochotná zmieriť sa s osudom aj za predpokladu že by ju Arrakis videl snáď inde ako po svojom boku bolo otázne, no v skutočnosti neklamala. Ona neprehrávala, nerobila veci na polovicu a vonkoncom nebrala nič za samozrejmé.

Reakcia ktorá sa jej od panovníka dostala ju ukludlila. Zdalo sa že mal plán na všetko a i keď Darina nebola jedna z tých čo ich trebalo zachraňovať, silný partner ktorý ju istý spôsobom takto chránil aj jej určite padol vhod. Arrakisovou silnou stránkou sa zdalo byť racionálne riešenie problémov bez strachu im čeliť a tak pri pohľade naň pri jej odpovedi mu bolo odmenov zmäknutie v Darininej tvárí vyjadrujúce vďaku a možno i istý obdiv.
"Rada by som bola pracovne využívaná naplno, pokiaľ môžem. Aj keby to malo znamenať problémy. Neznesiem aby som pracovala na polovicu" tvrdila však svoje, možno.tvrdohlavo pretože by to bolo niečo čo by ju zničilo. Tak nejak však vedela že o tomto nie je reč a Arrakis jej napriek hendikepu čo však bolo predčasné tvrdiť, ponúkne využitie plkohodnotné ako sa patrí. Zľahka sa pousmiala a nadvihla obočie potom sa jej však úsmev z tváre vytratil.
"Viete že ani ja som neprišla k vám do monarchie len tak pre zábavu. Či to bol rozum alebo city ktoré vás viedli k tomu že ste ma v monarchii -vo svojom rode chceli. Hovorte tomu ako chcete. Nikdy so mnou niečo nepohlo tak ako vy už na plese." Sú situácie kedy bol rozum preceňovaný a toto bola určite jedna z nich.

Darina si nerobila o spomínanom Hariuhovi názor, nepoznala ho. Pracovala s tým čo jej tvrdili ostatní a čo jej tvrdil on a rovnako tak u nej zavážil názor brata i názor otca a dedka. Nebola tu preto aby vlka súdila, to jej nezáležalo. Zathrian však vyslovil svoje obavy z toho že by mohla byt na zlej ceste a hoci to bolo hlúpe že mal potrebu ju poučovať a strážiť ako malú sestru, tejto sentimentalite rozumela. "Som tvojou sestrou Zathrian. Máš vo mne podporu, kvôli tomu som tu. I keď sa moje plány a cesta zmenili, naše rodinné puto a moje konečne s nihilským kráľom môžu prospieť obom svorkám. Podržím ťa rovnako ako verím že v núdzi ty podržíš mňa"

Darina rozhodne nechcela byť na netere prehnane prísna a to z jediného dôvodu. Fakt že by mali pocit že sa snažila nahradiť im matku mohol vyvolať spory a pokaziť ich puto. Teraz však nemala na výber a neznamenalo to že bude mäkká, pretože to ona nebývala. Darina nebola mäkká. Preto, keď Raneya neuposlúchla jej napomenutie, zakročila. Napriek tomu, že tak trocha mladej zrazenej vlčici rozumela, vlastná matka sa jej obracala chrbtom a ona si to nedokázala pripustiť. Ghayel však nemala právo hovoriť si matkou, jediné na čo bola pre svoje deti dobrá bolo, že ich vrhla na svet. Nech to bolo akokoľvek smutné tak to bolo.
Vykročila k Raneyi, uchopila ju sa zátylok a snáď ju pri zdržaní pošticovala za kožuch, nejednala však násilne. Pozrela na Arrakisa, ktorý teraz už vydával Ghaayel do rúk svojho otca, ktorý ju mal naveky vyniesť von. Vskutku, nezasluzila si byť v monarchii ani v hocijakej inej svorke hoci to bola škoda. Aj ona videla že jej potenciál bol týmto zahodený

Vlčica možno na pohľad sklesla, hoci nemala vo zvyku sa ľutovať a tak nedala veľmi najavo viditelný pokles nálady no pozornému oku a niekomu kto s nou zdieľal pomerne intímnu blízkosť neuniklo možné znepokojenie, či snáď zamyslenie. Nikdy by jej nenapadlo že bude taka naivná a hlúpa že sa bude báť toho, že keď niekomu povie pravdu opustí ju. Darina nechcela byť opustená a tieto obavy znamenali jediné, že jej na Arrakisovej priazni skutočne záležalo možno viac než si doteraz myslela. Napokon, raz mu to bude musieť povedať a bude lepšie keď to bude teraz. Nič sa neutají večne, je tak?
"Mávam bolesti- občas. Nie je to nič čo má znevýhodňuje nateraz, pri veľkej námahe ma bolia kĺby nôh. Nie som nijak neschopná to viete. No klamala by som, keby som tvrdila že nie je pravdepodobnosť že tento gén prenesiem aj na svojich potomkov. A ona mi dala jasne najavo že to vie. Rovnako to, že sa k starobe možno nepostavím" zahľadela sa kamsi na obzor, premýšľajúc aké by to bolo, aké to bude keď bude neschopnou akéhokoľvek činu. S takým niekym veľký oan kráľ nezostane, taky niekto nevie byť užitočný žiadnej svorke. A to ju štvalo, hoc si to poriadne pripúštala až teraz. " Mám z toho strach."

To že sa Darinka vydala bývať do Nihilu samozrejme neznamenalo že nevychádzala von. Ba vychádzala často, keď jej to povinnosti dovolili. Nečakala toľko, že bude angažovaná pri výchove cudzích vlčat ale situácia si to žiadala a deti jej brata rozhodne neboli cudzie. Rada trávila osobné chvíľky s Arrakisom a skoro už vedela, že urobila dobre. Určite to vedela, pretože odmietala pripustiť že by sa mohla mýliť, I keď pripúšťala už predtým, že týmto krokom riskovala. I keď však panovník pre ňu znamenal akési útočisko, čosi napínavé vzrušujúce a zároveň dôverné čo bolo v jej živote a nabralo to sakramentsky rýchly spád, neznamenalo to tiež, že neudržiavala kontakty s inými bytosťami. Darina bola angažovaná vo svorke, snažila sa vytvoriť si dobré vzťahy a kontakty udržiavala I vonku. Konkrétne dnes prešla hoc kúsok od monarchie do zeleného lesa za účelom niečoho užitočného zaručene, kontrolovať okolie nihilskych hraníc, hoc vzdialené

Darina vnímala celý tento incident za pomerne poburujúci, vediac že sivá vlčica chcela vyťažiť pred svojím odchodom zo seba čo najviac a odísť tak aby si ju pamätali. Darina by mohla byt rozpoltená. V inej situacii v inom prípade by sa totižto možno istým spôsobom dokázala do Ghayel vžiť. Ani ona by neodišla so zvesenou hlavou a hrdosť by jej nedovolila dopustiť aby sa na ňu zabudlo. No vedela kedy prestať q divadlo ktoré tu bývalá nihilčanka predviedla, nebolo na mieste, bolo zbytočné teatrálne a ponižujúce akurát tak pre ňu. Aká škoda, že v sebe nedokázala nájsť trocha hrdosti. Aká škoda že sa tak vryla pod kožu vlcatam ktorým bola biologickou matkou. A kým Dora pociťovala diskomfort pri vznetlivej oprsklej povahe matky, Raneya, hoci jej Ghayel nedala ani jedno jediné, si nedokázala tento fakt pripustiť. "Raneya." Napomenula vlča Darina prísnym no nie nepriateľským tónom a v prípade že sa vlca nezbadalo bola pripravená ísť a dotiahnuť ju naspäť kam patrila

Spozornela hneď ako sa ozvalo prvé slovko, či hláska ktorú sivá vlčica matka jej neterí vyslovila. To si teda Zathrian vedel dobre vybrať. Darina spomínala ako sa o nej bavili s Arrakisom a uznala že bola skutočná škoda mať niekoho so zápalom a ochotou študovať a pracovať ale nepouzitelného pre sociálne dianie. S takýmto prístupom nebola využiteľná už nijak pretože ukázala že bola akurát tak magor. Keď prv vykríkla po Arrakisovi čím sa jielen zahanbila ale narušila i priebeh obradu, Darinin výraz v tvári sprísnel a cítila ako stuhla nespokojnosťou. "Vašu biologickú matku nepočúvajte" adresovala Ghayeliným deťom, ktorým bola nablízku a hoci to určite bolo počuť, aj v okolí povedala to ticho tak aby to hovorila predovšetkým im. "Smeje sa predkom i tradíciam preto že sa sama nemôže na viac. Vy ste dnes pre slávnosť urobili výbornú prácu" poslednú vetu skoro zašepkala, jej ton však naznačoval že to jednoducho takto je a nie je možné ani nutné sa s tým hádať. Zvyšok času pozorovala Ghayel pozorne s istým skeptický výrazom v tvári a keď vlčica prehovorila naposledy, Darina sa neustriehla a napriamila jeden krok dopredu, pripravená ísť ju vyviesť sama ak to bude nutné. Ghayel koniec koncov urážaním Arrakisa urážala do budúcna tak trocha aj ju. Zastavila sa však a pokiaľ sa jej pohľad stretol s pakovníkovim, určite medzi nimi prebehla krátka nevyslovená konverzácia. Chcela aby vedel že Darina nebola padavka a rada sa za správnu vec a špeciálne zaňho postaví, no on už sa o to postaral sám a s pokojom. Vedela kedy prestať no horel v nej plameň, energia pre to aby konala keď je to potrebné. A to koniec koncov bolo niečo čo si ona od svojich predkov niesla s hrdosťou a za čo by im tu dnes poďakovala. Meno Heltyr de Zereas možno už sama naniesla no jeho sila, plameň v nej horel tak či onak.

Nihilská monarchia ju nepestávala prekvapovať jej zvykmi, tradíciami a rituálmi, tie však neboli až tak ďaleko od jej domovských a to z oboch rodov a rozhodne sa jej pozdávali a priťahovali k samotnému nihilu oveľa viac. Darina mala rada tradície, uctievala a rešpektovala ich priebeh a opodstatnenie. Držala sa pri ostaných avšak na kraji tak, aby ju potom Arrakis mohol poctiť svojou prítomnosťou, nebol totiž nik pri kom chcela rozvíjať svoje myšlienky predkom viac. Pokiaľ bol hocikto pri kom chcela v tichosti stáť a ctiť rituál, bol to zrovna panovník nihilský.
No nebol jediným dôležitým aspektom tohto zhromaždenia a Darine bolo jasné, že ako skoro najbližším príbuzným, č tu mali potomkovia Ghaayel, bolo jej úlohou aby im bola na blízku a kontrolovala či sa správajú tak ako majú. Verila, že netere majú dostatočnú sebareflexiu, aby rešpektovali priebeh rituálu no pre istotou to poistila vľúdnym, no predsa prísnym pohľadom, ktorým ich všetkých obdarila.

Popravde prvá otázka, ktorou jej odpovedal Arrakis jej ani len nenapadla. Či sa zranila počas lovu, určite to nebolo neodôvodnené, no vzhľadom na to, že bola v poriadku a už dokonca nebola ani ospalá, mala na mysli celkom iné. "To nie. Vraveli ste, že husy límcové majú jedovatý extrakt zo slinných žliaz? Máme dve, niečo by sa dalo určite vyťažiť a možno , pokiaľ je liečiteľ monarchie dostatočne schopný, trocha skúmať jeho silu a účinok" navrhla, to čo by urobila ona, keby bola schopný liečiteľ, alebo keby mala podobné rozhodnutia na starosti tak ako mal pán kráľ. Nechcela mu skákať do vedenia, chcela to urobiť zo zvedavosti, muselo to byť tiež prospešné a v neposlednom rade sa chcela tak trocha ukázať, že jej myšlienky boli logického charakteru.
Arrakis spomenul Ghayel a pri prvej zmienke sa Darina nijak zvlášť nezatvárila, len počúvala, jemne trpkým výrazom, no ten mal zdalo sa každý kto o sivej vlčici hovoril. Tu však spomenul schopnosti akéhosi mergeru a Darina si spomenula na ich stretnutie. Odvrátila zamyslene pohľad. " Schopnosti jej- mergeru, hovorím to dobre? Aké to sú?"

Arrakisov otec sa zdal byť ako veľmi formálny jedinec, čo by mohlo v očiach niektorých pôsobiť skoro snobsky, Darina ale rátala s touto skutočnosťou, keď sa k svorke pridávala. No i tak si vždy za každej okolnosti robila obrázok o osobe ktorú stretla, aspoň ten prvý. Na prvý dojem netrebalo vždy dávať stopercentný spoľah preto to bol len " priebežný výsledok" . O to viac vnímala, keď hovorila s niekým s panovníkovej rodiny. I keď to bol možno on kto ju mal sledovať a súdiť ( a zaručene tak robil), pretože to Darina bola potenciálny nový člen ich rodiny, hoci nechceme predbiehať. Jej osobnosť bola silná, bolo by milé, keby to Akaza ocenil.
"Táto skutočnosť mi je známa, no keď privážime, že som v monarchii nová a nie sú mi známe všetky tituly a predovšetkým tváre i mená, rada by som sa prv vyhla nevhodnému osloveniu, ktoré vlkovi nenáleží. Nerada by som niekoho urazila. Ďakujem vám za pripomenutie, budem to mať ďalej na pamäti." bola by aj dobrý diplomat či? Či? Bola. Napriamila sa a zľahka pousmiala, prívetivo.
"Oh ospravedlňujem sa, do nihilskej monarchie ste sa priženili je tak? Pochádzate od prízračných?" ani pozorovací talent a pamäť neboli na zahodenie! Vlk dobre predpokladal, že sebou niesla rod, pretože, to by tak bolo, keby si jeho syn vybral niekoho - bezcenného, ak sa to malo povedať tak nelichotivo. S vlkom sa jej zatiaľ dobre rozprávalo, pálilo mu to. Trocha domýšlavý, tak akurát, ako bolo zdravé.
"Èrvain Hävitys. Nesie sa v novom znení, ako nový rod, no tvorí ho pôvodná igniská krv Heltyr de Zereas a krv vlkov Estrela do Norte, veľa sa o tom nehovorí, zväzok mojich rodičov bol pochopiteľne tabu a rozsudok rodov neskončil zrovna najslávnejšie. I tak, si cením oboch týchto rodín."

Vlčica zastrihala uchom, keď ich oboch jeho veličenstvo pochválilo. Opätovala mu zavrtenie chvostom a prívetivo naň pohliadla, akoby ho snáď vyzývala na inú výzvu. Hocičo predo mňa postavíš bude dobrá práca. Bola to prirodzene hlúposť, len hrdá myšlienka, vychádzajúca zo silných emócii, ktoré pri tomto vlkovi pociťovala.
"Pribudnú na stene vášho príbytku? S takouto budete potrebovať onedlho osobitnú noru pre trofeje." podotkla a prešla k vlkovi bližšie, zľahka sa ho dotýkajúc labkou. Keď si splnila potrebu v tento fyzický kontakt, upriamila zaujato zrak na odtrhnutú hlavu husy límcovej. Impozantné zviera. Ale protivné, s tým súhlasila. "Je v nihile zdatný liečiteľ?" doplnila otázku.

Bola rozčúlená, rozhodená, no keď ju panovník oslovil, napriek tomu, že nechcela, zastavila a na vlka sa po krátkom ostychu a hlbokom nádychu zahladela. Zaujímal sa, videl to, samozrejme, dala sa teraz čítať ako noviny.
"Nič." odpovedala napokon a dala si záležať, aby neuhla pohľadom k zemi, aby neváhala a dokázala byť ako tak presvedčivá. Potom zastrihala ušami a pomaly sa pohla, aby vyšla z nory. I keď to bolo sebecké, dúfala, že tá sivá špina nebude mať plno rečí i teraz a bude dostatočne zaneprázdnená Zathrianom. Nepatrilo sa skrývať niečo pred osobou, kvôli ktorej ste zmenili svoje živtné rozhodnutie a ktorá mohla byť vašou budúcnosťou, avšak nič z toho čo povedala Ghayel nemusela byť pravda. Proste nemusela. Darina si to potrebovala nechať uležať v hlave. Chcel by ju Arrakis i keby vedel o jej chronickej bolesti? V tom prípade by však mala byť úprimná.
"Mohli by ste prosím zdeliť bratovi, že dnes žiaľ nebudem mať čas s ním neskôr hovoriť?" požiadala ho, vyhýbajúc sa tým tiež priamej konverzácii o tom čo sa dialo v nore.

Prirodzene vĺča nemohlo byť pripravené a mať so sebou všetko čo potrebovalo aj nepotrebovalo. Vo chvíli, kedy však prehovoril Arrakis, vedela vlčica, že toto je rozhovor len ich dvoch a nebol priestor pre ňu aby rozprávala. Preto stíchla, len trocha povzbudivo pri Rakovej otázke kývla na vĺča, aby sa nezdráhalo odpovedať. Vybudovať si zdravé sebavedomie bolo kľúčové. Vlastne, od neterí by očakávala vlastnú svojskú povahu, osobnosť, avšak nesmeli zabudnúť tiež na hranice. Očakávala by to aj od svojich detí, ktoré raz bude vyhovárať. Tak to bolo jednoducho správne. Darina podišla obďaleč a sama sa snažila kdesi pri kamení vápenec vyhrabať, tak aby ju však Vethna nevidela, hľadela si svojho. Sama si chcela skúsiť či si pamätá ako sa kreslil znak Arrakisovej rodiny. Mohla byť koniec koncov tak trocha aj jej. Niežeby to považovala za samozrejmsoť, ale tak trocha s tým mohla pri jej príchode rátať.
"Keď si rozpomenieš, môžeš ho rovno nájsť a pustiť sa do práce." odvetila, aby sa nezdalo, že sa vytratila a pozrela na vlka. Ako veľmi mu bude vadiť, že sa do toho mieša?

Na to ako bola vlčica ráno ospalá sa veľmi rýchlo prebrala a keď kmásala pľuvajúcu a syčiacu hus za krk, cítila vzrušenie a radosť. Aj keď nemusela mať zlú skúsenosť, akú mal panovník, už teraz jej bolo jasné, že tieto zvieratá sú zmrdi. Preto rozhodne zaslúžene prekusla operencovi krk a nechala ho naposledy vydýchnuť. Nebola v takom zápale v akom bol Arrakis a keď ho videla, neuniklo jej, že jeho reakcia je nielen možno prehnaná a osobná, možno i zbytočne drastická. Videla ako nebezpečné bolo nechať sa takto ovplyvňovať pocitmi. Čo ak to bude v budúcnosti hlava niekoho iného? Ten zápal ktorý mal sa jej však i páčil.
Držiac hus za hlavu pozrela vrelým pohľadom s iskrou oku na pána kráľa. I na nej bolo vidno satisfakciu z lovu. Nemusela nič povedať aby bolo jasné, že bola za tento príjemný spoločný čas rada.