Príspevky užívateľa

Darina podvihla bradu, zatial čo jej brat odpovedal na otázku o nihilskom kráľovi. " Pokiaľ si postupne robíš obraz, nie je unáhlené, uzatvárať s ním spojenectvo? Riskuješ, priznaj si to. Ale to sa na našu rodinu patrí. Je to dobre." odpovedala. Ona sama teda podľa ZAthriana riskovala? Snažil sa ju varovať, pritom sám skočil do niečoho skoro podobného ako ona po hlave? Uvedomoval si vôbec, čo to spojenectvo znamenalo? Určite uvedomoval. Bol z rodiny Heltyr de Zereas. Podľa jej názoru mali vedenie svorky v krvi, hoci podľa histórie, nedopadalo veľmi slávne, nebolo však pochýb, že táto rodina rodila veľké osobnosti.
" Verím, že sa o seba dokáže postarať, neznamená to však, že nemám obavy. Zathrian, neviem o rodičoch skoro nič, je to nejaký čas čo som odišla. Ale poviem ti toľko. Stretli sme sa, usadili sme sa spolu s dedom Darachom a jeho priateľmi. Čosi mi o rodine rozprávali, z iných pohľadov. To len prehĺbilo môj záujem, prirodzene. Vedel si, že aj tu v Noreste máme stále jedného strýka však? U prízračných, brat nášho otca, Hariuha." Zathrian to musel vedieť, avšak jej nedalo to spomenúť. Napokon sa vlčica chvílu zahľadela na brata, potom na obzor a zhlboka nadýchla, keď sa ich pohľady zase stretli. " Zostávam v monarchii Zathrian."

Vlčica pochopila, že aby bol ich lov úspešný, museli ísť na istotu a musela mieriť koristi okamžite po krku, zvlášť, pokiaľ boli tak nebezpečné ako ju Arrakis, kráľ nihilský varoval pri ich prvom stretnutí. Netrvalo dlho a na lúke sa spustila zmes syčania, vrčania, trepotania krídel a skrátka totálneho bordelu, či masakru, pretože oba vlky boli zdalo sa odhodlané ich zničiť a rovnako tak boli v tomto momente aj obe husy. Darina prv musela svoj úchop prechytiť, pretože ju nezdrapila dostatočne vysoko a hus tak tiež mohla pluť, čo ako rýchlo zistila nebolo len tak. V rýchlosti ju pustila, nedovolila jej však uletieť, ani sa brániť, pretože vlčicine zuby v blesku chmatli vyššie, tentoraz priamo pod límec husy límocovej, kde slným zhryzom stiskla husine hrdlo. Máš to spočítané.

Nepochybovala, že aj keď sa mohlo jednať len o príjemn rande, nebolo náhodou, že jej neter zobrali zo sebou a to tak ochotne. Samozrejme, nie vždy to muselo mať rovnaký dôvod, panovník sa mal starať o vzdelanie a výchovu mladých, zvlášť, pri takej ošemetnej matke akú mali, trebalo ich výchovu zvlášť podchytiť. Darinina povinnosť to bola tiež a to z rodinnej povinnosti. Nesmeli však opomenúť fakt, že tiež navzájom zisťovali, ako sa jeden druhý dokázali starať o mládež. Mala snáď pocit, že tak nejak jeden druhého skúšali.
Darina kráčala tentoraz nie tesne pri panovníkovom boku ako obyčajne, túto pozíciu nechala tentoraz neteri a sama kráčala za nimi, vôbec nie kvôli bolesti v nohe, ktorá pri tomto výšlape a náhlej zmene teploty, nakoľko bol hore v horách ešte sneh, vyrážala na povrch.
"Kamilky sú dobrým označením hraníc Vethna, ale mňa by zaujímalo, či by si predsa nenamaľovala aj kráľovský znak na skaly. Nie som si totiž istá, či si pamätám ako vyzerá." mrkla po vlčici a pobehla, aby ich dohnala.

Dorka strategicky nezvolila Darinu nasledovať, ale vybrala sa po svojom, splniť svoju úlohu rýchlejšie než Darina a to už teraz značilo istým spôsobom nejakú tu bystrosť. Sama vlčica sa vydala hladať kôru a keď Dorka pristála pri buku, Darina sa pokúšala zočiť iný druh stromu. Tu sa však vĺča zastavilo a sledovalo kôru stromu. Nebolo to zlé, aj keď nebola zrovna rýchla, aspoň si všímala drobnosti a premýšľala nad tým čo robí. "Oči. Kôra buku môže po tme vyzerať, že ťa sleduje. Vieš ktorý strom môže ešte pripomínať oči? Poradím ti. Je veľmi bledý a lístie má zlatavé. A z jeho kôry sa dobre zapaluje oheň." spýtala sa tázavo čakal, či vĺča uhádne o aký strom sa jednalo a či ho dokáže nájsť.

Vlčica zatla zuby a chvílu len na to sivé zjavenie meravo hľadela akoby bola z inej planéty. Akoby snáď nerozumela tomu čo hovorí. A veruže rozumela. Odkiaľ vedela o bolesti, ktorú Darina pociťovala pri námahe a o ktorej sa nikomu nikdy nezmieňovala? Keď vedela toto, vedela o čom hovorila? A bola si istá? To sa však vlčici nepáčilo a nedovolila aby do nej vlčica takto rýpala. A pokiaľ ju nerozhodila ničím iným tak týmto rozhodne áno. " Tu sme skončili." sykla prísne a zdráhala sa aby si neodfrkla. Počula hlasy, aj ona, preto sa otočila a vyrazila von z nory, aby ju vystriedali. Stretávajúc brata na pol ceste, zamrmlala. " veľa šťastia."
Bolo očividné, že bola rozhodená a že ju slová Ghaayel vnútri rozožierali, o tom, prečo však v takomto stave bola, sa nezmienila ani pred Zathrianom, ani pred Arrakisom, s ktorým pohľady sa jej stretli na nie krátky moment, keď vychádzala von.

Či bolo Arrakisovým plánom skoliť nie jednu ale rovno dve husy límcové, boli v podstate irelevantné. Boli tu, už ich dokázala vidieť na živo, skutočne, ich plazí límec okolo zatiaľ nič netušiaceho krku, ktorý čoskoro hodlali prehryznúť. Akú veľkú zbierku si chcel nihilský kráľ v nore urobiť? Nech to bolo ako chcelo, Darina mu hodlala venovať tú najchutnejšiu pomoc akú vedela, pretože jeho zápal bol teraz hmatatelný. Iba prikývla, aby ňu dala vedieť že rozumela zadaniu a sama sa odplížila o kúsok vedľa, aby neprepadli obe, podľa Rakisovych slov nebezpečné zvieratá príliš s veľkým časovým rozmedzím. Napätie prikrčená k zemi bola viac menej na korisť upnutá, kútikom oka sa však nechávala rozptýliť aj Arrakisovými činmi a signalmi, nie preto že by od neho nevedela odtrhnúť zrak, ale preto aby útok načasovali dobre. Zameriavajúc sa na vtáka napravo vyštartovala keď usúdila že už nemožno dlhšie čakať, samozrejme spolu s pánom kráľom, lebo načasovanie bolo kľúčové, ako inak. Darina neváhala pri svojom útoku a okamžite ho kompletne sústredila na krk zveri, by jej priveľa šancí neposkytla.

Keď tento koncept nedokázala pochopiť ani po Darinkinom rozumnom odôvodnení nebola šanca že sa niekam dostanú. Koniec koncov niekto skratka nedokáže rozumieť povinnostiam čo majú "tí druhí". Hoc ako by sa Darina tvárila keby miesto toho aby jej panovník zostal naďalej naklonený ju zaslúbil niekomu inému? Možno by sa vtedy dokázala do vlcice trocha vžiť. Ale čo. Skúšala to i po dobrom a nešlo to, nebolo sa prečo ďalej snažiť.
Prv stihla keď sa jej vlcica dotkla laby a bola pripravená na to jej jednu fláknuť. Zostala však pokojná a s napätím ju pozorovala.
"Čo tým myslíte?" odvetila a jemne zvraštila obočie

Že by sa sám pan kráľ mohol zmeniť v nočnú moru zas tak nepravdepodobné nebolo. Bolo toho toľko čo o ňom nevedela, ale skrz veci ktoré vedela a hlavne cítila do toho risku hodlajú ísť. Kto vie či nastane niekedy deň kedy si navzájom polezu krkom? Pri každom taký deň raz nastane či?
Zbystrila keď Arrakis vyhlásil že stopu našiel. Napriamila uši dopredu, zahladela sa na vlka pokojne avšak i s nie celkom skrytým očakávaním čo bude ďalej. "Pamätám si, že vám prvý krát dala čo preto" podpichujúc ho sa uškrnula. Áno potom ju dostihov isteže. " Nemajte obavy, pamätám si všetko čo ste mi doposiaľ kedy povedali" žmurkla naň

Systém, ktorý sa snažila Darina práve zaviesť a to rozprávať a konať ako so sarším možno i dospievajúcim vĺčaťom, nehľadiac na malý vek tohto škrvňaťa, mala premyslený. Bude z nej silný jedinec, emancipovaný a rozumný, jasne. Týmto hodlala testovať jej vytrvalosť a rozvíjať myslenie. A pokiaľ prinesie kôry rovnaké, mohla si byť istá, že ju otočí. Sama pobehla, aby ju motivovala k rozhodnejšiemu jednaniu a vyvolala kus súťaživosti. Anesidora predsa nemohla tušiť, že ju možno nechá "vyhrať"
Pobehla teda vpred a keď bola o pár metrov od vĺčaťa, blišie pri stromoch, zastavila prikrčene skočila na zem prednými nohami ako pri hre.

Nemohla tvrdiť tak celkom, že by bol bratov postup k jeho partnerke tak celkom korektný, určite by našla nejaké muchy, ktoré trebalo doladiť. Keby bola predmetom dohody, o ktorej by sama nmevedela, bola by možno rovnako nahnevaná, i keď by dobro svorky chápala. Že jej to mali povedať bolo pravdou, no to nemenilo nič na tom, že v tejto chvíli vlčicu pľula a prskala a to nebolo ani trocha.
"Vy ste ma opľula?" vyslovila pomaly, už nie celkom pokojne, utrela si znechutene tvár a podráždene sykla. " Nepodporujem nedostatky v komunikácii, ktoré môj brat má. No viesť svorku nie je ružová záhrada ako si predstavujete a je treba robiť aj radikálne rozhodnutia." odfrkla si a ustúpila o krôčik, opäť si pretierajúc nos. " Neponižujte sa ešte viac Ghaayel. A zjedzte toho prekliateho králika"

"Len aby sa môj krásny sen razom nepremenil na nočnú moru," zazubila sa podpichujúc ho. Darina hoc nebola naoko nadšená, aspoň nie navonok, postupovala vpred odhodlane. Hodlala tú veľkú hus skoliť rovnako ako ju hodlal skoliť pán kráľ. Vlastne sa z lovu začínala i celkom tešiť a to hneď ako jej do nosa začali udierať pachy rôznej pernatej zveri.
Postupovala s ním zarovno, no napokon sa vzdialila o pár krokov ďalej, sledujúc inú trajektóriu, keby sa pach objavil mimo Arrakisovho smeru. Kráčala v tichosti a teraz sa začínala stope venovať naplno, čo indikovalo, že sa začínala baviť.

"Výborne, tak sme sa dohodli." odpovedala Darina spokojne a bola ochotná venovať každý svoj večer tomuto vĺčaťu, pretože si zaumienila ju vypiplať do krásy a sily. Nebola tak slabá aby to bolo stratené, ale potrebovala starostlivosť, čo sa jej pri jej matke nemohlo dostať, nebolo to možné. Síce sa týmto jej aktivita výrazne obmedzí, pretože to brala ako povinnosť, ale hodlala stíhať všetko, hold životný režim sa občas musel upraviť.
I ona si všimla, že navonok noha neprejavovala nijaké poškodenie, hoc len vykrivenie. Ako s tým naložia? Darina nebola liečiteľ, jedine čo sama vrámci bolesti nôh praktikovala. Lenže ona sa dokázala i pretrhnúť, čo následne po ťažkých večeroch oľutovala. "Fajn, prejdi tam k tomu kameňu a späť, po všetkých nohách, aby som videla ako chodíš." povedala, potom jej však napadlo, že toto nemôže byť pre vĺča bohvieaká motivácia. Kývla obďaleč na stromy kus pred nimi. " Alebo takto. Kto z nás prvý nájde a prinesie k tomuto kameňu 4 rôzne druhy kôre, vyhrá" Isteže na ňu hodlala dozerať a menej zbierať, no toto mohlo byť motiváciou.

"Panebože, vy ste dôležitá ako vrchnáčik od džemu." zamrmlala Darina iritovane popod nos a neveriacky, snažiac sa stále nenechať sa vytočiť, hoc to mala veľmi preveľmi nahnuté, chcela viesť nejaký normálny rozhovor a trocha tú opachu uzemniť. Prešliapla, nespokojne. " Ženská preberte sa, nemôžete byť tak hlúpa. Vzťahy a tiež i dohoda medzi svorkami je dôležitejšia než vaše pocity, to vám malo byť jasné od začiatku, čo ste si začali s mojim bratom. V opačnom prípade nemôžete viniť nikoho iba seba."
Ona mala myslieť na to, že alfa svorky musí premýšľať aj pre dobro svorky a nesmie sa nechať ovládnuť vyložene srdcom, pretože to by z neho nerobilo dobrú alfu. Mala na to myslieť.

Darina chvíľu kráčala ešte so zalepenými očami, no kým zišli z kopcov, načisto sa prebrala a rozhýbala, odhodlaná venovať sa prvému spoločnému lovu, ktorý ich čakal, a ktorému prikladala mimoriadnu dôležitosť. Vie sa naňho spoľahnúť? A on na ňu? Tu sa ukážu veci, nedostatky i prednosti. Každý nejaké mal čo nebolo v neporiadku, trebalo však o nich vedieť. I keď už bola zobudená a rozhýbaná, jej rannej nálade Arrakis neunikol. " Dúfajte že vyjde, zobudili ste ma z krásneho sna." Nebola šťastná.
Nasávajúc okolité pachy zaňuchala s vysokým nosom vo vzduchu, snažiac sa rozlíšiť bežné vtáctvo od tohto stvorenia, kde stále nevylučovala, že nebolo vymyslené.

Ako veľmi nešťastné stvorenie toto muselo byť, keď sa tak ponižovala? Ešte aby jej ju bola ľúto. No to iste. Špina. Pokia si myslela, že hociktorý panovník či alfa dokáže odbúrať svoje pocity od povinností a bude to v poriadku, že hociktorý nebude trocha vypočítavý, sama si za túto hlúposť mohla. Oni museli byť vypočítaví, pretože v opačnom prípade nejaké city nemohli hrať rolu. Vždy to musela byť svorka, keď sa mali rozhodnúť, pretože tak ako si oni vyslúžili lojalitu, tak ju oni museli svorke dať. Pokiaľ to dokázalo byť oboje, ako pri Darinke a Rakiskovi :), tak to bol jedine dobre. To však bolo výsadou, ktorú si nemohol každý dovoliť. Darina ohrnula pysk, nech na ňu tá sivá úbožiačka neprská. " Jediný, kto v tejto chvíli dôstojnosť nemá ste vy." odsekla, stojac si za svojim. " Vlčica má byť matkou. Je to česť."