Príspevky užívateľa

Malé nevinné vĺča, ktorému len pred časom vyrástli mliečne zuby sa vrhlo na potravu akoby bola jeho posledná. Sup. pomyslela si Darina so značným znepokojením sledujúc ten mordor. Našťastie také malé stvorenie bolo zatiaľ na prevrat žalúdka primalé a nebolo preňho toľko miesta, no tento zlozvyk, trebalo okamžite napraviť.
"Dora," napomenula ju zamračujúc tvár, nie však nahnevane, skôr prísne. " Takto nesmieš jesť. Keď budeš jedlo hltať, nenasýti ťa toľko, bude ti zle a nedostaneš z neho ani zďaleka toľké živiny. Dohodneme sa že to nebudeš robiť." oznámila jej, podávajúc návrh na takúto dohodu, ktorá však bola skôr upozornením a novým pravidlom. " Ak ťa sestry nepustia k jedlu, každý večer prídem a najeme sa spolu len my dve." i toto nebola ponuka, ale hotový plán procesu. Výživový plán.
" Ukáž," povedala a prihliadla k nohe, pokiaľ jej to vĺča dovolilo. " Aj mňa občas bolia nožičky, tak ako teba," vysvetlila, tentoraz jemnejšie, materinsky." Keď nevládzeš oddýchni si, no keď to prejde, skús na ňu ďalej opatrne šlapať. Neboj sa, ešte budeš nakoniec behať tak ako ostatní"

"Robím s tým čo je tu a teraz. Mojim neteriam sa nedostáva to čo by malo preto je potrebné sa o to postarať. Narvem vám toho králika do krku keď budem musieť. Ale verím, že by sme to snáď mohli vyriešiť i po dobrom." odpovedala Darina tentoraz ostro, no nekričala, ani sa neuchyľovala k zbytočným nadávkam, ako to robila vlčica. Neznížila sa na takú úroveň. "Ghaayel, my dve by sme vôbec nemuseli byť nepriateľky, viete to. To, čo vám urobili za vašim chrbtom nebolo fér" Hoc keby sa jej niekto spýtal, v záujme svorky to bolo pochopiteľné a nevyhnutné, i ona by však možno volila o tomto vlčicu aspoň informovať. " No dohody pre dobro svorky sú dôležitejšie než osobné pocity, nevylučujú však aj skutočnú lásku. Myslíte, že by môj brat vytváral spojenectvo so svorkou, ktorou naša rodina opovrhovala od samého začiatku, keby v tom neboli city? " spýtala sa, nútiac vlčicu k rozhovoru, hoc oň možno nestála. Určite oň nestála. Napokon sama zaujala stanovisko. " Keď sa jeho veličenstvo rozhodne dať mi úlohu pre dobro svorky, nebudem namietať." ľahko sa jej to hovorilo, keď to bol práve Arrakis, kto mal s ňou osobne plány však? Ako by sa však tvárila, keby si to bol rozmyslel a miesto toho ju zapredal? Nuž, šťastná by nebola, no ona nedovolí aby sa niečo také stalo. Chcel ju, určite čoraz viac a viac, o to sa starala.

"Čo vám poviem, máme to v génoch" samoľúbo sa zacenila a slabučko si odfrkla. Na to, v akej bola vlčica pozícii bola dáka priveľmi drzá, nie snáď? Zatial sa netvárila, že by nejak teatrálne prežívala toto nie veľmi príjemné vystupovanie, ale keď jej vrátila naspäť králika, Darinu to už napáilo. Ostražito podvihla chvost na úroveň chrbta a nehybne stála, prisúvajúc rázne králika naspäť. " Ste na omyle. Možno nechcete byť matkou, ale raz ňou ste A ja osobne dohliadnem na to, aby sa mojim neteriam dostal kvalitný začiatok pre správny rast, tak nevymýšľajte."

Aj napriek tomu, že vĺča vydalo slovo potvrdzujúce porozumenie, sa zdráhala k jedlu priblížiť a Darina mohla iba hádať prečo. Napriamila labku k jedlu a vyzvala ju znova. " No,?" vyslovila tázavo, snažiac sa neznieť priveľmi netrpezlivo. Ano, i ona si všimla, že vĺča používalo tri nohy výraznejšie. Nehoda pri pôrode? Alebo nebodaj po pôrode? Taká nehanebnosť zanedbať takto zdravie mladého vlka. " Prečo nedošľapuješ na nohu? Bolí ťa to?" vedela to, pochopiteľne, ale chcela to počuť aj od nej, chcela aby vedela vyjadrovať správne ako sa cítila a správne pomenovať problém. Nechcela aby si zvykla a nohu nepoužívala, bola by toho škoda, aj keby ju mala občas pobolievať, tak ako ju. Do tohto sa náhodou vedela vžiť.

Niežeby nevľúdna reakcia v takejto ošemetnej situácii Darinu nejak zvlášť prekvapila, avšak vlčica i tak pootočila hlavu a zastrihala jedným uchom. "Ano? To je zaujímavé, pretože my dve sme sa ešte nestretli a celkom pochybujem, žeby som mohla byť predmetom vášho rozhovoru s mojim bratom vo vašich posledných stretnutiach. Možno sa mýlim, ale nemyslíte, že je trochu unáhlené vravieť o niečej falši, sotva ho stretnete?" vyslovila s kľudom angličana a prisunula vlčici králika na jedenie.
"Tak to skúsime znova? Moje meno je Darina a priniesla som vám potravu, ktorú potrebujete. "

Vybrala sa so svojou neterou na prechádzku. Cielene vyberajúc najslabšieho jedinca, Anesidoru, pretože najslabší jedinci potrebovali najpečlivejšiu starostlivosť a najviac pozornosti, aby sa ich stav vyrovnal. Verila, že sa mladá posilní a čo jej bude chýbať na fyzickej výhode, to zlepší dobrá včasná výchova a podchytené zručnosti. " Dorka, priniesla som ti to najlepšie. žalúdok zo srnky, ľahko ho zješ a poskytne ti správne živiny pre rast." povedala malej. Je pravda, že nebolo Darininým obľúbeným zvykom po večeroch sedieť nad ulovenou srnou a kuchať jej vnútornosti, aby doniesla okrem mäsa, čo mali všetci, i niečo navyše, ale ako predtým vravela- podchytiť správnu výživu!
Bavila sa s vĺčaťom akoby bolo staršie než bolo ale to jej prišlo ako dobrý spôsob výchovy. Takto si najrýchlejšie zvykne na normálne zaobchádzanie a najviac sa naučí. Zamyslela sa. Nemala skúsenosti s výchovou detí, ale čosi jej radilo pri rozprávaní sa s nimi prirodzene, intuitívne, ako jej rozum a prirodzené inštinkty radili. Bohvie či Arrakis túžil i toto vidieť, či má predpoklady tomu vychovávať deti. Nehnevala by sa keby nie, sama ho mala v pláne v niektorých ohľadoch nenápadne skúšať, bolo to nevyhnutné pre spoločné nažívanie!

Aj na Darinu prišiel čas pri strážení nihilčanky, respektíve budúcej ex nihilčanky, sivej emočne labilnej matke 4 vĺčat, ku ktorých počatiu mali najprv vyžadovať jej psychologický posudok. Ale čo. Darina o to s radosťou išla na návštevu za onou vlčicou, pretože si bola jasne vedomá, ako ju Arrakis upozornil, že otcom týchto vlčat bol práve jej brat Zathrian. Bol toto dôvod, aby alfa azarynskej svorky uzavrel dohodu s nihilom? Rozhodne to bolo dobré rozhodnutie. A rozhodne bolo dobré, že sivá vlčica nemala toľko prístupu k mladým, nielen z toho hľadiska že by im ublížila, ale z toho, že by pokazila výchovu Darininých neterí, ktoré v sebe určite niesli veľký potenciál. " Príjemné dopoludnie prajem." pozdravila vlčica aj vĺčatká, aj osobu, ktorú nazývali matkou. " Priniesla som vám potravu Ghaayel. Potrebujete dosť živín na to, aby bola laktácia správna." povedala Darina konštatujúc fakt, že sa vĺčatá nemohli kŕmiť kvalitne, pokiaľ ani ona nemala vhodnú stravu. To vedel každý. " I pre vás som priniesla kus dobrého mäsa, vy červíci. No pozrime sa na vás, akí ste krásni. A silní, ako sa na krv Heltyrov patrí. Takmer všetci." pohľadom preskenovala všetky vĺčatá, ktorých veľkosť a vitalita sa zdali byť odlišné.

Darina možno nebola v skutočnosti až toľko ochotná snažiť sa porozumieť veciam, ktoré jej nedávali zmysel, nie tak ako si mohla Heidi myslieť, ale na tom teraz nezišlo. Potrebovala si v nihilskej monarchii spraviť dobré vzťahy, no zároveň nepôsobiť, že sebou nechá mávať. Jej údel nebol vlastne vôbec jednoduchý. Absolútne schvaľovala, že ju síce Arrakis zavolal sem za účelom byť pri ňom, ale nechal ju odrieť si všetko od najnižšieho postu. Tak to malo byť. Pretože ako sa najlepšie zblížiť so svorkou, kde boli potrebné dobré vzťahy a rešpekt? Tak že bola jednou z nich a neprišla so zdvihnutým nosom na hotové.
Prikývla. "Viete že vám možno trocha rozumiem? Asi nie tak ako to myslíte vy, ale nemôže nikto poprieť, že príroda s nami komunikuje. Je to práve rosa na tráve, ktorá drží stopy koristi čerstvé, vietor, ktorý sa mení a udáva pachu smer. Nemyslím, že máme na mysli chápanie prírody v tom istom zmysle, ale rozhodne možno povedať, že na tom je čosi nepopierateľne pravdy." odpovedala zamyslene a neklamala, tento názor považovala za rozumný a hlavne, rozumne podaný.
"Prišla som do Norestu za účelom vyhľadať brata z azarynskej svorky. No okolnosti sa zbehli inak a možno vám nedokážem povedať prečo je to tak, som tu. Nihilská monarchia v sebe drží potenciál, ktorý jej správni členovia i vedenia môžu podporiť. Hľadám silu a veľkosť a spoločnosť, ktorá si zaslúži moju lojalitu. Vyzerá to, že som ju našla, i keď inde, než by bol kto kedy čakal." odpovedala, keď sa sivá vlčica spýtala na to, čo priviedlo do nihilu ju. Nie čo- kto. No panovníkova priazeň zahrňovala všetko to čo Darina vymenovala. Pretože keby to tak nebolo, pravdepodobne by tu nestála.
"Verím že v monarchii nájdeš čo hľadáš Heidi." tentoraz vlčici tykala, tak ako ona začala jej, hoci si nechcela pripúšťať každého k telu, raz za čas to neuškodí. " Ako spoločnosť ti rada budem k dispozícii"

Bezpečne mohla povedať, že na sivej vlčici bolo čosi zaujímavé a Darina mala rozhodne radšej zaujímavejšie vlky než tie nezaujímavé. Už od pohľadu, od prvého momentu sa zdala byť pokojnej povahy, možno i nekonfliktnej, ale vlčicu zaujímalo, či má osobnosť napriek tomu niečím výraznú a silnú. Ako ju napríklad upútala Sassafras, s ktorou sa v Zathrianovej svorke dostala do potyčky. I keď ju považovala za prehnane drzú a až moc odvážnu, a i keď ju rozčulovala, istým spôsobom sa jej aj toto chovanie pozdávalo, niekedy to nebolo na škodu. To ale neznamenalo, že Darina vyhľadávala spoločnosť vždy len vlkov, čo sa nevedeli správať, práve naopak. Vyhľadávala takú, ktorá ju zaujala.
"To máme spoločné Heidi, ani ja sa nepotulujem nihilskou monarchiou pridlho. No myslím, že v nej zatiaľ nachádzam čo chcem. Hoci to sa uvidí. Èrvain Darina Hävitys, rada vás spoznávam." predstavila sa, počúvajúc, ako jej novopečená nihilčanka vysvetlí čo mala na mysli. To Darinu zaujalo. Rozhodne sa rozprávať s prírodou nebolo niečo čo by sama vykonávala, ba si vedela predstaviť na bežnej báze, ale táto myšlienka jej prišla niečim i pútavá. "To mi nikdy nenapadlo," povedala s lahkým podvihnutím hlasu na konci vety, aby dala najavo, že i keď je jej praktike neznalá, upútala ju tým. " Máte tým na mysli, že nie ste zvyknutá na spoločnosť áno? V tom prípade vás obdivujem, za takýto krok, myslím, že svorka zrovna ako monarchia si vyžaduje spoločenské cítenie, ktoré nie každý má"

Zo slušnosti sa okamžite ale vždy pomaly otočila, aby videla a aby pozdravila toho kto prišiel a dobre urobila. Aj ona bola pozorná vlčica a snažila sa pamätať si tváre čo videla, i tie na plese a to špeciálne Arrakisovu rodinu, ktorých mená si opakovala v duchu aby ich poznala, hoc zrovna pri jeho otcovi, si nebola istá tým rodovým menom. " Dobrý deň i Vám." pozdravila slušne. Neunikla jej nenútená otázka o jej zabývaní, ale aj také otázky si vyžadovali premyslenú odpoveď, od ktorej sa mohli odvíjať jej dojmy zo svorky.
"Nie som tu vskutku dlho, ale teraz zvnútra vidím ešte viac, aký má monarchia potenciál. Tvorí veľmi príjemné zázemie, myslím, pokiaľ je jeden ochotný pre to urobiť čo môže." Bol to jeho otec, ak sa nemýlila, niesol teda tiež meno Gracewood, ako panovník? Akúza. Ak- Akaza. Akaza.
Darina prešliapla a podišla od prepadliska o malý krôčik bližšie k tmavému vlkovi, tak podobnému jeho synovi. " Vy ste Akaza, Falcone y Gracewood, nemýlim sa?" Skúsila šťastie. A nebol náhodou ešte spojený s tým tmavým vlkom z druhej svorky, ako hovoril na plese? To bolo dávno.

Vravíš, že som sa ťa nedotkla milý braček, no predsa moje pochybenie vypichneš dvakrát po sebe. Si si tak istý? Na to, že ťa to nebaví tomu prikladáš dáku veľkú dôležitosť. Pomyslela si v duchu uštipačne, avšak jediné čo presne tieto myšlienky jasne naznačovalo, bol jej úsmev, ktorý nasadila na tvár, počas toho, čo Zathrian rozprával. Napokon nachvíľu s úsmevom uhla pohľadom. " Áno toto. Nebolo to celkom ako som plánovala, keď som sa videla na nihilský ples ver mi. Ibaže, nihilský panovník je vlk, ktorý dokáže svojou charizmou urobiť divy. Čo si o ňom myslíš, hm? Pokiaľ viem, svorky k sebe majú teraz bližšie než za minulé roky." Nepovedala vaše svorky, či naše svorky, nechcela to špecifikovať.
"Moc rada ťa vidím. Vedz, že som sem prišla práve kvôli tomu, aby som sa s tebou opäť stretla Zathrian. Skontrolovala, či všetko zvládaš" uškrnula sa a zľahka doň drcla plecom, len jemne, ešte vždy si musela trocha držať odstup. Bol to nejaký čas čo sa nevideli, pravda. Brat, od ktorého odišli, nemusí byť ten brat, ktorého teraz videla. " Vlastne, som znepokojená, Fauna vrazila o niečo predomnou." povedala napokon zamyslene a zahladela sa na obzor. Kde belavá sestra teraz bola?

Počúvajúc bieleho vlka si uvedomovala, že mu asi nebolo dvakrát komfortne no zároveň sa nemohla otočiť a odísť, ani sa nemohla rozprávame o niečom inom. Hariuha bol jeden jedinec z ich rodiny, z ich pôvodného rodu, ktorý musel mať iný pohľad na vec a nedvíha by sa, keby bol podobný tomu Darachovmu. Zaujímalo ju to. Zaujímalo ju čo si myslel o jej otcovi, čo si myslel o jej bratovi a o súčasnej azarynskej svorke. A nielen to.
"Môžete- poviete mi niečo o vašej matke? Ded o nej nerozprával, vlastne ani otec, viem že bývala igniskou betou. Aká bola? " Pýtala sa so zvedavosťou a mala vskutku na jazyku ešte mnoho otázok. Na moment sa však zháčila. "Nechcete sa o tom baviť všakže?" Jéj prirodzený postoj s nadsázkou zvolnel, akoby jej to bolo skoro až ľúto, joc to priamo nepovedala. Nebola ale tak naivná.

"Dobre že to hovoríte, aspoň sa uistím, že ste si ju nevymysleli, by ste na mňa urobili dojem" poškádlila ho, dúfajúc, že ho tým možno trocha popudí, no jej zámer bol očividný a nebol ničím iným než ďalšou nevinnou hrou. No možno nie tak celkom nevinnou. Bez najmenšej sebareflexie podvihla obočie a kútiky úst sa jej dvíhali do samolúbeho nenúteného úsmevu. "No čo, možno tu máte lebku len veľmi veľkej husy "
Tu sa o Arrakisa zľahka otrela a keď sám vykročil z nory, nasledovala ho. "Poďme" súhlasila.

Brat zaregistroval jej prítomnosť hneď ako ho oslovila a pozdrav jej oplatil. Neopravovala ho. Tentoraz. Musela si uvedomovať, že bol Zathrian zvyknutý volať ju pôvodným menom, že s ním potrebovala podľa možností vychádzať a adaptova ho na nové meno pomaly bolo to najmenšie čo mohla urobiť.
"Ale Zathrian, nebodaj som sa ťa dotkla?" odpovedala ostrejšie a po chvíle jej cuklo kútikom a na chvíľu sa uškrnula. Darina nebola vlčica, ktorá sa s druhými babrala v rukavičkách, pokiaľ to nebolo vyložene nevyhnutné a vedela, že brat je najskôr stále rovnaký.
"Darí sa ti? Tá tvoja malá bojovníčka mala guráž. Drzá. Páči sa mi." povedala uznanlivo spomínajúc na jej prvú návštevu brata v azarynskej svorke.

Darina svoju otázku myslela viac menej zo žartu, pretože prehovárajúc k prírode sa zdalo, že prehovárala možno k nej samej. I tak to bolo zvláštne, pozoruhodné, ale nechcela zbytočne odsudzovať praktiky druhých, nech boli akokoľvek odlišné od tých jej, mohli v sebe skrývať odhodlanie a silu a bez toho že by ju poznala, musela byť tomu otvorená.
Prišlo jej na um, že aj keď údajne pán kráľ nehodlal celkom zatajovať ako sa veci majú, asi nemusela na počkanie rozhlasovať, že mala k nemu namierené, nie priamo. Preto odpovedala prosto. " Niečo tu mám rozrobené." odpovedala záhadne avšak tónom naznačujúc, že na túto tému zatiaľ viac nehodlá komunikovať.
"Koho ste prosila o múdrosť milá- ako vás volajú, ospravedlňte ma, že sa mi nevybaví vaše meno." cukla uchom, pripomínajúc vlčici, že sa doposiaľ nestretli, zachovávala si však dôstojnosť. Mala by vedieť kto sa tu pohybuje? Mnoho vlkov tu ešte nepoznala, tak nevedela, ako dlho kto v nihilskej monarchii bol. Toto bol spôsob ako to nenápadne upraviť.