Príspevky užívateľa

Trocha sa bála aby si príliš nezvykla na toľký súhlas v názoroch, že myšlienka, že by sa snáď nezhodli v niečom zásadnom, akože tak naozaj, jej prišla nereálna. Možno to bolo smiešne zmýšľanie, ale skutočne mala pocit, že možno nebol problém, v ktorom by sa ich názor aspoň trocha nepribližoval jeden k druhému.
"Skutočne. Priznám sa, niekedy mám problém emóciu ovládnuť. Zvlášť pokiaľ ide o moju vlastnú hrdosť." šepla mu a veruže to bolo niečo, že sa táto vlčica zverila panovníkovi nihilskému so svojou slabou stránkou. " Teda napríklad teraz v azaryne, nemuselo dojsť k roztržke, avšak viete, keď sa k vám správa niekto akoby mal navrch, navyše ste zvedaví na to ako si bude počíňať, keď si je tak moc istý sám sebou, tak odpoveď 'áno, môžete ma zaviesť za bratom' skrátk občas nejde vysloviť." odpovedala nevinne žmurkajúc akoby sa spytovala Rakisa, či ju snáď má stále rád, bolo to zo žartu, prirodzene.
Ďalšou otázkou ju prv zarazil, no zvládla to hravo, s úsmevom. " To ešte neviem. Zavediete ma zase niekam?"

"Ja som tiež o vás nepočula tu." odpovedala, na jeho poznám ku o celebrite. Prirodzene nepovedala, kde o ňom počula, preto mohol byť celebritou celkom inde. Pokiaľ však konkrétne myslený Hariuha, strýko, otcov brat bol skutočne on, tak rozhodne mala pocit, že tu známy bol. I keď sa o ňom hovorilo iba pri pôvodnej rodine, s ktorou trávila čas, ďaleko za Norestom. Chvíľu ticho pozerala na staršieho vlka, skúmala ho, zamyslene, čo mnohých mohlo znervózňovať, pretože nadobúdala dojem, že ho snáď súdi. Čo nemuselo byť ďaleko od pravdy.
"Môj ded." odpovedala napokon a rozhodla sa vlkovi zdeliť kus svojej rodinnej histórie. " Pochádzal odtiaľto a s rodinou odišiel, po zmenách udievajúcich sa v jeho rodnej svorke, ktoré ho ovplyvňovali." Nehovorila o smrti jeho najlepšieho priateľa, zapríčinenej inou vetvou ich rodiny, no mala to naštudeované. Ako sa najmladší syn už zosnulého Zora Heltyra dostal k moci a dedovi sa táto zmena nepáčila. Aj to ako ho to rozvrátila s jej babičkou. Všetko to však bla len teória, ktorú nemala podloženú ničím iným ako jeho slovami.

Prikývla nad jeho slovami, pretože nemohla povedať nič len to, že to bola pravda a nechcela zas tak často okato s panovníkom súhlasiť, aby si predsa jej slov trocha vážil. Bolo to však rozumné, i keď druhé šance existovali, sama by bola voči takýmto jedincom skeptická, zvlášť po tom, ako sa k situácii postavili prv. Ale kto vie čo život prinesie? Bola tak trocha rozhodnutá, od toho nebyť ďaleko.
"Zdravý rozum musí mať navrch, avšak vždy bude ovplyvňovaný aj emóciami. Tie nemožno zmazať ani potlačiť, je však podstatné naučiť sa s nimi pracovať." tvrdla svoje, čo však možno nemusel byť až taký nesúhlas.
Keď jej vlk olízol papuľku, využila toho, že jej bol nablízku a s privretými očami sa mu o hlavu tou svojou oprela. Zamýšlala tak spraviť pravda len na krátko. Hoci pravda, zamýšlala sa v tejto chvíli vôbec?

Sivá vlčica sa uchechtla, keď azarynčanka zahlásila, že usilovní nepadajú. Aké naivné. " Milé." podotkla trocha pobavene a i keď to ďalej nekomentovala, nesnažila sa znieť diplomaticky, priam naopak, mohlo ju to i vytočiť.
Darina bola fascinovaná namyslenosťou a povýšeneckým správaním, ktoré tu vlčka demonštrovala, no aspoň mala osobnosť. Nerozhodla sa doposiaľ, či sa jej to páčilo a či nie. Možno by bolo múdrejšie nechať sa k bratovi priviesť a prijať tento rozkaz tak trocha s pokorou, ktorá Darine nechýbala pri každej situácii, chýbala jej však teraz. Pretože bola až príliš zvedavá na to údajné vyhnanie, ktorým sa vyhrážala.
"Prosímťa," uchechtla sa. " SI si nejak priveľmi istá tým, že to bude tak jednouché." odpovedala a ohrnula pysk, kývajúc chvostom zo strany na stranu, polo výhražne, bolo vzrušene. Bola zvedavá čo v nej je.

Pozorne sledovala a mapovala okolie, zatiaľ čo jej väčší biely vlk vysvetľoval, kde sa nachádzala. Snažila si ten názov vryť do pamäti, aby naň nezabudla, nerada sa pýtala na veci dvakrát Možno Norest nebol nejak obrovské územie, ale predsa sa tu nachádzalo množstvo miest, ktoré sa dali pomýliť jedno s druhým.
"Skôr som sa po dlhom čase vrátila. Ale nestrávila som tu mnoho svojho života." ostatne toho mnoho ani doposiaľ neprežila. Hodlala tu ale už zotrvať. Najskôr. Keď sa predstavil, zbystrila. Toto meno jej bolo povedomé, snáď z rozprávania otca, dedka a tak. Bola to náhoda? Parožie ju miatlo, nik z jej rodiny také nemal a to ani z matkinej strany v génoch, aspoň pokiaľ vedela.
"Hariuha? Mám pocit, že toto meno nepočujem prvý krát. Moje meno je Darina." odpovedala pootáčajúc hlavou. Meno Hariuha bolo meno brata jej otca. Nebolo náhodou, že ho stretla zrovna v Noreste či?

Ako napohľad v mnohých veciach s Arrakisom zdielali rovnaký názor. Premýšľala, či je to len zdanie, alebo si skutočne tak rozumeli a čakala, v ktorej časť názorov príde zlom. Pretože taký príde. Nemohli existovať jedince, ktoré sa zhodnú na každom aspekte bytia, taká náhoda by bola priveľká.
"Možno si časom uvedomia svoju hlúposť. A kto vie, možno prídu prosiť o odpustenie a druhú šancu. Povedzte, čo by ste v takej situácii robili?" zaujímala sa. Sama si nebola istá, ako by sa zachovala.
Prikývla. " Už som mala tú česť stretnúť sa s bratom aj s jednou z jeho bojovníkov. Musím povedať, že sa zdala byť použiteľná na obranu hraníc, ale priveľmi naivná, akoby nemohla padnúť. Aj napriek usilovnosti, každý môže padnúť." pomyslela si, venujúc vlkovi ešte jedno olíznutie rany na ramene. " S radosťou." odpovedala pokojne a uprela naň vnímavý pohľad.

"Členstvo vo svorke je pomínavé, tak rýchlo ako môžeš vystúpiť, môžeš rovnako i padnúť." sykla Darina, stále však nevyvolávajúc žiaden útok. Videla že druhá vlčica bola rovnako nasrdená a tak stačilo málo, hodlala však počkať až pokým to " málo" nespustí ona. Mimo toho, považovala za dobré, že bránila hranice svorky a i keď ju svojou osobnosťou začala rozčuľovať možno z prachobyčajného dôvodu a to toho, že boli obe ješitné vlčice, ktoré možno rozčulovala ich samotná prítomnosť, hoci i z princípu. takto sa s ňou totiž nikto vadiť nebude.A aj keď kvetinka odvádzala poctivo svoju prácu a to malo u Dariny svoj rešpekt, hodlala jej to vmiesť do tváre. " Moje meno je Èrvain Darina Hävitys, dcéra Raymonda Heltyr de Zerea, ktorý bol pravnukom Zora Heltyr de Zerea, ktorý túto svorku viedol keď si ty o živote ani len nesnívala. teraz mám namierené k svojmu bratovi, tak mi ustúp."

Sivá vlčica tentoraz už zastavila a nechala pekne azarynčanku dohovoriť jej pripravený výhražný predslov. Koľko odvahy jeden má, keď nevie proti komu stojí a keď má za sebou pocit slávy z členstva v silnej svorke. To či je svorka stále silná ako podľa deda bývala, posúdi podľa jej členov a toho ako ju Zathrian viedol. Darina rada súdila. Nemenilo to však nič na tom, že i keď jej mohla prísť kvetinková vlčka smiešna, netrebalo ju podceňovať. No ani to nemenilo nič na tom, je Darina vedela byť ješitná. Podráždene zdvihla chvost hore, srsť mala zježenú.
" Viete fascinuje ma, ako rýchlo dokáže pocit bezpečia a príslušnosti stúpnuť malej hlúpej vlčici do hlavy. Zvlášť keď nikdy neviete s kým to hovoríte. Tak povedz, kto si ty, bez tejto svorky?" spýtala sa, poslednú vetu vyslovujúc provokačne, rovnako pohŕdavo, ako to vyznelo od nej.

Dala si záležať aby odviedla poctivú prácu a poskytla Arrakisovi adekvátnu lekársku starostlivosť:). Zatiaľ ho počúvala, popri čom občas súhlasne prikyvovala. Bolo to v podstate to čo tvrdila ona
Jeden nezodpovedal za činy druhých a nerobila z neho krv zločinca avšak všetko záležalo od toho ako sa zachová a v tomto prípade ju to utvrdilo v tom čo si myslela. "Samozrejme, to nemožno spochybňovať" súhlasila a na krátko sa odtiahla. "Všetko je to o postoji a výbere správnej strany. Lojalita k svorke je nepopieratelne nevyhnutná. Viem si ale predstaviť situáciu kedy vlk zvolí lojalitu k rodine za predpokladu že je to tak správne. No tu si často pletú s niečím čo je samozrejmé je tak? Pretože atentát na panovníka ten nie je správny a žiadna rodinná väzba názor na takýto čin nemá ospravedlňovať" doplnila rozhodne prednášajúc svoju múdrosť, podávajúc ju ako holý fakt, ako niečo s čím sa nesmelo hádať. Potom sa vrátila k čisteniu rany. "I ja vás rada opäť vidím." Pousmiala sa nenápadne

Nepochybovala že panovník musel odpovedať obdobne, či bola pravda skutočnosťou, nebolo podstatné. Nenechal sa zahanbiť, pred Darinou, isto nie. Pousmiala sa. Keď ju nechal čistiť mu ranu, pokračovala, v podstate mu však ani nedávala na výber. Lízala ju opatrne, nežne z viacerých dôvodov a ten najjednoduchší za ktorý ostatné mohla skryť bol ten, že rána musela bolieť a ona predsa nechcela aby panovníka čosi bolelo- tobôž spojené s ňou.
"To je zaujímavé. Povedzte, vsetci jej potomkovia sú teraz mimo monarchiu?" Zaujímala sa prerušujúc nachvílu očistu, no po chvílke sa k nej vrátila.
" Myslím, že za činy rodiny potomok zodpovedný nie je, keď sa však rozhodne nepostaviť sa k tomu čelom a nezachovali správny postoj, jeho osud je spečatený" Bude i s touto myšlienkou súhlasiť?

Vlčica videla, že sa druhý cudzinec pravdepodobne snažil vyhnúť konfliktom, ako nasvedčovala hneď veta s ktorou ju konfrontoval. Darina prikývla pozdravujúc ho naspäť. Bol starší ako ona a mohutnejší, no ako to bývalo, najnebeznečnejšie stavaní jedinci boli častokrát tí najpokojnejší. Neobávala sa tohto stretnutia, pretože i jeho prvá veta značila že problémy nechce a Darina ich tak nemala prečo hľadať.
"Môžem tvrdiť to isté. Ste tu domáci hádam? To budete vedieť ako sa volá toto miesto," nadhodila kývajúc na stráň kopcov po jej lavici. Nebola to fráza, hoci si mohla informáciu zistiť aj inak, nebolo nikdy na škodu vedieť kde sa nachádzala a čo bolo v blízkosti. Čím viac jej toho niekto povie, tým jednoduchšie bude preverovanie poskytnutých informácií. Pohoiadla naň pozorne, dvojfarebnými očami, ktoré pozerali so záujmom. O nadlho premostili z vlka na vtáka zdržujúceho sa v okolí. Prižmúrila oči

Možno by niektorá iná cúvla keby so zraneniami videla aj kopu problémov ktoré za to nestáli, alebo - na ktoré sa nehodlala pozerať. Možno bol Arrakis horkokrvný, ale ostatne to Darina nepovažovala za nevýhodu. I ona taká vedela byť. Priblížila sa celkom blízko a pokývanie chvostom opätovala, keď si však všimla jeho zranení a pach krvi, spustila chvost volne k nohám a znepokojene otočila uši vzad. " Verím, že váš protivník nevyviazol bez značnej stopy" načala túto konverzáciu bolo však jasne, určite aj nihilskému kráľovi, že by sa jej nevyhol. Zvedavo pristúpila bližšie, prezerajúc si jeho nepeknú ranu na zátylku. "Čo sa stalo?" Pohliadla panovníkovi do očí a po krátkom váhaní akoby si pýtala dovolenie, prešla hlavou k rane a jej okolie opatrne olízala-trebalo ju vyčistiť a určite také čosi nemohlo padnúť zle :)

Zdržiavať sa v blízkosti azarynu a zároveň v blízkosti nihilu bolo strategické. Ak sa sestra nájde bude vyhľadávať Azaryn. ohol ju vyhľadať tiež brat, ktorý si mohol premyslieť dojmy z Darininej prítomnosti. mohol ju vyhľadať tiež nihilský panovník, na ktorého chtiac či nie, nezabúdala, hoci ho dlhší čas nekontaktovala.
Nebolo tajomstvom, že mala v hlave povinností nad hlavu, pretože urovnávať vzťahy v rodine a zisťovať o svojom pôvode, spoznávať rodnú svorku a to z diaľky nebolo jednoduché. Chcela porozumieť, aj dedovi a jeho odchodu, aj tomu otcovmu, a chcela porozumieť aj pradedovi. Pra-Pradedovi. jednoduchšie by to bolo keby do Igniskej- Azarynskej svorky vstúpila ako jeho právoplatný člen, sestra jej terajšieho vládcu. Tak čo ju držalo späť?
Odpoveď bola v rýchlosti, akej podvihla uši a napriamila zrak, keď jej na jarnej planine udrel do nosa pach nihilského kráľa. Nestála na mieste dlho, nepotrebovala aby ju vyhľadal sám a bolo by hlúpe odísť. Vybrala sa za ním, v tichosti, rozvážnym krokom.

Darina nepochybne chcela vidieť v Noreste vidieť čo sa dalo, no nechcela sa zdržiavať na miestach príliš s veľkým r9zptylom. Stále čakala väčšiu interakciu s bratom. A stále premýšľala kde viezla jej sestra i s Glaciarom. Prechádzala sa teraz preto po kraji kotliny, z vonkajšej strany Hrbov tesne pri rozsiahlej lúke. Žiadna prechádzka obyčajne nevyšla len tak nazmar, no dnes ani nelovila ani nemala iného cieľa než mapovať územie. A keď jej do nosa udrel vlčí pach, tušila že mapovať bude tiež jeho obyvateľov. Napriamila uši a pozvoľným krokom postupovala

Prebudila sa z mimoriadne dobrého spánku skoro nad ránom. I keď sa jej spalo dobre, užívajúc si niečím blízkosť a fyzický kontakt. Nie niečiu. Kontakt nihilského kráľa. Napriek tomu nespala pridlho. Možno i áno ale podstatné bolo, že keď sa prebudila, panovník ešte spal aspoň sa jej rak zdalo. Nadvihla hlavu a zhlboka sa nadýchla. Mala by ísť ďalej. Pokiaľ chcela hovoriť s bratom a navštíviť domovinu nemohla dá už zdržovať. Už tak hrozilo, že si to s návštevou brata rozmyslí a bohvie čo by prinieslo spoločné ráno s Arrakisom. Trebárs by už neodišla a to ona musela
I keď nepochybovala že sa vráti. Bolo jej príliš dobre na to aby nad tým nepremýšlala. Opatrne sa postavila a pohliadla na panovníka. Ešte sa k nemu nahla a olízla ho tesne za ušami. Bolo možné že mu svojim odchodom dá chrobáka do hlavy, dôvod nad ňou premýšľať. Či ho rozptylovala? To bolo ostatne dobre. Aj ja mám dôvod premýšľať. Povedala si v duchu keď vychádzala z nory pod jazvečou skalou.