Príspevky užívateľa


< návrat spät

Strana:  1 ... « späť  3 4 5 6 7 8 9 10 11   ďalej »

Darina neplánovala vlka celom zhodiť k zemi, no táto myšlienka jej napadla, keď sa prikrčil a vyzeralo to pomerne ružovo. Tušila že to nebude len tak už len pri prvej vete, ktorú vyslovil po dlhšom čase. Zašklebila sa " Ste si nejak priveľmi istý." skonštatovala zľahka a keď po nej skočil skočila naproti, pootvárajúc hravo papuľku.
Nečakala však, že Arrakis tentoraz vloží do "útoku" väčšiu silu než doposiaľ, predsa sa ešte vždy len doťahovali. Darinu prekvapila náhla váha a i keď sa spevniť pokúšala, nebolo tomu dlho čo sa sama ocitla bokom v snehu. Okamžite sa však krkolomne posadila a po Arrakisovi načiahla hlavu. Toto mu nemohla len tak nechať prejsť.

Hravo pokývala chvostom a keď po nej Arrakis skočil a oprel o ňu predné labky, neuhla, stočila uši vzad, chvíľu stála kus prikrčene potom sa sama rozhodla zdvihnúť na zadné a i ona hravo oprela jednu labu o vlka, snažiac sa ho pretlačiť. Zaručene do toho však nedala čo mohla. Nechcela, ale netrvalo dlho, zaprela sa do jeho ramien viac, aby to nebola ona, kto sklzne k zemi skôr. Nepochybovala však, že pokiaľ sa Arrakis rozhodne pri hre pritvrdiť, bude mať väčšiu silu, všetko sa zatiaľ však nieslo v priateľskom skoro až nežnom, zľahka vtieravom duchu.

Boli to nepatrné gesta, hravé a to od oboch a i keď im neprikladala ani Darina veľký význam, opatrne nežne stiahla uši, keď jej Arrakis čumákom prešiel srsťou. Bola koniec koncov mladá a bola to čuba, i u nej sa vedela objaviť na moment tá naivnejšia stránka, ktorú by toto zahrialo pri srdiečku. Neváhala však, keď vlk uskočil, hravo sa skrčila a taktiež chvostom mávala. Napriamila sa, že sa vydá opäť naproti Arrakisovi, avšak v poslednej chvíli poskočila dozadu, aby sa vzdialila. neprestávala na neho hľadieť a na to že sa jednalo v podstate o hru, si zachovávala vážny výraz, veľavravný, akoby niečo chcela a on mal prísť na to čo. Až o nejakú chvíľku ho opäť zmenila v poloúsmev.

Darinka podvihla labku keď do nej Arrakis veľmi galantne nabúral a pocítila ako sa ich ramená opierali. Keď sa jej čumákom potom dotkol, cítila ´, aspoň si predstavovala ako jej telom prebehla elektrina. Zamávala chvostom, prv tajuplne na vlka pohliadla, vyzývavo, potom uskočila, postavila sa na zadné a prednými nohami po ňom načiahla, skôr než by sa ho dotkla jej skĺzli pomaly na zem, takmer pod neho. Sama sa musela trocha zakloniť, aby nespadla a nonšalantne sa vždy hravo prikrčila, prižmurujúc len zľahka jedno oko. Na tvári sa jej zračil nepatrný úsmev, chvostom však kývať neprestávala ani naďalej. Bola ticho, nebolo sa treba vyjadrovať, ich reč tela zdalo sa hovorila sama za seba. Obaja sa skúšali vrámci hry chovať čo najdôstojnejšie a primerane, Darina však pomaličky skúšala kde tolerovatelná hranica končí. Koniec koncov, on to skúšal prvý, ani jeden nehral tak celkom na istotu. S jemného prehnutia sa vystrela a keďže prednými nohami nepohla, pokiaľ Arrakis nechcel aby sa oň vlčica oprela, musel ustúpiť on. Natiahla k nemu hlavu pomerne blízko, skúšala ho.

Čo bude ďalej? Ani ona nevedela či ju kroky zavedú hneď ráno niekam preč za takzvanými povinnosťami, ak to chcela nazvať honosne. Možno sa rozhodne na povinnosti vykašlať. Čo vedela bolo, že si bola takmer istá, že nechce dnes večer vidieť panovníka nihilského, Arrakisa Falcone y Gracewooda vidieť posledný krát. I keď jej inštinkt vravel, aby sa chovala tak akoby to malo byť pravdou. Rozum a druhá intuícia, tá ženská, tá čo zo stretnutia robila istým spôsobom hru, jej to však zakázala.
Keď priskočil k nej prv zmeravela ale nie preto, že by sa necítila dobre, chcela vyvolať napätie. Aby nevedel čo urobí. Chvíľu váhavo stála odklonená telom bokom od panovníka, dokonca i chvost sa jej prestal kývať a len kútikom oka upierala na vlka pohľad. Nohy mala stále pričapené na mieste v jeho tesnej blízkosti. Potom sa strhla, plecom doň trocha štuchla, keď odskočila kus bokom skláňajúc sa do hravého postoja, prijímajúc túto " výzvu?"

I keď by tak možno chcela, uvedomovala si, že nemohla od kráľa chcieť, aby celkom nechal ples plesom. Keby tak spravil, zaručene by si u nej v tejto chvíli veľmi šplhol avšak rozhodne to od neho nechcela. Sivá vlčica podišla zo dva kroky ďalej ku kríkom a otočila sa. Keď chcela, vedela mať pomerne láskavý pohľad a taký mala aj teraz, možno schopná vzbudiť v panovníkovi niekoľko otázok, rovnako ako on v nej. Aj ona si uvedomovala, že takýto večer nebol jeden z tých, ktoré plánovala. Prišla sem za bratom, skontrolovať ako sa darí a prišla byť hrdý azarynčan- pokiaľ sa jej svorka bude zdať dostačujúca? Človek mieni osud mení?. Ťažko to nazvať osudom, no keď stála pred tmavým nihilčanom počúvajúc len šum davu obďaleč, nevedela vôbec čo vlastne chcela. Nebola rada, keď to nevedela.
"Vskutku je." odpovedala a bez toho že by z neho spustila pohľad, zdvihla zo zeme jednu z predných labiek. Nepatrne zamávala chvostom zo strany na stranu.

"Nepochybne," pousmiala sa na jeho poznámku, ktorú samozrejme ak vtip pochopila- pokiaľ vak príde na to, že to tak myslel i skutočne a praktizuje v bežnom dianí, v konečnom dôsledku by ju to ani tak neprekvapovalo. Popravde si nebola istá, či ocení jej návrh zmiznúť stadiaľto a teda tým aj prerušiť tanečné kreácie, s ktorými by možno súťaž vyhrali, no v ktorých aj jej dochádzali nápady, i keď sa prevažne dala panovníkom viesť. Bol to v podstate výstrel do prázdna, spoliehala sa však na svoj ženský šarm a fakt, že odkedy prišla, panovník nihilský sa nevenoval nikomu inému iba jej, čiže mu to muselo v jeho očiach stáť za to. Necúvol by hádam, nie teraz.
"Áno?" hlesla, keď súhlasil s jej návrhom a sám sa chopil iniciatívy, aby sa vytratili. Vydala sa v tesnej blízkosti za ním, snažiac sa tváriť nenútene, aby snáď nevyzerala, že sa ponáhľa preč. Byť na chvíľu mimo očí jej padne dobre z viacerých dôvodov, nevylučujúc aj to, že bude s Arrakisom chvíľu sama. Mala ho v hrsti? Alebo mal on v hrsti ju? V tejto chvíli ťažko povedať. Nechala sa viesť, rozmýšľajúc kam ju zavedie.

"Odvážny úsudok." zazubila sa i vlčica a keď sa Arrakis otočil a poskočil k nej, zľahka sa uklonila na mieste, aby sa nejak zladila s jeho pohybom, ktorý nečakala. Tanečný krok na zahodenie nebol, no nevedela ako naň reagovať. Týmto však nepokazila nič a sama sa otočila, okolo Rakisovej osi, kde zastavila po jeho druhej strane. " Avšak myslím, že by ste mohli mať i pravdu." priznala napokon sama, tušiac, že toto nebude posledný raz čo tancuje, pretože by tým kazila svoj potenciál.
Vykročila tentoraz vzad, otočila sa a zacúvala, stála teraz hlavou takmer opretá o tú panovníkovu, aj keď si prirodzene dávala pozor aby neporušila ich vzájomný tanečný priestor.
"Nemyslíte, že by bolo nad čím trocha sa vydýchať? Možno mimo toľkých očí." šepla a uprela naň hlboký pohľad. I ona čakala, či pochopí, že nepohrdne, aby trávili chvíľočku čas i sami dvaja!

Venovala mu velice vďačný úsmev, veľmi spokojná sama so sebou, pretože šlo všetko tak ako malo, i keď sa panovník chystal chvíľu napohľad čosi namietať. Už ho neobdarovala ďalšími pochvalami o tom aký bol galantný, muselo mu to stačiť. Miesto toho pridala do kroku a snažila sa kopírovať jeho pohyby zrkadlovo, aj keď dopredu napredovala s ním v jednom smere, keď zopakovali tieto figúry, napohľad prekvapivo zladene, zopár ráz, pri poslednej sa otočila a ako mu stála čelom, zacúvala keď on išiel dopredu a naopak ak cúvol, podišla vpred Darina. Skutočne tancoval prvý krát? Preblyslo jej hlavou a mimovoľne zastrihala ušami. I ona by radšej trávila zábavu inak, prirodzenejšie, ale nechcela sa zahanbiť, keď to sama navrhla.

Nebolo pochýb, že si padli do noty, ako nasvädčoval ich terajší vzájomný rozhovor. Arrakis rovnako ako ona sama hovoril s istým vyzývavým podtextom, ktorý ona dokonalo vnímala a mala pocit, že rozumie, všetkým jeho myšlienkam, aj keď to bola naivná predstava. Naoko prekvapene podvihla obočie do učudovaného výrazu.
"To je od vás galantné, že mi dnes ponúknete nocľah." Nehodlala mu to v žiadnom prípade nechať tak jednoduché. Iste, nevedela, s akým presným úmyslom tento návrh podal, ale ona sa rozhodne ihneď chopila toho, aby jej to vyhovovalo a nemienila z tejto myšlienky teraz ustúpiť. " Veľmi rada prijmem toto pekné gesto. Po náročnej ceste je príjemné mať kde na noc zložiť hlavu." Pousmiala sa a schválne uprela pohľad vpred. " Tancujme ešte, Vaše veličenstvo." Pri tanci sa ťažko sústrediť na podanie námietky, je tak? Opäť postúpila do polkruhu a venovala panovníkovi úsmev s pokývaním. Tvárila sa, akoby nič, koniec koncov- to ona vedela veľmi dobre.

Pozrela sa priamo Arrakisovi do duše a prižmúrila oči, s poloúsmevom, spokojným. Vskutku si prítomnosť kráľa užívala. Užívala si i to, že sem vôbec natrafila. Asi to tak malo byť. A aj keď jej lichotilo, že ho oslovila natoľko aj dnes, začala sa zaoberať hlúpymi babskými myšlienkami ako takými, že keby ju len zbadal keď by mala krásnu tmavú a lesklú srsť, nespustil by z nej oči.
" Tak si to zhrňme," odpovedala a zastavila, prestávajúc sa hýbať do rytmu tanca, aby nabrala tak troška i na vážnosti. " Ocitla som sa čistou náhodou na preslávenom nihilskom plese. Stretla som i brata a zatiaľ mi po celý večer robíte spoločnosť. Hodnotím tento večer vskutku príjemným." Pokývala chvostom. Celkom i zabudla, že bola po ceste unavená. Keď trávila čas s niekým kto ju zaujal, nie s niekým- s kráľom nihilským, tak nestíhala myslieť na také veci, ako bolo vyčerpanie. Nabrala novú energiu, celkom novú, no vedela, že ju to neskôr dostihne. Kam zloží dnes svoju hlavu nevedela a i to bola jedna z vecí, ktoré hodlala panovníkovi predhodiť na stôl.

Kopírovala Arrakisove pohyby viac menej zrkadlovo a i keď to ani pre ňu nebolo nič prirodzené, musela uznať že im to náhodou náramne išlo! Keby bol panovník poslúchol svoje pudy a začal by sa vlčicou hrať, možno by sa tomu potešila i viac, avšak na inom mieste v inej situácii. Nie pred verejnosťou. Teraz navzájom zvádzali akúsi inú hru, vzájomne flirtujúc rečou tela, Darina decentne, nenápadne, no i tak nebolo jej zámer možno celkom skryť.
"Nie je to poznať, Vaše veličenstvo." odpovedala viac menej zdvorilostne, no verila, že takýmto výrokom nič nepokazí. Každý to chcel predsa počuť. " Avšak ubezpečujem vás, že úprimnosť je jednou z vecí, ktorá má podľa môjho názoru vysokú hodnotu."

Vlčica zmierlivo sklonila uši a na tvári jej zostal pokojný poloúsmev. " To je v poriadku, pýtajte sa." odpovedala. otázky jej nevadili, ba možno naopak, vlčici imponovalo, že sa o ňu tmavý vlk zaujíma. Keď skonštatoval jej výber nového mena, počúvala skúmajúc čo bolo v jeho hlase. Isteže ju potešilo pozitívne ohodnotenie, no najavo to okrem zaujatého pohľadu, ktorý vravel- pokojne pokračujte, nijak nedávala.

Panovník sa uklonil a tak i Darina zdvorilostne pokývala hlavou a úklon opätovala, hoc nie priveľmi hlboký. Jeho kroky boli zatiaľ zladené do osmičky, čo vytváralo pekný dojem a keď zastavil po jej boku, napriamila sa, pozorujúc ho bledými očami dvojich farieb.
"Bude mi potešením." odpovedala a jej chvost mimovoľne zamával zo strany na stranu, vždy však decentne.
Darina sama nepodnikla nikdy niečo ako tanec ale rovnako ako panovník, ani ona sa nehodlala nechať zahanbiť. Dôležité bolo, aby vykročila zladená s jeho krokmi, čo však mohlo byť obtiažne Vlčica vykročila smerujúc svoj pohyb do letmého oblúka, napol naproti panovníkovi, držiac sa však v tesnej blízkosti- vžd ale s dostatočným odstupom, ktorýsi strážila, aj napriek tomu, že sa mohol zdať priam nebadateľný.

Pokiaľ tvrdil, že je prirodzený talent, nebol samozrejme dôvod pochybovať. Prirodzene. preblyslo jej hlavou ako pomerne spokojne kráčala po jeho boku. Nedalo sa povedať, že by si spoločnosť neužívala, čomu nasvedčovala jej pomerne prívetivá reakcia na poznámku ohľadne mena. Spytoval sa, to bolo dobre, pretože sa zaujímal. Sivastá vlčica pokrčila ramenami. " Nečakala som, že vám to unikne." poznamenala konštatujúc, jeho pozornosť. Tušila, že pokiaľ by sa stretli skôr či neskôr by prišiel na to, aké bývalo jej skutočné meno. Minulý čas. " Viete. Každý si so sebou nesie svoje vlastné ťarchy. Pre mňa meno, ktoré naoko reprezentovalo rod, ktorý bol matke sňatý- v prospech vlastného, nemalo cenu ponechávať. Mimo to sa tiahlo s odchodom z Norestu, opustením brata- i keď nie celkom z vlastnej vôle. Aletheia odišla s otcom a matkou z Norestu. Vrátila sa Darina, niet sa nad tým čo zamýšľať, nemyslíte?" riekla spýtavo a na moment sa dokonca viditeľne zamyslela aj napriek faktu, že zrovna vravela že to nemá za potreby, Patrí sa pán kráľ, takto znepríjemňovať myšlienky dámy, ktorej robíte spoločnosť?
Pohliadla mu do očí, na pár sekúnd, potom kontakt preťala a pousmiala sa. " Chcete rozprávať alebo tancovať vaše veličenstvo?"

Vlčica neplánovala byť k bratovi tak chladná, ostatne prišla do Norestu práve kvôli tomu aby ho videla a možno to pri ich neskoršom rozhovore aj prizná. Zathrian ej však hral do kariet a jej prišlo mimoriadne zábavné trocha si z neho vystreliť, keď ju už nespoznal. Nezazlievala mu to. Dokonca sa ani neurazila tak ako tvrdila.
Mala však svoj objekt záujmu, ktorý ju zaujal natoľko, e nechcela venovať ešte chvíľu bratovi väčšiu pozornosť než musela. Nebola tak ďaleko, aby nezachytila vetu- venovať sa jej zvyšok večera a brala ho za slovo. Teda sa jej dnes len tak ľahko ani on nezbaví.
Počkala na panovníka, tak aby nevyzeralo, že čaká nevyhnutne na to, kým sa pohne, chcela však vedieť, či stojí o jej pozornosť naďalej aj hneď teraz, alebo sa ešte zdrží. Aj keď bol ples príležitosťou kadekoho spoznať, Darina vnímala, že dnes nepotrebuje tráviť čas s nikým iným a už tak jej lichotilo, že kráľa zatiaľ oslovila natoľko, aby mu stála za pozornosť.
Na Zathriana sa však potajme ešte usmiala- priateľsky, bez irónie a zažmurkala oboma očami, len na chvíľu. Dokonca i zľahka pokývala hlavou. Poď reprezentovať svoju svorku. My sa stretneme keď na to bude čas. Adresovala mu, avšak iba v duchu.
" Nepochybujem, že organizátor plesu je dobrým tanečníkom." adresovala Arrakisovi, vyzývavo.


Strana:  1 ... « späť  3 4 5 6 7 8 9 10 11   ďalej »