Príspevky užívateľa

Vedela, teda aspoň minimálne tušila aký Iska je a že veľa veci ho vie trápiť, či už zbytočne alebo mal na to pádny dôvod. Avšak kedykoľvek tu pre neho bola a ona mu chcela pomôcť zakaždým ak by sa mu malo uľaviť nech by sa tomu venovala každý deň 24/7. Bola by ochotná. Každý sme nejaký. A Iska je presne taký ako sa jej ľúbi.
Všimla si ako sa díva občas do davu, aj ona sa divadla i keď sa mala pozerať len a len na neho. No museli sa to nejak naučiť nie? Snažila sa však potom ísť na to prirodzene. To čo jej prišlo vhodné to spravila s nohami a potom to vlastne išlo už aj samo. Pár otočiek, krok sem, krok tam, ísť tam a zase naspäť a takto nejak dookola. Prišiel jej tanec zvláštny, no bavila sa a bolo to na nej vidieť. Chvíľu ani slovka neprehovorila ako sa v jeden moment sústredila na tanec.

Keď ju ujistil že je v poriadku, že mu nič nie je, bola rada. Verila jeho slovám a tak nepotrebovala potvrdenie na druhý krát, nepotrebovala pokladať ďalšie otázky. Verila že keby ho niečo trápi, určite by jej to povedal a spolu by sa cez to preniesli. Predsa len sú si svoji no nie? Síce ešte nemali partnerský ceremoniál, no ona už tento ich vzťah brala že je na veky-vekov. Ani si už len potom nevšimla, že mu padá z chrbta kabátek. Hneď by mu ho išla napraviť, no možno mu tak spraví ak si to všimne počas tanca.
Pri natiahnutí Iskovej labky k nej, prijala jeho labku a položila tú svoju na tú jeho a malinko sa uklonila, ako to videla u jednej dámy. Rovnako tak sa usmiala. Úvod mali za sebou. Mohli začať tancovať.

Pozerala sa ako laň na mieste upravuje. Pomohla by mu ale veľa úprav tomu nechýbalo. Nemala s čím mu pomôcť. Keď však videla Iskovu mimiku tela, ako sa mu postavili chlpi a ako sa rýchlo otočil na ňu ju trochu prekvapilo. „Si v poriadku?" spýtala sa starostlivo. Samozrejme aj ona mala desivú skúsenosť keď bola v nedávnej minulosti laňou. Mohla tu skončiť ako trofej... No ona sama seba nevidela ako laň a tak nie vždy si túto skúsenosť vybavovala. Samozrejme teraz na danú reakciu Isky si na to spomenula ale hneď to hodila za hlavu. Nechcela na to myslieť. Nie tu. Z týchto myšlienok ju vythol jeho nápad a opäť mala úsmev na tvári! „Ano prosím." a pricupitala hneď k nemu. Ako len začať? Kukla po dave, po niekom kto by mohol prejavovať nejaký naznak tanca a skusila to okopírovať. „Skúsime robiť to čo robia ostatní, možno nám to pôjde." oboznámila ho nad čím rozmýšľala pri pohľade do davu.

Moment to bol krásny! Kiežby sa neskončil. Užívala si Iskovej prítomnosti, i keď chladu išlo od neho, no kozuštek čo mala na sebe to všetko vynahradzoval. Nebola jej zima a ona si mohla dopriať jeho plnej prítomnosti. Bola šťastná. Trochu s ňou škublo ako sa zľakla Zathrianoveho hlasu keď na nich prehovoril. Ona vedela že na niečo zabudla! Tato jej zaľúbenosť jej oblbovala mysel. Jeminkote! Ako len mohla zabudnúť na túto úlohu. „Ano ano hneď ideme na to!" pohotovo reagovala akoby niekde horelo. Išla hneď za Iskom po laň aby mu ju pomohla odniesť tam kam Zathrian ukazoval. Až ju na chvíľu panika, strachy, stresy zaliali. Keď však odovzdali korisť k darom, odľahlo jej. Povzdychla si. „Až som sa zľakla..." povedala trochu pobavene keď už bola opäť v kľude.

Očakávania z celého plesu jej spĺňalo jej predstavy, možno i viac. Jej radosť bolo ľahké si povšimnúť. I ten čo by sa emóciám nerozumel, by vedel teraz povedať že je šťastná. Pri Iskovom komplimente by sa najradšej zahrabala pod sneh, ako pštros chcela strčiť hlavu do zeme od toho ako sčervenela. Viac už ju veci nemohli snáď tešiť. „Ďakujem. Ty rovnako krásou nešetríš." dodala vďačne a zároveň mu opätovala pekné slová, aby sa necítila sebecký. Musela ak jeho obdivovať! Poriadne si ho prezrela. Srsť mal pekne upravenú s doplnkami zajačieho kabátika. Slušelo mu to! Krásneho to priateľa má. Hneď by ho za líčka chytila a pomojkala. Spolu chvíľu sedeli. Sledovali ako sa páli oheň. Na plese je prvý krát a tak toto vidí rovnako prvý krát. Kukla spätne na Isku. „Ani ja, ale to vôbec nevadí. Hlavne že sa budeme baviť." usmiala sa do široka a olizla mu jemne ličko, dala mu malí božtek.

Už odkedy sa dozvedela, že sa má konať niečo ako ples, nesmierne sa tešila. Síce nemala tak úplne tucha, o čo sa jedná. Možno len niečo z vyprávačiek začula a mala z toho predstavy svoje, no bola zvedavá. Nesmierne! Došla na ples pravdepodobne aj s ostatnými členmi z Azarynu - hlavne sa držala po boku Isky, jej partnera! Celú cestu bola vysmiatá. Úsmev jej na tvári ostal aj keď dorazili. Mala na sebe kožuštek zo soba, pripevnený okolo krku tak, aby jej prekrýval chrbát a aby jej bolo pekne teplúčko aj počas cesty ale aj počas diania. Na predných aj zadných labkách mala na štýl náramkov kožu s kožušinkou. Popred a za uškami mala jemné vetvičky z tuje. Toľko jej stačilo. Nepotrebovalia sa viac parádiť. Keep it simple, keď už bola strakata, netrebalo to preháňať. Niekam sa posadila bokom do snehu, keď panovník rozprával. Dohliadala aby sa od Isky nevzdialila, nemohla si to dovoliť. Sedela a čakala čo sa ide diať. „Zatancujeme si potom, všakže?" šeptla k Iskovi aby nerušila dianie. Pozrela na neho aby videla jeho reakciu a miestami jej zrak utekal k páleniu ohňa.

Zimná krajina pod zamračenou nočnou oblohou bola tichá, len vietor sa jemne pohrával so snehovými vločkami, ktoré padali z oblakov. Mesiac občas spoza nich vykukoval. Eirlys kráčala mäkko zasneženou lúkou. Jej kroky nechávali v snehu stopy, ktoré čoskoro prikryl nový sneh. Krídla mala zložené, aby ju chránili pred chladom, ktorý nemala v obľube. Občas ich musela rozprestrieť, aby zo seba striasla sneh, ktorý sa na nich usadil. Keď prišla na miesto, kde sa jemné kopce snehu leskli ako drahokamy, zastavila sa. Niečo ju napadlo. S iskrou radosti v očiach začala labkami hrabať sneh. Najprv urobila veľkú kopu, potom ďalšiu, menšiu, a napokon tretiu, najmenšiu. Jednotlivé časti spojila a dôkladne uhladila, pričom sa od radosti občas zaknísala na všetky štyri. Zimná noc sledovala jej tvorbu – vlčieho snehuliaka. Našla pár drobností neďaleko lesa aby ho ozdobila. Pridala mu malé kamienky ako oči, vetvičku ako chvost a pár suchých lístkov ako uši. Dokonca mu zastrčila do ramien drobné konáriky, aby mal "krídla". Keď s dielom skončila, ustúpila a obdivovala svoju prácu. Stála tam so vztýčenou hlavou, jej krídla sa roztvorili doširoka, akoby ukazovala svetu svoju radostnú tvorbu. Vietor sa pohrával so snehom, a Eirlys pocítila, ako sa zdanlivo neživý snehuliak stáva na okamih jej spoločníkom v tejto magickej zime. Bola spokojná. Zima mala svoje čaro, a Eirlys ho dnes našla vo chvíli, keď sa zasnežený svet stal plátnom jej fantázie.

Netušila či tu niekde v končinách sú soby, možno áno možno nie. Ďaleko od územia nechodila keďže bola ešte len Thetou a nevedela ako sa jej bude dariť keby ide kdesi na koniec sveta. Či by ona vôbec trafila naspäť hah. Síce asi skôr áno, no i tak bola rada v tomto opatrná. Rada sa strácala. Snáď sa už tento krát nestratí od Isky, ako sa kedysi stratila od súrodencov.
„Tak môžeme ísť loviť čokoľvek čo bude po ceste, ak ale narazíme na soba tak ulovime toho. Keď nie tak inokedy určite pôjdeme nejakých nájsť." rozprávala s úsmevom. Rybky už predtým dopapala. „Spapal si? Môžeme pomaly ísť?" spýtala sa nedočkavo. Tešila sa na lov, že sa niečo nové naučí.

Spokojne si papala svoj úlovok, bol chutný, veľmi chutný. Jedla by to stále, v jednom kuse. Chutné rybičky. Kedzi tým čakala na odpoveď od Isky, kým si premyslí, čo povie. Nechala mu čas, keďže ani ona poriadne nevedela. „Sob? Zaujímavé. Toho som nemala ani nepamätám. Mohli by sme ísť jedného uloviť, keď už si so mnou lovil moju obľúbenú pochuťku." usmiala sa na neho s plnými ústami a trochu sa pobavene zasmiala nad svojím správaním. Cítila sa tak mimo... zaľúbene, veľa krát nerozmýšľala nad tým čo robí. Netrvalo však dlho a tých pár rýb čo ulovila už aj zjedla. Neboli zrovna najväčšie, ale na predkrm celkom stačili.

Podarilo sa jej spoločne s ostatnými zhodiť na zem jeleňa. Bola šťastná, no najmä unavená. Keby si tu teraz kdesi lahne tak v momente zaspí. Nimlóg ležal na bruchu a ona si všimla Zathrianovej akcie. Ihneď chytila Nimlogovi parožie ak by sa chcel po Zathrianovi ohnať či ho kusnúť. Že jej niečo s tým parožím spraví, na tom jej už nezáležalo. A tak trochu si aj myslela že nebude mať na to už silu tento tvor. Síce ani ona jej už moc nemala, musela prekonať svoje limity. Kým jeleň nebude mŕtvy, stále im pôjde o život. Držala parožie pevne ako tak, snáď možno i celú svoju vahu do toho vložila. Či už sa Nimlóg zložil z brucha na bok bolo otázne, možno aj by im ostatný pomohli, išlo by to lepšie.

Už sa teraz viac sústredila na rovnováhu než predtým, už nechcela obťažovať Isku s jej padanim a bola rada že súhlasil s návrhom a odprevadil ju na breh. Na dnes mala ľadu dosť. Mohla sa tešiť na zimu, na prvý sneh aby sa mohla naučiť korčuľovať! Yay, to bude niečo! Mohli by si spolu zatancovať na ľade. No bolo ešte čas. Teraz bolo obdobie jesene a zima tu bude síce onedlho, stále tu bolo veľa dní do prvého snehu.
Prikývla na jeho odpoveď a tiež si zobrala svoje dva úlovky, išla pomaly k ohňu. Počas toho sa zamyslela sa nad jeho otázkou hmmm. „Povedala by som, že to budú ryby ale nerozmýšľala som nad tým tak úplne. No tie najradšej jedávam. Takže ryby. A čo ty? Aká je tvoja obľúbená korisť?" položila mu rovnaku otázku z rovnakého dôvodu, zo zvedavosti. Medzi tým si ľahla k ohňu a začala papkať svoj úlovok.

Bola to zábava, cítila sa ako malé vlča a ani jej to neprišlo trapné narozdiel od toho keby niečo takéto spraví pri jej bývalej "láske" Jarumimu. Tu sa cítila uvolnenejšie, viac vo svojej koži. Bolo jej dobre. V Jarumiho prítomnosti to bolo také... bála sa niečo povedať aby sa neukázala v zlom svetle. Nebol k nej otvorený, navyše bol Beta a ona Omega, nesiahala mu ani po päty. Síce Iska je na vyššej pozícii ale je iný než on. Je priam úžasný. Trošku plachý ale to je v poriadku. Nevadilo jej to. „To by bolo super!" povedala a keby môže postaví sa hneď na nohy až poskočí od radosti. No musela sa postaviť opatrne ak nechcela opäť hlobnuť o čosi horšie. Prijala jeho pomocnú labku a opatrne sa postavila. Našťastie už nespadla. „Ideme papať?" navrhla.

Pri jeho pochváľte na to že jej to ide dobre sa na moment zubato usmiala, bola rada za pochvalu. Len aby o tie zuby neprišla, hih. Ohľadom tej atrakcie si myslela že to je dobrý nápad. Vela vlkov by sa mohlo pobaviť navyše nemusela by to byť hrubá plocha na rieke ale kľudne aj na tráve, len by sa tam voda pozhŕňala alebo by sa cez zimu mohol roztopiť sneh ktorý by sa zamrazil následne. To by nemuselo byť tak zložité ne? „Skúsim sa spýtať alfy, možno to bude brať pozitívne. Za opýtanie nič nedám." dodala k jeho slovám. Nevedela či by sa Iska odvážil spýtať alfy, či by sa nebál, jej to však problém nerobilo.
Ako sa jej pošmyklo, síce Iska reagoval ale i tak drisla. Nebolelo ju nič nejak extra. Nič hrozné, navyše jej zmiernil pád takže keď ako tak ležala na zemi, s tým že ju Iska zachytil, začala sa smiať a ľahla si na ľad úplne. Chladilo ju celé telo no prišlo jej vtipné že spadla. „Nič mi nie je neboj sa." povedala počas smiechu ak by sa náhodou obával. „Lúbim tvoju mágiu." dodala.

Podarilo sa jej trafiť tepnu! Sama z toho bola prekvapená, najmä keď všade začala striekať krv a Menis kvôli tomu pravdepodobne skončila pod Nimlogom keď vykopol. Ona v ten moment našťastie stihla bezpečne uskočiť ale nedalo jej nechať Mensis pod tým tvorom. Snažila sa Mensis chytiť a rýchlo odtiahnuť zpopod Nimlóga ak by sa jej nedarilo vstať. Medzi tým Nimlóg fatalne krvácal vďaka nej, tak snáď už nebude tak pri sile ako predtým. Všimla si však že Zathrian sa stále drží pri boku a či už sa jej podarilo pomôcť Mensis alebo si poradila sama, rozhodla sa opäť rýchlo útočiť, tentoraz však vzlietla aby sa dostala na Nimlogov zadok. Možno by ho mohla teraz trochu uzemniť tak, ako to spravil predtým Adain, len sa ešte navyše do toho zaryla svojmi pazurmi do jeho šrámu na chbte a uchytila sa tam niekde aj zubami, aby ju nikam neodhodil, pokiaľ sa nadvihne.

„No nebolo to nič príjemné a verím, že z tvojho uhľa pohľadu to tiež vedelo byť nepríjemné, či desivé ako vravíš. A súhlasím, môžeme ísť varovať ostatných. Nechcem aby sa stalo druhým to čo nám a to sme dopadli ešte dobre... Snáď nikto iní na tom horšie nebude." dúfala keď odpovedala na jeho slová. Mohlo sa udiať čokoľvek.
„Ja som rovnako rada." uchechtla s oddychom. Uvoľnila sa keď sa jej dotkol s labkou. Už bolo po všetkom. Už sa nemusela báť i keď bude možno teraz paranoidná a bude sa báť loviť...nikdy by jej nenapadlo že nejaká vec jej môže niečo takéto spraviť.
To nad čím dumal Iska nemala ani šajnu. Keby vie, určite ho vyvedie z omylu. Ona len mala rada teplučko a v zime ho veľa nebude. Preto si chcela aj do pelechu niečo nájsť, čo by ju vedelo zahriať viac než len jej telesná teplota.