Príspevky užívateľa

Ani zďaleka by ju nenapadlo, že by ju práve teraz mohol niekto na území svorky sledovať. Nuž asi by mala rátať so všetkým... očividne. No ako čerstvý člen, s nevinným zámerom nerozmýšľala nad ničím zlým, čo by sa jej mohlo prihodiť. Ostražitá musela byť stále, to je jasné, no len v tomto momente jej tá ostražitosť nejak unikla. A keď tak by už očakávala že ju bude niekto sledovať zo zeme, spoza kríkov a nie v korunách stromov. I keď...no to je jedno. Z myšlienok ju však vytrhol zvuk konára. Zastavila sa a obzrela sa za zdrojom zvuku. Hmm, asi len nejaký drozd... uvažovala v tichosti no pre istotu sa rozhliadala po okolí. Videla nejaký pohyb, pravdepodobne Rufusov chvost, ale aj ten jej mohol pripomínať oného drozda a tak nemala toľké podozrenie. „Ehrm ehm." odkašlala si aby po prípade odplašila toho drozda a ujistila sa. Lenže nikde nič. Ah, kašľať to. povedala si a pokračovala ďalej.

Panikarila a nevedela čo má robiť, bála sa na neho pozrieť lebo mala vyčítavé pocity. Predtým sa bála sa že s tým mohla všetko pokaziť, no a teraz? Chvíľu si myslela že sa svet ide zrútiť. Jarumiho slová išli z neho ako z chlpatej deky, kým sa vyjadril. Počas jeho rozprávania sa neodvážila na neho pozrieť. Pozerala sa na svoje predné labky, periférne si všimla jeho prešlapnutia. Ona nervózne pazurikmi škrabala po kamenistom povrchu na ktorom sedeli. Zoškrabával malé kúsky machu, len aby sa jej mysel na chvíľu ukľudnila a nerozmýšľala nad tým. Bola ticho. Nevedela čo má na jeho slová odpovedať. Najradšej by bola keby sa od neho neodtiahla a to objatie by stále pokračovalo. Príjemné, hrejivé. Chcela niečo povedať aby zahnala ticho. Keď mu nevadia dotyky, môžem...znova..? prešlo jej hlavou ale hneď sa tej myšlienky zbavila. Najradšej by sa tu maznala ako dotieravá mačka, ale toľko si nemohla dovoliť. Tušila už vlastne akého postavenia Jarumi je? Ťažko povedať. Ale pravdepodobne nie, keďže si toľko dovolovala. Malinko po ňom pokukla.

Na jeho slova už viac neodpovedala, len prikývla a vydala sa na lov, ktorý prebiehal zdálo sa že úspešne. Uloviť nutriu vo vode bolo náročné, plavala rýchlo a samozrejme že keď sa bránila uderila Eirlys pár krvavých kusancov, no ani to ju nezastavilo aby svoju úlohu dokončila. Napokon keď stala pred Adainom so svojimi úlovkami, položil jej otázku. Pozrela sa opäť na svoje úlovky a zamyslela sa. Potom sa rozhliadla po okolí. Ostatné nutrie boli fuč takže i keby chce ešte jednu navyše uloviť, muselo by sa to predĺžiť. No napokon usúdila že by to mohlo stačiť. Tak ako súdila aj predtým, prišlo jej, že je toho dostatok. „Áno, môj lov je u konca." odpovedala a dúfala že jej to uzná.

Bola rada že ju ujistil ohľadom tohto. Aspoň už nemusela mať obavy navyše v jej ženských starostiach ohľadom "hlúposti." „To je v poriadku, chápem to. Ale osobne si myslím že nie je dobré to držať v seba a občas sa treba aspoň z niečoho vyrozprávať. Každému to určite pomôže do istej miery." vysvetlila zase ona svoj pohľad na vec. „Ale nechcem aby si nasilu sa do niečoho tlačil, takže to rešpektujem." dodala s pokojným hlasom a s malým úsmevom. Snažila sa napriek tomu necítiť zle a rešpektovať ho tak ako povedala. No bolo to ťažké. Silou-mocou by chcela vedieť čo ho trápi ale nechala tu teda tak.
Pri dotyku cítila, ako rychlo mu bije srdce. Zlakla sa toho trochu a tak sa odtiahla. „Všetko v poriadku? Ja... Ak ti to bolo nepríjemné... nechcela som." trochu spanikárila. Predtým sa oň bála oprieť a teraz ho objala. Čo si len ona o sebe myslí!? Že kto je?? Ako si to len mohla dovoliť. Od zahanbenia sa červenala. Nevedela čo ju to napadlo. „Prepáč mi." teraz jej srdce rýchlo bušalo. Najradšej by rychlo odletela a schovala sa pred ním. Určite sa teraz keď ním strapnila. Snažila sa tváriť normálne a celé to pokazila...

Čistenie územia - Smaragdové údolie

Ešte nestretla vlka čo by mal dve mágie a síce jej napadlo, že čo ak to je jeho mágia ale to by bolo celkom neskoro pre neho na objavovanie, nie? Či akú mágiu má vlastne Jarumi? Mala pocit že to bolo niečo s regeneráciou alebo také dačo... Čo to teda mohlo byť? Sledovala ho, čo ide skúšať. No nič sa neudialo. Všimla si aký je sklamaný. „Skús to ešte raz. A možno... Možno by si mohol skúsiť to spraviť tesne pred nejakým objektom. Napríklad nejaký strom alebo kus skaly." uvažovala a rozhliadla sa po okolí. Nech to bolo čokoľvek, zdálo sa jej že to funguje na základe kontaktu s inou vecou ale stále len hádala. Možno to bolo vážne len iskry od kameňov.

Mala nejakú chvíľku po ceremoniále, no skôr než sa vydala do svojej plnohodnotnej práce, potrebovala sa viac rozhliadnuť po okolí. Cez zimu, keď bola omegou, nemala toľko možností čo teraz. Navyše cez zimu vyzerá krajina inak než cez jar...a je teplejšie, čož ona zbožňuje teplúčko. O to viac mala záujem si poprezerať jej nový domov, keďže mohla nazbierať mnoho energie zo slnka. Neskôr sa určite kdesi vyvalí na kameň a bude sa tam vyhrievať ako malá jašterička. Rozmýšľala nad rôznymi pozitívnymi vecami a pritom nemala tucha, že sa tu niekto môže nachádzať. Nevinne si kráčala Ihličnatým lesom a skúmala v ňom rôzne veci.

Ako sa o Jarumiho oprela, jeho cuknutie pocítila nie len raz. Nechápala onej reakcií. Srdce mu bušilo ako splašené. Mala sa od neho zase odtiahnuť? Keď jej bolo takto prijemne...
Po jej slovách by čakala, že niečo málo aspoň vypustí zo seba, no dostala od neho len krátke poďakovanie a ona si na to povzdychla. Žeby jej až tak nedôveroval aby sa jej zveril? Možno bola až moc vliezavá a otravovala ho. Nebolo by to prvý krát... preto sa aj začala cítiť nesvojo. Eirlys mala rada jeho prítomnosť, priam bola vždy nadšená keď mohla byť v jeho blízkosti. Ale mal to tak aj on? Pravdepodobne nie, ak vôbec. Nevedela čo si má o tom celom myslieť. Nemala som za ním chodiť. vravela si v mysli počas toho ako bola oň opretá.
Ticho sa tiahlo až k údoliu, aspoň že pár vtáčikov im tu hralo. Asi sa už poberiem preč. opäť jej prešlo hlavou. No nechcela znieť urazene, že preto odchádza, že jej nebola venovaná dostatočná pozornosť a tak Jarumiho ešte krátko zatiaľ bez slov objala.

„Oh, ahaa, budem sa tešiť. Sama som zvedavá, kto bude lepší." usmiala sa a opäť sa vrátili k ceremoniálu.
Jeho ďalšie slová ju nepotešili a bolo to na nej poznať. „Ale no taak! Už som sa tešila." povie "ofučane" no následne len prikývne na jeho požiadavky s povzdychom. Ďalej už nečaká na nejaké slova a začne čmuchať, či sa tu nejaká zver nedávno nepremávala.
Skôr než niečo zacítila, spozorovala očami malé hnedé guličky neďaleko od nich. Takého hlodavca ešte nevidela. Len podobného. Vyzeralo to ako vydra...nie, skôr bobor. Čo to je? ani jedno nebolo správna odpoveď. „Pokúsim sa uloviť tamto a sama." oboznámila svojho školiteľa a ihneď sa aj vydala do akcie. Odkiaľ ju bude Adain sledovať, to hej bolo jedno.
Teraz sa snažila čo najbližšie sa dostať k nutriam. Bolo ich tu viacero, asi nejaká väčšia rodinka. Schovala sa za jeden z menších stromov, ktoré sa kde tu nachádzali, aby si lepšie prezrela pre ňu nie tak známeho hlodavca. Chvíľu ich sledovala. Klasicky si vybrala si nutriu ktorá sa nachádzala na kraji od ostatných. Telo držala nízko u zeme a plýžila sa k nej. Využívala pri tom mierne zaobleny terén a tak mala výhodu že spoza horizontu ju nutria nemala ako spozorovať...ak by teda vydala zvuk, určite by si ju všimla. No ona sa blížila potichu, v rámci možností. Rieka ju prehlučovala a tak mala zjavnú výhodu. Aj vánok bol v jej prospech. Dávala si pozor na rôzne okolností. Svoj dlhý chvost držala tesne nad trávou aby zbytočne zvuky nevydaval. Vyštartovala po nutrií a veľkým skokom pristála na nej. Bola jedna z tých vypasenejších. Netrvalo dlho a bolo po nej. Odložila ju bokom a pokračovala ďalej. Jedna nebude stačiť pre nasytenie jedného vlka. Potrebujem aspoň dve. uvažovala v hlave. Avšak pri jej akcií to spustilo poplach a ostatné nutrie sa dali na útek. Niektoré zaliezli do nory, iné do rieky. Šprintom sa vydala za jednou, ktorá mierila do vody. Nestihla ju na brehu a tak skočila za ňou do rieky. Chvíľu nebolo nič vidieť, len šlechoty. Ani v tomto prípade to netrvalo dlho a už danú nutriu držala v pysku. Doplávala na breh. Položila nutriu a otriasla zo seba ľadovú vodu ktorá sa po zime stále nestihla zohriať. Brr! Zobrala úlovok, potom aj druhý a doniesla ich pred Adaina. Posadila sa aby si vydýchla. Pfju!

Čistenie územia - Smaragdové údolie

To že to mohlo značiť problém jej ani len nenapadlo a keby aj hej, určite by z toho nerobila drámu a len nejak to zlahčovala aby situácia nebola nijak napätá. Pokrčila ramenami keď jej položil otázku. „Ako mám asi ja vedieť." zasmiala sa a potom na ďalšie slová prikývla. Koniec srandy, ide sa hľadať príčina. „Dobroš, idem na to " odpovedala po prikývnutí a postavila sa bokom, preč od Jarumiho zadku, tak aby teraz mohla vidieť lepšie jeho predné laby. Pozorne sledovala. Skoro vôbec nežmurkala ako bola zadívaná, no chvíľu sa nič nedialo. „Hmm..." vidala zo seba počas ničnerobenia. No keď sa konečne zopakoval oný jav, ostala prekvapená. „Wooah!" prekvapene ale s úžasom reagovala. Čo to len môže byť?? prešlo jej hlavou. „Ano videla." odpovedala a zatvorila si konečne ústa, ktoré mala otvorené od toho úžasu. „Čo to môže byť podľa teba? Vypadalo to ako keby to išlo priamo z tvojich pazúrov." usúdila čo videla.

Všimla si jeho rýchlej reakcie. Ako by sa nalakal, že niečo zle spravil. Tíško sa uchechtla nad jeho slovámi a s úsmevom sa im konečne stretli pohľady. I keď len na chvíľu. Avšak rýchly pohľad preč ju prekvapil. Nevedela čo mu je, ale nemohla si pomôcť. Prišiel jej dosť nesvoj. Bolo to aj kvôli nej? Či len kvôli tomu čo sa udialo..? Jej nálada začínala haprovať lebo netušila čo má robiť. Zdálo sa, že jej pozitívnosť nefungovala, tak ako si myslela. Snažila sa vidieť v zlých veciach dobre ale o to ťažšie bolo to "vnútiť" inému vlkovi do hlavy. Každý to bral inak...
Nevedela čo viac má povedať k jeho slovám, keďže stále bol v rovnakej nálade nech povedala čokoľvek. Chvíľku bola ticho. Čo mám robiť? prešlo jej hlavou. Všimala si reč jeho tela. Preto ju to tak trápilo. Chcela ho objať ale nevedela ako je na tom s dotykmi. Jeho odstrčenie by jej určite z nejakej časti ublížilo. Napokon sa oň aj tak len oprela kuskom jej tela a so svojou hlávkou. „Vieš, že ak ťa niečo trápi, tak sa mi môžeš kedykoľvek vyrozprávať." dodala chvíľu na to.

„Um- dobre." súhlasila keď ju požiadal aby si tykali. Stále v podstate nebola členkou svorky čiže bude to pre ňu o čosi ťažšie... Ale posnaží sa.
Ďalej už len prikyvovala na Ikkeho opis a poslúchala čo mu vraví. Určite chcela na to aj za Cyrana dohliadnuť. Určite je v tomto lajdak. Ako Ikke liečil, spolu s Cyrom obdivovala jeho žiarivý kožuch, no nevyjadrovala sa k tomu. Len tíško žasla. Keď všetko prebiehalo v poriadku, odlahlo jej. „Super, to by sme mali." povedala si spokojne. Jej bráško bol zachránený.

Keby jej povie svoje myšlienky, určite by sa o to pokúsila...i keď nevedomky k tomu bude viesť každého na ktorom uvidí nejaké zdravotné zmeny. Veď predsa, kto by len chcel byť chorý??? Navyše niekoho to môže stať aj život, to nesmie dopustiť.
„Dobre teda, budem vás očakávať." s príjemným tónom hlasu a s úsmevom odpovedala, potom si opäť zakašlala. Už aby to mala za sebou. „Ďakujem za vašu ochotu a pomoc." slušne dodala. Síce jej hovoril už predtým, keď boli s Cyranom, aby mu tykala, keď ona si jednoducho nevie zvyknúť! Najmä ak sa s vlkom nevidáva tal často...

Čistenie územia - Smaragdové údolie

Nie že by jej to vadilo, práve naopak, len vola z toho mimo keďže to vôbec nečakala. Keby to bol ktorýkoľvek iný asi by tiež inak reagovala. U neho to však bolo... jedinečné. Nevedela ako by to popísala.
„Mhm." Možno by aj chcela aby si všimol, že možno k nemu niečo cíti, že tam môže byť menší náznak, ale nahlas si to neprizná a tak isto to nebude vypadať ani na jej reakciách. „Dobre." odpovedala tichším pipnutím keďže ešte spracovavala tento "prvý dotyk".
Periferne počas toho ako pokračovala v práci si všimla akýchsi zábleskov a ihneď sa pozrela na Jarumiho. „Žeby si hrabal tak intenzívne, až sa zem začala iskriť?" rypla si do neho. „Bacha aby si nás nepodpálil!" štekla "zhrozene". Samozrejme že si stále robila srandu.

Všimla si že aj Adain si prešiel pár krokov dokolečka rovnako ako ona. Túto skúsenosť mala z vlastných zistení, raz na toto príde každý. Ona na to prišla celkom náhodou a nebolo to zrovna príjemné, keď jej stuhli svaly a potom sa jej nechcelo hýbať. Prišla na to že takto to je lepšie.
Zakrútila hlavou. „Ešte som nemala tú česť ale určite ho poprosím niekedy... prečo vlastne?" spýtala sa. Netušila na čo naráža, síce vedela aký vysoký je Feier oproti nej. Ale kto vie, čo mal Adain na mysli.
Na nasledujúce inštrukcie prikývla. „Môžem sa rozhodnúť až potom podľa toho, aké čerstvé stopy nájdem ?" spýtala sa. Potom sa na chvíľu zamyslela počas toho ako čakala na odpoveď. „Budem mať dovolené používať krídla?" dodala k otázke. Následne sa pokúsila zavetriť nejakú zver.

Ona pozor nedáva takmer stále. Preto by sa dalo povedať že ju poteší, keď niekoho pristihne v rovnakej situáciu.
Pobavene sa zasmiala, keď ju nazval myškou. „Budem to brať ako kompliment." pobavene dodala, keď sa pozerala na neho. Asi vedela ako to myslel, tešilo ju to.
„Snáď nie... Ale zvládli sme ju raz, tak nabudúce ju zvládneme ešte lepšie. Uvidíš." snažila sa na to pozerať pozitívne. Každá negatívna skúsenosť je na niečo dobré. „Mhm, určite a na hory sa už neviem dočkať! To bude krásny výhľad!" zasnívala sa na chvíľu v predstavách.