Príspevky užívateľa

S malým nervóznym pobavením sa pozerala na Ikkeho. „Nuž vyzerá to tak." heh. Choroby bolo všade mnoho a už musel byť vyťažený. Chudák Ikke...„Bolí ma hrdlo..a niekedy ma škrabe až tak že ma núti kašlať" odpovedala na jeho otázku pravdivo. Chcel už byť zdravá, takto sa jej každý vyhýbal lebo nikto sa nechcel nakaziť a cítila sa osamela... navyše takto mohla byť len príťažou pre svorku a to ju onto viac deptalo. „Pôjde s tým niečo spraviť, prosím vás?" slušne sa spýtala s nádejou. Keby aspoň trošku to zlepšiť. Mala pocit že za chvíľu nebude vedieť rozprávať..

Zasmeje sa pretože nečakala takú reakciu od Jarumiho. „Jelito? Prečo?" pobavene sa spytala.
„Ooo to je veľmi zaujímavé, nikdy som nič takéto nevidela. Veľmi sa mi to ľúbi." priznala sa a bez toho aby ešte vedela, kto je autorom tohto diela pochválila onen príbytok.
Keď si všimla jeho rozpačitosti po jej otázke, kto to postavil, nechápala prečo tomu tak bolo. „To si ty postavil? To je geniálne. Nečakala by som niečo také- samozrejme že nič v zlom, je to fakt super." najradšej by ho celého vychvalila ale nechcela znieť že sa mu núti. Jo jej slova myslela naozaj vážne. Páčilo sa jej to. Ona by niečo také nezvládla... pravdepodobne.

Čistenie územia - Smaragdové údolie

Pozorne načúvala slovám svojho spoločníka. Jeho nápady neboli zle, priam múdre a geniálne. Eirlys bola viac jednoduchšia a prísť na niečo takéto, by jej nejakú tu chvíľu určite trvalo. „Nu mne napadlo že aby sme utíchli topenie snehu, mohli by sme ho nahrnúť na jednu kopu a ja by som ho už len zaliala ohňom." vysvetlia svoj nápad. Áno, svoju mágiu volala tekutý oheň lebo išlo o akúsi kombináciu ohňa a ľavý a páčilo sa jej to takto. „Ale určite by sme mohli začať tvojimi nápadmi. Znejú super a vlastne by sa to dalo skombinovať aj s tým mojim, tam kde bude treba." usmiala sa a vrtela špičkou svojho dlhého chvosta. Tešila sa z celej tejto akcie a aj z prítomnosti Jarumiho. Konečne mala šancu s ním opäť rozprávať, bez toho aby sa cítila otravná! Jej srdce priamo žiarilo nad tým všetkým čo vnútorné prežívala. No na povrchu sa snažila tváriť kľudne, príjemne. „Tak teda dáme sa do práce?" opäť s úsmevom čakajúc na Jariho, bola pripravená kedykoľvek s čímkoľvek začať.

Čistenie územia - Smaragdové údolie

Ako sa dopočula, čistenie územia bolo v Azaryne tradíciou a veľmi sa jej páčila. Navyše mohla byť konečne k niečomu užitočná! Chorá už nebola, počas zimi ju Ikke vyliečil a tak sa mohla činiť. Bola šťastná že môže byť svorke konečne prínosom a nie len príťažou. Už predtým oslovila Jarumiho, či by sa mohla k nemu pridať a zamierili si to do Smaragdového údolia. S ostatnými vlkmi sa stále moc nepoznala, chcela sa pridať k babskej partii, ktorá sa pobrala inam, no na poslednú chvíľu si to rozmýšľala. Bolo ich už dosť v skupinke a navyše takto mohla opäť spraviť čas so svojím princom a viac ho spoznať.
Napriek tomu že už začínala jar, snehu tu bolo stále dosť. Bol odmek a tak pôda pod jej nohami neprijemne člapotala. Vadilo jej že bude celá mokrá a možno miestami aj špinavá od blata, keď sneh roztopia...ale to k práci snáď patrilo, no nie? „Čím by si chcel začať?" spýtala sa milo. Ona by najradšej spravila všetko naraz a hneď, no chcelo to nejaký postup, aby nezačali zbytočne od konca. Netušila totižto čo presne idú robiť, len vedela ako znie cieľ. No akým spôsobom budú fungovať, na tom sa chcela s ním ešte len dohodnúť a keď tak spravia, určite nebude strácať čas a pustí sa hneď do práce.

Keď ktosi vošiel do nory, ihneď spozornela. Už sa viac zaoberala tým, prečo sa hlavy liečiteľ tak zvláštne pozerá na rôzne miesta. Asi je slepý... jednoznačne, inak si to vysvetliť nevedela. Alebo to malo niečo s jeho mágiu? Netušila, nikdy predtým nevidela slepca ale takto nejak by to mohlo vyzerať hm. Samozrejme že nič proti nemu nemala, predsa len, bol to hlavný liečiteľ tak asi mal alfa svoje dôvody prečo tomu tak bolo. Určite nezaostával.
„Zdravím Ikke!" odzdravila slušne no neunikol jej slabý kašel chvíľu po jej slovách, keď ju opäť zaškrábalo v hrdle.

Trošinku jej prišlo zvláštne že sa nepozerá priamo na ňu, ako bola doposiaľ zvyknutá pri ostatných vlkoch ale nebol čas riešiť takéto drobnosti. Ani jej len nenapadlo že Ikke môže byť slepý ale to len pretože nad tým hlbšie nerozmýšľala. „Potešenie na mojej strane." odpovedala milo i keď mala naponáhle. Bola však rada, že biely liečiteľ je rovnako milý, aspoň tak na ňu pôsobil.
„Jasne." dodala a vydala sa spolu s ním odkiaľ priletela, do syslieho hája. Nechcela ho zdržiavať no ani mu utekať, sneh nebol príjemný ani pre jedného z nich.
„Nuž ešte predtým než som ho stretla, počula som niekoho kašlanie. Nepekné kašlanie...a keď som sa s ním stretla, pýtala som sa ho na pár vecí, ako sa má a tak.. keďže som ho dlho nevidela noo a nevedel mi odpovedať. Miesto toho predo mňa vyplul hnusný chriachel, ktorý potom zahrabal. Nebol to pekný pohľad." prešiel jej mráz po chrbte počas opätovnej predstavy toho, čo zažila. Fuj...bleh. Sama sa skoro poblinkala.

--> Syslí háj

--> Smaragdové údolie

Na jeho slová ešte pred odletom sa už len usmiala. Nemala k nim viac čo dodať. „To dúfam." nenápadne naznačila že má určitý záujem o neho. Bola mladá a láska bola pre ňu ešte nepoznatelná. Ako každé mladé dievča, i ona si teraz našla svojho prvého crusha. Páčil sa jej jeho prístup a to ako si s ním rozumela. Aspoň teda čo sa jej tak zdálo.
„To by bolo super. Snáď bude rovnako milý ako ty." dodala k téme ohľadom jeho bratra. Viac už túto tému nerozvýjala, pretože sa pobrali k najvyššiemu stromu.
„Wuaa to je nejaký príbytok?" povedala prekvapene a udivene. Ešte nikdy predtým nevidela igloo. „A ďakujem." vďačne dodala k privítaniu.
Kývla hlavou a spolu s ním sa pozrela dovnútra. Zaujímavé, že to vôbec drží. Kto by povedal že sneh dokáže byť taký stabilný. Ona tak max snehuliaka vedela postaviť. Obdivovala. „Kto to postavil?" spýtala sa, vyzvedala.

„Ah to si neviem ani len predstaviť." zasmiala sa. Ona byť v takej situácií asi by už zdrhla do komfortnejšej zóny. Slušné by to nebolo ale tak čo? Inak by možno mala nejaký skrat. Kto vie. Bude ešte mnoho zážitkov v jej prítomnosti. Dnešok snáď zakončia v kľudne a pokoji. Už by si rada odpočinula, predsa len už cestuje pridlho.
„Raz to snáď posúdim lepšie, keď ťa viac spoznám." usmiala sa. Nechcela ho presvedčať o niečom o čom si sama nebola istá. No ich alfa sa asi správne rozhodol keď ho povýšil na hlavného veliteľa. Alfa sa snáď nemýli, aspoň nie tak často nie?
„Tak to je fajn." dodala k jeho slovám ohľadom rozloženia Jariho energie.
„Ooo aj ja chcem svoj vlastný chodiací zdroj tepla!" keby vie že niekde v inom svete existuje niečo ako radiator, určite by chcela nejaký prenosný nosiť stále na chrbáte.
„Určite!" aj jej sa jej dlhý chvostik rozhýbal kdesi pri konci zo strany na stranu. Celým chvostom máchať by nebolo bezpečné. Už aby bolo po zime! Nemala rada zimu a chlad. Nech už je leto...alebo aspoň trošičku viac slniečka! Hh.. terás sa však musela sústrediť na ďalšie pokračovanie cesty. Nasledovala ho, rovnako ako Jarumi, i ona išla letecky. Netušila presne kam, opäť sa nechala viesť.

--> Najvyšší strom

Nepáčilo sa jej v akom stave bol Cyrano. Možno len príliš zveličovala a bola moc opatrná po tej dobe odkedy ho nevidela... Ale vždy keď lepšie si dať pozor i na maličkosti nie? No snáď nedostane zdrba...
„Tak teda počkaj ma tu. Ja skočím...niekde po liečiteľa. Po ceste sa spýtam a možno mi bude povedané. Dovediem ho tu, dobre?" ujasňivala si s ním jej slová, aby opäť neplávali len tak bezvýznamne vo vetre. Bála sa o neho. Snažila sa nemyslieť na to najhoršie. Dobre bude! povzbudzovala sa. Zvládnu to obaja. Určite. Čakala na jeho vyjadrenie, aby sa mohla pobrať čo najrýchlejšie po medika.

Neverila vlastným ušiam keď sa ktosi ozval naspäť. Yay! Bola šťastná pretože to znamenalo že nebude musieť porušiť pravidla ktoré boli pre ňu dočasne. Čaká teda, kým ten niekto dorazí. Trpezlivosti mala zatiaľ dosť. Predsa len si uvedomovala že to nie je žiadny kúsoček. Netušila ako ďaleko, no už z horizontu kopčeka súdila že ktosi sa tu občas nabehá. Už v diaľke zahliadla niekto sa hmiriť snehom. Kožuštek biely, takmer ho nevidela.
Napokon k nej došiel biely vlk so sivými znakmi a červeními očami. Netušila že je slepý. „Ste liečiteľ?" spýtala sa „Ja som Eirlys a môj brat Cyrano je riadne chorý. Ostal však v Syslom háji a čaká tam na mňa a liečiteľa. Necítil sa dobre, bol celkom mimo." objasnila mu rýchlo situáciu. Nechcela strácať čas, najmä kvôli tomu aby tam neumrzol.

Celá nešťastná z bráchovej choroby sa vydala hľadať liečiteľa u Azarynov. Zatiaľ tu bola len na "návšteve" a toto by malo byť to miesto, odkiaľ už ďalej nesmie ísť. Samozrejme že to nehodlala porušiť i keď sa jednalo o zdravie svojho bratra. No... Teda mala záložný plán a dúfala že jej výjde, inak by napokon porušila onu "dohodu".
I keď jej Cyro nevedel povedať kde nájde liečiteľa, pýtala sa po ceste koho stretla. Bolo jej povedané, že liečiteľ je niekde poblíž jaskyne. Lenže tam nemohla ísť... plánovala teda zavyť na najbližšom mieste smer jaskyňa a to bolo práve tu, na tomto mieste. Tak i zavyla. Posadila sa a čakala na odpoveď. Ak sa nik neozýval, zopakovala to. Ak by stále nikto nič, zavyla by max ešte zo dva krát a potom by sa vydala ďalej. No verila, že nebude musieť tak veľa krát vyť. Určite sa niekto skôr či neskôr ozve. Prosiiim.

Akosi pokašliavala a bolelo ju hrdlo...vlastne jej bolo možno ešte horšie než jej bratovi, od ktorého chytila akúsi chorobu. Ale nebol jej schopný normálne odpovedať ako sa cíti. Eirlys bola aspoň trochu pri zmysloch. Ach jaj. Tešila sa z brata, no nenapadlo by ju že od neho ochorie. Ešte len došla do svorky a už sa musí liečiť! Chcela byť užitočná a nie byť pre ňu príťažou... nahnevaná bola. Ale že strašne! Vedela že jej brat za to tak celkom nemôže, no v zápätí i ona mala byť viac opatrná. Chladné, až priam mrazivé obdobie si celkom žiadá takéto stavy. Ale prečo práve ona?! Hhh, ani len ostatných členov nemohla poriadne spoznať a už leží kdesi v kúte a čaká na liečiteľa....

Neľúbil sa jej prístup jej brata. Žiadnu chorobu nechcela podceňovať ani preceňovať no lepšie je niečo takéto riešiť čím skôr. Nebola odborná lekárka ale nepáčil sa jej spôsob akým bol Cyrano chorý. Bolo to hnusné a desivé. Ale nie! Snáď neochorie od neho.. Možno hej imunita zabojuje a možno ju to skolí. Dúfame, že to nebude to najhoršie.
„Tam teraz naposledy nikto nebol z liečiteľov čo som tam bola ja." pozerala sa ustarane. Keď ju tam doviedol Jarumi, bolo tam len pár tulákov a možno niekto zo svorky, no nebola oboznámená tým, že by tam bol liečiteľ. „Isto si nevspimenieš? Ja ti nedám pokoj kým mi nepovieš kde nám vášho liečiteľa hľadať." trošku sprísnila tón a trvala na svojom.

„Ahaaa, zaujímavé. Dobre vedieť." povedala chápajúc jeho vysvetlenie. Predpokladala že Artemis je nejaká učiteľka v tomto odbore, keď ju spomenul. Netušila kto to bol, keďže nemala tú česť zatiaľ nikoho zo svorky stretnúť, okrem Jarumiho.
„Tak ono je to iné, keď si v odbore ktorý ťa aj napĺňa a si natoľko skúsený, že vieš svoje dôvernosti posunúť i ďalej." rozmýšľala nahlas. „Horšie je keď máš len základy zo všetkého a mal by si niekto učiť." zasmiala sa. Našťastie to nebol jej prípad a určite nebude mať nejakú povinnosť ísť na povolanie, ktoré jej niekto iný zvolí. „No aspoň vidíš čoho si dokázal dosiahnuť, odhalil si svoj skrytý talent." usmeje sa naň.
„S tebou sa jeden asi nenudí, keď máš toľko energie." so stále dobrou náladou reagovala na jeho slová. Asi by mala robiť toho kráľovského šaška keď sa jej podarilo Jariho rozosmiať už dva krát po sebe. „Ja? Ja by som sa najradšej rozvalila na teplý, vyhratý kameň a slnila sa na lúčoch slnka." už by sa aj hodila na zem pri tejto predstave, ako by tak bol ten teplunký vyhriatý kamienok. No takmer opäť spadla do snehu. Našťastie udržala rovnováhu.
„Ano, jednoznačne!" štekla namotivovane. Nemohla sa dočkať ako vĺča na prvé lúče slnka ktoré zbadá keď výjde z nory.
„Dobre." odpovedala a bola pripravená na pokračovanie k najvyššiemu stromu. Čakala však na Jariho.

„Fuuuuj!' odskočila od chriachla spred jej nôh. To je hnus! Div že sama nehodila šablu z toho pohľadu a najradšej by to chvostom zahrnula so snehom, ale on ju predbehol. Nechutný pohľad! Uhh des...
„Musím ťa dovliecť k liečiteľovi! Očividne nie si zdravý a vonku by si sa určite nemal takto pohybovať." rázne prehovorila so zamračeným výrazom. Už aj zabudla na tú ich radosť zo stretnutia a vymenili ju obavy o Cyrove zdravie. Zároveň ju štvalo že nedostala odpovede na svoje otázky ale čo už...bude vyzvedať neskôr, teraz to nebola jej priorita. „Kde nejakého nájdem?" spýtala sa ho. Nemala šajnu ani pri najmenšom, keď tak bude vyť no... Ak jej ani na toto neodpovie.