Príspevky užívateľa

Bola rada že ho potešili jej slová. Rovnako i ju potešilo že nemá problém s tým, že by sa kedykoľvek za ním zastavila cez deň aby mu to rýchlejšie ubehlo - jemu aj jej. Aspoň by mala o zvyšok dňa postarané a nemusela byť dúmať nad tým čo podnikne aby sa nenudila. Každodenný lov nebol vždy zábavný, hlavne keď sa nedarilo a takto si aspoň mohla spríjemniť náladu.
„Jasné, veľmi rada sa prejdem." odpovedala. Bola zvedavá aké miesto ma na mysli, možno nejaké kde ešte nebola? Možno jej niečo uniklo a bolo to aj dosť možné. Občas vnímala príliš veci naraz než aby sa sústredila na jedno a veľa toho jej vedelo uniknúť než by jeden pobedal. Bola pripravená vyraziť, nech ju vedie.

Dobrý lov bol následok dobrej nálady. Keby jej lov nevyjde, snažila by sa dovtedy dokedy by sa jej nepodarilo niečo uloviť, či už malé či veľké, hlavne že to bola korisť ulovená ňou.„Oh, to mi ani len nenapadlo, zväčša keď niečo robím tak to ubehne ako voda. Keby viem že nespíš tak ťa skočím pozrieť...nu nevadí. Prídem nabudúce." sľúbila mu a možno vlastne ak teraz niekam spolu vyrazia tak bude spať spolu s ním zajtra celý deň takže o nudu bude mať postarané. Alebo teda vlastne stať sa môže čokoľvek, skončiť môžu kdekoľvek.
„Hmm, teraz momentálne asi ani nie. Prečo?" spýtala sa zvedavo. Mal niečo v pláne on? Že by niekde išli spolu? Už to je dlho čo neponocovala tak mohlo by jej to spestriť "deň" a možno zažije niečo zaujímavé, čo sa cez deň len tak nevidí.

Miestami občas podriemkavala, nie že by úplne spala...no, možno občas na chvíľu. Tak príjemne jej bolo. Škubla uškom keď začula kroky, netušila o koho sa jedná až kym nezačula známy hlás a otočila svoj pohľad tam odkiaľ zaznel. „Ahooj Iska!" pozdravila a zavrtila i ona chvostíkom, teda koncovov časťou. Ako rada ho len ona vidí! Normálne jej to zlepšilo deň, i keď už ten sama o sebe mala dobrý. „Náhodou dnes bolo fajn, darilo sa mi na love tak som si poobede dopriala oddychu. A čo ty? Plný energie?" s úsmevom prehovorila a medzi tým sa poriadne pretiahla, spolu s krídlami a posadila, aby tu nevylehovala ako lenivá myš s vyhriatým kožuštekom. Chcela sa ho spýtať aký mal deň- ale asi v podstate "žiadny" keďže pravdepodobne ho celý prespal. Bola zvedavá čo má na pláne, kam sa vybral...a tak podobne, no nechcela sa ho pýtať všetko naraz. By potom nevedel na čo má odpovedať skôr.

Po dnešnom náročnom love, ktorý jej dal zabrať sa rozhodla si po zvyšok dňa odpočinúť ako odmenu za úspešnú prácu. Akurát v poobedňajších hodinách, blízko k večeru, si našla pred norou ideálne miesto, kde by sa mohla vyhrievať na už nie tak pálivých lúčoch ako uprostred dňa, kedy slnko bolo najvyššie. Ležala si a užívala si teplé lúče hrejúce na svojej srsti a najmä krídlach.
Ležala tu až do času, kúsok pred západom slnka, kým nenastala zlatá hodinka a krajina sa premenila na zlato. Pohľad to bol nádherný pre jej očká. Keby sa jej chce tak vyletí vysoko do oblakov a prezrie si celú krajinu ako žiari. No momentálne sa jej nechcelo nič. Bolo jej takto príjemne. Ležala by tu aj celý deň. Zívla si.

„Som rada." priznala sa mu k slovám ohľadom jeho stave. Či snáď bolo niečo na to zlé? Určite nie.
„Budem sa tešiť." až jej bolo ľúto že s ním neostane celý deň. Ale čo sa dá narobiť. Navyše žijú na jednom území takže k sebe nemajú ďaleko. Takže žiadne starosti naokolo zbytočností, hih.
„Pokusím sa ale nemôžem ti to sľúbiť." pobavene odpovedala a vyplazený jazyk mu opätovala. Ako malé decká. „Ty tak isto. Maj sa." s úsmevom sa s ním rozlúčila. Zobrala si svoj dar, ktorý jej ulovil a išla si ho niekam zaniesť. Potom pravdepodobne asi loviť. Kto vie.

„A už sa teda cítiš lepšie predpokladám. Minimálne tak teda vypadáš." zavrtila chvostom tak ako to ona vie. Zabudla sa ho na to spýtať, nevadí. Skôr či neskôr by sa spýtala i keby to nespomenul.
„Tak teda odpočívaj a potom niekedy môžme niečo ďalšie podniknúť." dodala ešte. Nechcela mu priťažiť na zdraví keď mu bola liečba stanovená, alebo teda tie odporúčania povedané takže radšej sa poberie robiť si svoje.
„Nu a dávaj si pozor aby si sa v nej nezmrazil." zazubila sa, predstava celkom vtipná. By ju zaujímalo ako by ho v tejto situácii zachraňovala. No, bola by to asi pekná sranda. „Netuším, ale asi pôjdem loviť." odpovedala jednoducho. „i keď moc sa mi nechce." dodala s tichým smieškom. Postavila sa a bola pripravená odísť. Teda vziať svoj dar od Isky a pobrať sa svojou cestou, kam ju nohy na lov povedú.

„Asi máš pravdu." odpovedala na slová kde vravel že je to pochopiteľné. „valstne ani ja keď sa tak nad tým zamyslím." podotkla pri jeho slovách. Asi boli vážne nejaký zvláštny druh vlka ktorý nebol taký bežný. Hm. Zaujímavé.
„Jo, štyri oči." pobavene kukla na Isku, videla jeho prekvapenie. Je pravda že ani takí vlci sa tu tak často nevidia, ak vôbec. Hah. „Ehm a inak, čo máš na pláne po zvyšok dňa?" vyzvedala, sama nevedela čo tak úplne ide robiť, možno by si mohli nájsť spoločnú činnosť? Alebo len zanesie dar od Isky a pôjde loviť... alebo prekonávať svoj strach?? Ťažko povedať, možnosti bolo mnoho.

Zavrtenie chvostu mu opätovala ale len jej koncom aby tu nemáchala všade tade s tým dlhým bičom čo mala na zadku. Čo sa týka jej brata, ani len nepomyslela že by sa mu mohlo niečo stať. Nemala dôvod, cítila že je stále nažive a na takéto zle veci nerada myslí.
Na chvíľu sa zamyslela nad tým ako vyzerá jej brat. Popravde už ho veľmi dlho nevidela a uvedomila si že v podstate si ani není istá. „Pamatám si, že bol tmavého sfarbenia- sivá/šedá farba s krídlami ako mám ja len tie tiež boli tmavé s orandžovým prechodom. Akože keby ho vidím, tak viem ho spoznať ale kto vie či sa za taký čas nezmenil." vysvetlila. „Jo a má dva páry oči a veľké nožky predné." dodala čo si ešte spomenula. Mala istý obraz svojho brata, ale boli ešte len šteňatá keď sa stratili. A i jej sa dokonca úplne zmenil kožušek za ten čas, div že ju Cyro spoznal.

Kukla naňho už trochu ukludnená jeho slovami. Odľahlo jej. Už videla ako sa rúti celý svet, ale to mala len prehnané predstavy. „Budem dúfať teda, že to bolo v pohode." odpovedala napokon i s úsmevom aj keď sa chcela pýtať svojimi neistými otázkami: Isto? Nevraví to len preto aby som sa necítila zle? a podobne. No odpustila si ich, nechcela robiť drama queen kvôli takej , pre niekoho malej drobnosti.
Jeho otázka mohla znieť rôzne z iných uhlov pohľadu, až by ju to nútilo sa začervenať, že sa jej chce znova dotknúť. Ale čo by ona pre neho nespravila! „Samozrejmez nemám problém. Budem len rada." odpovedala mu. Potešilo ju to a navyše to potvrdilo jeho predošlé slová a cítila sa o čosi lepšie. Všimla si aký bol pri tom trošinku nervózny. Prekonáva svoj strach snahou o ďalší pokus dotyku. Správne kroky.

„To by bolo milé od teba, ale ani len netušil, kde s tým hľadaním začať." odpovedala mu na jeho ponuku, no nemala s tým problém, práve naopak. „Predpokladam že ďaleko od nás nebude mať." zasmiala sa na jeho slovách ohľadom toho aký sú úžasný. Ani by jej nenapadlo že si toto niekto bude myslieť. Na ďalšie slová už len prikývla.

Uchechtla sa nad jeho odpoveďou. „To som rada,. že to nie je niečo hrozné." odpovedala. Cítila by sa zdrtene, keby jej dotyk bol pre niekoho nepríjemný. A možno že aj bol pre Jarumiho a preto ho od seba tým odohnala...ale to sa už asi nikdy od neho nedozvie. Bola rada že tento prvý krok zvládli bez nejakých komplikácií a ani jednému z nich to nijak neublížilo.
Veľkostný rozdiel ich labiek jej rovnako prišiel zaujímavý a možno trochu vtipný, no nemala v pláne to zmieniť. Prišlo jej to roztomilé no bála sa že jemu by to mohla znepríjemniť. A už len to že neskôr potom jej činu dal tie packy preč, ju to trochu mrzelo. Možno predsa len išla na neho rýchlo i keď nechcela. Dúfala však že keď už sa mi darilo tak dobre, že to bude v pohode... očividne asi nebolo a mrzelo ju to. „To bola pre mňa maličkosť a prepáč mi ak som ti s tým spravila niečo nepríjemné, mrzí ma to. Nechcela som." odpovedala úprimne. Nechcela byť s ním za zlé. Zvyšok jeho vety si domyslela, pochopila čo tým myslel. No mierne dúfala že bude mať ešte ďalšiu príležitosť mu opäť s týmto pomôcť.

„Áno, Cyrano a Caligo sú mojí súrodenci, akurát že o Caligovi nič viac netuším. Neviem kam on zase zmizol. Viem že tu prišiel s bratom ale potom ušiel." Vysvetlila. „No snáď raz sa mi ho podarí nájsť. Verím že hej." už sa naladila s úsmevom a pozitívnou mysľou. Nechcela naladiť smutnú atmosféru. „Aká krásna nahoda, ja som tu prišla kvôli bratovi." odpovedala na jeho ďalšie slová.

Za blázna ho nemala. Isteže bol to zvláštny strach, s takým sa jeden nie tak často stretáva ak vôbec, no každý sa niečo bojí, prekoná strach a nájde sa možno ďalší, nový. Život bol nevyspytateľný a možnosti bolo mnoho.
Trpezlivo vyčkávala kým dôjde k dotyku. Sama nevedela čo úplne očakávať a pri prvom náznaku dotknutia jej prešiel jemný mráz po chrbte. Nič čo by jej nejak zle robilo, len to bolo zvláštne sa sústrediť na jeden bežný dotyk. No pravdu povediac, prišlo jej to príjemné. Ani ten chládok jej nevadil cez jej srsť. Sledovala jeho reakcie, opäť to škubnutie ktoré robil už pri prvom stretnutí, ktoré vtedy nevnímala nejak moc. Vtedy sa sústredila na iné veci. Nechala ho nech ide takým tempom ako mu to vyhovuje. Nenáhlila ho, vyčkávala trpezlivo, neuhýbala. Cítila sa príjemne, ako keď sa jemnunkého snehu dotkla. Napokon sa ich dve labky dotkli úplne a ona sa na neho s kľudným úsmevom pozrela. „Ako sa cítiš?" prehovorila zvedavo no jemne, aby neznela tak, že na neho tlačí. Ak svoju labku hneď nestiahol, tak chvíľu po jej slovách sa posadila celou váhou na zadné nožky a priložila na jeho labku i svoju druhú labku, z jednej aj druhej strany.
Na jeho vtipné priznanie sa zasmiala. Ona nemala žiadnu vtipnú storku so svojímim ohňom a tak ďalej už nepokračovala. „No...poopravde ani neviem. Nepoznala som to tu ešte vtedy, že vôbec. Ako sme kráčali so súrodencami tak moju pozornosť upútalo niečo iné...ani som sa nenazdala a boli preč. Snažila som sa ich nájsť, no podarilo sa mi to až nedávno..." znela trochu skleslo. „No hlavne že som ich našla. Rovnakú chybu už neurobím." dodala už viac s pozitívnejším tónom.

Bola rada že súhlasil i keď vyzeral nervozne ako zdvihol labku. „I
Mhm, iste." prikývla s dobrou náladou, nebála sa a i keby, nechcela ho stresovať ešte viac. Trochu sa v sede prisunula bližšie aby nemusela taký kus naťahovať labku a potom jednu z tých svojich dala pred seba. Čakala aby ju on položil na tú jej. Síce mala chuť mu s oboma labkami chytiť tú jeho, tak moc bola zvedavá, no nechcela ho vylákať. Predsa len je to strach ktorý má z určitého dôvodu, takže to nechcela ešte viac zhoršiť.
„Oh, to mi ani nenapadlo." dodala k jeho poznámke že by voda mohla zamrznúť. Pobavila sa na tom. Aspoň by mal mrazené nutrie a nepokazili sa mu! Hah.
„Ja som sa tu ocitla vlastne ešte predminulú zimu, našiel nás bývali alfa Raymond ak si dobre spomínam, ale akosi sa mi podarilo stratiť od súrodencov...a tento rok od zimy opäť. Ale už ako oficiálny člen." odpovedala na jeho otázku. Vlastne toto snáď ešte nikomu nerozprávala... či hej? Už ani sama nevie. Možno Jarumimu a Cyranovi...alebo len sama sebe. Záležalo vôbec na tom? Pravdepodobne nie nejak moc.

„Ak by ma niečo bolelo, dám ti vedieť skôr než sa mi niečo stane." ujistila ho aby vedel že vážne sa nemusí ničoho báť. Nemala s tým problém, naozaj. Veľmi mu chcela pomôcť, i keby sa jedná o kohokoľvek, rada pomáha druhým. No zároveň to brala aj tak že za tú korisť čo jej doniesol, mu neopätovala ona toľko pomoci ako sa jej on poďakoval takže tak... važila si to od neho a kľudne by mu pomohla aj tisíc krát znova.
„Aj to bolo ťažké no..." nečakala že bude reagovať s obdivom či čímsi takým na ten spôsob. Ale mierne jej odlahlo. „Ale zvládol, prosím ťa, keď sok to zvládla ja tak ty ľavou-zadnou." pobavene prehovorila. Na ďalšie slová len prikývla. Nevedela si predstaviť čo by s ňou bolo keby nenarazi na túto svorku. Možno by tu už ani nebola, keby sa jej tá nešťastná príhoda stane niekde mimo územia svorky a nenašiel by ju tam nikto. Vtedy mala šťastie...ale mohlo to byť aj iné územie svorky, napríklad Prizrační a možno by skončila tam a nikdy by nezistila aký je Iska fajn.

„A mohla by som ti s tým nejak pomôcť? Neviem síce ako, ale treba skúsiť všetko. Stačí len povedať." usmiala sa a bola pripravená mu hocijak v tom pomôcť i keby jej to malo ublížiť ale verila, že jej nemá ako ublížiť. Bola otvorená všetkému. Keď jej neubližil pád, tak toto bude v poriadku.
„No občas môžu nastať situácie, kedy si to vec vyžaduje. Napríklad na ceremoniále som sa rozhodla uloviť nutriu, ktorá mi ušla do vody." zasmiala sa nad svojou ďalšiou hlúposťou. „Ale zvládla sok to, nerozmýšľala som nad svojím strachom. Navyše som vedela že tam mám dozor tak som sa menej bala i keď...no nebolo to príjemné." bolo strašné čo vtedy prežívala, no všetko sa zvrtlo tak rýchlo, že si to moc neuvedomovala. „Občas nerozmýšlam nad následkami..." zamrmlala trochu zahanbene keď jej vlastne došlo že vraví o sebe v nie peknom svetle i keď konečný výsledok bol úspešný. Už veľakrát takto ohrozila svoj život a asi to nebude posledný krát.
„To teda ano, je ich tú dosť. Ja by som si zase rada vyskúšala ľadovú mágiu." rozmýšľala. „Ktovie ako by to bolo keby to máme naopak, možno by sme sa ani nestretli. Čož by bola škoda samozrejme." podotkla a so stálym úsmevom naň vravela.
„Ďakujem ti krásne." uznala napokon, ako bola ona predtým tvrdohlavá, tak on je dnes a trvá si na svojom. Navyše dary by sa nemali odmietať. „Veľmi si to vážim." dodala a k jeho ďalším slovám sa zasmiala, vedela presne o čom vraví.

Aby stále len neležala na zemi, posadila sa aj ona. Opäť mala na tvári prekvapený vyraz. Čo ona len ešte nezistí! Ešte nepočula že by mohol mať niekto strach z niečoho tak bežného ako je dotyk, no stane sa. Netušila kvôli čomu to je, či má zlú skúsenosť alebo to je všetko len kvôli jeho mágii, mohla si domýšľať ale vyzvedať nechcela. Vyzeral že ho to trápi a že ťažko sa mu to vraví, nechcela mu to ešte viac zneprijemňovať. Nechala teda na ňom, či jej to vysvetlí sám od seba alebo nie. V každom prípade nebude mu to mať za zlé. „Netuším prečo tomu tak je, ale ver mi, že sa toho nemusíš báť. Či snáď bolo to tak hrozné naposledy?" usmiala sa, keď sa zbavila svojho prekvapeného výrazu. „Každopádne sa za to nemusíš cítiť zle. Každý sme nejaký...ja sa napríklad bojím hlbšej vody. Nie som dobrý plavec." priznala mu svoje aby sa necítil zle, že iba on je tu ten, čo má zlú vlastnosť.
Zasmiala keď zavtipkoval. „Tak to ja mám úplný protiklad oproti tebe. Ja viem chrliť oheň a vtedy aj moja hruď je horúca na dotyk." povedala aj o sebe na porovnanie. Zaujímavé toď. Aké by to bolo ovládať ľad? Asi by sa jej to veľmi páčilo. Navyše svoju mágiu nevyužila tiež pekne dlho.
Občas sa pozrela mimo, občas na neho a sem tam si ho nenápadne prezrela. Krásny huňatý kožuštek mal. Zatiaľ čo ona len kratšiu srsť so šupinami. Keď zamumlal, že na niečo zabudol, spozornila. Počkať počkať čože? pozerala sa na jeho úlovok, pozrela sa naňho. „To si vážne nemusel. Veď to bola maličkosť." zasmiala aa nervózne. Nečakala že jej to takto vráti a nevedela čo iné má povedať. „Veľmi ti ďakujem ale to nemôžem prijať, veď je to tvoj úlovok." bola mu vďačná ale toto jej prišlo moc. Veď mu len dala malého zajaca a odviedla ho do jaskyne...to by predsa spravil každý ne... či?