Príspevky užívateľa

Skolabovanie jej tak úplne nehrozilo, možno ešte chvíľu a bolo by zle... No našťastie v ten pravý čas prišiel Jarumi a všetko dobre dopadlo... Aspoň teda zatiaľ. Svoj pohľad zo zeme namierila opäť na orandžovú srsť po jej poďakovaní a následnej odpovedi, ktorá sa k nej dostala.
Bola rada že bol taký milý, i keď sa snažil pôsobiť neutrálne. Iný vlci by sa na tuláka vykašľali. Nad jeho slovami sa usmiala. „Dobre, tak teda teší ma Jarumi, ja som Eirlys." predstavila sa na oplátku. Ani sa pýtať nemusela, ako dobre. Predbehol ju. Následne si všimla ako si prezerá jej kožúštek. Trošku sa cítila nepríjemné. Neľúbilo sa jej aká strakatá bola, bála sa že ju bude odcudzovať a tak neisto krídla pritiahla ešte bližšie k svojmu telu. Nechcela, aby si ju niekto prezeral. Vždy ju to zneistiťovalo.
„Povezte mi- ehm, povedz mi, na akom území sa to nachádzam?" spýtala sa zatiaľ čo sa ďalej hriali pri ohni, aby reč nestála.

Trošku ju znervozňoval jeho pohľad, keď si ho všimla pri tom, ako sa znova vyhrabávala zo zeme. Nevedela prečo sa mračí. Stále si myslela že to je kvôli tomu, že narušila niekoho územie. Nemala ako tušiť že to je kvôli jej stavu. Sedela a prizerala sa čo oranžový vlk robí. On mi pomáha? prešla jej hlavou nejasná otázka. Tvárila sa mierne prekvapene a čím viac toho robil, tým viac udivená ostala. „Dobre..." poslúcha slová staršieho vlka a urobila tak jak jej kázal. A mal aj pravdu. Sledovala ho i naďalej. Obdivovala jeho výdrž a schopnosti, nakoľko ona takého niečoho nebola schopná bez pomoci. Bola mladá, navyše bez rodičov či súrodencov, ktorých sa jej podarilo stratiť vďaka jej nepozornosti. A teraz? Vďaka jej hlúposti a neskúsenosti tu takmer umrzla...niet nad jej záchrancu, ktorý sa zdál, že vie čo robí. Vyzeral sebaisto, čož jej v tomto momente chýbalo.
Rozprestrel krídla aby udržiaval teplo z ohňa medzi nimi. Klamala by ak by povedala že to očakávala. Prezerala si jeho krásne krídla, náhle jej trklo, že by sa mu mohla aj poďakovať... „Ďakujem za vašu ochotu a pomoc." vyslovila úprimne s packou na hrudi a s mierne sklonenou hlavou, pozerala sa do zeme. Bolo jej cťou že stretla práve...ako sa vlastne volal? Spýtam sa o chvíľu... ...ehm, práve tohto ušlachtilého mládenca.

Nejakú chvíľu ležala v snehu, potom sa aspoň posadiť odhodlala. Kam ďalej? Mala výhľad do údolia plného snehom. Zvladla by to preplachtiť? Už asi veľmi ťažko. V kostich jej mravčalo, najmä na jej krídlach. Napokon ktosi prišiel.
Záchrana? Alebo hrozba? Ako to mala rozlíšiť, keď nad ničím iným nerozmýšľala, len nad tým ako jej labky mrzli? A vlastne už aj celé telo, ako tak predtým padla do snehu. Obzrela sa v sede po orandžovom vlkovi. V tom momente jej vlastne došlo že toto je územie svorky. „Prepáčte, nechcela som-" chcela sa rýchlo postaviť, ale jej zamrznuté nohy jej v tom zabránili a ako inak, hodila zase držkou do snehu. Hýbať sa vedela, ale pomalšie než na čo čo bola zvyknutá a tak stratila svoj bežný balanc. Potrebovala sa zohriať. Nemala rada zimu. Nebola na ňu stavaná.

Už je to veľmi dlhá doba, čo naposledy zavítala na Norest odkedy sa stratila od súrodencov a toho vlka čo ich našiel. Ray či tak nejak sa volal .. Teraz sa ich opäť vydala hľadať. Chýbali jej a konečne našla to miesto čo jej bolo povedomé. To miesto kde ich kedysi rodičia nechali na pospas osudu. Bola nadšená, cítila že je blízko. Kto vie či sa aj oni z nej budú takto tešiť, kto vie či ju spoznajú. Jej srsť sa pomenila odkedy ich videla naposledy. I vtedy bola strakatá, no teraz vyzerá trochu inak. Snáď už sa jej tie flaky nebudú presúvať kade-tade po tele! Potom si ju budú vlci zamieňať za jej sestru, dvojča, ktoré nemá. No bola zvedavá...
Neočakávala takú zimu, nuž moc dobre si to nenačasovala a neuvedomila si, čo za nebezpečenstvo jej môže hroziť. Klasika. Vo vzduchu bola ešte väčšia zima, primrzali jej krídla...na zemi ju zase ozjabalo, až ju štípali labky od mrazu. Celá sa triasla. Veru nebolo to dobrý nápad sa vrátiť akurát cez zimu. Vždy tu taká krutá bývalá? Začínala nariekať. Zabárala sa do snehu, no bola už blízko údolia. Ešte že tie hory akosi zdolala, i keď nie úplne. Stále jej kus chýbal.
Potkla sa o kúsok skaly, ktorý v tom snehu nevidela a začala sa kotúlať dole zvahom. Nešlo jej zabrzdiť, až kým nevrazila do stromu, z ktorého na ňu spadol ďalší sneh. „Au..." zakňučala dobitá. Len tak-tak sa postavila aby išla ďalej. Nemohla tu ostať, umrzla by. Už teraz mrzla a každý krok bol ubolený. Padla do snehu...nevládala.

Mmm..v duchu si zamumlala niečo, sotva samej sebe rozumela, no keď začula hlas, nebolo jej všetko jedno. Jej obavy z toho že rodičia stále nedorazili, nahradila obava toho že ich nájde niekto zlý. Začala švihat chvostom. Znervóznila. Bála sa. Nechápala ako môže byť jej brat tak kľudný a rozprávať sa s cudzincom! Čo ak mu niečo spraví?? „Cyro but opvatuný!" štekla vystrašene. Zároveň však začínala byť zvedavá o koho sa jedná, mohol im doniesť niečo podzub! Umierala od hladu...

Flakanec od brata ju celkom isto prebral i keď to bráško spravil omylom...„Davaj bacha..." potichu a namosurene prehovorila na brata a chytila sa za miesto kde ju trafil. Nebolelo to nijak moc ale mohol jej ublížiť viac..!
„Ako dlho ceš cakať?" vyzvedala a chvíľu na to sa jej nahlas ozval hladný žalúdok. „Mmm...dlho čakať nevydlžím." dodala hneď po tom.
Navyše, boli moc mladý aby si dokázali niečo sami uloviť. Samozrejme to nebolo nemožné ale šance boli malé... začínala mať obavy z toho že sa ich rodičia nikdy nevrátia. Ale prečo by im to spravili? ...

Absolútne vôbec sa jej nechcelo vstávať, ešte do takej zimi! Prečo ju takto trestajú! Na ich slová neodpovedala, vlastne ich ani tak úplne nepočuvala. Snažila sa späť...
Keď sa jeden z jej bráškov snažil postaviť, ona sa akurát tak skotulala na zem vedľa nich. A ležala na zemi.
„Mmmm..." konečne sa preberať začala. Otvorila očka a kukla na svojích bratov. „čoze to?" spýtala sa keďže ich doteraz nepočuvala. Hihi.

Nepáčilo sa jej že rodičia ich tu takto nechávajú, ale nebála sa že sa jej niečo stane. Bola veľká na to aby sa postarala o samú seba a tiež o braškov! ...až na to že tomu nebolo až tak moc pravdy. Stále bola vĺča, čo akurát tak ťarbavo behalo všade kam vládalo.

Nastalo ráno, jej braškovia už boli hore, plný energie. Ktosi do nej drbnul a snažil sa ju zobudiť. Hlboko si zívla. „Mmmmm! Nehaj ma spaaaaaat! Este chvijuuu..." natiahla svoje dlhé chudé nožky aby sa pretiahla no následne si s nimi zakryla tvár...a samozrejme že hneď na to ležala ďalej...a spala ďalej. Dobre sa jej hajalo, nechcela o to prísť. Purrr.

veľmi krásne ďakujem! a aj tebe krásne sviatky prajem <33

tu je opravená mágia, keby ešte trebalo dačo, bite me!
Splitfire
Eirlys vie nahriať svoju hruď a vypáliť niečo na spôsob ohnivého laseru. Nie je to zložené len zo samotného ohňa, ale aj lávy, ktorá je uschovávaná v jej orgáne, v jej tele. Dokáže určiť akú taviacu silu jej mágia môže dosiahnuť, alebo či daný objekt len zľahka podpáli. Veľkosť sily sa určuje podľa toho ako veľmi otvorí papuľu a ako veľmi je hruď rozžeravená. Nie je dobrý nápad sa dotýkať okolia jej krku vo chvíli, keď mágiu používa. Je to už len z toho dôvodu, že v danom momente je toto miesto natoľko rozžeravené, že by sa jeden mohol spáliť...
Čím v tekutejšom stave je jej mágia, tým viac energie ju to stojí a škrábe ju po tom v hrdle. Niekedy sa jej môže stať, že pri častom používaní stratí hlas, preto je pre ňu potrebné používať ju len pár krát za deň, samozrejme závisiac danej tekutosti mágie. Šupiny nachádzajuce sa na jej tele, žiaria spolu s jej krkom.

Jedná sa o vianočný slot aaa! Zabudla som dodať.

Meno: Eirlys Cray Murklins
Prezývka: Eira
Vek: 5 mesiacov (10.10.2022)
Pohlavie: samica
Matka: neznáma
Otec: neznámy
Súrodenci: Caligo, Cyrano

Charakteristika:
Eirlys je sebavedomá a spoločenská vlčka, ktorá sa nebojí povedať svoj názor. Je ambiciózna, váži si svoju autonómiu a nebude váhať postaviť sa za seba a za to, v čo verí. Napriek svojmu sebavedomému zovňajšku je Eira tiež hlboko empatická a oceňuje emocionálnu stránku ostatných. Je dobrá poslucháčka a vždy je tu pre svojich priateľov a blízkych, keď potrebujú podporu. Vo voľnom čase rada skúša a skúma nové veci.
Je to dosť hravá a veselá vlčica, ktorá sa rada zabáva a prináša radosť vlkom okolo seba. Je hlboko emocionálna a nosí srdce na rukáve - nebojí sa otvorene prejaviť svoje pocity. Napriek svojej hravej a bezstarostnej povahe je tiež veľmi súťaživá a neustúpi pred výzvou. Občas dokáže byť dosť tvrdohlavá a nebojí sa postaviť nebezpečenstvu. Napriek svojej hravej povahe je Eira zodpovedná a svoje povinnosti berie vážne. Vie byť však trochu naivná a nie vždy si uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré ju obklopuje.
Čo sa týka jej zovňajšku, vďaka svojím dlhým a špeciálne tvarovaným krídlam je veľmi rýchla a obratná vo vzduchu. Na zemi jej rýchlosť tiež nechýba a spolu s jej velkou výdržou dokáže veľmi jednoducho uštvať zver, z čoho vyplýva, že je skvelým lovecom.

Minulosť: ×

Zaujímavosti:
- výška v kohútiku 76,5 cm (v dospelosti)
- vlk krížení s drakom
- rada sa zdržiava v okolí riek a plytkej vody
- bojí sa hlbokej vody
- jej obľúbené jedlo sú ryby, veľmi ľahko sa jej s nimi zavďačite
- veľmi dobre vidí v tme
- má ostré zuby a tiež silný stisk čeluste, vďaka ktorému dokáže kosti drtiť
- miestami má na tele šupiny (pod očami, predné nohy, chvost)
- uši má stále stiahnuté dozadu rovnako ako jej braška

Mágia: Splitfire
Eirlys vie nahriať svoju hruď a vypáliť niečo na spôsob ohnivého laseru. Nie je to zložené len zo samotného ohňa, ale aj lávy, ktorá je uschovávaná v jej orgáne, v jej tele. Dokáže určiť akú taviacu silu jej mágia môže dosiahnuť, alebo či daný objekt len zlakla podpáli. Veľkosť sily sa určuje podľa toho ako veľmi otvorí papuľu a ako veľmi je hruď rozžeravená. Nie je dobrý nápad sa dotýkať okolia jej krku vo chvíli, keď mágiu používa. Je to už len z toho dôvodu, že v danom momente je toto miesto natoľko rozžeravené, že by sa jeden mohol spáliť... Šupiny nachádzajuce sa na jej tele, žiaria spolu s jej krkom.

Obrázok pošlem cez dc.
Ďalšie postavy: Amaya a spol.
O vlča sa bude starať Artemis (Ignis)