Príspevky užívateľa

„Kľudne niekdy môžeme dačo také podniknúť." súhlasila s jeho návrhom. Milo sa usmievala i pri ďalších jeho slovách. Bola i bude mu ďalej naozaj vďačná.
„Oh... Tvojho brata mi je ľúto. Úprimnú sústrasť." stiahla uši pri tejto informácii. Niečo také nečakala že tu padne. „Chápem čo tým myslíš..." dodala napokon trochu skleslo.. „Dobre, prehovorím s ním." pohľad mu opätovala. Občas by to už rada mala všetko za sebou. Tak dlho ich nevidela...chcela s nimi byť konečne pokope.
„Super." opäť s malým úsmevom pozrela na Jarumiho a bola pripravená pozorne načúvať. Stále však bola odhodlaná sa pridať do svorky. Čo môže byť na tom také zle? Ešte že sa nejednalo o kult... Ale o ňom nevedela.
„Sice si ma našiel náhodou, ale mohol si ma len tak obísť a nechať na pospas osudu. A to si neurobil." vysvetlila svoje pohľad na onu vec. Zároveň tak spolu s ním vykročila vpred a kráčala mu po boku.

Na jeho oponovanie nemala moc slov. Zdál sa byť skúsenejší než ona. Potrebovala by niekoho takého, kto by ju vedel usmierňovať. Mnohokrát jej kožúštek pomohol pri love a sama si to pritom neuvedomovala. „Uznávam, že asi máš pravdu." nafučane odpovedala. Kto by nechcel mať pravdu že? Ale priznala si pre tentokrát svoju neskúsenosť. Navyše keď dodal poslednú vetu s tým meknutím. Okay okay tak má asi pravdu, ah! nadávala si zo srandy v myšlienkach. Samozrejme nemyslela to zle. „Uvidíme, niekedy to otestujem." odpovedala napokon a dúfam že sa jej tak podarí uloviť práve Jarumiho haha! To by bolo srandy.
„Ano prosím, budem rada." s úsmevom sa pozerala na neho. Dúfam že za ňou brat príde. Ďalej to už nerozoberala. „Cyrano je môj brat, určite sa rozhodol správne." poznamenala. Už jej nevadilo že na to príde, keď vedela že obaja sú členom tej istej svorky. „A isto sa chcem dozvedieť viac o Azaryne, kľudne už aj teraz po ceste...navyše aspoň sa mi bude lepšie splácať dlh pre teba...za záchranu." keď ťa budem mať na blízku... poslednú vetu si skôr potichšie mrmlala, i keď bolo asi jasné, že to Jari začuje. Chcel aby to počul, no zároveň sa trošku hanbila. Ako mladej vlčke sa jej začínal Jari páčiť. Ale nechcela robiť unáhlené závery. Možno nakoniec zistí, že si ani vôbec nesadnú.

Ani len netušila že sa s Betou danej svorky zhovára. Možno by sa snažila potom o čosi viac dôstojnejšie s ním rozprávať a prestala by mu opäť týkať. No nepadlo o jeho postavení ani slovo, zatiaľ ...a tak pokračovala v bežnej konverzii, stále s určitým rešpektom.
Keď o sebe rozprával, opäť si prezerala jeho sfarbenie srsti a keď strihnul ušami, všimla si jeho štetiniek na samotých špičkách jeho uši. Zasmiala sa nad tým ako o sebe rozprával. Pobavilo ju to. „Ale prosím ťa, ty máš viac také prirozenejšie farby. Ja s mojím kožuštekom sa ani v tráve neschovám a som všade vidieť narozdiel od mojich skoro jednofarebných bratov." dodala stále s menším pobavením z predchádzajúcích slov. Bol vtipný. Ani jej nedošlo že sa prekecla, že tí dvaja sú jej bratia. Toľko k opatrnosti...
„To vážne??" prekvapene sa pozerala na Jarumiho. To bolo úplne super! Ona ich našla! Chvost jej behal zo strany na stranu od radosti. Neverila vlastným ušiam. „Môžem sa aspoň s Cyranom stretnúť?" spýtala sa takmer hneď po svojej prvej otázke. Bolo na nej až moc vidieť, že je z toho nadšená. Síce ju mrzelo že Caligo bol preč, no toho určite jedného dňa tiež nájde.
„Už je to lepšie. Určite to zvládnem." na jeho zvyšok viet už len s porozumením prikývla. Nemohla sa dočkať na svojho brata. Miesto pre tulákov? A čo keby... „A čo keby sa chcem ku vám pridať? Ako Cyrano..." spýtala sa chvíľu na to, ako sa postavila a bola pripravená pokračovať vo svojej ceste dole údolím.

„Ďakujem." odpovedala na jeho kompliment ohľadom mená. Za svoje meno bola rada a tiež sa jej páčilo, no chvastať sa tým nebude. Bola vďačná rodičom, ktorý ju tak pomenovali. A navyše ju vždy potešilo, keď zdieľal tento dojem s ňou. Ďalší kompliment už nečakala. Jarumi si asi všimnul jej reakcie a... „Aspoň že tebe sa páči, ja ho moc nemám rada... Ale ďakujem i tak." priznala sa a keby to bolo nejak vidno, tak s mierne červeními líčkami opäť neito odvratila zrak kdesi bokom, aby si prezrela okolitú prírodu. Začínalo hej byť príjemne teplúčko.
Názov svorky jej niečo hovoril, možno predsa len išla presne. „Azaryn...Ignis..." mrmlala si niečo pre seba. Potom sa opäť pozrela na neho. „A nepočul si alebo teda nehovoria ti niečo mená Caligo a Cyrano?" spýtala sa, to že sú to jej bratia ešte nechcela hovoriť. Dôvodov bolo niekoľko ale chcela byť hlavne opatrná.
„Budem ti veľmi vďačná." s úsmevom sa mu pozerala do očí, aby vedel že to myslí úprimne. Predsa len, asi bude jeho dlžníkom za túto záchranu. Určite mu to niekedy oplatí.

Skolabovanie jej tak úplne nehrozilo, možno ešte chvíľu a bolo by zle... No našťastie v ten pravý čas prišiel Jarumi a všetko dobre dopadlo... Aspoň teda zatiaľ. Svoj pohľad zo zeme namierila opäť na orandžovú srsť po jej poďakovaní a následnej odpovedi, ktorá sa k nej dostala.
Bola rada že bol taký milý, i keď sa snažil pôsobiť neutrálne. Iný vlci by sa na tuláka vykašľali. Nad jeho slovami sa usmiala. „Dobre, tak teda teší ma Jarumi, ja som Eirlys." predstavila sa na oplátku. Ani sa pýtať nemusela, ako dobre. Predbehol ju. Následne si všimla ako si prezerá jej kožúštek. Trošku sa cítila nepríjemné. Neľúbilo sa jej aká strakatá bola, bála sa že ju bude odcudzovať a tak neisto krídla pritiahla ešte bližšie k svojmu telu. Nechcela, aby si ju niekto prezeral. Vždy ju to zneistiťovalo.
„Povezte mi- ehm, povedz mi, na akom území sa to nachádzam?" spýtala sa zatiaľ čo sa ďalej hriali pri ohni, aby reč nestála.

Trošku ju znervozňoval jeho pohľad, keď si ho všimla pri tom, ako sa znova vyhrabávala zo zeme. Nevedela prečo sa mračí. Stále si myslela že to je kvôli tomu, že narušila niekoho územie. Nemala ako tušiť že to je kvôli jej stavu. Sedela a prizerala sa čo oranžový vlk robí. On mi pomáha? prešla jej hlavou nejasná otázka. Tvárila sa mierne prekvapene a čím viac toho robil, tým viac udivená ostala. „Dobre..." poslúcha slová staršieho vlka a urobila tak jak jej kázal. A mal aj pravdu. Sledovala ho i naďalej. Obdivovala jeho výdrž a schopnosti, nakoľko ona takého niečoho nebola schopná bez pomoci. Bola mladá, navyše bez rodičov či súrodencov, ktorých sa jej podarilo stratiť vďaka jej nepozornosti. A teraz? Vďaka jej hlúposti a neskúsenosti tu takmer umrzla...niet nad jej záchrancu, ktorý sa zdál, že vie čo robí. Vyzeral sebaisto, čož jej v tomto momente chýbalo.
Rozprestrel krídla aby udržiaval teplo z ohňa medzi nimi. Klamala by ak by povedala že to očakávala. Prezerala si jeho krásne krídla, náhle jej trklo, že by sa mu mohla aj poďakovať... „Ďakujem za vašu ochotu a pomoc." vyslovila úprimne s packou na hrudi a s mierne sklonenou hlavou, pozerala sa do zeme. Bolo jej cťou že stretla práve...ako sa vlastne volal? Spýtam sa o chvíľu... ...ehm, práve tohto ušlachtilého mládenca.

Nejakú chvíľu ležala v snehu, potom sa aspoň posadiť odhodlala. Kam ďalej? Mala výhľad do údolia plného snehom. Zvladla by to preplachtiť? Už asi veľmi ťažko. V kostich jej mravčalo, najmä na jej krídlach. Napokon ktosi prišiel.
Záchrana? Alebo hrozba? Ako to mala rozlíšiť, keď nad ničím iným nerozmýšľala, len nad tým ako jej labky mrzli? A vlastne už aj celé telo, ako tak predtým padla do snehu. Obzrela sa v sede po orandžovom vlkovi. V tom momente jej vlastne došlo že toto je územie svorky. „Prepáčte, nechcela som-" chcela sa rýchlo postaviť, ale jej zamrznuté nohy jej v tom zabránili a ako inak, hodila zase držkou do snehu. Hýbať sa vedela, ale pomalšie než na čo čo bola zvyknutá a tak stratila svoj bežný balanc. Potrebovala sa zohriať. Nemala rada zimu. Nebola na ňu stavaná.

Už je to veľmi dlhá doba, čo naposledy zavítala na Norest odkedy sa stratila od súrodencov a toho vlka čo ich našiel. Ray či tak nejak sa volal .. Teraz sa ich opäť vydala hľadať. Chýbali jej a konečne našla to miesto čo jej bolo povedomé. To miesto kde ich kedysi rodičia nechali na pospas osudu. Bola nadšená, cítila že je blízko. Kto vie či sa aj oni z nej budú takto tešiť, kto vie či ju spoznajú. Jej srsť sa pomenila odkedy ich videla naposledy. I vtedy bola strakatá, no teraz vyzerá trochu inak. Snáď už sa jej tie flaky nebudú presúvať kade-tade po tele! Potom si ju budú vlci zamieňať za jej sestru, dvojča, ktoré nemá. No bola zvedavá...
Neočakávala takú zimu, nuž moc dobre si to nenačasovala a neuvedomila si, čo za nebezpečenstvo jej môže hroziť. Klasika. Vo vzduchu bola ešte väčšia zima, primrzali jej krídla...na zemi ju zase ozjabalo, až ju štípali labky od mrazu. Celá sa triasla. Veru nebolo to dobrý nápad sa vrátiť akurát cez zimu. Vždy tu taká krutá bývalá? Začínala nariekať. Zabárala sa do snehu, no bola už blízko údolia. Ešte že tie hory akosi zdolala, i keď nie úplne. Stále jej kus chýbal.
Potkla sa o kúsok skaly, ktorý v tom snehu nevidela a začala sa kotúlať dole zvahom. Nešlo jej zabrzdiť, až kým nevrazila do stromu, z ktorého na ňu spadol ďalší sneh. „Au..." zakňučala dobitá. Len tak-tak sa postavila aby išla ďalej. Nemohla tu ostať, umrzla by. Už teraz mrzla a každý krok bol ubolený. Padla do snehu...nevládala.

Mmm..v duchu si zamumlala niečo, sotva samej sebe rozumela, no keď začula hlas, nebolo jej všetko jedno. Jej obavy z toho že rodičia stále nedorazili, nahradila obava toho že ich nájde niekto zlý. Začala švihat chvostom. Znervóznila. Bála sa. Nechápala ako môže byť jej brat tak kľudný a rozprávať sa s cudzincom! Čo ak mu niečo spraví?? „Cyro but opvatuný!" štekla vystrašene. Zároveň však začínala byť zvedavá o koho sa jedná, mohol im doniesť niečo podzub! Umierala od hladu...

Flakanec od brata ju celkom isto prebral i keď to bráško spravil omylom...„Davaj bacha..." potichu a namosurene prehovorila na brata a chytila sa za miesto kde ju trafil. Nebolelo to nijak moc ale mohol jej ublížiť viac..!
„Ako dlho ceš cakať?" vyzvedala a chvíľu na to sa jej nahlas ozval hladný žalúdok. „Mmm...dlho čakať nevydlžím." dodala hneď po tom.
Navyše, boli moc mladý aby si dokázali niečo sami uloviť. Samozrejme to nebolo nemožné ale šance boli malé... začínala mať obavy z toho že sa ich rodičia nikdy nevrátia. Ale prečo by im to spravili? ...

Absolútne vôbec sa jej nechcelo vstávať, ešte do takej zimi! Prečo ju takto trestajú! Na ich slová neodpovedala, vlastne ich ani tak úplne nepočuvala. Snažila sa späť...
Keď sa jeden z jej bráškov snažil postaviť, ona sa akurát tak skotulala na zem vedľa nich. A ležala na zemi.
„Mmmm..." konečne sa preberať začala. Otvorila očka a kukla na svojích bratov. „čoze to?" spýtala sa keďže ich doteraz nepočuvala. Hihi.

Nepáčilo sa jej že rodičia ich tu takto nechávajú, ale nebála sa že sa jej niečo stane. Bola veľká na to aby sa postarala o samú seba a tiež o braškov! ...až na to že tomu nebolo až tak moc pravdy. Stále bola vĺča, čo akurát tak ťarbavo behalo všade kam vládalo.

Nastalo ráno, jej braškovia už boli hore, plný energie. Ktosi do nej drbnul a snažil sa ju zobudiť. Hlboko si zívla. „Mmmmm! Nehaj ma spaaaaaat! Este chvijuuu..." natiahla svoje dlhé chudé nožky aby sa pretiahla no následne si s nimi zakryla tvár...a samozrejme že hneď na to ležala ďalej...a spala ďalej. Dobre sa jej hajalo, nechcela o to prísť. Purrr.

veľmi krásne ďakujem! a aj tebe krásne sviatky prajem <33

tu je opravená mágia, keby ešte trebalo dačo, bite me!
Splitfire
Eirlys vie nahriať svoju hruď a vypáliť niečo na spôsob ohnivého laseru. Nie je to zložené len zo samotného ohňa, ale aj lávy, ktorá je uschovávaná v jej orgáne, v jej tele. Dokáže určiť akú taviacu silu jej mágia môže dosiahnuť, alebo či daný objekt len zľahka podpáli. Veľkosť sily sa určuje podľa toho ako veľmi otvorí papuľu a ako veľmi je hruď rozžeravená. Nie je dobrý nápad sa dotýkať okolia jej krku vo chvíli, keď mágiu používa. Je to už len z toho dôvodu, že v danom momente je toto miesto natoľko rozžeravené, že by sa jeden mohol spáliť...
Čím v tekutejšom stave je jej mágia, tým viac energie ju to stojí a škrábe ju po tom v hrdle. Niekedy sa jej môže stať, že pri častom používaní stratí hlas, preto je pre ňu potrebné používať ju len pár krát za deň, samozrejme závisiac danej tekutosti mágie. Šupiny nachádzajuce sa na jej tele, žiaria spolu s jej krkom.

Jedná sa o vianočný slot aaa! Zabudla som dodať.

Meno: Eirlys Cray Murklins
Prezývka: Eira
Vek: 5 mesiacov (10.10.2022)
Pohlavie: samica
Matka: neznáma
Otec: neznámy
Súrodenci: Caligo, Cyrano

Charakteristika:
Eirlys je sebavedomá a spoločenská vlčka, ktorá sa nebojí povedať svoj názor. Je ambiciózna, váži si svoju autonómiu a nebude váhať postaviť sa za seba a za to, v čo verí. Napriek svojmu sebavedomému zovňajšku je Eira tiež hlboko empatická a oceňuje emocionálnu stránku ostatných. Je dobrá poslucháčka a vždy je tu pre svojich priateľov a blízkych, keď potrebujú podporu. Vo voľnom čase rada skúša a skúma nové veci.
Je to dosť hravá a veselá vlčica, ktorá sa rada zabáva a prináša radosť vlkom okolo seba. Je hlboko emocionálna a nosí srdce na rukáve - nebojí sa otvorene prejaviť svoje pocity. Napriek svojej hravej a bezstarostnej povahe je tiež veľmi súťaživá a neustúpi pred výzvou. Občas dokáže byť dosť tvrdohlavá a nebojí sa postaviť nebezpečenstvu. Napriek svojej hravej povahe je Eira zodpovedná a svoje povinnosti berie vážne. Vie byť však trochu naivná a nie vždy si uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré ju obklopuje.
Čo sa týka jej zovňajšku, vďaka svojím dlhým a špeciálne tvarovaným krídlam je veľmi rýchla a obratná vo vzduchu. Na zemi jej rýchlosť tiež nechýba a spolu s jej velkou výdržou dokáže veľmi jednoducho uštvať zver, z čoho vyplýva, že je skvelým lovecom.

Minulosť: ×

Zaujímavosti:
- výška v kohútiku 76,5 cm (v dospelosti)
- vlk krížení s drakom
- rada sa zdržiava v okolí riek a plytkej vody
- bojí sa hlbokej vody
- jej obľúbené jedlo sú ryby, veľmi ľahko sa jej s nimi zavďačite
- veľmi dobre vidí v tme
- má ostré zuby a tiež silný stisk čeluste, vďaka ktorému dokáže kosti drtiť
- miestami má na tele šupiny (pod očami, predné nohy, chvost)
- uši má stále stiahnuté dozadu rovnako ako jej braška

Mágia: Splitfire
Eirlys vie nahriať svoju hruď a vypáliť niečo na spôsob ohnivého laseru. Nie je to zložené len zo samotného ohňa, ale aj lávy, ktorá je uschovávaná v jej orgáne, v jej tele. Dokáže určiť akú taviacu silu jej mágia môže dosiahnuť, alebo či daný objekt len zlakla podpáli. Veľkosť sily sa určuje podľa toho ako veľmi otvorí papuľu a ako veľmi je hruď rozžeravená. Nie je dobrý nápad sa dotýkať okolia jej krku vo chvíli, keď mágiu používa. Je to už len z toho dôvodu, že v danom momente je toto miesto natoľko rozžeravené, že by sa jeden mohol spáliť... Šupiny nachádzajuce sa na jej tele, žiaria spolu s jej krkom.

Obrázok pošlem cez dc.
Ďalšie postavy: Amaya a spol.
O vlča sa bude starať Artemis (Ignis)