Príspevky užívateľa

Kto by si bol istý, keby bol začínajúcim rodičom? Jeden musel byť vážne dlho v kontakte s vlčatami a mať yoho napozeraného ako sa starať o deti, ako byť rodičom no aj tak by si nebol istý na sto percent. Bolo to niečo, čo nie je vec povolania. Aj ten najlepší rodič vie mať svoje chyby a bola to normálna vec...obavy boli normálne.
„To je v poriadku, sama by som bola zaskočená." so stálym úsmevom prehovárala na lásku svojho života. Jeho dotyk bol príjemný, síce studený, nevadilo jej to. Bolo jej teplúčko v kožušteku čo mala cez seba a tak sa cítila príjemne.
Chvíľu sa zľakla, s akými slovami nemôže súhlasiť, ale hneď na to jej odľahlo. Fuh. S týmto. Tešilo ju čo vravel, až sa jej sfarbili líčka. „Kto ma pravdu zistíme až keď budeme vo veci." všimla si jeho sebavedomia v daných slovách. „Prosim ťa nepreháňaj. Veď ty si rovnako úžasný." a štuchla mu noštekom do toho jeho. Ľúbila ho. Bola ochotná s ním byť po zvyšok svojho života a tak trochu trápenia bolo len upevnenie ich vzťahu.
Keď však začula to slovo prekliatie, prekvapene sa na neho pozrela a pár krát zamrkala. Nečakala že to berie až takto drasticky. „Ale nie zlatik, aké že prekliatie? Je to niečo špeciálne. Žiadne prekliatie. Určite by si sa ich mohol dotýkať, predsa len by si bol ich otec. Nemyslím si že by to bolo až tak zlé. A i keby to zdedili po tebe, bola by to len výnimočná vec čím môžu byť iný od ostatných. Boli by špeciálny. Ako ty." najskôr zosmutnela keď o tom tak vravel, no snažila sa ho povzbudiť a opäť sa jej objavil malý úsmev na tvári. Nechcela aby si toto o sebe Iska myslel. Vážne jej ten mráz nevadil a keby aj hej, nájde spôsob akým by mohli spraviť kompromis. Dietky by boli určite v poriadku.

Jeho prvotnú chvíľu šťastia z jeho otázky si nevšimla, asi robila vtedy nejakú tanečnú otočku a tak nevidela ako úplne prvotne reagoval. Chápala jeho obávam. „Ani ja si nie som istá, či by som dokázala byť dobrým rodičom. Ani len neviem ako taká výchova detí prebieha... No myslím si že by sme to spoločne určite zvládli." stála kúsok pred ním a pozerala naň s úsmevom. Jeho slová ohľadom toho, že to nie je tak, že by ich nechcel jej dali zrejme nádej, že šanca že spolu budú môcť mať malú rodinku bola nejaká. Nebola v prvom rade nulová. No bola tu tá možnosť a to ju tešilo. I keby mali len jedno, bola by zaň rada. Tešila by sa z neho a snažila by sa o to vlčatko starať ako by to len šlo. „Navyše máme bezpečné zázemie. Máme svorku, ktorá nám určite pomôže vo výchove." dodala ešte k svojim slovám aby ho trošičku ujistila a aby rovnako tak ujistila seba.

„To by bolo skvelé! odpovedala na jeho návrh, že by si mohli niečo nacvičiť. Už si začala predstavovať ako pravidelne skúšajú rôzne tanečky. Aké krásne by to bolo!
Nechcela tento moment pokaziť svojou otázkou nad ktorou tak rada rozmýšľala. Ona chcela mať rodinu, tú čo poriadne nikdy nemala. Jej brat tu síce bol - Cyrano, no Caligo bol nezvestný, málinko tušiac kde by mohol byť. Rodičia boli preč. Netušila či vôbec žijú, prečo ich opustili. Chcela mať vlastnú rodinu, takú čo nikdy neopustí. Bude im stále na blízku. Chvíľu po jej otázke sa Iska zastavil. Pozrela sa na neho. To ho až tak zaskočila? To nechcela spôsobiť...ale už jej to nedalo. Musela sa spýtať. Už boli spolu od konca leta. Niektorí majú vlčata hneď chvíľu po tom čo sa stretnú a vedi že sú spriaznené duše... mať rodinu bolo snáď to čom túžila najviac. Čakala odpoveď akúkoľvek, aj takú čo vyslovil. Poznala ho a len sa nad tým pousmiala. „Nechcem ťa samozrejme do niečoho takého nútiť. Len...rada by som raz chcela mať vlastnú rodinu." priznala. No ak Iska nechcel...tak by zosmutnela, no rešpektovala by to. Hlavne že sa oni dvaja majú radi a možno si raz nejaké vlča adoptuju ako Rufus Valenciu, ak by nechceli svoje vlastné. Bola otvorená čomukoľvek. „Ale ak by si ty nechcel, pochopím to." dodala.

Počas toho ako sa už nechala unášať vlastným telom, kroky už išli tak nejak samo. Netušila či to robí dobre, alebo naopak zase zle. No bolo niekým určené, ako to musí byť? Ako presne má tancovať? Chcelo to len viac času, praktiky a už sa aj s Iskom zosynchronizovala. Nebolo to dokonalé, nemali to nacvičené...no zdálo sa že obaja sa náramne bavia a to bolo hlavné. Medzi tým Eirlys rozmýšľala nad niekoľkými vecami. Keď sa nechala unášať tancom, nechala si unášať aj myšlienky v hlave. Napadlo jej mnoho vecí. Jedna z nich bola- ...tu sa im ťukli ramená. „V poriadku, nič sa nedeje." prehovorila milo k svojmu partnerovi. Pobavila sa na jeho ďalších slovách. „Vážne nie, nikdy predtým. Asi je tanec moje druhé ja." zasmiala sa. „Ale náhodou ti to ide veľmi dobre. Ešte chvíľu a budeme najlepší tanečný pár na plese." bavila sa na svojich slovách ktoré nemyslela vážne, len ako zábavu. Boli neskúsený na to aby bolo niečo také reálne. Navyše toľko pozornosti ani len ona nepotrebuje, nie to ešte Iska. „Inak som tak už viac krát rozmýšľala..." začala s inou témou po pár krokoch v pokračovaní tanca. „Chcel by si raz vlčatká?" spýtala sa opatrne. Vedela že to mohla byť šokantná téma pre kohokoľvek. Nevedela však, kedy sa to inokedy spýtať. Zdálo sa však že im to klape. Čo by sa mohlo pokaziť?

Vedela, teda aspoň minimálne tušila aký Iska je a že veľa veci ho vie trápiť, či už zbytočne alebo mal na to pádny dôvod. Avšak kedykoľvek tu pre neho bola a ona mu chcela pomôcť zakaždým ak by sa mu malo uľaviť nech by sa tomu venovala každý deň 24/7. Bola by ochotná. Každý sme nejaký. A Iska je presne taký ako sa jej ľúbi.
Všimla si ako sa díva občas do davu, aj ona sa divadla i keď sa mala pozerať len a len na neho. No museli sa to nejak naučiť nie? Snažila sa však potom ísť na to prirodzene. To čo jej prišlo vhodné to spravila s nohami a potom to vlastne išlo už aj samo. Pár otočiek, krok sem, krok tam, ísť tam a zase naspäť a takto nejak dookola. Prišiel jej tanec zvláštny, no bavila sa a bolo to na nej vidieť. Chvíľu ani slovka neprehovorila ako sa v jeden moment sústredila na tanec.

Keď ju ujistil že je v poriadku, že mu nič nie je, bola rada. Verila jeho slovám a tak nepotrebovala potvrdenie na druhý krát, nepotrebovala pokladať ďalšie otázky. Verila že keby ho niečo trápi, určite by jej to povedal a spolu by sa cez to preniesli. Predsa len sú si svoji no nie? Síce ešte nemali partnerský ceremoniál, no ona už tento ich vzťah brala že je na veky-vekov. Ani si už len potom nevšimla, že mu padá z chrbta kabátek. Hneď by mu ho išla napraviť, no možno mu tak spraví ak si to všimne počas tanca.
Pri natiahnutí Iskovej labky k nej, prijala jeho labku a položila tú svoju na tú jeho a malinko sa uklonila, ako to videla u jednej dámy. Rovnako tak sa usmiala. Úvod mali za sebou. Mohli začať tancovať.

Pozerala sa ako laň na mieste upravuje. Pomohla by mu ale veľa úprav tomu nechýbalo. Nemala s čím mu pomôcť. Keď však videla Iskovu mimiku tela, ako sa mu postavili chlpi a ako sa rýchlo otočil na ňu ju trochu prekvapilo. „Si v poriadku?" spýtala sa starostlivo. Samozrejme aj ona mala desivú skúsenosť keď bola v nedávnej minulosti laňou. Mohla tu skončiť ako trofej... No ona sama seba nevidela ako laň a tak nie vždy si túto skúsenosť vybavovala. Samozrejme teraz na danú reakciu Isky si na to spomenula ale hneď to hodila za hlavu. Nechcela na to myslieť. Nie tu. Z týchto myšlienok ju vythol jeho nápad a opäť mala úsmev na tvári! „Ano prosím." a pricupitala hneď k nemu. Ako len začať? Kukla po dave, po niekom kto by mohol prejavovať nejaký naznak tanca a skusila to okopírovať. „Skúsime robiť to čo robia ostatní, možno nám to pôjde." oboznámila ho nad čím rozmýšľala pri pohľade do davu.

Moment to bol krásny! Kiežby sa neskončil. Užívala si Iskovej prítomnosti, i keď chladu išlo od neho, no kozuštek čo mala na sebe to všetko vynahradzoval. Nebola jej zima a ona si mohla dopriať jeho plnej prítomnosti. Bola šťastná. Trochu s ňou škublo ako sa zľakla Zathrianoveho hlasu keď na nich prehovoril. Ona vedela že na niečo zabudla! Tato jej zaľúbenosť jej oblbovala mysel. Jeminkote! Ako len mohla zabudnúť na túto úlohu. „Ano ano hneď ideme na to!" pohotovo reagovala akoby niekde horelo. Išla hneď za Iskom po laň aby mu ju pomohla odniesť tam kam Zathrian ukazoval. Až ju na chvíľu panika, strachy, stresy zaliali. Keď však odovzdali korisť k darom, odľahlo jej. Povzdychla si. „Až som sa zľakla..." povedala trochu pobavene keď už bola opäť v kľude.

Očakávania z celého plesu jej spĺňalo jej predstavy, možno i viac. Jej radosť bolo ľahké si povšimnúť. I ten čo by sa emóciám nerozumel, by vedel teraz povedať že je šťastná. Pri Iskovom komplimente by sa najradšej zahrabala pod sneh, ako pštros chcela strčiť hlavu do zeme od toho ako sčervenela. Viac už ju veci nemohli snáď tešiť. „Ďakujem. Ty rovnako krásou nešetríš." dodala vďačne a zároveň mu opätovala pekné slová, aby sa necítila sebecký. Musela ak jeho obdivovať! Poriadne si ho prezrela. Srsť mal pekne upravenú s doplnkami zajačieho kabátika. Slušelo mu to! Krásneho to priateľa má. Hneď by ho za líčka chytila a pomojkala. Spolu chvíľu sedeli. Sledovali ako sa páli oheň. Na plese je prvý krát a tak toto vidí rovnako prvý krát. Kukla spätne na Isku. „Ani ja, ale to vôbec nevadí. Hlavne že sa budeme baviť." usmiala sa do široka a olizla mu jemne ličko, dala mu malí božtek.

Už odkedy sa dozvedela, že sa má konať niečo ako ples, nesmierne sa tešila. Síce nemala tak úplne tucha, o čo sa jedná. Možno len niečo z vyprávačiek začula a mala z toho predstavy svoje, no bola zvedavá. Nesmierne! Došla na ples pravdepodobne aj s ostatnými členmi z Azarynu - hlavne sa držala po boku Isky, jej partnera! Celú cestu bola vysmiatá. Úsmev jej na tvári ostal aj keď dorazili. Mala na sebe kožuštek zo soba, pripevnený okolo krku tak, aby jej prekrýval chrbát a aby jej bolo pekne teplúčko aj počas cesty ale aj počas diania. Na predných aj zadných labkách mala na štýl náramkov kožu s kožušinkou. Popred a za uškami mala jemné vetvičky z tuje. Toľko jej stačilo. Nepotrebovalia sa viac parádiť. Keep it simple, keď už bola strakata, netrebalo to preháňať. Niekam sa posadila bokom do snehu, keď panovník rozprával. Dohliadala aby sa od Isky nevzdialila, nemohla si to dovoliť. Sedela a čakala čo sa ide diať. „Zatancujeme si potom, všakže?" šeptla k Iskovi aby nerušila dianie. Pozrela na neho aby videla jeho reakciu a miestami jej zrak utekal k páleniu ohňa.

Zimná krajina pod zamračenou nočnou oblohou bola tichá, len vietor sa jemne pohrával so snehovými vločkami, ktoré padali z oblakov. Mesiac občas spoza nich vykukoval. Eirlys kráčala mäkko zasneženou lúkou. Jej kroky nechávali v snehu stopy, ktoré čoskoro prikryl nový sneh. Krídla mala zložené, aby ju chránili pred chladom, ktorý nemala v obľube. Občas ich musela rozprestrieť, aby zo seba striasla sneh, ktorý sa na nich usadil. Keď prišla na miesto, kde sa jemné kopce snehu leskli ako drahokamy, zastavila sa. Niečo ju napadlo. S iskrou radosti v očiach začala labkami hrabať sneh. Najprv urobila veľkú kopu, potom ďalšiu, menšiu, a napokon tretiu, najmenšiu. Jednotlivé časti spojila a dôkladne uhladila, pričom sa od radosti občas zaknísala na všetky štyri. Zimná noc sledovala jej tvorbu – vlčieho snehuliaka. Našla pár drobností neďaleko lesa aby ho ozdobila. Pridala mu malé kamienky ako oči, vetvičku ako chvost a pár suchých lístkov ako uši. Dokonca mu zastrčila do ramien drobné konáriky, aby mal "krídla". Keď s dielom skončila, ustúpila a obdivovala svoju prácu. Stála tam so vztýčenou hlavou, jej krídla sa roztvorili doširoka, akoby ukazovala svetu svoju radostnú tvorbu. Vietor sa pohrával so snehom, a Eirlys pocítila, ako sa zdanlivo neživý snehuliak stáva na okamih jej spoločníkom v tejto magickej zime. Bola spokojná. Zima mala svoje čaro, a Eirlys ho dnes našla vo chvíli, keď sa zasnežený svet stal plátnom jej fantázie.

Netušila či tu niekde v končinách sú soby, možno áno možno nie. Ďaleko od územia nechodila keďže bola ešte len Thetou a nevedela ako sa jej bude dariť keby ide kdesi na koniec sveta. Či by ona vôbec trafila naspäť hah. Síce asi skôr áno, no i tak bola rada v tomto opatrná. Rada sa strácala. Snáď sa už tento krát nestratí od Isky, ako sa kedysi stratila od súrodencov.
„Tak môžeme ísť loviť čokoľvek čo bude po ceste, ak ale narazíme na soba tak ulovime toho. Keď nie tak inokedy určite pôjdeme nejakých nájsť." rozprávala s úsmevom. Rybky už predtým dopapala. „Spapal si? Môžeme pomaly ísť?" spýtala sa nedočkavo. Tešila sa na lov, že sa niečo nové naučí.

Spokojne si papala svoj úlovok, bol chutný, veľmi chutný. Jedla by to stále, v jednom kuse. Chutné rybičky. Kedzi tým čakala na odpoveď od Isky, kým si premyslí, čo povie. Nechala mu čas, keďže ani ona poriadne nevedela. „Sob? Zaujímavé. Toho som nemala ani nepamätám. Mohli by sme ísť jedného uloviť, keď už si so mnou lovil moju obľúbenú pochuťku." usmiala sa na neho s plnými ústami a trochu sa pobavene zasmiala nad svojím správaním. Cítila sa tak mimo... zaľúbene, veľa krát nerozmýšľala nad tým čo robí. Netrvalo však dlho a tých pár rýb čo ulovila už aj zjedla. Neboli zrovna najväčšie, ale na predkrm celkom stačili.

Podarilo sa jej spoločne s ostatnými zhodiť na zem jeleňa. Bola šťastná, no najmä unavená. Keby si tu teraz kdesi lahne tak v momente zaspí. Nimlóg ležal na bruchu a ona si všimla Zathrianovej akcie. Ihneď chytila Nimlogovi parožie ak by sa chcel po Zathrianovi ohnať či ho kusnúť. Že jej niečo s tým parožím spraví, na tom jej už nezáležalo. A tak trochu si aj myslela že nebude mať na to už silu tento tvor. Síce ani ona jej už moc nemala, musela prekonať svoje limity. Kým jeleň nebude mŕtvy, stále im pôjde o život. Držala parožie pevne ako tak, snáď možno i celú svoju vahu do toho vložila. Či už sa Nimlóg zložil z brucha na bok bolo otázne, možno aj by im ostatný pomohli, išlo by to lepšie.

Už sa teraz viac sústredila na rovnováhu než predtým, už nechcela obťažovať Isku s jej padanim a bola rada že súhlasil s návrhom a odprevadil ju na breh. Na dnes mala ľadu dosť. Mohla sa tešiť na zimu, na prvý sneh aby sa mohla naučiť korčuľovať! Yay, to bude niečo! Mohli by si spolu zatancovať na ľade. No bolo ešte čas. Teraz bolo obdobie jesene a zima tu bude síce onedlho, stále tu bolo veľa dní do prvého snehu.
Prikývla na jeho odpoveď a tiež si zobrala svoje dva úlovky, išla pomaly k ohňu. Počas toho sa zamyslela sa nad jeho otázkou hmmm. „Povedala by som, že to budú ryby ale nerozmýšľala som nad tým tak úplne. No tie najradšej jedávam. Takže ryby. A čo ty? Aká je tvoja obľúbená korisť?" položila mu rovnaku otázku z rovnakého dôvodu, zo zvedavosti. Medzi tým si ľahla k ohňu a začala papkať svoj úlovok.