Príspevky užívateľa

Bola to zábava, cítila sa ako malé vlča a ani jej to neprišlo trapné narozdiel od toho keby niečo takéto spraví pri jej bývalej "láske" Jarumimu. Tu sa cítila uvolnenejšie, viac vo svojej koži. Bolo jej dobre. V Jarumiho prítomnosti to bolo také... bála sa niečo povedať aby sa neukázala v zlom svetle. Nebol k nej otvorený, navyše bol Beta a ona Omega, nesiahala mu ani po päty. Síce Iska je na vyššej pozícii ale je iný než on. Je priam úžasný. Trošku plachý ale to je v poriadku. Nevadilo jej to. „To by bolo super!" povedala a keby môže postaví sa hneď na nohy až poskočí od radosti. No musela sa postaviť opatrne ak nechcela opäť hlobnuť o čosi horšie. Prijala jeho pomocnú labku a opatrne sa postavila. Našťastie už nespadla. „Ideme papať?" navrhla.

Pri jeho pochváľte na to že jej to ide dobre sa na moment zubato usmiala, bola rada za pochvalu. Len aby o tie zuby neprišla, hih. Ohľadom tej atrakcie si myslela že to je dobrý nápad. Vela vlkov by sa mohlo pobaviť navyše nemusela by to byť hrubá plocha na rieke ale kľudne aj na tráve, len by sa tam voda pozhŕňala alebo by sa cez zimu mohol roztopiť sneh ktorý by sa zamrazil následne. To by nemuselo byť tak zložité ne? „Skúsim sa spýtať alfy, možno to bude brať pozitívne. Za opýtanie nič nedám." dodala k jeho slovám. Nevedela či by sa Iska odvážil spýtať alfy, či by sa nebál, jej to však problém nerobilo.
Ako sa jej pošmyklo, síce Iska reagoval ale i tak drisla. Nebolelo ju nič nejak extra. Nič hrozné, navyše jej zmiernil pád takže keď ako tak ležala na zemi, s tým že ju Iska zachytil, začala sa smiať a ľahla si na ľad úplne. Chladilo ju celé telo no prišlo jej vtipné že spadla. „Nič mi nie je neboj sa." povedala počas smiechu ak by sa náhodou obával. „Lúbim tvoju mágiu." dodala.

Podarilo sa jej trafiť tepnu! Sama z toho bola prekvapená, najmä keď všade začala striekať krv a Menis kvôli tomu pravdepodobne skončila pod Nimlogom keď vykopol. Ona v ten moment našťastie stihla bezpečne uskočiť ale nedalo jej nechať Mensis pod tým tvorom. Snažila sa Mensis chytiť a rýchlo odtiahnuť zpopod Nimlóga ak by sa jej nedarilo vstať. Medzi tým Nimlóg fatalne krvácal vďaka nej, tak snáď už nebude tak pri sile ako predtým. Všimla si však že Zathrian sa stále drží pri boku a či už sa jej podarilo pomôcť Mensis alebo si poradila sama, rozhodla sa opäť rýchlo útočiť, tentoraz však vzlietla aby sa dostala na Nimlogov zadok. Možno by ho mohla teraz trochu uzemniť tak, ako to spravil predtým Adain, len sa ešte navyše do toho zaryla svojmi pazurmi do jeho šrámu na chbte a uchytila sa tam niekde aj zubami, aby ju nikam neodhodil, pokiaľ sa nadvihne.

„No nebolo to nič príjemné a verím, že z tvojho uhľa pohľadu to tiež vedelo byť nepríjemné, či desivé ako vravíš. A súhlasím, môžeme ísť varovať ostatných. Nechcem aby sa stalo druhým to čo nám a to sme dopadli ešte dobre... Snáď nikto iní na tom horšie nebude." dúfala keď odpovedala na jeho slová. Mohlo sa udiať čokoľvek.
„Ja som rovnako rada." uchechtla s oddychom. Uvoľnila sa keď sa jej dotkol s labkou. Už bolo po všetkom. Už sa nemusela báť i keď bude možno teraz paranoidná a bude sa báť loviť...nikdy by jej nenapadlo že nejaká vec jej môže niečo takéto spraviť.
To nad čím dumal Iska nemala ani šajnu. Keby vie, určite ho vyvedie z omylu. Ona len mala rada teplučko a v zime ho veľa nebude. Preto si chcela aj do pelechu niečo nájsť, čo by ju vedelo zahriať viac než len jej telesná teplota.

Fascinovalo ju to. Kiežby aj ona nevedela vytvárať ľad! Jednoducho sa jej to páčilo, nevedela vysvetliť prečo, z akého dôvodu ale bolo tomu tak. Na jeho poďakovanie len s úsmevom prikývla a skôr než jej opäť odpovedal už stála kdesi na ľade. Nerozplacla sa o zem hneď jak naň stúpla, na ako chcela ísť vpred tak jej nožky podklzávali a šmýkalo sa jej hlavne na jej pazúroch. Občas strácala rovnováhu, no našťastie sa k nej postavil Iska. Kráčal tak sebaisto, bez strachu, obáv až jej to na chvíľu prišlo zvláštne aká je táto jeho stránka udivujúca. Akoby sa zaľúbila druhý krát do toho istého vlka. „Mhm, pokúsim sa." prikývla. „Labky pod sebou...dobre." ako jej navrhol tak aj spravila a bolo to o čosi lepšie. Us to bolo dlho čo nestala priamo na ľade lebo sa bála že sa podeň prepadne. „Z tohto by mohla byť fajn atrakcia pre celú svorku." zasmiala sa. Mohli si spoločne "zakorčuľovať" hih. Bolo na nej vidieť tú radosť ktorú prežívala až nevedela čo na to vravieť alebo teda bála sa niečo povedať aby sa neprestala sústrediť a v momente sa nezridala. Trochu sa jej však aj tak šmyklo keď sa na neho pozrela a tým pádom stratila rovnováhu a už padala, viiii.

„Tak môžeš sa informovať u alfy či takéto akcie môžeš vykonávať, možno ti to už teraz dovolí a budeš to mať na dennej báze." usmiala sa. Nechcela ho nabádať k tomu aby chodil špatiť na územia iných svoriek ale myslela si že o tom to povolanie asi bolo a možno sa mohlo niečo zmeniť za Zathrianovej vlády. Uvidi sa. Byť špiónom, určite by toho využívala aby získala čo najviac informácií. Všimla si jeho emócií, že trochu zosmutnel. „Deje sa niečo?" spýtala sa pre istotu, nemohla to nechať len tak nez povšimnutia. Nedošlo jej však že to mohlo byť ohľadom Roo. Ale keby sa nad tým zamyslí, asi by na to prišla.
„Inak ďakujem ti krásne za všetky informácie. Budú sa hodiť a dobre, budem mať na pamäti." kývla k jeho slovám.

Meno postavy: Eirlys
Akú rolu postava v akcii hrala: Zakliatá
S kým a kde hrala: s Iskom na Vresovisku
Koľko postov (cca) celkovo pre akciu hrala: 6
Krátke zhrnutie príbehu: Vzala si ovčie runo z trosiek Othamu a premenila sa na laň. Na Vresovisku, keď sa v kľude pásla sa ju chystal uloviť Iska, ktorému sa to chvíľu na to podarilo a tým sa zlomila kliatba.
Dopad na postavu: Menšie trauma, keďže bola v koži koristi a určite sa bude cítiť ohrozená, paranoidná ale to sa môže časom zmeniť k normálu.

Eirlys sedela hore a odpočívala. Keď videla čo sa všetko deje na chvíľu akoby úplne stuhla "od šoku". Nemohla sa už viac prizerať, nedalo jej to. Doteraz čerpala energiu tak snáď jej to postačí aby ešte pridala labku k lovu. Zathrian dával nejaké rozkazy, rozumela im, celkom sa to ozývalo tam hore k nim k lesu. „Musíme im pomôcť, určite sa im to zijde. Poďte." prehovorila hlavne na Isku a Mornie. Feierovi by rozkaz nedala a v podstate povedal pred chvíľou niečo na ten istý spôsob. Ako im to povedala, vzlietla a letela k nim dole. Nemusela sa aspoň kotulať po skalách i keď ju už krídla boleli. Zathrian útočil zo zadu, ona sa rozhodla zaútočiť z opačnej strany ako on, na bok viac k nohám aby mu ich kusancami viac oslabila. Bola si vedomá rizika ale možno ho tým položí. Keby sa ešte niekto ďalší naň hodí, mohol by aj spadnúť. Kto vie akú veľkú váhu by dokázal uniesť. Nimlóg bol dobitý, energie mu už snáď mohlo aj odbudnüť ale uvidí sa aké budú mať ich činy následky.

Pre ňu všetky neznáme veci ju vždy zaujímali. Chcela byť vzdelaná, aby mohla byť užitočná pre svorku a všetko čo jej Rufus vravel bolo len k úžitku. „Oh aha, tak snáď aj ja dajaky najdem niekedy." zaujímalo by ju, kde sa dá niečo také nájsť, ale nevadí, raz sa jej možno zadarí.
„Oh aha, ja som myslela že ako keď si tak vysoko postavený, tak bežne chodíš zisťovať na územia svoriek infošky vhodné pre našu svorku. Možno na nás niekto niečo plánuje a ani sa nevie." rozmýšľala, myslela si že je to jeho denná rutina ale vyviedol ju z omylu. Nevadí, asi bol doposiaľ kľud. Alebo sa to možno zmení za nového alfy. „Tak to teda dúfame že sa nikto nestratí...nie je to príjemné. Snáď je Roo v poriadku aj keď som ju nepoznala... určite vám na nej záležalo keďže to bola Beta." zamyslela sa. Nevedela by si predstaviť že by niekto teraz zmizol zo svorky. Ako by vôbec reagovala? Fuh...„No... už neviem čo viac sa pýtať, asi si mi už povedal všetko, či?" spýtala sa, keby mal ešte niečo užitočné, rada by si to vypočula. Jej však už došli otázky.

Bola zvedavá sama na seba v tom, akú kondičku bude mať ona sama, ale aj ako je na tom Mensis. Eirlys takto už bežala s Adainom počas ceremoniálu. Takže niečo málo mala predstavu o sebe ale samozrejme sa nechcela nechať zahanbiť!! V žiadnom prípade. Rovnako bola súťaživá a akonáhle by videla že Mensis jej uteká, pridala by do behu. „Môžeme si dať beh okolo hraníc - cez syslí, ihličnatý a ku kamennej luke? Uvidíme ako budeme na tom potom keď dobehneme, môžeme dať pauzu a zase pokračovať poprípade." navrhla. Nech už jej odpovedala akokoľvek, rozbehla sa rovno preč. „Kto tam bude prvy??" zvolala po Mensis a utekala.

„Ja už mám dve, mne to zatiaľ postačí." oboznámila ho radostne, keďže bola hrdá že ulovila aj druhú rybu. Bola z toho happy. A tiež sa tešila že jej ukáže svoju mágiu. Nevedela ako to vyzerá keď sa vytvára ľad. Zaujímalo ju to. Bola zvedavá. Vyliezla z vody a s rybou v ústach sa otrepala od vody. Bola studená, našťastie tu mali stále ohnik ku ktorému za chvíľu pôjde. Avšak najskôr si pozrie Iskovu ľadovú show. Sledovala každý pohyb, každý detail. Malé cenculiky, mrznúca voda a potom ťa kra na ktorej stál! Položila rybu bokom tam kde predtým stála a prišla k nemu aby sa lepšie pozrela na ten ľad, na ktorom stál. „To je úžasné!" vravela s údivom akoby prvý krát videla ľad. „Udrži nás to oboch?" spýtala sa a chcela sa postaviť k nemu, možno skôr než dostala od neho odpoveď tak už tam aj stála. Labky sa jej šmýkali. Radovala sa z toho ako malé vlča. Snáď sa len neprepadnú, i keď by to bola sranda!

„Oh, to mi opäť niečo také nenapadlo... zaujímavé." s úžasom zamyslená nad tým čo práve teraz Rúfus vravel. Akože bolo jasné že každý vlk má iný pach ale zamyslieť sa nad tým takto do hĺbky bolo naozaj niečo užitočné. Veľa sa učila, veľmi veľa. „Kde si získal taký prívesok? By sa mi ľúbilo taký mať." oči jej takmer zablišťali keď videla čo má na krku. Pekne to voňalo, cítila sa pri ňom príjemne. Že by aj to bol efekt toho prívesku? Nevedela. „A inak, čo sa týka s komunikáciou s vlkmi mimo svorku, ako získavaš informácie? Máš nejaké svoje skryté identity alebo len sleduješ tajne vlkov či aké máš taktiky? Ak teda smiem vedieť." jej vyzvedanie neprestávalo, zaujímalo ju to.

Mensis sa jej zdála byť veľmi sympatická, bola rada za spoznanie nového člena svorky. Tešilo ju to.
S niečím sa presťahovať?? „To by chcelo niečo pevné, čo sa ľahko neroztrhne ale aby sa to zároveň dalo držať so zubami... nič také tu nevidím." komentovala počas toho ako sa spolu s Mensis rozhliadala po okolí. „Asi ten beh môžeme zvoliť a ak cestou nejdeme niečo hodné na preťahovanie, môžeme zmeniť štýl tréningu." kukla po nej so stálym úsmevom. Už sa nemohla dočkať kedy vyrazia. Pokiaľ sa Mensis rovno niekam rozbehne, pôjde hneď za ňou. Nemala v mienke používať krídla.

„Mhm, neboj." s úsmevným prikývnutím pozrela na neho keď ju upozorňoval. Stáli obaja už vo vode a následne sa sústredili na lov. Už veľmi dlho nelovila takto pri tme/šere. Bolo to zložitejšie. Chvíľu jej trvalo kým sa jej oči privykli na tmu narozdiel od ohňa, no po chvíľke sa jej zdalo že zbadala pohyb, však zmiatol ju list ktorý sa plavil po hladine. Otrepala hlavu od vody a namosurene si odfkla. Teraz sa jej menej darilo než Iskovi ktorý práve ulovil rybičku. „Jedna každému by mohla aj stačiť, či chceš si uloviť viac?" pýtala sa. Toto by mali ako predkrm a mohli by ísť rovno na nočný tréningový lov. Ale nevadilo by jej ďalej loviť ryby. Vidieť Iskovi mágiu pri lovení by mohlo byť vskutku zaujímavé, dali by ju k ohňu a možno by sa potom roztopila. „Ja som vlastne chcela vidieť tvoju mágiu že?" kukla opäť po ňom. Nechcela hi do toho nútiť ale povedal jej že jej ju ukáže no nie? Mohla sa len tešiť. Na chvíľu sa pozrela vedľa keď jej lesk zo šupin blizkol do očí a hneď po nich chmatla a držala v ústach ďalšiu rybu. Bola pyšná na seba. Dalo jej to viac námahy než predtým ale o to viac ju to tešilo. Obaja skončili úspešne.

Sedela a pozerala naň. Keby mali vymenené role, tvarila by sa rovnako ale vážne mu to nemala za zlé. Starostlivo sa na neho pozerala. Nechcela aby sa cítil zle ale vedela že to nejde len tak keď sa stane niečo tak... zvláštne. Navyše ju mohol zabiť, bola si toho viac než len vedomá ale bola predsa laň!
„Iska... nemôžeš za to. Vyzerala som ako laň. Keby to nie si ty tak by som mohla skončiť...vo večných lovištiach. Práveže si ma vyslobodil." snažila sa ho utíšiť.
Zakrútila negatívne hlavou. „Nič mi nie je, som v poriadku." usmiala sa. „Noo ja sama neviem čo to bolo... išla som na lov a trochu som skončila na prehliadke trosiek neďaleko od nás...no a vnútri som našla ovčie runo, chcela som ho mať na zimu a keď som si ho dala na seba, zrazu som sa premenila na laň..." v krátkosti mu porozprávala príbeh toho ako to vlastne začalo. Teraz bude mať paranoju si dať čokoľvek cudzie na seba aby sa niečo takéto neopakovalo. „Som rada že som späť v normálne...a to len vďaka tebe." stále bola v sede hladiac na Isku. „Nehnevám sa na teba." dodala. Upokojila sa už aj ona, srdce jej nebilo ako splašené,...ako predtým. Už bolo všetko v poriadku. Žila.