Príspevky užívateľa

,,A čo ro-biť celý deň?" spýtala sa. Muselo byť nesmierne nudné sa celý deň iba plaziť. To by Eralii nestálo ani za ten parádny domček na chrbte!
,,Mhm." to, čo ocko vravel, dávalo zmysel. Chudák slimák musel byť úplne zmätený! Keď spomenul jeho rodinu, opäť mu musela dať za pravdu. Snažila sa nájsť ďalších jemu podobných, ale nepochodila. To však nemení nič na tom, že slimák už pomaly prestával byť zaujímavý a ona začala hľadať ďalšiu zábavu.

,,Mhm." prikývla a sledovala, ako sa pomaly hýbe. ,,Prečo pomalý?" obrátila sa na svojho učiteľa. Ona bola omnoho rýchlejšia než tento maličký tvor.
Keď Iska povedal, že sa tvor živí listami, začala na zemi nejaké hľadať. Objavila list púpavy, odtrhla ho a položila pred slimáka. Čakala, kým sa do toho pustí, ale nič sa nedialo. ,,Nechutí mu." zamrmlala sklamano.
Ocko mal pravdu, v nore by to preňho bolo nebezpečné. ,,Igor ostane tu." rozhodla sa. Bude to preňho najlepšie, navyše, keď je taký pomalý, nebude pre ňu ťažké ho dohnať, keď bude chcieť ísť za ním.

Vĺča moc trpezlivosti zatiaľ nemalo, no poslúchlo. A skutočne, netrvalo dlho a tvor sa ukázal v celej svojej kráse. ,,Kde zobral schovku?" spýtala sa. Aj ona by rada takú mala. Niečo, kam sa môže skryť, aby ju nikto nespatril. Existovala nejaká ulita aj pre ňu? Pozorne tvora sledovala. ,,Čo on papá?" zamyslela sa, či si ho môže zobrať k sebe do nory a chovať ho ako domáce zvieratko. ,,Bude veľký?" predstavila si, ako sa s ním skryje v jeho ulite, keď trochu vyrastie. Ak sa k nemu bude správať pekne, určite ju tam pustí! ,,Môžeme ho zobrať k nám?" položila otázku, nad ktorou sa zamýšľala už dlhšie.

,,Čo je to?" spýtala sa a zohla sa k tej veci bližšie. Vyzeralo to zaujímavo a bolo to také malé! Mohlo to snáď byť jedlo? Alebo to malo nejaké schopnosti? Musela priznať, že niečo také ešte nevidela. Ale bolo to zaujímavé. Zdvihla labku a slabo do toho drgla, až sa slimákov domček prevrátil na stranu. Ako to vôbec vzniklo? Z čoho to je? A na čo to teda vlastne slúži? Maličká sa zamýšľala možno až príliš nad detailami. Obdivovala farebnú ulitu a snažila sa zapamätať si každý jej odtieň a tvar.

,,Hm... Dones niečo nové, za-zaují-mavé." prikázala mu a čakala s čím jej poddaný príde. Rada sa dozvie niečo viac, čím by ostatných mohla prekvapiť. Síce učenie nebola jej najobľúbenejšia časť, zatiaľ v sebe mala šteňaciu zvedavosť a to bolo treba využiť.
,,Dobre." súhlasila napokon. ,,My nešli tam, ona zlá." už sa k nej viac priblížiť nechcela, aspoň dokým nebude dostatočne veľká, aby sa tej vode mohla brániť. Alebo dokým jej nezačne chutiť, ale to sa jej zdalo nepravdepodobné, preto na poznámku o jej pití iba znechutene odfrkla. Kafka predsa povedal, že bola fuj, takže musela byť fuj.
Keď tú strašnú vec odniesol, uľavilo sa jej. Už ju nebude otravovať nejaký kus dreva a ona si opäť môže bezstarostne užívať.

,,Hra!" vyskočila nadšene. ,,Hra na Alfu!" ani sa nespýtala na jeho názor a už si pyšne vykračovala. Našla si vyvýšeninu a usadila sa na ňu. Zaklonila hlavu a pokúsila sa zavyť. Krátko, no jasne. ,,Ja som nová Alfa!" oznámila svetu, alebo aspoň svojmu ockovi, ktorý bol pri nej.
,,Plávať? Ano!" zavrtela chvostom. Ono sa s tou čudnou kvapalinou dalo niečo robiť? Super! ,,A prečo je?" položila ďalšiu otázku. Prečo je na svete vôbec voda? Bola k jej bračekovi zlá podobne, ako ten kus drievka! A vraj chutila hnusne, takže ani jesť či piť sa nedala. Malé vlča ešte netušilo, že iba vďaka vode je všetko ostatně nažive.
,,Ona kusla! Bodla!" vrhla na tu strašnú vec ešte jeden nepekný pohľad. Nikto nebude ubližovať jej súrodencom! ,,Daj preč, prosím." požiadala ocka. Vykáže vetvičku preč z ich územia!

,,Ja chcem hneď." zakňučala, dúfajúc, že už to nebude dlho trvať. A ono ani nebude, ale ona tým až tak nadšená nebude a bude svojich slov ešte ľutovať - aspoň dokým sa s tým nenaučí pracovať.
,,Studené, fuj, zlé, to... Mokré mlieko! Nefarebné!" snažila sa to opísať detailnejšie. Tá voda bračekovi nechutila a pre ňu bola moc studená.
,,Kafka au." vysvetlila. Ten predmet ublížil jej bračekovi! Nemohla ho mať rada. Najradšej by sa doň zahryzla a zničila ho, aby už nikomu ďalšiemu neublížil.

,,Kedy? Kedy ty získať?" spýtala sa. Rada by ju objavila už teraz. Aká asi bude? Bude ako ockova? Alebo maminkina? Alebo niečo úplne iné? Dúfala v niečo mocné, na čo by mohla byť hrdá.
,,S Kaf-kom šiš-ky poznala ja. A studené, mokré a fuj, rýchle niečo. A toto ešte." ukázala labkou na jeden spadnutý konár, ktorý jej bračekovi ublížil a ktorý sa snažili zničiť a venovala tomu nebezpečnému predmetu nahnevanú grimasu a zavrčanie. Nech sa ten predmet ani neopovažuje k nej priblížiť!

,,Lovec... Hm..." rozmýšľala, ako asi vyzerá taký lov. Možno by to bola zaujímavá pozícia aj pre ňu? No na to ešte mala hromadu času. Kto vie, možno keď objaví vlastnú mágiu, bude jej jasnejšie, po čom jej srdiečko túži.
,,Magia? Ja mať akú magiu? A maminka? A osta-tní?" začala sa vypytovať. Aj ona ju chcela! Bolo to veľmi zaujímavé. Ako taká mágia funguje? Kedy sa objaví? Čo bude vedieť?
,,Nie, fajn." pokrútila hlavou a prisunula sa k nemu bližšie. ,,Vonku dosť teplo. Ty príjemný." zavrtela chvostíkom. Blížilo sa leto a tak už aj malé vĺča vyhľadávalo chládok a jej ocko jej ho poskytoval. Samozrejme, nemohla sa priblížiť príliš blízko, to by bola až veľká zima, ale zatiaľ to bolo znesiteľné.

,,Po-sta-rám sa." zavrtela chvostom. Predstavovala si, ako bude bojovať, aby svorku ochránila a ako ju za to všetci budú chváliť. Naivná vlčka. ,,Lo-vec." zopakovala. ,,Jedlo dô-le-ži-té." pokývala hlavou. Jedlo bolo fajn a jeho lov bola určite zábava. Rozmýšľala, aké povolanie by chcela vykonávať. ,,A mama?" spýtala sa. Maminka mala krídla, využívala ich pri svojom povolaní? Čo takého by mohla robiť Eralia?
,,Oci? Prečo byť ty stu-de-ný?" spýtala sa. Všimla si to už skôr z ale vlastne netušila prečo. Maminka bola teplá a jej súrodenci tiež, tak prečo ocko nie?

Pozorne počúvala, čo jej starší vlk hovoril a pri tom si tie zvláštne veci obzerala. Keď sa šiška dovalila až k nej, skúsila ju poslať späť, ale moc jej to nešlo. Zavrčale a celou silou do nej buchla ňufákom, čo ju konečne posunulo k jej ockovi. Na to sa usmiala a zavrtela chvostom. ,,Som sil-ná!" oznámila nadšene. ,,Bu-dem sil-ná Alfa!" oznámilo vĺčatko hrdo, ešte netušiac, čo všetko by bolo potrebné na tak vysokú pozíciu. Ale ona mala svoju, trochu namyslenú, predstavu o podmanení si sveta. ,,Oci? Čo robiť ty?" spýtala sa ho. Vedela, že Alfou je iný vlk, ale čo robí jej ocko?

S nadšením nasledovala svojho ocka. Už sa vydala na pár potúlok so súrodencami, ale s ockom to bolo iné, tešila sa, čo všetko ju naučí.
,,Hm..." zamyslela sa nad jeho otázkou. Čo by chcela vidieť? Uvidela pred sebou stromy. ,,Tam!" ukázala labkou pred seba a rozbehla sa k nim. Predtým pri takých našli tie zvláštne hnedé veci so špecifickou vôňou, možno jej otecko bude vedieť povedať, čo to je. Šiška síce nebola ničím výnimočným, ale bolo to niečo nové, až Eralia zistí, že jej možno neprinesie žiaden úžitok, prestane ju zaujímať.

Eralia si povedala, že pôjde na prieskum a tentokrát so sebou zoberie aj svojho najmladšieho súrodenca. Chcela mu ukázať svet tam vonku. Viedla ho do kopca a neustále sa uisťovala, že ju nasleduje. Cítila sa zaňho zodpovedná a preto dávala pozor, aby sa mu nič nestalo.
Konečne vyšli až na menší kopček, na ktorom stál ihličnatý strom. Chcela mu ukázať niečo, čo pri takom strome objavili s Kafkom. Chvíľu hľadala s ňufákom pri zemi, keď to objavila. Šiška. Zobrala ju do tlamičky a odtiahla až k Rorýsovi, aby sa pozrel. ,,Aha." posunula ju k nemu, aby si ju mohol lepšie obzrieť.

Keď sa jej braček vydal hľadať, ona sa taktiež vrátila k miestu, kde pustila ten zvláštny kamienok. Potom započula jeho hlas a otočila sa k nemu. ,,Ooo." vydala zo seba, keď jej brat ukázal šišku. Naklonila hlavu na stranu a prezerala si ju. ,,Pek-né." skonštatovala a zdvihla zo zeme priehľadný kamienok. ,,P-e La-pis!" oznámila mu. Musia predsa myslieť i na súrodencov! Zavrtela chvostíkom nad ich objavmi. Boli to skutočne zaujímavé veci! Kto vie, koľko toho tento svet ešte ukrýval? Rozmýšľala, či existuje niečo ďalšie, mocnejšie, čo by si mohla privlastniť. Kamienok bol síce pekný, ale pokiaľ nemal žiadnu magickú moc, radšej ho daruje. Ale pokiaľ by našla niečo skutočne zvláštne... Možno si spraví vlastnú zbierku zvláštnych vecí.

Eraliu nebavilo len tak sedieť, preto sa rozhodla svojich súrodencov trochu rozhýbať. Vybehla a ako prvého na obzore spatrila Kafku. Drgla doňho hlavou a rozbehla sa k Lapis, ktorú sa pre zmenu snažila povaliť na zem. Pokiaľ sa jej rozhodli útoky oplatiť, snažila sa im vyhnúť a vraciať im to späť.
Náhle v zápale hry zastala a pohľad stočila k tretiemu súrodencovi. Rorýs. Rýchlejším krokom sa presunula až k nemu. Nechcela, aby sa cítil odstrčený, že sa s ním nehrá, no zároveň mu nechcela ublížiť. On bol... iný. Opatrne doňho šťuchla labkou. Považovala to za dobré riešenie, zapojí sa, a ona mu neublíži! Aspoň v to dúfala.