Príspevky užívateľa

Zľakla sa, keď bračekovi padla hlávka do vody a rýchlo utekala k nemu. ,,Si po-ho-de?" spýtala sa ho a začala ho olizovať, aby z neho tú vec dostala. Mal pravdu, chutila hrozne! Aspoň zatiaľ, neskôr ju bude mať vlčica určite rada, hlavne, keď slnko začne páliť a ona bude túžiť po troche chladu.
,,Nech-aj. Poď." zaťahala ho za srsť a potom o pár krokov ustúpila. Chcela sa od tej vody držať čo najďalej, dokým nebude tak veľká, ako mamina! Aby si s ňou vedela ľahko poradiť.

S čumáčikom pri zemi narazila na priesvitný kamienok, ktorý sa jej akurát zmestil do tlamičky. Zobrala ho medzi zúbky a obrátila sa ku svojmu bračekovi. Videla, ako s niečím zápasí a chcela mu pomôcť. Pustila lesklú vecičku z tlamy a utekala mu pomôcť. Chytila konárik a začala ťahať, ale on sa nie a nie rozpadnúť. Bolo to skutočne zvláštne, celý tento nový svet, na ktorý prišli. Prečo to nevedela rozbiť? Prečo tá tekutina studela? Maminkine mliečko predsa bolo teplé, dobré, sladké! Tamto? Podľa slov bračeka si odvodila, že to ani zďaleka nie je také dobré.
,,Toto od-niesť. Mama a oc-ko zni-čiť." navrhla mu, ale potom dostala lepší nápad. ,,Tam! To tam!" labkou ukázala na tečúcu rieku. Bolo to studené, určite to ten zvláštny predmet prinúti, aby viac jej bračekovi neublížil.

Na jeho drganie sa od vody skutočne vzdialila. Nechala si od neho obliznúť čumák a sama sa k nemu pritúlila, akoby tvoril nejakú hradbu bezpečia.
Slabo zakňučala a taktiež obrátila zrak k tej čírej tekutine. ,,Brr." otrepala sa nad spomienkou náhleho chladu. Domov sa jej však ísť nechcelo. ,,E-e." pokrútila hlavou a miesto toho sklonila čumák k zemi a začala hľadať niečo. Chcela niečo objaviť a zvláštna tekutina jej rozhodne nestačila. Muselo to byť niečo väčšie, čo môže zobrať do tlamy a odniesť si to domov, niečo výnimočné.

Už ju nebavilo večne sedieť v nore, stačilo! Malé vĺča sa rozhodlo objaviť svet. Začala si to ťapať preč, poznávať. Bola rada, že jej braček išiel s ňou, i keď by jej taktiež nevadilo, keby išla sama - bola si totiž istá, že sa o seba dokáže postarať. Trochu naivná a namyslená predstava.
Sledovala, ako jej súrodenec strčil labku do niečoho, čo zatiaľ nevedela pomenovať. Keď jej povedal, aby z tej zvláštnej tekutiny nepila, rozhodla sa poslúchnuť. To jej však nebránilo v tom, aby ju skúsila aspoň labkou. ,,Zima!" vyhrkla a rýchlo packu vytiahla. ,,To čo?" otočila sa na bračeka, či náhodou nevie, čo je tá zvláštna tekutina zač.

Teplo. Jedlo. Bezpečie. Tak by sa dali opísať Eraliine pocity z doby, kedy žila so svojimi súrodencami v mamičkynom brušku. Samozrejme,. museli sa trochu potlačiť, avšak inak sa zdalo byť všetko v poriadku, dokým neprišiel deň D! Vtedy bolo všetko zložitejšie, pokoj vyprchal, ich doterajšie obydlie sa hýbalo viac než obvykle a potom dokonca zmizli dvaja jej súrodenci! Na jednej strane by vlčinka možno bola rada, že ostalo viac miesta pre ňu, no na druhej bu ju určite zaujímalo, kam že sa podeli. Na odpoveď však nemusela dlho čakať, keďže čosi čudné ju vytiahlo von podobne, ako jej súrodencov. Samozrejme, že sa jej to nepáčilo a nahlas dávala vedieť svoju nespokojnosť. No kto si ju dovolil vytiahnuť do tejto zimy? Vĺčatko nariekalo a snažilo sa nájsť opäť to príjemné teplo, o ktoré bolo ochudobnené.

Ambiciózne a cieľavedomé vĺča, ktoré všade musí byť a všetko musí vidieť. Uvedomuje si svoje kvality, čo môže zapríčiniť, že v určitých chvíľach môže pôsobiť pyšne. Má srdce dobrodruha a dušu umelca. Miluje si pospevovať a našťastie pre vlkov, má skutočne príjemný hlas, takže nehrozí, že by im s tým pílila uši. Taktiež ju fascinuje boj, avšak u vlkov, ktorých má rada si dáva veľký pozor, aby im svojimi výpadmi neublížila. Chce byť svorke čo najužitočnejšia, no zároveň, keď si postaví hlavu, ťažko ju k niečomu donútiť. V prípade, že jej konverzácia začína vadiť, je schopná ju bez vysvetlenia opustiť.

Svoju svorku a rodinu miluje nadovšetko, s čím sa viaže aj túžba po pomste, pokiaľ by sa niekto opavážil na nich siahnuť labou. Svoje kroky premýšľa, plánuje a zisťuje, ako by mohla onen čin vykonať. Vždy má záložný plán a málo čo necháva na náhodu. Klamanie jej taktiež nerobí problém, byť sa v tom stále snaží zlepšovať, hlavne kvôli svojmu vytúženému povolaniu špeha. Rada si upravuje pravdu podľa toho, ako sa jej to práve hodí.
Má záľubu v odpočúvaní iných a analyzovaní ich slov. Myslí si, že je jej povinnosťou ostatných kontrolovať a preverovať ich podozrivé myšlienky či činy - všetko však s dobrým úmyslom, ochrániť svorku. Rada vlka pochváli, pokiaľ vidí skutočnú snahu či výsledky. Nerada prehráva, bez ohľadu na to, či sa jedná o skutočný, alebo slovný boj. Vzhliada k vysokopostaveným vlkom a túži byť ako oni.

Napriek tomu, že bola obdarená krídlami, dlhší čas bojovala so strachom z výšok i samotného lietania. Pri boji jej krídla skôr prekážajú, pri behu si nimi rada pomáha. Je háklivá na to, keď sa niekomu jej krídla či kožuch nepáčia a v takom prípade sa veľmi rýchlo urazí.

Meno: Eralia
Prezývka: Era, Lia, Eri, Relia
Vek: šteňa (1.4.2025)
Pohlavie: samica
Matka: Eirlys
Otec: Iska
Súrodenci: Lapis, Kafka, Rorýs

Charakteristika: Ambiciózne a cieľavedomé vĺča, ktoré všade musí byť a všetko musí vidieť. Uvedomuje si svoje kvality, čo môže zapríčiniť, že v určitých chvíľach môže pôsobiť pyšne. Má srdce dobrodruha a dušu umelca. Miluje si pospevovať a našťastie pre vlkov, má skutočne príjemný hlas, takže nehrozí, že by im s tým pílila uši. Taktiež ju fascinuje boj, avšak u vlkov, ktorých má rada si dáva veľký pozor, aby im svojimi výpadmi neublížila. Chce byť svorke čo najužitočnejšia, no zároveň, keď si postaví hlavu, ťažko ju k niečomu donútiť.
Svoju svorku a rodinu miluje nadovšetko, s čím sa viaže aj túžba po pomste, pokiaľ by sa niekto opavážil na nich siahnuť labou. Svoje kroky premýšľa, plánuje a zisťuje, ako by mohla onen čin vykonať. Vždy má záložný plán a málo čo necháva na náhodu.
Má záľubu v odpočúvaní iných a analyzovaní ich slov. Myslí si, že je jej povinnosťou ostatných kontrolovať a preverovať ich podozrivé myšlienky či činy - všetko však s dobrým úmyslom, ochrániť svorku. Rada vlka pochváli, pokiaľ vidí skutočnú snahu či výsledky. Nerada prehráva, bez ohľadu na to, či sa jedná o skutočný, alebo slovný boj. Vzhliada k vysokopostaveným vlkom a túži byť ako oni.

Minulosť: x

Zaujímavosti:
~ má rada hlbšie myšlienky a citáty
~ rada zbiera zaujímavé predmety, ktoré následne stráži ako oko v hlave
~ vyžíva sa v organizovaní rôznych vecí

Mágia: Čítanie myšlienok
Vlk počuje myšlienky ostatných osôb, ktoré sú v jeho blízkom kontakte (do 15m), alebo sa na nich práve pozerá. Najviac môže počuť myšlienky troch vlkov, ale je to zložité, hlavne, ak sú pomyslené v rovnaký čas, môžu splývať a ťažšie sa v nich orientuje. Táto mágia sa nedá zastaviť, iba zmierniť tak, že vlk po väčšinu času počuje iba šepot, čo môže byť nepríjemné, takže vlk môže častejšie pociťovať bolesti hlavy a málokedy nájde tiché miesto a môže si dopriať nerušeného oddychu. Pokiaľ by chcel počuť myšlienky zreteľne, musí sa sústrediť. Dokáže čítať iba myšlienky, na ktoré vlk pomyslel v prítomnosti. Nedokáže čítať myšlienky zo snov a nedokáže žiadnu myšlienku poslať ani pretvoriť myslenie druhého vlka, môže iba načúvať. Keď číta myšlienky, nemôže sám rozprávať a i jeho pohyb môže pôsobiť neohrabane, keďže celú pozornosť by mal smerovať na myšlienky druhého vlka. Hlas počuje zväčša rovnako, s malými odchýlkami, ktoré dokáže odhaliť iba trénovaný jedinec, ktorý sa na myšlienky sústredí a vďaka tomu môže určiť, komu patrí. Vlk si často, hlavne ak je unavený či roztržitý, môže mýliť myšlienky cudzích vlkov s vlastnými. Hlas myšlienky má vždy neutrálny tón, takže vlk nemôže vedieť, či druhý vlk myslel svoje slová s vtipom, vážne či nahnevane. Pokiaľ sa sústredí, myšlienku počuť zreteľne, akoby daný vlk skutočne rozprával, iba nebude mať svoj hlas. Vlk s touto mágiou môže mať tendenciu kontrolovať myšlienky cudzích vlkov a súdiť ich za ich myšlienky, ktoré nemusia kontrolovať ani myslieť vážne.

Ďalšie postavy: Aria, Čekanka

Obrázok: