Príspevky užívateľa

Exlips sa prudko zastavil a otočil sa za hlasom Nirixa. Jeho telo stuhlo, uši sa zachveli. Pokorne sklonil hlavu. Oči ktorých existencia bola už len mýtom, zostali ako vždy skryté pod malými krídlami. Uška sa jemne pohli keď vnímal smer zvuku. „Ešteže si ma zastavil“ povedal ticho a urobil pár opatrných krokov jeho smerom. Pohyboval sa istým, no ostražitým krokom, akoby rátal každý dotyk laby so zemou. Bolo zrejmé že keď naň niekto prehovorí, dokáže sa podľa hlasu zorientovať. Zastal. Hlavu mal stále sklonenú, no teraz ju trochu pootočil nabok. „Bol by som ti za to vďačný… ale ako by si mi vlastne chcel pomôcť?“ Jeho hlas znel pokojne, no trochu unavene. „Budeš ma snáď sprevádzať na každom kroku?“ Zodvihol hlavu a jeho krídla sa trocha nadvihli akoby chcel cez ne niečo vidieť, avšak neodhalili jeho oči, no hneď ich zas spustil späť. „Nie som malé šteňa. Už nie“ dodal s tichým povzdychom. Nemyslel to zle. Bol to len fakt. Už dávno nebol drobec, teraz bol poriadne veľký ale stále slepý...

Exlips sa túlal pomedzi staré, zarastené vagóny, na opustenej železnici blízko domova, jeho malého, bezpečného prístavu. Trénoval chôdzu v teréne. Nohy sa mu často zaplietali občas sa potkol, no pomaly mu to začínalo ísť. Každý krok bol pre neho malým víťazstvom. „Super…“ zamrmlal pre seba aj keď vedel že večne tu zostať nemôže. Celý život predsa nestrávi medzi vagónmi. Raz bude musieť zvládnuť aj iný svet. Otrávene si povzdychol, ťažko a trochu unavene. „Ah… je to náročné“ povedal… Zvesil hlavu, na chvíľu zastal a začal ňufákom prehrabávať zem. „Aspoň… konárik…“ zašepkal sklamane. Aj obyčajný konárik by mu pomohol, mohol by ho používať ako slepeckú paličku. Ale ani ten sa mu dnes nedostal pod ňufáčik..

V jeho mladej, zmätenej hlavičke sa začal pomaly ozývať hlas. Jasný, silný… Mocný a majestátny, ako ozvena pradávnej bytosti. Bol to vari on? Hati? Určite to bol on! Kto iný by mohol hovoriť tak dôrazne a pritom tak utešujúco? Slepé šteňa sa nechalo viesť týmto hlasom ktorý mu vravel jediné „Plav, plav… a plav hore…“ Ale kde je hore? Keď nevidíš kam kráčaš? Alebo skôr plaveš ? Keď ani len netušíš…kde si – na dne? Alebo niekde tesne pod hladinou? Napriek tomu sa pohol. Neistým chaotickým pohybom sa začal predierať smerom kam ho viedla vnútorná intuícia. Tá, čo patrila hlasu v jeho hlave, Hatimu. Voda okolo neho bola hustá a nepokojná, no nevzdal sa. Pod lesklou hladinou sa začala zjavovať tmavá šmuha….A potom… náhle! takmer zázračne, hladinu rozbila malá tmavá hlavička. Spolu s ňou sa z vody vynorili trasúce sa krídla a rozmachané labky, ktoré bojovali o každý nádych. Exlips sa dostal nad hladinu! Dýchal, žil… Hati ho viedol. Hati ho ušetril.

Ku prekvapeniu všetkých ju slepé šteňa začalo poslušne nasledovať. Jeho prvé kroky boli neisté ... kračal váhavo, akoby sa obával každej nerovnosti. No akonáhle po pár krokoch pocítil pod sebou hladkú zem pridal do kroku. Teda, v jeho prípade to bol skôr nadšený klus. Divoko mykal ušami zo strany na stranu, snažiac sa zachytiť zvuky okolia, no najmä kroky Salōmē ktoré ho viedli tmou. Jeho zmysli sa snažili sústredil iba na jediný zvuk , tlmené kroky pred sebou.
Až kým…
Náraz!
Nečakane narazil do nôh Salōmē a stratilo rovnováhu. Nebol pripravenéý na také rýchle zastavenie, teda, pre ostatných nešlo o nič náhle no pre slepé šteňa to bol šok. Ani nestihlo poriadne zakňučať, keď ho pohltilo niečo...chladné…Voda. Šplechnutie sa rozľahlo nočným vzduchom. Malé telíčko klesalo ku dnu bazéna, zmietané v chaotických prúdoch, ktoré ho ešte viac dezorientovali. Exlips sa divoko mykal, jeho labky sa rozhadzovali vo všetkých smeroch v zúfalej snahe nájsť pevný bod. No nebolo ničoho čo by mohlo zachytiť. Hore! Musí sa dostať hore! kričalo mu v hlave. V jeho drobnom tele bojoval pud prežitia, no panika ho zvierala ako oceľová pasca. Strach mu zvieral hruď! Bude nad ním Hati držať ochrannú labu a dovolí mu prežiť? Alebo si vezme toto dieťa k sebe?

Exlips cukol uškami, keď započul známy láskavý hlas svojej matky. „Noo... sedím“ vyslovil pomaly s tichou pauzou medzi slovami, akoby hľadal správne vyjadrenie pre to čo cítil. Nevedel presne, ako vysvetliť svoje emócie, ako popísať situáciu v ktorej sa nachádzal. Zhlboka sa nadýchol a na okamih zaváhal. „Ja... počúvam...“ zamrmlal takmer nečujne. „Chcem vedieť, aké to je... tam vonku. Počujem vietor, cítim vône, ale...“ Jeho hlas zoslabol a uši sa mu neisto pohli a jeho krídla sa spustili k zemi. „Neviem, kde je vonku.“ Otočil sa smerom kde tušil že by jeho mamina mohla byť, jeho výraz bol tak neistý... strápený. „Mami?“ osmelil sa napokon. „Aký je svet?“ spýtal sa potichu, skoro až zahambene. Na chvíľu zavládlo ticho. Potom sa mu hlas zachvel, ako keby sa mu do očí tisli slzy. „Môžeš... môžeš prísť bližšie? Prosím?“ zašepkal...

Čierne vlča sa otočilo za smerom z ktorého sa mu zdalo že prichádza hlas Salōmē. A čuduj sa svetu, otočilo sa správne! "Zdravím Salōmē!" zopakovalo po svojej sestre, no o niečo zakríknutejšie. Nemyslelo to zle.. v jeho hlase sa odrážala čistá radosť, ktorá z tohto malého klbka sršala na všetky strany. Jeho neposedný chvostík veselo kmital zo strany na stranu a neprestával ani vtedy keď si Ossian prišiel po jeho sestru. Ušká okamžite nasmeroval jeho smerom, aby ho lepšie počul. Pravdou bolo, že celú vetu nepochytil úplne najlepšie, no jasne zachytil oslovenie jednotlivca. A keďže nevidel kto presne kde stojí, radšej sa zdržal odpovede. Veď aj tak otázka nebola mierená jemu...asi. Takže svoju pozornosť opäť venoval Salōmē, snažiac sa na ňu pozerať. Presnejšie – pozeral sa pred seba, v jej smere. Jej nohy, hrudník... Jej výšku si poriadne ani neuvedomoval.

Exlips sa na dnešný deň tešil viac než na čokoľvek iné! Ceremoniál, ktorý ho mal spojiť s jediným pravým bohom bol pre neho tým najdôležitejším momentom v živote. No rovnako ako jeho sestra ani len netušil že by to mohol byť zároveň aj jeho posledný deň. Myšlienka na smrť ho však vôbec nenapadla.
Keď dorazili na miesto ceremónie jeho chvostík sa ani na okamih nezastavil, kmital zo strany na stranu v rytme jeho vzrušenia. Vedľa neho kráčala jeho sestra a matka a hoci mu pohľad na nich nebol dopriaty osudom ich prítomnosť cítil celou svojou bytosťou. Zvuk ich krokov, tlmené dýchanie, dokonca aj jemné šumenie vetra, ktorý sa im obtieral o srsť , to všetko mu maľovalo obraz ich okolia lepšie, než by dokázal zrak. Avšak cudzie pachy a hlasy ho ľahko miatli.
Keď k nemu prehovorila matka natočil k nej ušká a galibu aby jej lepšie porozumel. „Nie, nevidím…“ priznal pokojne…” To je ten problem…” Bola to len pravda, s ktorou žil. Zľahka naklonil hlavu a počúval o neznámej vlčici o ktorej matka hovorila. Nemal tušenie kto je ale ak bola ako on, možno si skutočne budú rozumieť. „Ale rád sa zoznámim, keď budem skutočným členom komunity!“ vyštekol odhodlane jeho hlások plný mladíckeho nadšenia! Na zdôraznenie svojich slov si radostne poskočil a zamával drobnými krídelkami ukrytými za uškami. Nemohol sa dočkať chvíle keď konečne dokáže že patrí medzi ostatných..že je silný rovnako ako oni….

Sedel v úkryte a pozeral sa smerom von… alebo si to aspoň myslel. Pravda však bola taka že sedel takmer na opačnej strane od vchodu a jeho pohľad bol uprený na chladnú kamennú stenu. Zdrvený a plný obáv si uvedomoval že nemá dosť odvahy prekročiť hranice svojho bezpečného,maličkého sveta. Úkryt, v ktorom sa narodil bol jeho jediným známym miestom. Vonku ho čakal obrovský, nepoznaný svet, ale on vedel že ho nikdy neuvidí. Bol slepý. Nedokázal si predstaviť farby, tvary ani svetlo, ktorému sa mal vyhýbať. Svet preňho neexistoval tak, ako pre ostatných… Bolo pre neho priveľmi riskantne opustiť ukrit, čo ak si ublíži? Napriek tomu cítil volanie vonkajšieho sveta…Niekde hlboko v sebe túžil vystúpiť zpoza lian a vyjsť z úkrytu. Zostal teda tam kde sa cítil bezpečne… Alebo to len veľmi riešime a jednoducho netrafil von z ukritu kto vie.

Dlhý poučný monológ jeho mamy mu neprestávala rezonovať v hlave. Teda... aspoň tá časť ktorú sa snažil počúvať. Samozrejme, keď sa ho nesnažila “ zožrať“ jeho vlastná sestra. Aj keď nevnímal celý preslov, úvod mu stačil na to aby sa mu hlavou začali miesit otázky. Čo je svetlo? Čo znamená deň? A čo, dočerta, tá „svetelná guľa“? Existuje vôbec niečo za hranicami jeho temnoty? Ak áno, prečo on nemá možnosť to vedieť? Tolko otázok, ale zatiaľ ich nedokázal ani poriadne sformulovať natož vysloviť. Myšlienky však netrvali dlho – mal totiž dôležitejší problém,pomstu svojej sestre. Keď doňho Omara strčila, presnejšie povedané keď strčila do Lumine a on spadol, ozvalo sa tiché zabručenie. V tej chvíli si bol takmer istý, že za jeho pád môže práve jeho sestra. Nahnevaný sa na ňu vrhol snažiac sa zavrčať čo najdesivejšie. Lenže... úplne netrafil. Omylom sa pustil do úplne opačnej strany. Ach, keby len tušil! Ale! Len čo sa doňho Lumine znova zakusla, dokázal ju už o niečo ľahšie lokalizovať. V návale bojovnej odhodlanosti sa pokúsil jej útok opätovať. Nie že by ju naozaj uhryzol, skôr sa ju len nešikovne snažil ožužlať. Napriek jeho odhodlany však tento brutálny útok na Lumine jasne ukázal že jeho neohrabanosť a zlá koordinácia pohybov naznačovali jednu vec, niečo tu určite nebolo v poriadku.

Cukol sebou keď jeho matka náhle vyštekla do tmy. Zmätok a chlad ozveny ho na okamih prikovali na mieste. Po chvíli však ticho a roztrasene „štekol“ naspäť, hoci slovo štekot by na jeho pokus sotva stačilo. Skôr to bol slabý neohrabaný zvuk, ako keby si jeho papuľka ešte len skúšala zapamätať ako vlastne správne znie hlas vlka. Slová jeho matky mu unikali. „umei-?“ Nevedel, čo to znamená. Nemal na to ešte kapacitu, ani slovnú zásobu, aby porozumel takýmto pojmom. Ozvena úkrytu ho znovu obklopila, obťažujúca a mätúca, Ah aké únavne to len bolo. Zdalo sa akoby všetko bolo všade naraz, ako keby neexistovalo žiadne pevné miesto, na ktoré by dá dokázal zamerať. Ale Exlips sa nevzdával. Rozhodol sa opäť skúsiť nájsť matku a svoje neposedné sestri. Drobnými labkami sa posadil, trasúc sa od námahy a vypustil sériu tichých kňučaní. „Kďu? Kďu?“ ozývalo sa odrážajúcou tmou. To bola jeho otázka, možno aj podvedomia prosba o pomoc.

Ležal nehybne na hromade svojich sestier no ich pohyb a jemné šuchotanie naznačovali, že niečo nie je ako zvyčajne. Po chvíli ich prítomnosť nahradil chlad a ticho. Jedna po druhej sa vytratili. On však zostal ležať kým v ňom nevzplanula zvláštna túžba ich nasledovať. Nechcel byť sám, aj keď svet ktorý ho obklopoval zostával zahalený temnotou. Krkolomne sa zaprel drobnými prednými labkami o mäkký podklad. Jeho slabé telo sa zatriaslo ale odhodlanie ho hnalo vpred. Opatrne sa postavil na neisté nožičky, pričom mal pocit že každý pohyb je ako kráčať v nekonečnom prázdne. Náhle ho zasiahla ozvena. Jemné tapkanie drobných labiek sestier ktoré sa odrážalo od stien ukritu, ho úplne zmiatlo. Zvuk sa rozliehal zo všetkých strán akoby ho chceli zmiasť. „K-kde… ste?“ zakňučal znovu tento raz o niečo hlasnejšie, no odpoveďou mu bolo len chladné ticho prerušované zvukmi, ktoré nedokázal rozlúštiť. Ozvena ho zavádzala bolo to ako šepot niečoho vzdialeného. Každé zamyslenie ho viedlo do iného smeru. Nakoniec sa pohol. Namiesto za svojimi sestrami sa však vydal na opačnú stranu. Jeho svet bol len séria krokov do neznáma. Malé labky sa pomaly posúvali vpred, zatiaľ čo sa snažil zachytiť akúkoľvek známu vôňu či zvuk. V jeho tme bol každý krok výzvou, každý pohyb nádejou. Kráčal do neznámeho priestoru ukritu, pričom krehký chvostík za ním nervózne kmital. Nechcel sa vzdať, no po chvíli sa jeho nožičky roztriasli. Potkýnal sa, no stále odhodlane pokračoval, až kým nezakopol o mäkký chvost svojej matky. Zakňučal z prekvapenia a padol. Pocit bezpečia bol náhly a taký vítaný že sa okamžite stočil do klbka. Papulkou nahmatal jedno zo svojich krídel ktoré si začal žužlať aby upokojil svoju zmätenú myseľ. Svet mu stále unikal ale na okamih bol spokojný. Tu, pri matke, v jej ochrannej vôni.

Meno
Exlips

Prezývka
Exik. Slepuch

Vek

Šteňa (Novorodenec)

Pohlavie
samec

Matka
Omara

Otec
Cielo

Súrodenci
Lumine a Sapphire

Ďalšia rodina
----

Charakteristika
Exlips je prvorodený syn Omary a Ciela. Narodil sa s malým párom krídiel za hlavou, podobne ako jeho sestry. Bohužiaľ, toto mladé vlča nemalo veľa šťastia – Exlips sa narodil slepý. Nevidí nič a žije v tme, odkázaný na svoje zmysly, ktoré sú však o niečo silnejšie ako u iných vlkov. Svoje – ako sám tvrdí – „zbytočné oči“ si zakrýva krídelkami, ktoré mu vyrastajú za hlavou.

Na začiatku je úprimne povedané takmer neschopný, no to netrvá večne. Zatiaľ čo si jeho súrodenci užívajú krásy a smútky sveta očami, on všetko prežíva hlavne čuchom a sluchom. Oba tieto zmysly, podobne ako chuť, má na úplne inej úrovni ako ostatní, ktorí sa nemusia spoliehať na svoj nos. Cíti všetko násobne intenzívnejšie – rastliny, zvieratá a dokonca aj iných vlkov na veľkú vzdialenosť. Rovnako je to aj s jeho sluchom – nič mu neunikne, čo ho však často dostáva do nepríjemných situácií, keď započuje veci, ktoré by naozaj nemal. Jeho, ako tvrdí, „zbytočné oči“ mu úspešne nahradili ostatné zmysly, vďaka ktorým dokáže vnímať krásu sveta z úplne inej perspektívy. Na prvý pohľad môže pôsobiť smutne kvôli svojmu postihnutiu. Rovnako tak aj pri prvých rozhovoroch s ním býva tento predsudok cítiť, no nie je to úplná pravda. Hoci je pravdou, že je skôr tichším typom vlka, rozhodne nie je nešťastný. Život si užíva naplno a snaží sa byť oporou pre tých, ktorí to potrebujú.

Jeho povaha však nie je bez komplikácií. Kvôli svojim schopnostiam a ich používaniu pôsobí ako vlk s neukotvenou osobnosťou. Chvíľu je šťastný, inokedy agresívny, a niekedy prepadá úzkostiam. Tieto výkyvy nálad nedokáže ovplyvniť, pokiaľ využíva svoje schopnosti. Ak ho však spoznáte mimo ich dôsledkov, objavíte v ňom milujúceho veľkého brata, ochrancu a tichú vrbu, ktorá si vaše obavy a pocity nechá len pre seba.

Minulosť
---

Zaujímavosti
V dospelosti bude mat až 1 meter
Na hrudi a krku ma o dosť dlhu a huňatú srsť než na zbytku tela.
jeho krídla neslúžia k lietaniu.
Ma rad, keď mu niekto opisuje okolie a krásy prírody.

Mágia
Oči iných
Schopnosť vidieť svet cez oči iných bytostí mu umožňuje kompenzovať jeho slepotu úplne novým spôsobom.
Schopnosť sa aktivuje, keď sa Exlips hlboko sústredí na konkrétneho tvora v jeho blízkosti. Jeho myseľ sa potom „prepojí“ s ich zrakovým systémom, čo mu umožní na chvíľu vidieť svet ich očami. Vidí presne to, čo vidia oni, vrátane farieb, pohybu a detailov, ktoré by inak nemohol nikdy zažiť. Toto spojenie však nie je úplne stabilné a vyžaduje sústredenie a blízkosť k danej bytosti. Čím je táto bytosť vzdialenejšia alebo čím menej sa s ňou Exlips cíti spojený, tým je spojenie slabšie a menej jasné.
Schopnosť vidieť cez oči iných tvorov Exlipsovi výrazne pomáha prekonávať obmedzenia jeho slepoty. Umožňuje mu pohybovať sa po neznámom teréne a včas zistiť nebezpečenstvá alebo príležitosti, ktoré by inak prehliadol. Táto schopnosť ho robí výnimočne prispôsobivým, pretože dokáže prebrať pohľad rôznych tvorov a využiť ich jedinečné perspektívy – napríklad pohľad sokola, ktorý mu poskytne výhľad z výšky, alebo bystré oči vlka, ktoré dokážu lepšie vidieť v tme. Exlips tak môže efektívne koordinovať svoje kroky a chrániť svojich blízkych.
Nevýhody
Táto schopnosť má však aj svoje nevýhody. Prvou a najvýznamnejšou je, že Exlips stráca určitú časť kontroly nad svojou vlastnou mysľou a emóciami. Keď sa prepojí s pohľadom inej bytosti, môže absorbovať aj ich emócie a pocity, čo ho môže zmätiť alebo emocionálne rozrušiť. Ak sa napríklad spojí s bytosťou, ktorá prežíva strach alebo paniku, tieto pocity môžu preniknúť do jeho vlastného vedomia a spôsobiť mu úzkosť. Tento vedľajší efekt je obzvlášť nebezpečný v krízových situáciách, keď je dôležité zachovať chladnú hlavu.
Ďalšou nevýhodou je, že prepojenie na cudzie oči vyžaduje veľa energie a koncentrácie. Exlips dokáže túto schopnosť využívať len krátkodobo, inak by riskoval úplné vyčerpanie alebo dokonca dezorientáciu, keď sa vráti k svojim vlastným zmyslom. Príliš časté alebo dlhé používanie schopnosti môže spôsobiť migrény alebo mentálnu únavu, čo znamená, že musí byť opatrný a starostlivo zvažovať, kedy schopnosť využiť.
Obrázok
img
Base by:Sighs /DeviantArt

Doplnky
---

Ďalšie vaše postavy na brloh

Autumn Haund

Discord meno Saša

Meno
Exlips

Prezývka
Exik. Slepuch

Vek

Šteňa (Novorodenec)

Pohlavie
samec

Matka
Omara

Otec
Cielo

Súrodenci
Lumine a Sapphire

Ďalšia rodina
----

Charakteristika
Exlips je prvorodený Syn Omarí a Viera. Narodil sa s menší parom krídiel za kľavou podobne ako jeho sestry. Ohužial toto mladé vlčia malo priveľa smoly... Exlips sa narodil slepý... Nevidí nič... Žije v tevnote odkázaní na svoje zmysly, ktoré sú však o niečo silnejšie ako u iných vlkov... Svoje, ako on tvrdí, Zb točne oči, zakrýva kridielkami, ktoré mu vrastajú za hlavou... Tento slepý chlapec bude mať v dospelosti v kohútiku až 1 m. Taktiež bude dosť mohutnej postavy.
Na začiatku má Exlips problémy s orientáciou a jeho kroky sú neisté a pomalé. Kvôli slepote je veľmi naviazaný na svoju matku a sestry, Ako dospieva, postupne naberá istotu a sebavedomie, v dospelosti bude jeho pohyb pôsobiť akoby ani slepý nebol. Zo začiatku je bazlivy no počas dospievania sa z neho stane veľmi ochranársky s veľkými ambíciami, ktorému nebude robiť problém pustiť sa do súboja aj cez svoj naroči hendikep

Minulosť
---

Zaujímavosti

Mágia
Oči iných
Schopnosť vidieť svet cez oči iných bytostí mu umožňuje kompenzovať jeho slepotu úplne novým spôsobom.
Schopnosť sa aktivuje, keď sa Exlips hlboko sústredí na konkrétneho tvora v jeho blízkosti. Jeho myseľ sa potom „prepojí“ s ich zrakovým systémom, čo mu umožní na chvíľu vidieť svet ich očami. Vidí presne to, čo vidia oni, vrátane farieb, pohybu a detailov, ktoré by inak nemohol nikdy zažiť. Toto spojenie však nie je úplne stabilné a vyžaduje sústredenie a blízkosť k danej bytosti. Čím je táto bytosť vzdialenejšia alebo čím menej sa s ňou Exlips cíti spojený, tým je spojenie slabšie a menej jasné.
Schopnosť vidieť cez oči iných tvorov Exlipsovi výrazne pomáha prekonávať obmedzenia jeho slepoty. Umožňuje mu pohybovať sa po neznámom teréne a včas zistiť nebezpečenstvá alebo príležitosti, ktoré by inak prehliadol. Táto schopnosť ho robí výnimočne prispôsobivým, pretože dokáže prebrať pohľad rôznych tvorov a využiť ich jedinečné perspektívy – napríklad pohľad sokola, ktorý mu poskytne výhľad z výšky, alebo bystré oči vlka, ktoré dokážu lepšie vidieť v tme. Exlips tak môže efektívne koordinovať svoje kroky a chrániť svojich blízkych.
Nevýhody
Táto schopnosť má však aj svoje nevýhody. Prvou a najvýznamnejšou je, že Exlips stráca určitú časť kontroly nad svojou vlastnou mysľou a emóciami. Keď sa prepojí s pohľadom inej bytosti, môže absorbovať aj ich emócie a pocity, čo ho môže zmätiť alebo emocionálne rozrušiť. Ak sa napríklad spojí s bytosťou, ktorá prežíva strach alebo paniku, tieto pocity môžu preniknúť do jeho vlastného vedomia a spôsobiť mu úzkosť. Tento vedľajší efekt je obzvlášť nebezpečný v krízových situáciách, keď je dôležité zachovať chladnú hlavu.
Ďalšou nevýhodou je, že prepojenie na cudzie oči vyžaduje veľa energie a koncentrácie. Exlips dokáže túto schopnosť využívať len krátkodobo, inak by riskoval úplné vyčerpanie alebo dokonca dezorientáciu, keď sa vráti k svojim vlastným zmyslom. Príliš časté alebo dlhé používanie schopnosti môže spôsobiť migrény alebo mentálnu únavu, čo znamená, že musí byť opatrný a starostlivo zvažovať, kedy schopnosť využiť.
Obrázok

Base by:Sighs /DeviantArt
Doplnky
Na hrudi a krku ma o dosť dlhu a huňatú srsť než na zbytku tela.
jeho krídla neslúžia k lietaniu.
Ma rad, keď mu niekto opisuje okolie a krásy prírody.

Ďalšie vaše postavy na brloh

Autumn Haund

Discord meno Saša