Príspevky užívateľa

Vlčka Norek sa za Gulášom rozbehla a na túto hru pristúpila a teda no, povedzme s si, Guzláš nemusel byť Einstein aby mu došlo že jej asi neujde. No skúsiť to ale musel. Už nebol opatrný, zrýchlil ako mohol a skákal cez bažiny, zatiaľ vždy na tvrdé povrchy. " Chyť ma chyť ma!" tešil sa z jej spoločnosti a sem tam zastavil a pokýval chvostom, aj by mu odpadol. Keď sa rozbehol zas, skočil na opticky pôsobiaci ostrovček. Nebol, smola. Pod Gulášovými nohami sa preboril mach, blato alebo čo to chcelo byť a vĺča v plnej kráse spadlo do vody, kde splašene začalo špliechať.

Guláš počúval Rpoihovu odpoveď a prekvapivo sa skutočne ale nefalšovane a bez nejakej zášti či odporu zamyslel. Existujem. To je len odpoveď. Akási filozofická, ale to ešte on nevedel čo znamená. Vlastne sa celkom zabudol hnevať a hrať drsnú formu. " Ťo je žaujímavé." zymslel sa a zostal stáť bez slova. Existovali rastlinky, existovali nejaké pravidlá svorky, existovalo to a to, od nikoho ale ešte nepočul, že by takto o sebe hovoril. veď je to jasné. " Ako to mysuíš?" Možno by tomu Roihu mohol dať aj nejaký iný význam, hlbší, momentálne vĺča tak zmiatol že začalo pochybovať čo to slovo znamená. " Aj ja chčem exišťovať"

Vĺča, ako správny Estrelôák, už sa v tomto veku pomaličky učilo byť trocha vypočítavé. Blahosklonne sa usmial a dal Timovi za pravdu. " Šamožjejme. Je treba byť pjevenčiou na andínu alebo žákeuný vhký kašel" zahviezdiil odslova do slova naučenú vetu od maminky, ako ho raz o tymiáne poúčala i ona. No od slova do slova. Plus mínus kedejaké preklepy a šušlanie.
Chcel sa teraz tváriť čo najviac nad vecou a anjelsky dobre, aby Tim nemal dôvod na akékoľvek nepríjemnosti a to zvlášť, keď prišlo k tomu, že chce hovoriť o ničení jeho pelechu- tudiž aj srsti, pokiaľ si to strýko nevšimol. Guláša síce už hocaká chuť na pomstu prešla, mal Tima naozaj rád, dokonca takmer, TAKMER najradšej. Ale zas sa tváriť aká to bola chyba. On vedel čo robí a vedel že to vtedy chcel spraviť. tak si vybral tú istú stratégiu, ako vtedy v nore. Finnovi- okrídlenému vlkovi čosi tvrdil, a trocha podobne to teraz hodlal prekrútiť.
"Lozplával šom sa s Finom, a tvldil, že bodliaky, šú škveué na dobrý spánok! Chtel som aj sebe také šplaviť, ale neštihol šom, mušeu som ísť tliediť bylinky." Iste, na rozummu ešte neprichodia také malé detaily, ako nespomínať meno keď si vymýšlaš a podobne, ale to časom doladí.

"Nekšichtím!" zakričal späť tentoraz už dosť podráždene na strakatého vlka, ktorý ho rozčuľoval celou svojou bytosťou. Pravda prišla ale druhá vlčica a snažila sa preveľmi odlahčiť situáciu. Vyplazil Roihovi jazyk posledný raz, on musí mať posledné slovo. " Ticho, mamiňka lozpláva!" sykol na nich oboch, veď on tu ba vyrušoval!
Guláša toto nikdy moc zatial nezaujímalo, hoci sa mu pravda dostávalo aj takejto výchovy. A bol preveľmi pozorný ako inak. No a dnes keď sa diala takáto vec a maminka začala o tom rozprávať sa cítil najdôležitejšie na svete ako súčasť niečoho veľkého a prebudila v ňom obrovský záujem a nadšenie z jeho rodiny. Tieto sa pravda budú v budúcnosti striedať a kolísať. "Máš jažui jažui!" vykríkol prvý sotva stihla dopovedať otázku a nadšene poskočil dokola, následne sa zbadal, takto sa asi nepatrilo chovať, tak sa opäť usadil, stále blízko strakatého vlka Roiha, preto si s veľkou gráciou sadol priamo na jeho nohu, aby ho trocha rozčúlil.

I fialové vĺča tu už raz bolo a to keď utieklo zo zoznamovania sa s Cielom, snažiac sa nájsť najkrajšieho motýľa na svete. Neúspešne. V tomto vlastne mohol mať s Roihom i čosi spoločné, pokiaľ už o niečo prejavil záujem, tak bol rád, keď to bolo čosi extra.
Vôbec by sa nepotešil, keby vedel, že je tu dnes ten strakatý vlk. Protivný a drzý. Vôbec ho nemal rád a keď ho zbadal, vediac, že už moc nie je cesty späť, zamračil sa. " Čo akože lobíš?" pretočil očami, chystal sa mu smiať! Troška mu to vrátiť, on dobre počul uštipačnosť na maminkinej slávnosti. Rodinu treba pomstiť či ako. Pravdepodobne si to vyložil zle

Guláš hral formu. Urazenú a pohoršenú. Skutočne sa tváril nepotešene, aspoň nejakú chvíľku, ale rýchlo ho to prešlo. Keby Tim videl že sa takto po tme, kedy tu vlastne vôbec nemal čo robiť, len si to neuvedomil, keby videla ako sa rozpráva s niekým cudzím, vlastne so samotnou tmou, asi by dostal za uši. Keby to videla mamka bože môj. No, Guláš by bol možno na dve polovice a už by si veľmi často vonku nepochodil. " Šom." prestal hrať formu a položil si pred seba skorocel. " Guľáš," zmäkčil svoje meno, nevedel ho vysloviť poriadne, nie to ešte aj správne oddeliť ako to malo byť. Civel na ňu, čakajúc čo od neho chce. Teda no, snažil sa na ňu civieť, popravde tak tmavé stvorenie bolo nedobre vidieť

Vĺča už nebolo tak celkom vĺča. Technicky vzaté áno, ale kondička sa mu zlepšovala, chuť objavovať sa mu zvyšovala a istá nechuť sedieť na riti taktiež. Vyskúšal tentoraz zájsť na úpätie, hoc bol stále v lese, bol pomerne vysoko, jesenné počasie priviedlo zaujímavú hmlu, ktorá sa tu roznášala horou a hoci ju ešte moc nevedel oceniť, niekto iný by bol tým pohľadom uchvátený. Bol celkom vysoko, teda i porast bol iný ako dolu, Guláš si všimol listy tymiánu, a dokonca ako jednu z mála rastlín ho ucítil skôr než ho videl. Veľmi sa mu nepáčilo, že bol v tom tak dobrý, radšej by nebol, potom by možno dostal pokoj. Pachy rastlín si všímal teda, no pachy živých bytostí očividne nie. Vo chvíli, kedy sa chystal v duchu rastlinu zašliapnúť alebo podobne, hocičo od zlosti, ho prekvapil strýko Tim. Guláš s ním vlastne od jeho úlohy v nore nebol a mohol naozaj iba hááádať, čo sa asi stalo. " Zbiejam tymián" povedal inštinktívne, aby mu im nemohol nič vytknúť, a rastlinu odtrhol

Guláš nadšene poťapkal nohami na mieste, keď videl svoj a Anjelin odraz. " Guášik." predstavil sa čo najmilšie ako vedel a opäť hrabol packou do vody. " Vješ plávať?" spýtal sa, sám to nevedel, ale raz sa to naučí a to potom ešte len bude sranda. Na jej meno sa nespýtal, zabudol, ale isto ráta s tým že sa predstaví. Vlčica sa mu zatiaľ páčila, nič mu nezakazovala, čo sa mu pozdávalo. Prestal s apozerať na vodu a naklonil k vlčici. Mala rohy ako strýko Tim! Aj ako ocko. Tiež na ne ukázal. " Ťim má také!" povedal. Bolo smutné, že spomenul skôr strýka ako otca, ale no, trávil so strýkom omnoho viac času

Prirodzene si neuvedomil, že mu vôbec nerozumela, jeho jednoduchej odpovedi tak len pokrčil ramenami, asi ju objavovanie nebaví. Potešil sa ale že sa chcela hrať a ako veľký chlapec pokýval chvostom, ťapol ju a rozutekal sa. " Šom Guáš, chyť ma!" vyhlásil a skákal po pevnom teda po viac menej pevnom povrchu, utekajúc vlčici o zlomkrky. Močare sú samozrejme prekliatym miestom pre Estrely, ako všetci vieme, takže sa táto nevinná hra zaručene náramne tradične zvrtne

Veľmi neveriacky iritovane zažmurkal očami. To myslí vážne? Tak nielenže to musí triediť, on tu má ešte aj o tom rozprávať, lebo je niekto zvedavý? No to mal celkom smolu, nech si to niekde zistí! Preblyslo mu hlavou, ale zamračene pokrčil ramenami. " Leblíšek lekáršky" odpovedal a ukázal na bielu kvetinku. "Pomáha pľi bolešti bluška. A klvi ž nošu" prešiel k ďateline, ktorej účinok si nepamätal. " Ďateuinka a harmanček" ( slovo harmanček mu išlo priam vynikajuco. " Ten je na žápaui a náďchu" poučil toho zvedavca, vzal opatrne bodliaky a prešiel do nory na Timovo miesto. " Špeciálňy účinok, žabežpečuje pokojný špánok. Štrýko Tim mi to plezladil." odpovedal, položil bodliaky do Timovho pelechu a zahrabal ich machom, ktoré mal Tim pripravené. "Vlčí mak? Teň je čelvený?"

Bez veľkých rečí sa pobral opačným smerom, akoby sa nič nestalo. Hlavne to uhrať. Ťapkal za Timom, už celkom unavený a preto nič nenamietal na nápad o odpočívaní samozrejme. Vlastne mu to prišlo vhod, hoci by sa ešte rád hral. S ozdobou v srsti obaja išli smerom domov, a Gulášik sa tešil. Bol naozaj zvedavý, či sa maminka poteší kvetinkám. Vlastne to vedel, rátal s tým a keby sa tak nestalo, jeho malé srdiečko by isto zaplakalo. Veď on to robil za to, aby jej urobil radosť. Aj Timovi robil radosť bodliakmi v srsti, len to ešte nevedel.

Gulášovi sa veľmi naozaj veľmi páčilo, že mu mama dôverovala už na toľko, aby mohol sem tam ísť niekam aj sám. Hoci pravdepodobne nemyslela až tak ďaleko ako šiel, no ale, ďaleko bol subjektívny pojem a dal sa obísť pravda. Guláš vedel ako to vyžehliť. Hoci ho to strašne moc momentálne nebavilo a radšej by bol trávil čas inak, rozhodol sa cestou späť zobrať niektoré z liečivých rastliniek, ktoré našiel. I keď sa jednalo iba o prostý skorocel, i to bolo dobré na ranky, ako sa už dozvedel od Timothého, preto bol užitočný, takže mu mamka nemôže nič vyčítať. Vĺča rástlo. Aj nos mu už fungoval celkom dobre, hoci cudzinku, si po pachu nevšimol, práve naopak, registroval ju až vtedy, keď ho takmer nabrala so sebou. "Pľeboa" sykol so skorocelom v ústnej dutine, ktorú omylom zčasti prehltol a takmer sa zadusil. Pohoršene pozbieral zvyšok listov a zaškaredil sa na tú osobu.

Vĺčatá vo všeobecnosti nemali radi keď im niekto diktoval čo robiť q nerobiť a Guláš to vonkoncom nemal rád. Napriek tomu že väčšine osôb ktoré mu takéto veci vraveli napokon vyhovel. Nepotešene a maximálne nezaujato zdvihol hlavu a než sa stihol Hari nazdať, šplechol mu vodu priamo do tváre a poskočil kus ďalej do vody. Vlastne bola s tým Harim celkom sranda no nie? Hoci biely vlka s týmto asi rozhodne nesúhlasil. To nevadí. Jedného dňa trebárs príde deň kedy ho Guláš začne mať aj celkom rád a začne s nim sympatizovať. Možno toho budú mať celkom spoločného. Takéto čosi si on nevedel predstaviť

Guláš skúmal jazvečicu rovnako ako ona skúmala jeho. Keď prestal poskakovať okolo, nahradil to nakláňaním hlavy takmer celkom naopak, až sám skoro spadol na zadok. Potiahol, ťapol labkou k zvieratku a zdvihol ju, krútiac chvostom. Hneď ako vlčica, ktorej existenciu doposiaľ prehliadol prehovorila,Guláš sa tejto informácii potešil a venoval Anjel najviac nadšený úsmev, s najviac dokorán otvorenou papuľkou q najväčším "hiiiii" ako len jedno vĺča mohlo. Šťastne sa začal krútiť dokola zo tri krát a poskokmi ťapkal k Anjel. Naklonil sa nad vodu a opäť pootočil hlavou

Staršia vlčica neznela neprívetivo, čo sa Gulášovi pozdávalo a rozhodol sa byť milý a slušný, ako len vĺča mohlo byť. "Javujem" odpovedal ekvivalent slova objavujem a podišiel k močiaru, nohou skúšajúc zabrnúť do vody. Objavovanie mohlo pravda aj počkať. " Chteš ša hlať?" navrhol svoj geniálny nápad a dokonca sa rozhodol aj zakývať chvostom zo strany na stranu. Norek bola praaaakticky skoro rovesníčka, minimálne bola mladšia než väčšina členov prízračných a to sa rátalo!