Príspevky užívateľa

Vĺča sa hodnú chvílu nevedelo rozhodnúť či prestať plakať, alebo na truc pokračovať ďalej, čo spôsobilo, že zostal na moment pomerne zarazený. Nakoniec sa asi rozhodol, že to nebude riskovať a pre istotu zavrie hubu. Nezabudol ešte raz fňuknúť, potom však len pozeral na Ryumee, čakajúc čo bude asi ďalej. Stále sa ale hneval, na to zoberte jed, a pravdepodobne mu to aj nejaké to poobedie vydrží.

Timothée synovca tváril a nezdalo sa, že by bol nejak rozčúlený alebo znepokojneý svojou ozdobou, preto moc Gulášovi nenapadlo, že by to neskôr mohlo byť nepríjemné. Tešil sa. Tešil sa, že môže lepiť po strýkovi lepkavé kvety a že môžu ísť potešiť maminku. Doširoka sa usmial, uchopil kvet a vykročil pomaly sám, nevedno či dobrým smerom, pravdepodobné to nebolo. "Maminke" zopakoval, lebo slovo poďme, malo priveľa náročných písmen vedľa seba. Rozhodne sa vybral neurčitým smerom odhodlaný Ryumee samozrejme veľmi rýchlo nájsť

Guláš sa ani len nezamyslel nad svojou odpoveďou a zvraštil obočie. " Šú nudné a nechťem to robiť. Všetci sa môžu hlať iba ja nie" vysvetil vlkovi svoj životný problém a bezradne odsunul ďatelinu na kopu s ďatelinami. Pomerne sa tešil na svoj plán, hoci možno ak sa mu zlepší nálada, nič také nezrealizuje. Niežeby bol pomstichtivý, ale nebol teraz dvakrát potešený. Vskutku, na svoj vek rozlišoval niektoré kvety celkom dobre.

Až neskôr si všimol, že k nemu ktosi prikročil. Síce ešte predtým nez ho pozdravil, bol vlastne celkom všímavý, ale nedal to poznať, venoval sa usporiadaniu ďalej. Až kým sa ho ta osoba nesnažila pozdraviť. "Tliedim šprošté bylinky" oznámil nepotešene a ukázal na tri druhy byliniek. A bodliaky. Tamto zlé slovo od niekoho pochytil a zistil že dokonalo vyjadruje jeho pocity. Rozprávať ho ale pred rodinou sa úplne neoplatilo ako na to prišiel. Pozrel sa na vlka a premeral si ho. Asi ho už videl, na akcii ktorú poriadala Ryumee. A možno i niekde v nore. Bol dosť zaujímavý, vedel lietať a vlastne pôsobil celkom cool. Guláša by zaujímalo čo ho viedlo k jeho navštíveniu. Iste mal dosť kamarátov. A vlastne by sa aj jemu páčilo byť jeho kamarát. Rsd sa kamarátil s takýmito vlkmi, nie s tými starými.

Vôbec ho to nezaujímalo. Nezaujimalo ho prečo museli odísť, nezaujímalo ho prečo by sa mohli koníky zlaknut q už absolútne ho nezaujimalo že sú aj iné zvieratá. Guláš sa celkom rozplakal, takmer hystericky q asi nebolo nič co by preto Ryumee mohla teraz spraviť. Nechcel vidieť iné zvieratká chcel vidieť koníky. "Koníky!"plakal takmer nezrozumiteľne a chytil maminke nohu. Nevedel či sa na ňu hnevá alebo nie ale vyplakať sa u nej znelo ako dobrá možnosť

Guláš bol nachvilu bezradný. Chlpatého motýľa teda nevidel ale bude ho hľadať kým sa mu to nepodarí. Nehodlal sa ale vzdať. "Ja šom chytil motýľa ktolý svietil úplne celý a menil farbu. A a miešto tykadiel mal lrohy!" Hoci to bola lož veril že musí existovať aspoň čosi podobné. Možno by stačilo pridať len že vedel plniť tri želania ale toto vďakabohu vĺčatu nenapadlo. Vyhecovaný bol ale dosť. A hlavne rozcúlený. "A a vieš čo? Idem ešte lepšieho chytiť hneď teraž!"vyhŕkol a rozutekal sa k východu von z nory

--> údolie

Guláš síce netušil že mu Cielo zaklamal ale znelo to príliš dobre a to sa mu nepáčilo. Musel niečo vymyslieť a takmer telepaticky sa rozhodol vymyslieť nejakého lepšieho motýľa ako babôčku. "Ťo nič nieje" tvrdil a stúpol si na kamienok aby pôsobil vyššie "Ja šom chytiu veukého čeuveného š modyími škvnami! A a bol v bodliakoch a bolo to nebezpečné" oznámil hrdinsky a nasadil garáž v tvári ktorý pohŕdavo značil- snaž sa to prekonať!

Vydržal obdivuhodné dlho. Tváril sa že nepočúva q sedel na riti pozorujúc matku ako odchádza. Ďalej a ďalej. Nenechá ho tu nie. Rya sa však nevracala a vyzerala celkom odhodlane. Guláš zneistel. Hoci sa stále strašne mračil, začínal sa vážne obávať že ho tu matka nechá a postavil sa. Neistým neochotným krokom sa vydal za ňou. Nadšený ale nebol. Hocikedy sa rya náhodou obzrela nazad, zastavil q tváril sa chvíľu že nikam nejde. Napokon ale predsa došiel až k nej, ani sa však na ňu nepozrel. Zafňukal. Nechcel odísť preč, koníky boli pekné. Fňukol ešte raz a do očiek sa mu nahrnuli slzy

Prečo pre pána robila taký cirkus? Však sa na nich to zbiera aspoň pozrelo. "Nieee!" Nesúhlasil qa zamrazilo sa. Tvárou v tvár nebezpečenstvo sa na protest posadil. Véd už bude ticho! To ze je dosť malý na to aby ho Rya zvládla jednoducho odniesť mu nedopínalo a trval si na svojom. Chcel vidieť koníka. Čoraz viac nervóznejšieho koníka pravdaže. Aké pekne sa leskli tie kamene! Naozaj moc tu chcel zostať veď snáď nemusí maminka robiť z toho takú drámu no nie? Nič sa predsa nestalo!
Mohla byť isto rada že sa mu tu páči, to ešte nevie aké ťažké je deti niekedy motivovať samozrejme

Jeho optimistickej vete moc potešený nebol, pretože jej neporozumel. Čo robíš s tým akože má? Rozhodol sa byť ale veľmi rozumný a priveľmi chápavo zahlásil. "Ište" netrebalo by ale vela a taakmer by bol prevrátil očami. "Aj ja. Chyťám ich" povedal. Bol trochu skormútený, dlho žiadnych motýľov nevidel, to že to bolo pomaly ročným obdobím nevedel, veď ako by aj mohol však? Možno si to raz spojí ale teraz to každopádne nevedel. "Akého ši chytil najlepšjeho?" Urobí z toho súťaž ó veru áno. Guláš už chytil babôcku. Netuším síce akú ale chytil.

Nemal vôbec pocit že chce byť s okolitým ludom v jednej miestnosti a teda ho pobyt v nore vždy otravoval. Nie nie vždy. Boli svetle chvíľky. Guláš ale vo všeobecnosti viac vychádzal s rodinou než s inými. No ale nemohol sa tomuto vyhnúť a tak na pohnútky rodiny išiel do nory, zoznámiť sa s niekym novým. Bolesť. V kútiku nory zbadal asi odpočívať sivo-modrého vlka, ktorého asi už niekde zazrel kto vie. Guláš sa rozhodol ze ho odpočívať nenechá a hneď ho kontaktoval. Nie veľmi nadšene si sadol a pokrčil ramenami. "Mama ma pošlala ša žožnámiť." Povedal bez pozdravu. "Máš jád motýle?" NajdoleItejsie informácie ktoré potreboval vedieť.

Prirodzene Guláš nemal žiaden koncept toho čo pre svorku všetko mamka spravila, ale i tak bol vlastne na ňu hrdý. No tak na takúto pozíciu to sa nevidelo len tak že? Zo všetkých čo tu boli. Mal pocit že tam mohol hyt hocikto čo pravda nebolo naozaj tak, tieto rozdiely ale nevnímal. Poprvýkrát mal však pocit že chápe nejaký význam dôležitosti jeho mena. Možno si to zatiaľ nespájal s nijakým rodom a tradíciou, ale jeho mamka Ryumee Estrela do Norte bola teraz lex prizračných. Niečo znamenala. A i on niesol toto meno. Estrela do Norte. A poprvýkrát raz bol naň hrdý. Na maminku sa usmial a dokonca sebou priniesol aj kytičku zo všetkých liečivých kvetov čo zatiaľ poznal. A nezabudol tiež bodliak! Nadšene jej tento darček venoval. Dnes mal kvôli nej dobrú náladu

Prečo pri hviezdach alebo ako to maminka hovorila, poslali toho bieleho vlka aby s ním išiel von? Akože dobre, Hariuha bol vraj kamarát a ani nebol už cudzí ale Guláš bol absolútne kompetentný sa o seba postarať predsa!
Neprišlo mu to moc fér, že potreboval dozorcu. Navyše toho zatiaľ ani jeden moc nenarozpravali. No aspoň mal Hariuha celkom cool parožie. Keby bol Guláš menej zaťatý a dnes viac komunikatívny tak by mu ich mooožno aj pochválil. Ale toho sa dnes Hari naozaj báť nemusel.
Keď konečne zazrel niečo zaujímavé a to veľkú vodnú plochu, rozbehol sa tam. Na brehu nebola hlboká určite, keby áno asi by tam ani sam nelozil zas trooošička toho rozumu mal. Vošiel do jazera len na kraj a zvedavo chňapal po vode ktorou špliechal. Bola už chladnejšia.

Nevedel prečo bolo pre rodinu tak nesmierne dôležité aby poznal bylinky. Niežeby sa mu kvety nepáčili ale zatiaľ oveľa radšej veci naháňal než zbieral. No ale ako veľkému chlapovi mu dali doma za ulohu pozbierať a rozriedime tie kvety ktoré už poznal - myší chvostík, ďatelinu, harmanček. Neb by to ale Guláš keby k tomu nepripočítal aj jeho obľúbené bodliaky. Však si Strýko Tim rozmysli či mu dá takéto úlohy, keď si večer ľahne nevedomky do bodliakov!
Ghu'Lass pomerne neochotne zbieral rastliny väčšinu času a teraz keď ich mal kdesi pred norou tak ich ako nejaký otrok znechutene triedil na kôpky. Vedel si predstaviť aj zábavnejšie strávený čas a nejaká zodpovednosť a povinnosti mu ešte nešli do hlavy.

Guláš sa kvetom skutočne tešil. Možno to bolo v rodine, bohvie, ale vĺca neprestalo vystrajať teraz keď mal takú radosť. "Šveší" súhlasil a od radosti zobral bodliaky zas, ubližujúc svojej končatine opäť. Zlostne zavrčal, ale nenechal sa zastaviť, venoval Timovej srsti celý húf bodliakov, nakoľko tentoraz odšklbol menšiu halúzku, či snáď zväzok. On chcel pravda zase takú kvetinku akú už mal a nešťastné sa obzeral okolo. Žiaden zvonček nedokázal nájsť. Povzdychol ale priveľmi dospelo sa rozhodol že teda bude mať iba jeden. Išiel ale čím skôr k nejakej bielej kvetinke. "Maminke?" Pípol a ukázal naň