Príspevky užívateľa

Naplánoval sa ísť s nikým hrať, lebo myslel že ma sedieť a čakať. Keď to ale mamka navrhla a chcela.... Už by sa aj vybral za Norek, už ju kredsa raz stretol a poznal, ale ten strakatý vlk odišiel z ich neverbálneho konfliktu a ešte mu aj vyplazil jazyk späť. Guláš súhlasne prikývol a vybral sa preč, nie však za Norek ako mala na mysli, smeroval k Roihovi.
Veľkými krokmi, aby pôsobila rozhodne a stiahnutých ušami si to vybral priamo k nemu, kde zastavil, sadol si k nemu tvárou v tvár a venoval mu najviac zamračený pohľad na svete. Nech sa nepováži odísť. To že tu nebol sám, zatiaľ ignoroval.

Vĺča, teraz už obstojne chodiace, bez zábran vykračovalo naprieč krajinou. Rozprávať to vedelo už lepšie a dnes bolo prvý krát čo mu maminka dovolila ísť niekam samému, po tom čo jej sľúbil že bude dávať pozor a že nebude dlho. Nejaké iné vĺčatá by sa mohli na nejaký sľub vykašľať, niečo podvedomé v Gulášovi ale naozaj vyvolalo pocit, ze to myslí smrteľne vážne a je dôležité to dodržať. Asi by bola sklamaná a hoci nevedel tomuto slovu dodať ešte význam, nemal pocit že by to bolo dobre. Na hrádzi ešte nebol a zablúdil sem tak trocha omylom, ako vždy keď bol aj hm nelegálne preč. Niekto na tej kope dreva a kamenia bol a to vám bolo mimoriadne zaujímavé. Po tom sa dalo kráčať? Ved to bolo obklopené vodou. Tiež to chcel skúsiť. Šlapol tam a po kameňoch sa snažil raziť si cestu k nej. Vo vode boli vtáky, ktoré plávali, čo nedavalo Gulášovi zmysel a popri tom ako ich pozoroval sa nespočetne krát potkol. Zviera pri vlčici nakoniec ale jeho pozornosť uputalo viac. Veď to bolo skoro také veľké ako on! Zvedavo podišiel tam a nakukol. Poskočil k jazvecovi. "Čau!" Pozdravil moderným spôsobom

Poslušne išiel za Ryumee a robil presne to čo robila ona. Išiel opatrne a blížil sa aby ho nebolo počuť, bolo to veľmi dôležité. A určite takto aj získa dôležité dovednosti k lovu hmyzu!
Prv zvieratá nevidel a začínal byť netrpezlivý, tento.pocit ale ovládol a potichúčky sa obzeral. Chvíľu mu to zabralo, neskôr však i tak zbadal obrovské zviera s nejakými kameňmi na tele. S nemám úžasom naň civel. Snažil sa spomenúť si ako sa to volalo. Musel si to zapamätať, bolo to krásne! "ŤO JE KONÍK!!!"vykríkol radostne aby oznámil mamke že ho vidí a že si pamätá jeho meno!

Utekal sa schovať vlastne veľmi rýchlo avšak rovnako rýchlo ho mamka zo skrýše vydurila. Stačila veta o nejakých koníkoch, asi to bol akýsi tvor a Gulášova pozornosť bola hneď získaná. Vyskočil zo skrýše a cupital za maminkou, stupajúc si vedľa nej, jej ľadovým očami pozrel takmer do duše, odhodlaný skutočne zostať naozaj mimoriadne ticho. Bol zvedavý kde sa to nachádzalo a čo to bolo. Aši to nemohli chytať keď mali byť ticho ale to nevadí, Ghu'Lass zatajoval dych a nedočkavo dupkal okolo, obzerajúc sa, či uvidí to čo Ryumee

Gulášovmu bystrému oku neuniklo, že dorazil niekto kto v rodine vôbec nebol! Čiernu vlčku pravda poznal, už mal tú česť sa stretnúť a dokonca rozmýšľal že ju pôjde pozdraviť, respektíve že sa pôjde pozrieť keď sa bude môcť pohnúť. Akosi mal ale pocit, že by mal byť na mieste, keďže sa čosi dialo, pre Ryumee aj pre Tima dôležité. Asi by to potom malo byť dôležité aj preňho. Mal pocit, že si mamka moc priala aby to šlo dobre.
To, že však dôležito sedel na mieste mu nebránilo v tom, aby sa dramaticky a nasrane otočil za hnedým vlkom, čo si sem len tak došiel a ešte mal aj nevhodné narážky. Guláš síce nevedel, čo to znamená, ale neznelo to vôbec prívetivo. Roihovi so zvrašteným obočím vyplazil jazyk, zamračil sa a prenikavo ho prebodával pohľadom. Tak a má to chumaj jeden, čo s tým teraz asi urobí?

Nie, Guláš tu vskutku vôbec nemal byť. Lenže čo na tom, bol už zas o kus väčší, dokonca aj máličko lepšie rozprával a o čosi viac ho nebavilo sedieť v nore a robiť iba to čo musí. Takže veta, či od maminky, od ocka alebo od Tima - počkaj tu, znamenala v jeho preklade " máš čas robiť voloviny" A tak sa fialové vĺča bez akéhokoľvek zdráhania a výčitiek svedomia vybralo na prieskum. Chcel ísť vlastne na lúku kde bol s mamkou hrať schovávaciu hru, avšak zle tento smer odhadol. Nielenže sa dostal k vode, avšak sa dostal na zvláštnu vodou presiahnutú machovitú pôdu. Ani občasné prebáranie mu nenaznačilo dostatočne, že by tu vôbec nemal čo hladať. Zastrihal uškami a vykračoval si naprieč nebezpečenstvu. Uvedomil si pravda, že tu nie je sám. Hoc až keď vlčicu zbadal, ale i to sa rátalo. "Hoj," povedal pomerne ticho, až hanblivo. Zdraviť sa vraj musí, ale jeho to moc teda nebavilo.

Zvonek, neznelo ako slovo náročné, a dokonca by sa ho mohol pokúsiť aj zopakovať. Guláš sa tváril, že rozumie čo sú bakteriálne infekcie, ale len čo to slovo Tim vyslovil, rozhodol sa že túto informáciu pre istotou z hlavy vypustí. Strýko pravda vedel ako Guláša zaujať a keď mu za ucho kvetinku strčil, vĺča chvíľu neisto potriaslo hlavou. Keď kvet nespadol, potešil sa a začal s poskakovať dokola s rozžiareným výrazom v tvári. Priskočil k inej kvetinke, k podobnej fialovej, avšak akejsi ostnatej a išiel to odtrhnúť tak ako Tim, že strýkovi taktiež venuje kvetinku. To že bodliaky zvyknú pichať a hlavne lepiť, si všimol až potom. Nespokojný, že sa popichal sa zamračil. A nespokojný, že mu potom na nose zostal prilepený fialový kvietok, bol priam zdutý. Keď sa chvílu motal, dotočil sa až k Timovi a utrel si do jeho pleca čumák- ozdobujúc takto strýka inovatívnou rastlinou

Jasne že ho nevidela, však bol už celkom preborník v tejto parádnej hre, to nevedela? Hoci ho pochvala tešila, bral to tak že ju ani netrebalo, bolo to očividné. "Žňovu" ohlásil pripravený sa schovať na ešte inovatívnejšie miesto, ako tentoraz nech sa deje čo sa deje. Schovávať a vyskakovať za niekým bola dosť zábava, a hra ho vskutku pochytila. Čakal kedy začne Ryumee rátať od začiatku a on bude mať čas. Teda, chvílu čakal. Mrzelo ho to ale, tak sa utekal schovať hneď po chvíli, nehladiac na to, že sa Rya vlastne ešte stále pozerala. No čo, ani malý Estrelák sa nenarodil so všetkými vedomosťami sveta.

Gulášik toho zatiaľ o rodine moc nevedel, ale prišlo mu nesmierne zaujímavé takúto akciu zorganizovať. To ešte nevedel že o rok to bude práve on, čo je zodpovedný za program tohto večera. A keby to vedel, asi by sa dnes tak netešil. Obzeral sa okolo na tú inovatívnu výzdobu a prípravu a rozbehol sa to preskúmať, avšak stačil jeden pohľad na Ryumee, ktorá vyzerala, že sa skutočne zo svojho diela teší. Asi to brala nejak vážne, nech sa dialo hocičo a Ghu'Lass mimovoľne spomalil a usadil sa na jednu z koží, hádzajúc pohľad naspäť na rodinu, zastrihal ušami. Na čo asi čakajú? Nevedel, že mal ešte niekto prísť a povedzme si, ich rodina nebola nijak zvlášť veká ako si myslel. Hoci tu nikde nevidel ocka.

Strýko Tim ho poučil, tentoraz preveľkou hrzobou, že motýle odídu, pokiaľ ich bude jesť. No Guláš by ich radšej chytal. Musel si vybrať a veruže to bolo hrôzostrašné rozhodnutie. " Hm," len pozerať sa by ho aj tak asi nebavilo. Zablúdil pohľadom k náhodnej kvetinke, drobnej fialkastej, skoro ako jeho srsť a preveeeľmi si dal záležať aby ju nezožral. " Ťo je?" pokúsil sa spýtať na pôvod tejto rastlinky. Možno sa niečo dozvie, keď už nemôže utekať za motýlmi čo?

Guláš tajuplne čučal vo vysokom trse a snažil sa maminku pozorovať, bolo to ale veľmi ťažké, keď ju nevidel, na to berte jed. Ryumee ale bola celkom šikovná, šikovnejšia než malé vĺča a netrvalo dlho, aspoň približne sa priblížila k miestu, kde bol krpec skrytý. Niežeby nepochopil o čo v tejto hre išlo, ale keď on bol tak rád, že jej to ide. Len čo ju mohol vidieť, vybehol z trsu trávy s pokrikom. " Tu šom!" vyskočil radostne a nedočkavo pokýval chvostom. Budú sa ešte hrať? Bol na seba hrdý, aj na maminku bol hrdý, celkom jej to išlo!

Vĺča neodpovedalo na Timove veľmi jemné čistenie žalúdka, na to bol momentálne moc tvrdohlavý. Drsmaticky urazene odklonil hlavu a zotrvával v mračení. Snažil sa mračiť čo najpoctivejšie pravda. Ibaže z tolkého mračenia vás aj očká začnú bolieť. Vydržal to chvíľu a potom sa žiaľ musel vzdať. Radšej by sa mali asi venovať nejakej zábave že? Pdhodlal sa pozrieť naspäť na Tima a s malou dušičkou pípol. "Moyíľ?" Rád by šiel možno ešte chytať tie okrídlené potvorky. Ale keď ho raz chytí, zje ho!

Gulášik stisk povolil len čo Ryumee vyslovila slovo "Chceš" už nachystaný odskočil kus dozadu a nedočkavo kývol chvostom. "Hjať!"súhlasil a snažil sa nejak preopakovať si pravidlá tejto hry, čo mu trvalo malú chvíľku. Bez varovania sa potom rozbehol do hmly. Hm ale kam sa schovať keď tu bola iba tráva? Hlava mu tak rýchlo nestíhala myslieť, našťastie ale naozaj nemusel ísť ďaleko. Skočil za, respektíve priamo do vysokého trhu trávy, ktorá ho viaaac menej maskovala. A čakal

Vĺča pochopilo, že spravilo čosi čo nemalo, ale samozrejme musel hrať formu a tak tvrdohlavo a trucovito sedel na riti a mračil sa. Ešte sa nezabudol drzo zalíznuť a odšklbnúť kus trávy, ktorý požužlal a prehltol ako vyjadrenie. Môžem jesť čo chcem. Väčší efekt by to malo, keby to prehltnúť nejak vedel. Steblá sa mu ale nepáčili a zavadzali mu, tak ich predsa nakoniec vypľul. Princíp bol ale jasný, Tima skúšal. Nezabudol sa naňho uprene pozerať, aby zistil, či to strýko myslel úplne vážne.

Malé modré motýlika sa snažil veľmi zbesilo chytať ale veľmií mi to nevychádzalo, tak len splašene pobehoval okolo Tima a vlastne ho vôbec nepočúval. Čo dodať, boli zaujímavejšie v danej chvíli. Avšak zaregistroval veľmi pútavo vyslovené Jé, podívej!, tomu nemohol odolať. Skočil na zadok otriasol sa a nakukol poza Tima. A nevedno čo sa malému vĺčaťu honilo hlavou, keď si všimol malého plaziaceho sa tvora, skôr než by sa stihol zaujímať čo to vlastne bolo, podišiel bližšie a húseničku schramstol na jeden šup. Chutilo to dosť zle, ale Guláš sa predsa nevinne zalízol, opäť sa posadil a pozrel Timovi veľmi prenikavo do očí.