Príspevky užívateľa

Mladý sivý vlk sa snažil byť pomerne vzorným pacientom a možno ho mal Guláš za odmenu. Nevedel si predstaviť ako by to vyzeralo, keby s takýmito zraneniami ani nebol pri zmysloch a s ošetrením by bojoval. Až teraz mu došlo aké náročné môžu byť aj obyčajné úkony medika.
Pri Timových slovách ho zamrazilo v chrbte. " Zo svorky?" spýtal sa potichu, aby ho Apollyon nepočul, avšak rovnakú otázku sa spýtal i on.
"Aká beštia? Pamätáš si niečo?" položil mu s nádejou v hlase možno až moc intenzívne pre niekoho kto práve prišiel o pol tváre. Guláš sa chvíľu tváril vyjavene, potom opäť cúvol k Timovi šepol. " Timmy ak to bol niekto od nás tak- už o tom vie mama? Mali by sme, neviem, niečo urobiť. Nájsť ho. Navštíviť hviezdnu jaskyňu a- veď toto je zlé."

Možno jedného dňa oľutuje svoje veľkolepé zrhnutie vedomostí a Asteri mu to spočíta. Teraz sa tým priveľmi netrápil a dokonca ani prvotný pokles v bratovej nálade si nevšímal, hoci ho spozoroval. Asterimu aj Berrymu sa obom nadšením rozžiarili oči. Guláš sa teda postavil a pousmial na oboch. Možno sa mohol zdať byť suchárom, možno aj bol ale čo narobil, boli to jeho bratia čo?
"Bodliak." odpovedal dramaticky a zľahka prižmúril oči.
"Schválne či niekto uhádne ktorý to je." s týmito slovami sa vydal kus ďalej od nory a kývol im aby ho nasledovali. " Budete ale vždy tak aby ste na mňa videli je to jasné? Neopovážte sa mi stratiť."

Guláš toho veľa ďalej nepovedal, bol vážny. Len mlčky prikývol a dal sa do práce, uchopujúc listové obklady a vyluhovaný repík, vydal sa k vĺčaťu. Zdalo sa mu že sivý úbožiak hovoril z cesty a venoval Timovi zmätený pohľad, nepýtal sa však. Koniec koncov, mal ťažký úraz určite bol zmätený a vety ktoré hovoril nemuseli dávať zmysel. Mohlo to byť však aj patologické znamenie. Guláš bez rečí sňal z jeho hlavičky obväzy a zmeravel. Už mu tak nejak začalo dávať zmysel, čo to vyšlo z jeho úst. Opäť venoval Timovi znepokojený pohľad plný otázok, v jeho očiach bola jedna ktorá jasne kričala, Čo má toto byť?
V živote nevidel nič podobné a veľmi dúfal, že nič také ani neuvidí. Namočil do repíku jeden z obväzov, ktorý potom však už nevyužije, pretrel ním kraje rany, aby sa zvyšok nerozmokval. Potom so všetkou opatrnosťou uložil ďalšie obklady a ranu zviazal.
Prichádzal na to, že i v lekárskej praxi možno mať silné a slabé stránky a on sa cítil zručnejší s predpismi bylinami. Nemal však pocit, že mu to teraz nešlo.
" Veľmi sa nehýb" šepol, keď pomaly dokončil svoju prácu a odstúpil. "Kto toto spravil?" šepol Timovi letmo, keď sa priblížil k nemu, avšak pohlaď z mladého Apollyona nespúšťal.

S malou dušičkou vošiel do nory liečiteľov. Dopočul sa, ako inak, že sa niečo zlého stalo a vedel, že sa chce na to aj on pozrieť, bol to jeden z tých momentov, kedy mal pocit, že jeho práca bola dosť podstatná a bolo sebecké sa stavať k liečiteľstvu s odporom a ľahostajne. Hoci on nikdy nemal skutočný odpor k tomuto remeslu. Počul v nore hlasy, preto vedel, že pacient bude pravdepodobne hore. Keby tu nepočul Tima, možno by to nechal tak a odišiel, teraz však vkročil dnu, prv mlčky a pomaly sa priblížil. To čo videl z úbohého sivého vĺčaťa nebolo vôbec ako si predstavoval. Guláš si nevedel predstaviť prísť o oko, byť takto zmrzačený, nič si nepamätať a- vyrástli mu na hlave rohy? Nebolo to nič zvyčajné, ale o bol ochotný uveriť kadečomu, divné veci sa predsalen diali.
"Môžem pomôcť?" adresoval Timovi potichu.

" Poznám všetku trávu na svete." zažartoval, nepovedal to však ako žart, avšak veľmi vážne a presvedčivo. Nebolo jeho cieľom aby ho bratia obdivovali, na to sa naozaj mohol vykašlať, ale prišlo mu to ako vhodná odpoveď na takú otázku. On to s deťmi nevedel, nuž. Nevedel tiež, kedy tak zmäkol možno to bolo preto, lebo v nich videl kohosi blízkeho, i keď neboli Tulipánik. Videl možno aj sám seba a možno bol rád, že mali jeden druhého a nevyrastali bez rovesníkov ako on. Hoci on si myslel, že bol aj rozumný aj v pohode, nemohol poprieť, že mu táto časť života predsalen v detstve chýbala. Každopádne mu prišlo trocha ľúto ako Berry zobral jeho napomenutie. I keď nebol dôvod, aby bol taký dramatický, Guláša to zamrzelo.
"Váu, tuším som ani ja netriedil bylinky tak rýchlo a precízne. Vidíš, ide ti to teraz lepšie ako mne. Možno dokonca aj lepšie ako mame alebo Timovi" šepol tajnostkársky a postavil sa. Museli sa tu nudiť, nie? To predsa vĺčatá nemali radi, keď museli byť na jednom mieste?
" Viete ktorá je moja oblúbená rastlina? Mohli by sme ju ísť pohľadať."

Bol nervózny, bodaj by nebol a nedokázal to skrývať. Bolo to preňho dôležité, bolo to dôležité pre Ryumee, pre celý rod, on však teraz keď tu stál, na moment zabudol, prečo tu vôbec bol. Dych mal zatajený a bol v pomykove, a aj Ryumee mohla vidieť krátke zaváhanie v jeho očiach, keď pred ňou mlčky stál, ústa otvoril, však nepovedal nič. Nechcel ju však sklamať a ani tak nemohol urobiť. Hviezdy nad ním svietili a takto to malo byť. Očakávala, že to zvládne a aj keď by si nepripustil, ako dôležité bude preňho aby ju nesklamal, bol práve v tejto chvíli pohľad na ňu jediným dôvodom, prečo sa neotočil a neodišiel. " Ja Ghu'Lass Estrela do Norte sa oddávam dávnej prísahe." zhlboka sa nadýchol, hladiac matke hlboko do očí. "Sľubujem, že sa nikdy nenechám zastrašiť temnotou," zopakoval slová, ktoré mu prikázala a ktorým sa snažil porozumieť celou svojou podstatou. Cítil, že to čo hovorí, neboli prázdne reči ale slová rituálu posvätného ako nebo plné hviezd, ktorý nemohol vyslovovať nik, kto z hĺbky duše neveril v svoje slová.

Dnes bol pre Guláša veľký deň. I keď sa možno v ich rode veľa zmenilo, zvlášť teraz keď bol starší to bral čoraz viac so všetkou vážnosťou. Uvedomoval si čo znamenalo byť v ich rodine, hoci si myslel že si to neuvedomoval každý. Možno to vnímal troška inak, podstatné však bolo, že to preň bolo dôležité. Veľa sa rozprával. Aj s mamou, aj s Ancunínom a Timom. Podľa kého názoru otec nevedel čo ho teraz čaká a asi ani nehľadal toľko na rod, I keď niesol jeho meno. Bolo to iné.
Guláš bol dnes v strese, I keď sa na tento moment snažil pripraviť. Vedel že ho teraz čaká mnoho povinností a možno bude musieť čo to aj zmeniť. Rozhliadol sa okolo. Bol by rád, keby videl Timotého. Jeho prítomnosť bola preňho zo všetkých členov rodiny najdôležitejšia.
Pomaly zišiel dolu z útesov a jeho nohy sa dotkli slanej vody. Bola jasná noc plná hviezd. Chladná voda mu obmývala nohy a on si možno až teraz uvedomil, akú veľkú spojitosť mala ich rodina zo svorkou.
Ryumee musela mať radosť keď ho tu videla. Dúfal v to. Nerobil to tak úplne kvôli nej ale vedel, že jej ani raz nespomenul či rituál podstúpi alebo nie. Vedel že sa toho musela báť. I tak to nerobil kvôli nej.
Podišiel trocha nesmelo kus bližšie a nepatrne prikývol.

Keď kráčate vedľa vlastného tela, veľa toho teda nenarobíte. Nepomôžete si, nezachránite sa a navyše vás zožerú myšlienky na živa. Nie nie za živa. Nič horšie sa vám štát nemôže. Pohľad na svoje telo vzbudilo v Gulášovi nespočet zásadných otázok o živote a smrti ale, na čo mu to bude?
Chvíľu zostal šokovaný, toto nebola bežná situácia ktorá sa dialo každý deň a ani ako medik na ňu nebol pripravený. Ako medik.. napadlo mu a pokúšal sa prezrieť si vlastné telo, možno nájsť príčinu tohto náhleho úmrtia. Nepožil nič čo by mu mohlo spôsobiť zástavu srdca a a nebol ani chorý, sledoval to! Nebol dýchavičný pri záťaži, takto spontánna zastáva predsa nemohla byť. Nezabudil sa, neotrávil ani nezranil. Nebol dôvod na to aby sa teraz nachádzal v takejto situácii. A vlastne? Na čo to skúmal. Ak aj na niečo príde, no čo s tým asi tak bude robiť? Komu to má povedať?
Si sprostý. Vynadal si a zamračil. Toto bol oný život po smrti? Čo všetko to - a jeho duša sa premení na hviezdu a tak ďalej? Bude stáť a pozerať sa na to ako tu hnije.
Možno začal panikáriť, už viac i z takýchto myšlienok ako zo samotného úmrtia.
Prichádzal sem ktosi?
"Asphodelle?" vyhŕkol nemo keď videl vlčku prichádzať. Videl že bola v šoku, videl ze doň štuchla ale jej dotyk necítil.
No...na to ako sa k sebe mali by si predstavoval možno trocha teatrálnejšiu reakciu ale čo už. "Asphi ani nevieš ako som rád že si tu ja, ja neviem co mám robiť a ako to- Asphi? Asphodelle kam ideš, nenechávaj ma tu!"

Zvečeriavalo sa a Guláš sa vracal naspäť na územie. Mal kopu práce a mal pred sebou ešte veľa cesty. Tváril, sa, že bol zbierať byliny, ktoré na území prízračných nerástli a je dobré podotknúť, že sa tentoraz tak úplne neflákal. Predsalen už svoju povinnosť bral inak ako kedysi a tak nejak sa s ňou zmieril, hoci do skúšok sa veľmi nehrnul. Malo to čas.
Cestu mu skrížila náhla hmla, ktorá pozoruhodne rýchlo hustla. Skoro až neprirodzene. Guláš našťastie dobre vedel kde je, vzhľadom na zrádnosť riek a ich brodov sa však rozhodol chvíľu počkať, či sa hmla nerozpustí- pokiaľ nie, bude pokračovať ako doteraz, ale opatrne. Jeho kroky preto viedli k starej zrúcanine, k troskám, ktoré už zopár ráz navštívil. Pamätal si, ako sa v nich raz Cielo skoro zabil, hoci mu vtedy situácia prišla úsmevná. Choval sa k nemu ako k decku. Vtedy. Už to tak asi nebolo, Guláš už dávno nebol dieťa a museli si to uvedomovať všetci čo ho videli. On vlastne nikdy nebol tak celkom dieťa. Na t aby bol, by musel vyrastať v prostredí s inými vĺčatami. Dospel rýchlo, nie tak?
Povzdychol si. Až teraz, keď videl ostatných súrodencov, mu začínalo byť ľúto, že žiadnych takýchto blízkych rovesníkov nemal. Nikdy by to ale nepriznal nahlas.

Prešiel popri stene, keď zazrel čosi zavesené. Prívesok, s malou zvieracou lebkou, možno kuna. Akoby naňho čakal. Myšlienkami hneď zablúdil k Azarynu. Nie úplne tam, ale za konkrétnou osobou- Asphodelle, ktorú mu pripomínala každá lebka ktorú videl, každá ozdoba a neobyčajný kvet. Opäť povzdychol a prívesok sa rozhodol vyskúšať si. Šiel mu. Tvorili by spolu skvelý pár a ešte by k sebe aj ladili.
Prechádzal pomaly k brehu rieky hneď za hradbami. Pamätal si, ako sa jej páčila jeho šatka. Bol to dar od Tima, a bol preňho cenný, keby to tak ale malo byť, venoval by jej ju. Urobil by pre ňu aj to posledné-
Znenazdajky sa mu zatočila hlava, či sa potkol? Či nie? Cítil ako padal. Nie- počkať. on VIDEL ako padal. Videl ako padol k brehu. Nehybne. Vyjavene pozrel na to čo sa stalo. Prečo sa videl ležať na zemi čo- čo sa...
Tep sa mu od šoku takmer zastavil. Alebo priam naozaj. Pozeral sa na svoje telo?

Toto nie je úplne optimálne... Pomyslel si, ale jeho chytala ho panika.

"No ako lieči. Tak. Keď sa niekedy zraníš potom ti to ukážem" pretočil Guláš očami spytujúc sa v duchu komu čo urobil, žemá takéto doobedie. A dokedy to hude trvať? Má prácu. Keď sa ale Asteri neprestával pýtať, rozhodol sa nebyť mrzutý. " Táto je kamilka, žltá je púpava. Toto je margaréta. Oh! A nechtík zdá sa" poukázal keď si všimol aj druhý žltý kvietok, ktorý sa sem dostal asi nedopatrením. Pre istotu ho odložil bokom. "Berry povedal som roztriediť"
Varoval brata výrazným tónom a opäť sa spýtal sám seba prečo sa mu toto deje v živote. "Aranžovanie kytíc si nechaj pre frajerky"

Guláš prikývol, vedel, že jej možno urobil práve týmto radosť. A keďže sa cítil neuveriteľne štedro, povzdychol a zahľadel sa do stropu. " Myslím, že by sme to s otcom mohli pripraviť. Dvaja to zvládneme." Možno sa spýta Hariho, či by im pomohol tiež, no pointa, ktorá musela Ryu možno aj prekvapiť bola, že bol ochotný s Everettom dobrovoľne spolupracovať na niečom spoločnom. Takýto okamih sa nestával každý deň.

Mama premýšlala v podstate nahlas a i keď videla riziká teraz už rovnaké ako on, Guláš tušil, že ich veľmi chcela nevidieť. Mal pocit a mal dobrý pocit, akoby si veľmi priala aby mohlo byť toto miesto je. Učarovalo ju to, isteže. On z toho nemal najlepší pocit, to teda rozhodne nie. " Ty by si tu veľmi chcela byť však?" spýtal sa s jemným povzdychom a postavil sa, prechádzajúc k opačnej strane steny.
" Musíme to tu najprv spraviť, aby to bolo bezpečné mami. Dobre?" spýtal sa. Chcel jej urobiť radosť a nechcel aby si myslela, že je to otrasný nápad, hoci Guláš o tom ešte až tak presvedčený nebol.

Guláš sa obzeral okolo a váhavo kráčal pri stenách. Nebola to nijak veľká jaskyňa a to bolo na nej možno dobré. Nepredstavoval si zatiaľ jej zariadenie tak ako Ryumee, ale potešilo ho, že sa ho spýtala na odborný názor, znamenalo to, že mu dôverovala. Po krátkom zvážení sa predsa rozhodol povedať čo si myslí a možno Ryumee nebude úplne rada, avšak jeho postrehy boli opodstatnené. "Úprimne? Nie je tu únikový východ. Ak sa zrútia skaly, alebo prídu prívalové dažde, alebo sneh ako túto zimu, nebude kade vyjsť. Keď sa sneh roztopí, zaplaví to tu. Vyzerá to útulne, ale nie som si istý. Prečo sa pýtaš?- Počkaj, hádam nechceš..no ja som myslel, že na prízračných je strašne super, že spia hlava na hlave v malej nore ako jedna veľká rodina." povedal poslednú vetu sarkasticky, nebol fanúšikom tohto zvyku a rád trávil čas v nore medikov. Toto bola výhoda toho že sa mal medikom stať.

Niežeby nevedel vyjsť von, keby sa veľmi snažil vyjde. Napadlo mu však, že by to mohlo ísť cestou naspäť horšie. Nuž bol na polceste a neoplatilo sa to nepreskúmať. " Že váhaš," odpovedal a vkĺzol do džúry, nechávajúc po sebe len kotúč chlpov. Otvor nebol veľmi veľký, presvitalo z neho však svetlo, osvetľujúc akúsi malú jaskyňu. Pokiaľ tam aj niekto mal noru, mohol byť rád, že ešte nebol zavalený. Stačilo málo a nedostal by sa preč. Takto narýchlo nevidel žiaden iný východ. " Dosť slušné." povedal spod diery. " Necítim tu žiaden výrazný pach, asi tu nik dlho nebol. Ak vôbec."

I keď sa taký nesnažil byť očividne pri niekom inom, dokonca ani väčšinu času pri rodine, tobôž nie pri ostatných členoch svorky, chcel aby Asphodelle vedela, že má jej pozornosť a že ho skutočne zaujíma ako sa cíti a čo ju trápilo, veď to kamoši robili nie? Aj frajeri to robili, ale on si nebol istý či sa frajeria, vlastne to tak možno iba on chcel. Bolo to bezpredpetné, nevídali sa veľa.
" Oh to, to si asi neviem predstaviť.. vlastne viem. Neviem ako by som sa cítil, keby sa naši zbalili a odišli. Ty tu nikoho iného nemáš?" nechcel sa jej dotknúť a bál sa troška či nepovedal niečo veľmi necitlivo. " Vieš ale, rodina sa predsa nemusí skladať iba z rodiny, rozumieš však?" pre niekoho vychovávaného pre slávu jeho rodu to bolo trocha pokrytecké, všetky tieto záležitosti však teraz odložil bokom. Nechcel predsa aby bola nešťastná.
" Nie nie je vlastne, sa používa na kašel a zápaly dýchacích ciest, je to vlastne veľmi užitočná rastlina." Vrátil sa pohladom naspäť k rastlinke, hoc iba na moment.