Príspevky užívateľa

Už na mamu nereagoval slovami, iba sa pousmial a oprel si čelo o jej plece. Naozaj ju lúpil a bol rád, že ju má, aj keď sa cítil mnohokrát pod tlakom a nemal taký pocit. Bohvie, ako to bude keď sa mu narodia súrodenci. Nebol malý, uvedomoval si, že o nich bude väčšia starosť ako oňho, hlavne ak by boli viacerí. Možno to bude aj dobré. Zbystril keď videl, že Ryumee čosi zaregistrovala. Podišiel bližšie. " Vyzerá to opustene. "Povedal približujúc sa k akejsi diere kam po krátkom zaváhaní zhora strčil hlavu.

Guláš sa tváril ako inak ako mimoriadne otrávený a vôbec nie šťastný jedinec, avšak keď videl tú radosť akú prejavili jeho mladší súrodenci, div im zadky neodpadli, tak sa v duchu musel pousmiať a pomyslel si, že je vlastne možno aj rád, že za ním dnes prišli. Kývol na otca, akože môže spokojne odísť, že sa o nich postará, nevenoval mu ale vôbec šťastný pohľad. V podstate bol so strážením vyrovnaný iba v duchu, navonok zazeral aj na otca aj na bratov.
"To nie je tráva, ale skorocel, lieči drobné rany, nebudeme ho jesť. Berry nechytaj to." odpovedal a ihneď upozornil druhého smrada, nech sa nepribližuje k týmto rastlinám. Rozmýšlal čím by ich azda zamestnal, aby mu pomohli a pokiaľ možno sa neotrávili. Na neroztriedenej kope plnej púpav, kamiliek a margarétiek nezbadal nijaké ohromné riziko, preto ju prisunul bližšie. " Mohli by ste mi pomôcť, čo vy na to? Biele s veľkým striedkom na jednu kopu, biele s väčšími lístkami na druhú a žlté na tretiu. Keď náhodou niečo ochutnáte svet sa nezrúti."

Guláš sa nesnažil konár uchopiť v zovretí, vedel, že takúto silu nevynaloží. Miesto toho visel na druhom konci, takmer obtočený okolo konára, snažiac sa nohami úplne prilepiť a zaprieť do zeme. Veľmi dúfal, že tento plán vyjde a že sa Kunín dostane z močiaru živý. Už si nepamätal, ako ho z močiaru dostala vtedy Norek, ale mal pocit, že sa jednalo o iný povrch a hlavne inú hustotu výplne. Nehovoril nič, lebo by nevládal, ale úkosom hľadel, či sa Kunínovi darí. Keď sa jeho hrudníkové končatiny dotkli pevnej zeme, Guláš sa rozhodol zariskovať, odskočil od konára a okamžite priletel ku Kunínovi, chňapajúc po ňom, držiac ho za kožu pri lopatke. Nemohlo to byť príjemné, ale vedel, že by mu takto už vedel pomôcť. Zaprel sa do zeme a pokúsil cúvnuť.

Udialo sa veľa zmien a hoci to boli zmeny vo svorke, vnímal ich hlavne ako zmeny vo svojom živote. Guláš bol už veľký chlapec samozrejme, bol predsa takmer dospelý. Mal sa sústrediť na prípravu na skúšku, hoc sa jej z istých dôvodov vyhýbal ako čert krížu. Mal si plniť aj povinnosti, čo sa mu jediné skutočne darilo a keď mohol, pomáhal Timovi takmer ako rovnocenný medik, hoci vo svorke musel každý vedieť, že ním zatiaľ nebol. Či chcel alebo nie, prezentoval sa tak navonok, lebo sa čakalo že z neho vyrastie šikovný medik, ďalší šikovný člen rodu Estrela do Norte s nadaním pre liečenie. Ach.. Mimo práce, mimo práce mal objavovať svet, upevňovať vzťahy a možno spoznávať aj nové tváre. Guláš bol vo svorke mĺkvy, nerobil mu problém s nikým sa baviť, ale nevyhľadával spoločnosť. Rád trávil čas s Timom a s jeho adoptívnym synom Tulipánom. Mal Tulipána rád.
Takto nejak to malo vyzerať. Trocha vzdorovať, trocha pracovať, baviť sa, rozjímať s hviezdami, pipravovať sa na najdôležitejšiu skúšku v jeho živote a nemyslel ňou skúšku na aestu.
Miesto toho sa stala matka Fortis Prízračných. Iste, Guláš bol na ňu pyšný. O tom že sa tiež týmto pádom otec stal Ordom, o tom pomlčal. Mal pocit, akoby mu to trocha stúplo do hlavy. Podľa Guláša to nebol dobrý nápad. Či sa ale mýlil alebo nie, nemenilo nič na fakte, že bol teraz synom alfa páru svorky. A to nebolo len tak. Mal pocit, akoby všetci čakali, že bude, no nevedel, úspešným dôležitým synom fortis. Vedel, že dôležitosť a úspešnosť boli v ich rodine podstatné. Mal pocit, že nemá čas. Cítil nátlak, snažil sa unikať preč a po práci sa obšmietal vonku, možno zazrie Asphodelle a porozpráva jej všetko čo ho trápilo. Rád by videl Asphodelle.

Postavenie matky nebolo jediné čo ho znervózňovalo. Mala deti- nové deti. I keď vedel, že majú s mamou vzťah, ktorý bol špeciálny, ťažko pochopitelný a jedinečný, hoci sa mohol zdať navonok odmeraný. Nepociťoval súrodencov ako náhradu za neho, vlastne ich mal celkom rád. Ibaže pomáhal matke kedy sa dalo. Vtedy keď si chcel robiť povinnosti, pomáhal s novými potomkami, vtedy keď chcel vypadnúť von, robil svoje povinnosti. Mal toho plnú hlavu a to boli iba dva mesiace!
My o vlku a vlk za humnami. Stretol otca deň predtým a doslova počul ako strašne chcel, aby opäť postrážil tých troch smradov, aj keď vedel, že má Guláš prácu. Jasne, konverzácia mohla vyzerať inak, ale Guláš to vedel, vedel, že to Everett chce. Tak kývol. Teraz tu sedel, triedil bylinky pred norou a čakal kedy skončí pokoj. Keď počul ten prichádzajúci hluk v duchu zaklial. Počkal si, až kým Everett neodovzdá potomkov a popri tom až priveľmi iritovane presunul kopu bylín na stranu.

Jeho krok bol svieži a rezký, i tak však bol tento presun vo forme prechádzky čo uvítal, hoci závodu by sa nebránil. Bude sa musieť takéto podobné hry normálne naučiť, keď už raz dojde ten hrozný moment, keď nebude strážiť potenciálnych synovcov a netere, ale vlastných bratov a sestry. Brr. Trocha znervóznel pri jej otázke, skoro aj uhol očkom ale len veľmi nenápadne, akoby len premýšlal.
" No hej, baví, som v tom asi dobrý. Môžem požiadať o skúšku a bude zo mňa skutočný medik. To by som bol najmladší medik u prízračných. Ale...neviem či na to teraz mám. Skúšky sú ťažké, ver mi." V skutočnosti sa neobával o svoje vedomosti a schopnosti, avšak chcel trocha času, keby sa náhodou chcel prejaviť nejaký jeho zázračný talent v niečom inom.
" A ty? Iste sa toho veľa zmenilo cez zimu, okrem toho, že iste držíš miesto najkrajšej vlčice azarynu samozrejme" žmurkolna ňu priatelsky a obrátil sa kúsok bokom k žltkastému podlhovastému kvetu- divozelu " Aha, synovec!"

Guláš tušil, že takýto dlhý príhovor neveští nič dobré, samozrejme však nebol hlúpy a dve a dve dohromady si dal. Či chcel alebo nie, bol rodinou lekárov, nie tak? Nemal pocit, že by z toho mala byť Ryumee vystresovaná až tak ako sa zdala byť. Nervózna čo si bude myslieť? Prečo? Samozrejme že vedel, že ho neprestane mať rada, nerozumel prečo sa toho obávala. Niežeby bol nejak nadšený z toho, že bude mať okolo seba malých nových estrelákov, ktorých bude musieť strážiť, nebol vôbec nadšený, ale svet sa nezrúti. Už tak stráži občas Tulipána, aké ťažké môže byť o pár krpcov naviac?
"Keby boli starší, bolo by to desivé." skonštatoval s ľahkým sarkazmom, uľahčujúc mame starosti. Teda, ako sa to vezme

"Teda Ori," súhlasil Guláš a pousmial sa. Synovec mohol byť rád že má také meno, bohužial mal Guláš za to, že kým dôjde domov, takto zosušený sa rozpadne. Ajaj, ale čo už, tak to chodilo. Niekedy žiaľ musíte nechať druhých ísť. Nevedel vlastne čo robí. On nezvykol robiť takéto hlúposti a detinské veci. No prišlo mu to pri Asphodelle ako niečo milé a prirodzené, predsa sa mohol aj takto zabávať no nie? Skutočne sa potešil, keď súhlasila s jeho návrhom. A nielen to, dokonca podala podnet kam ísť. Toto sa mu páčilo, keď niekto len tak nesedel ako päť peňazí a neprikyvoval, ale bol do aktivít angažovaný. " Viem pravdaže. Tam bude kopa adeptov na synovcov, ideme tam."

Bol nervózny z toho ako ho podporovala. Bol rád, ale cítil sa troška aj trápne. No predsa rozprávať o svojich crushoch nebolo vôbec s matkou jednoduché, nie tak? Ani si nevedel predstaviť, že by o tomto rozprával napríklad otcovi. No do pekla. Hoci s Timom pravda podobný rozhovor viedol, to bolo ale iné.
Nervózne prešliapol. " Ježiši ja neviem, ja, no odniekiaľ, hm. Asphodelle, ako ten kvietok. Keď ja ani neviem, či sa jej páčim" Možno to troška aj vedel, nebol hlúpy a pozorovací talent mal, ale to nemohol predsa povedať samozrejme.
"A vôbec prečo sa o tomto rozprávame? Rozprávajme radšej o niečom inom. Nepribrala si nejak moc?" zazubil sa, avšak hneď po tomto láskyplne olízol matke tvár. Iste, bola to relevantná otázka a on ako učený medik tušil čo mu povie. Cítil sa ale troška zle, že to povedal takto surovo, i keď zo srandy. " To bol vtip, si krásna."

So záujmom pozoroval ako sa rodina zhromažďuje na pláži pri slanej vode za svitu mesiaca. Letný slnovrat. O tradíciách rodu mal napočúvané a naštudované snáď všetko čo sa dalo, a snažil sa brať to veľmi vážne, avšak nedať to priveľmi prehnane najavo. Cestou, prechádzajúc okolo členov rodu bez vykonaného rituálu dospelosti, letmo prešiel okolo otca. "Otec," pozdravil ho pomerne odmerane. Vedel že nebol najmilší ale bol nesvoj. Navyše vedel, že bude zároveň otcom jeho mladších súrodencov a bol z tohto faktu všeobecne rozladený. Mohlo sa zdať, že je odmeraný celkovo, len čo však prešiel k Timovi, pousmial sa. " Hej Tim." šepol veselšie a schovávajúc pod šatkou bodliak, ho uchopil a útočiac na strýka nalepil Timovi do srsti. Uličnícky žmurkol, potom zhodil šatku a postupoval k moru.
Vedel, že všetci čo nemajú rituál museli v tichosti strážiť obďaleč a zostať tam, pre dospievajúceho Estreláka však toto pravidlo neplatilo. Bolo jeho povinnosťou dostať sa čo najbližšie ako sa dalo, pozorovať pozorne a po tom ako nechá členov rodu zopakovať prísahu a rozjímať nad ňou, môže položiť otázky Ryumee aj Kunínovi a pripravovať sa. Vedel že to nebude za tak dlho čo ho bude čakať ceremoniál dospelosti. Chcel byť pripravený

Vedel že jeho zapieranie nebolo asi bohvieaké neprehliadnuteľné ale cítil sa teraz skutočne nekomfortne. Ale tak inak. Bol to klasický diskomfort súvisiaci z jeho hanblivosťou ale nebol otrávený maminmu otázkami. I keď to bola jeho mama, bavila sa s ním ako kamarátka a to bolo teraz celkom fajn, lebo ich tu veľa nemal.
" Ale maminka," zaúpel nešťastne nad touto konverzáciou. Nech bol ich vzťah v hocijakom období chladný aký bol, nikdy jej do očí nepovedal inak ako maminka.
Chvíľu zostal ticho, pozerajúc sa bokom no nakoniec trocha nervózne odfukol. " Och bože tak dobre. Ale nesmieš to nikomu povedať." zaprisahal ju. " Má krásnu straaktú srsť a veľa naozaj veľa rastlín v nej, skutočne aj takých ktoré si ešte nevidela. A je veľmi pekná. Možno to nevie, ale krásne sa usmieva, obzvlášť keď sa troška hanbí. A- a ja ti tu o tom rozprávam akoby som bol úplný magor"

Na to že mal byť celkom múdry, bol v takých rozpakoch, že mu trvalo kým pochopil jej vtip. Rýchlo sa však ale na to adaptoval. " Ešte nie, jeho rodičia sa nevedeli rozhodnúť. Rád trávi čas so mnou, aby utiekol od tlaku. Veď sú to už dva mesiace." kým rozprával o takýchto hlúpostiach, jazyk mu išiel až naozaj. Len čo sa však téma zvrtla na to kto je ako krásny, tu končila všetka sranda. Veď to bolo veľmi vážne.
"Ja- " nikto mu ešte nepovedal že má pekné oči. Alebo niečo iné. Všeobecne to bolo vlastne niečo čo by bol povedal on, keby sa odvážil. Pozeral sa na ňu so zatajeným dychom až zrazu uhla pohľadom, nakoniec mu však predsa povedala čo mala na jazyku. Bolo to vlastne veľmi pekné, hoc on nevedel úplne ako popísať ako sa teraz cítil. Nebol vykoľajený však očividne sám a bez akejkoľvek škodoradosti bol za to úprimne rád.
"To aj ty." povedal opäť nechávajúc ticho, až moc veľké ticho a moc trápne, vládnuť svetu. " Ne-ehrm nechceš sa ísť prejsť?" povedal prv nesmelo a potom sa však rozhodol pôsobiť aspoň trocha dôstojnejšie Nuž..ako sa to vezme. " Nazbierať nejakých ďalších synovcov, vieš. Možno dostanú aj mená. Keď sa nám pošťastí, aj nejaká neter sa možno ujde!" ty si magor, ozajstný magor. Toto má určite z otcovej strany

V podstate hoci tak nikdy nepovedal, začínal si tieto príležitostné prechádzky s mamou pomerne obľubovať. Netrávil s ňou tak veľa času a o to vzácnejšie mu boli. A hoci by to nepriznal, vedel, že ich vzťah bol týmto akosi lepší. Možno to tak navonok nevyzeralo, a v očiach druhých boli ako dve cudzie osoby, on cítil že jeho vzťah s mamou bol čímsi výnimočný.
"Mám," odpovedal na prvú otázku a zbordovel, pri druhej. " Čo nie? Kto? Teda- nikto." špecifikoval polovičnú lož. Keby sa aspoň nebol nedávno stretol s Asphodelle. Nikdy takto nad nikým nepremýšľal a potom mu z ničho nič jedno stretnutie dokázalo pomotať hlavu a celkom otupiť jeho úsudok.

Guláš stíchol, premýšľal nad tým čo Kunín povedal. Prečo nie? Lebo oni si také veci s mamou nehovorili. Niektoré nevyslovené veci boli možno lepšie. Ale zostal teraz na pochybách. Čo ak mohlo byť pitomec so žiadnym morálnym kompasom a hodnotami jeho druhé meno? Bolo to tak? On to síce obyčajne vedel posúdiť, ale čo keď sa mýlil? Myslel že mal hodnoty, no ale vskutku, asi to nebolo tak celkom ono však? Na to už samozrejme nestihol nič odpovedať. Trebalo konať.
" Hneď tu budem, nikam nechoď" skríkol akoby snáď Ancunín mohol niekam ísť. Na lianu nebol čas, ale kúsok obďaleč boli nejaké suché stromy. Vrátane padnutých konárov. Guláš zapojil ten svoj pubertiacky avšak inak celkom šikovný mozog a o chvíľu dovláčil konár väčší ako on.
Vyzeralo to, že ho Kunínovi podáva aby sa chytil, o čo sa MOŽNO aj pokúsil, avšak jeho zámery boli iné. Poznal svoje hranice, nedokázal ho vytiahnuť vlastnou silou. Ponoril z časti veľké drevo do močiara a pripravil sa aby sa zavesil na druhý koniec svojou váhou v momente ako sa Kunín pokúsi vyjsť, aby drevo neskĺzlo dolu.
"Poď zapri sa do nej"

Musel uznať, že Asphi ho prerástla. Nie Asphi- Asphodelle. Jej krásne meno sa predsa nepatrilo skracovať. Narástla do krásy samozrejme, on bol očarený, rovnako ako vtedy keď ju videl prvý raz. Skoro až sčervenal, keď mu vzala spoza ucha bodliak, Keby mohol, bol by ako paradajka, skutočne bol v rozpakoch, ale len tak nachvíľu. "Ach, to môj malý synovec, učili sme sa rozpoznávať rastliny." Koho bude klamať? V rozpakoch bol permanentne.
" Si strašne krásna." povedal, tak trocha cielene rovnakú vetu ako prvý raz, hoci si až potom uvedomil, že si nie je istý ako vhodne to znie aj teraz. Až sa nachvíľu pozrel bokom, nevediac čo s tým.

Musel sa priznať, že to s deťmi nevedel, nemal ani ako, doteraz tu bol skoro najmladší, aspoň z tých o ktorých sa staral. Ale s Tulipánom tak nejak vedel, že vzťah bude mať dobrý, hoci by si nepriznal, že to veľmi moc chce. Bolo to preňho dôležité a chcel pre to urobiť všetko, ale nie moc okato, aby si snáď niekto nemyslel, že má srdce v skutočnosti mäkučké ako mach.
Bolo milé, keď sa snažil dať kvety Gulášovi miesto sebe, dokonca sa naň Guláš aj mimoriadne milo pousmial. " To nevadí nebuď smutný. Chce to iba prax pozri." Odvetil a zamotal kvietok Tulipánovi do srsti tak, aby nespadol. " Pozri, ako ti pristane. Margarétky sú ako kvietky priateľstva. Raz mi to niekto povedal, hoci viem, že v skutočnosti sú dôležité ako liečivé rastliny a niekto by to mohol nazvať hlúposťami ale medzi nami? " záhadne žmurkol. " Sme kamoši, čo ty na to?" Jeho chovanie prekvapovalo aj jeho samého, nikdy nebol taký mäkký.