Príspevky užívateľa

Gulášovi srdce bilo akoby mal každú sekundu dostať infarkt a nemožno usúdiť, či to bolo kvôli zraneniu, alebo kvôli tomu, aký bol zľaknutý. Netváril sa, že chcel byť hrdia, ako predtým, vedel, že mu Jarumi práve zachránil život. Priznať si to ale nechcel. Naposledy si ešte celkom hekticky otieral krvavú ranu do snehu, až po sebe zanechal slušnú stopu. Sneh dobre chladil a čistil jej okolie, ale stále mu nebolo všetko jedno. Trocha otrasene a postavil, nebol to ale rozhodne postoj najzdravšieho vlka v skvelej kondícii.
Prikývol.
"Len len chcem ísť domov." povedal obzerajúc sa, ako to sakra sám zvládne. Bolelo ho to, brutálne ho to bolelo, ale snažil sa tváriť že nie. Ako budúci nedobrovoľný lekár vedel, že sa nepatrí zatajovať, ale nechcel aby vyzeral ako slaboch. V tomto nepoznal pokoru a i keď nebola zrovna rodinnou prednosťou, snáď sa jej raz naučí. Bezradne sa zahľadel kamsi na smer prízračných

Iste bol poctený, že mal byť tento plášť jedného dňa jeho. Nebolo treba veľmi viac rozoberať odkiaľ pochádzal. Vlastne, nemuseli už ani veľmi hovoriť. Všetko si povedali, cítil to tak. A cítil pre zmenu že je to teraz dobre. " Veľmi ti pristane." povedal a nosom jej pretrel srsť na líci. Potom zakašlal a rozhodol sa bez ďalších slov vydať s Ryumee zase ďalej. Bola to jedna z tých vzácnych chvílí, kedy mal naozaj dobrý pocit a cítil sa s ňou veľmi dobre. A dúfal, že ona takisto.

Mladému estrelákovi sa tak úplne nezdalo, čo hovoril Ancunín o jeho prastrýcovi a dedovi, ale na druhú stranu, bol ochotný to brať do úvahy. On zmýšlal rozumne a otvorene všelijakým možnostiam, ale predsa si dovolil nahlas nie úplne súhlasiť. Ancunín totiž na druhú stranu nepoznal kontext v Noreste. A ten mal Guláš napočúvaný aj od maminky aj od ostatných členov svorky, hoci si veľmi uvážene vyberal koho sa spýta, aby sa snáď nezdalo, že mu na tom tak priveľmi záleží.
" Ale tu neboli pohoršením. Vieš koľko tu toho urobili? Urobili dokonca niekoľko reforiem. Či jednu. Ale prevratnú. Druhú vraj urobila mama. Išla v stopách jej otca, som na ňu hrdý. To jej nehovor." doplnil rýchlo. " Ale neviem aké to bolo predtým. Ale rozprávali mi o tom. Ibaže vieš, možno niečo čo sa tam u vás cenilo nebolo vždy úplne dobré. Trebárs mali ozajstný dôvod urobiť zmenu. Ja tomu verím, myslím že to bolo dobre." Na moment sa zastavil, uvažujúc, nevenujúc vôbec pozornosť okoliu, avšak prerušilo ho Kunínove, sakra. Uprel naň pohľad nejak ledabolo, keď spozoroval čo sa deje s kľudom angličana podvihol obočie. " To nie je optimálne." Chystal sa mu pomôcť naozaj áno, ale musel premýšlať ako. Pamätal si, keď sa tam takmer utopil on

Ani by mu nenapadlo sťažovať sa, že má strážiť Tulipána. On sa tak tešil z adoptívneho syna Timotého. Pretože mal Tima veľmi rád, tak mu priam navrhol, že ho môže postrážiť. Čer vie, že toľkej ochoty k vlastným súrodencom asi nikto neuzrie.
Zobral Tulipánka na lúku vlčích makov, ktoré tohto času veľmi krásne rozkvitali. Cítil sa ako ozajstný veľký brat tohto milého stvorenia, ktoré hoci bolo nájduch, do ich rodiny zapadalo akoby nič. Len škoda že nenieslo rod. Ale bolo to tak. Musela by ho adoptovať Ryumee alebo niekto kto nesie dokončený ceremoniál. To však nevadí. Možno mu raz bude udelený ten čestný rod! Keď bude Guláš za svojim ceremoniálom a bude mať slovo tak to navrhne, lebo " potomok" Tima, si to jednoznačne zaslúži. Zaslúži si všetko.
" Pozri Tulipán, t o sú vlčie maky." povedal a vzal kvietok, podávajúc mu ho. Sám si zastrčil druhý kvet do srsti, hoci tak zvykol robiť iba pri bodliakoch. " A niekde tu sú margarétky. Tie sú veľmi užitočné vieš? Keď kašleš alebo aj keď ťa bolí brucho."

Tak isto ako ona, aj mladý Estrelák tu zbieral bylinky. On sa teda len tak skôr flákal a tváril sa že niečo robí. Popri pár kusov užitočných byliniek a hľadal bodliaky, ktoré síce neboli ešte úplne rozkvitnuté, ale predsa začínali. Takisto ako ona, aj mladý Estrelák mal plnú hlavu ceremoniálu, nie toho vo svorke, hoci bol oboznámený, že sa môže pripravovať na skúšku na medika. Ach. Skúška na medika. Napriek tomu, že sa s tým tak nejak už zmieril, stále bol nevrlý z toho, že mu nejde nič iné. Robí to čo sa od neho očakáva, robí to od malička a oni vybrali smer ktorým sa bude uberať. Bol neuveriteľne zvedavý či by to tak bolo keby mal súrodencov. Ale on bol rád že ich nemá. Beztak mal Tulipána a keďže mu bol Tim blízky, tak aj Tulipána bral ako čosi čo treba ochraňovať. Rozhodol sa, že bude bratom, ktorého nemá.
Skúšku na Aestu samozrejme teda mal v pláne robiť. On nemal gule na to zbaliť sa a odísť niekam kde mu bude lepšie, mal svoju rodinu rod, hoci sa tak často netváril. Momentálne ho viac však trápila blížiaca sa skúška každou chvíľou sa blížiaca, aby sa stal skutočným riadnym členom rodiny Estrela do Norte. Isto, bol by členom aj keby ju neurobil, ale nemohol. Videl, že to mamka moc moc chce. A príchodom Ancunína sa jeho záujmy o toto akosi viac rozvíjali. Pýtal sa veľa na rodinu, pýtal sa veľa na dedka a strýka. Začínal byť na to hrdý. Ale mal strach.

S bodliakom nezmyselne zamotaným za uchom, ktorý mu riadne zlepil srsť, pretože sám nevidel kam si ho dáva, kráčal pláňou a obdivoval kvietky. Len tak očkom aby snáď nevyzeral, že ho to až tak zaujíma. Tu však počul známy hlas. Známy? Zastrihal ušami a spozornel. Guláš bol nepochybne veľmi milý, keď bol v rozpakoch, pretože jeho večne znepokojenú či snáď až znudednú tvár, priveľmi pokojnú, vystriedalo čisté prekvapenie. S roztiahnutými očkami a narovnane, pozeral dopredu akoby zmeravel.
"Asphodelle?" on na ňu samozrejme nezabudol, pretože povedal Timovi ako bol do nej zaľúbený. Teraz mu to prišlo aj trápne. Ale krásna bola rovnako, ak nie ešte viac.

Guláš sa snažil mať zovretie pevné, avšak laň sa bránila tiež a on bol v bolestiach, jeho skus nebol bohviečo a bolo to cítiť. Netrebalo veľa a stisk povolil. Jarumi, ako záchrana z nebies donútil laň pustiť ho. Nevedel ako, ani čo sa stalo, pred očami mal zahmlené. Snažil sa však nadobudnúť opäť zdravý úsudok a pohotové reakcie. Chcel pomôcť ryšavému vlkovi skoliť to zviera, ale u sa nemohol hrať na hrdinu. V pleci ho strašne pálilo, bolesť sa mu rozplývala ramenom, vyrážajúc do všakovakých kútikov jeho tela. Nevedel či má takto rana bolieť. Nikdy sa nikde nijak zvlášť nezranil, nemohol to porovnať. Ale - tu nebolo niečo v poriadku. Pozorne, avšak stále skrčený v strachu o svoj život uprel pohľad na ranu. Nezdalo sa to v poriadku. Guláš skutočne bystré oko mal. A skutočne si jemnej zelenej sám všimol. No sakra! Čo mu hovoril Tim a mamka o otravách? Je to vôbec otrava? Čo ak je to iba následok šoku alebo také čosi? Pokúšajc sa vytrieť si ranu studeným snehom začal panikáriť, akoby snáď nijaký liečiteľský tréning nikdy nevidel. Upokoj sa Ghu'Lass. Hovoril si. Ako to u nás predsa býva. Čistá myseľ, tak sa to vravelo. Nevedel, či bola táto rodinná zásada pre podobné situácie mienená, ale minimálne ju mohol využiť.

Guláš sa snažil vyštartovať po lani tiež, ale skôr než tak stihol spraviť, vybehla ona po ňom a skôr než stihol uskočiť, hoci sa snažil, vykonala svoj útok. Pocítil bolesť a zostal zaborený v snehu, nevedel čo sa robí. Pokúšajúc sa brániť hryzol od bolesti laň do hlavy, v ktorej bol žial tesnej blízkosti. Bolele ho všetko, Nevedel čo konkrétne, cítil sa otrasne a strašne sa bál. Ani si neuvedomil, že Jarumi vykonáva ďalší plán, ďalší útok na jeho záchranu. A aj keď to asi nedá najavo, bude mu na to nadosmrti vďačný. Ak to prežije. Tým sa ale teraz netrápil. Metal sa a vrčal a zvískol od bolesti v absolútnom chaose.

Guláš išiel vyvenčiť bratranca Ancunína. Pamätal si ich prvé stretnutie a teda nejakého hrdinu zo seba neurobil, keď sa jašil v snehu ako hlúpe malé decko a ešte bol aj tak priveľmi ohúrený, že vidí niekoho z rodiny a zároveň mimo nej, že sa tváril, akoby bol Kunín svätý obrázok a akoby bol aj on najdôležitejšia osoba sveta. No- Guláš dospel, respektíve došiel do dobrej puberty, ktorá sa však začínala prejavovať nielen nejakou trápnou nechuťou ku všetkému- toto prišlo už oveľa skôr, ale aj uvedomením si, že nemohol vyzerať cool, keď bol pojašený a premotivovaný. Tak preveľmi dospelácky kráčala zbieral jarné byliny v okolí močiaru- jedinú vec, čo vedel robiť poriadne.
" Tak, aké to tam je? " spýtal sa, mysliac domov, jeho domov, domov estrelákov. " Poznal si môjho dedka?" neušla mu ďalšia otázka. Ancunín Guláša fascinoval, hoci to nedával toľko najavo. Mohol to však vidieť Tim a mohlo mu to byť ľúto, nakoľko on bol doteraz obľúbený člen rodiny.

Všimol si, ako to maminku prekvapilo a ako ju to muselo veľmi vziať. Bol vlastne celkom pozorný a vnímavý keď chcel. Pristúpil bližšie a zvedavo šťuchol do plášťu, uchopil ho a vytiahol zo snehu. Ryumee toľko o dedkovi zas nehovorila, nie toľko čo mohla, možno ju to bolelo, že odišiel. On vlastne čosi vedel, lebo sa pýtal, a bol časť rodiny, ona by nikdy nezanevrela na rodinu nie? Ale i tak to muselo byť ťažké. " Možno to tu nechal pre teba." povedal. Nevedel či je to pravda, nemal ani len malý odhad, ale náhodou vedel, že by ju to potešilo. " Myslím že je to tak."

Bolo mu ľúto, že Ryumee lakala a pociťoval to trocha ako svoju vinu. Olízol maminke čelo ešte raz, tak láskyplne ako vedel. " veď aj ja ťa ľúbim." zamumlal. Nemal vo zvyku dávať nejaké pocity takto najavo už vôbec nie o nich rozprávať. Ale vedel, že Ryumee si to zaslúž a to práve teraz. nechcel aby bola smutná. Keď navrhla aby šli ďalej, mlčky prikývol, kráčajúc po jej boku. Bol mĺkvy, premýšlal nad sebou, až sa mu z úst vydralo jemné povzdychnutie.
Kráčajúc v hlbokom snehu a obzerajúc sa okolo, objavil pri strome, akoby v akejsi nore, či pod nehom zahrabaný kus látky? Ťažko povedať, kde sa to tu vzalo, nebola na priamej ceste k hviezdnej jaskyni, ale zašitá v tajných chodníčkoch, ktoré teraz s mamou objavovali. " Pozri." povedal a vybral sa tam. " myslíš, že ju urobil Timotheé?"

Hlúpy hlúpy malý tvor. To Guláš bezpochyby dnes bol. Miesto toho aby obozretne zvážil situáciu vrátanie hrozieb. Oni, majstri pretvárky a dvojitej tváre, že jemu, členovi takej rodiny ani nenapadlo, že nad takýmto tvorom mať neradno zľutovanie. Hneď ako vydala ten hrôzostrašný zvuk, Guláš ju pustil a strhol sa, meravo stojac, nevediac čo s tým. V očiach sa mu zračilo číre zdesenie. Bude toto posledný deň, čo zočí? S chvostom stiahnutým medzi nohami a na moment celkom prikrčený, uskočil bokom, aspoň prvotne z dosahu jej čeľustí, avšak len ťažko mohol ujsť mimo dosah lane.
Guláš nebol niekto kto by bol veľmi bojácny, no dobre poznal svoje schopnosti. Zavrčal, skôr od strachu, avšak výhražne, na to mohla vziať jed. Úkosom oka pozrel tam kde mal stáť Jarumi, mohol len dúfať, že si to nerozmyslel a nevzal roha. Akosi pri tom všetkom zabudol dávať.

Zatváril sa kyslo a okrem toho nijak zvlášť nereagoval, len nechal otca nech mu všetko povie. Nebol proti a nebol nijak urazený, len počúval a nebolo mu moc do spevu. " No zbohom" povedal nakoniec keď sa snažil zapamätať si kus tejto teórie a napokon kývol, pripravený spustiť bitku. Veľa šancí si už teraz veľmi nedával, ako skonštatoval, bol v tom mizerný. Chvíľu nejak bezcieľne čakal, nevedel o má po potvrdení pripravenosti vlastne čakať. Napokon sa prv váhavo rozhodol vykročiť a skočiť otcovi po pleci. Vyceril zuby, keď sa mu nepodarí ho zakusnúť, tak nech to aspoň zdiaľky vyzerá že hej.

Ryšavého vlka však počúval iba letmo. Jeho hlas sa mu ozýval v hlave ako čosi tlmené, nedôležité, stuhnuto stál pred laňou a pokúšal sa upokojiť svoj dych. " Komu by sa to sakra pozdávalo." precedil cez zuby, avšak v tú ranu sa upriamil na zraneného tvora, ktorý naň letmo vyceril tesáky. Guláša cuklo. Nemusel vedieť čo je to nimlóg, aby mal z tohto zvieraťa skutočný rešpekt. Stál strnulo a pri každom aj malom pohybe nimlóga sebou nechcene trhol, akoby sa pripravoval na útek. Tu si však zviera ľahlo a zamračenie v tvári mladého vlka povolilo. " Ona sa trápi." povedal a hádam prvý raz sa nad takým niečím vôbec zamýšlal. Váhavo vykročil k nej, nečakal však či Jarumi urobí to isté. Nevedel čo teraz. Nikdy predtým zviera nezložil, nie takéto veľké a nie v takomto stave. Toto nebol lov, bola by to rana z milosti. Snažil sa byť veľmi opatrný a so zatajeným dychom pristúpil obozretne k jej hlave, bolo však vidieť, že má strach. Už nerozprával na Jarumiho, nerozprával vôbec, akoby aj najmenšie slovo malo znamenať katastrofu. Na tvári sa mu zračil neurčitý výraz, podobný súcitu. Čo to robíš? spýtal sa sám seba a skočil nimlógovi po krku.

Guláš vlastne už nejakú dobu vôbec nebol v nížinných oblastiach územia prízračných. No akoby aj, veď sa liečil doma s kašľom, nevytiahol päty z nory a umieral! S výnimkou svadby svojho strýka, na ktorej bol rád že sa zúčastnil a matka ho neposlala kade ľahšie. Tá sa však udiala v kopcoch pri studničke a tak Guláš nevidel túto časť územia skutočne dlho. Už sa však začalo oteplovať a on sa cítil zdravo, preto sa rozhodol vybrať na prechádzku, tešil sa zo slniečka a bolo mu vlastne celkom dobre.
Pohľad na tmavozelenú planinu nebol pravda vôbec to čo chcel vidieť. Netrvalo dlho, kým zmáčaná lúka a rozlievajúca sa voda z diaľky z dlhého jazera vzbudila v Gulášovi neistotou. Zastvail a zahľadel sa pred seba analyzujúc to čo vidí.
" No to neni úplne optimálne." skonštatoval nahlas.

Guláš

- išiel na misiu za účelom získania informácii od azarynu, kde stretol Jarumiho, ktorému vynadal, hoc chcel zistiť, či sú ochotní poskytnúť im pomoc zdravotnú a inú keby šlo do tuhého. Následne stretli mlžného jeleňa ( hra sa stále odohráva :(.)
- Guláš ochorel a teraz sa lieči, lebo bol tvrdohlavý a nechcel sa liečiť

Zvyšok zapíšem za ostatné postavy tu lebo nič neurobili xd
Danny prežil svoje narodenie v období krutej zimy!
Ossian je zahrabaný pod piesko-snehom, kvôli slnku, tiež sa veľmi neangažoval